Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213223692
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213223692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: N. M.,

nar. X.XX.XXXX, bytom v C., Z. č. 6, proti odporcovi: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., Z. č. 6, v
konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa, vždy do 20. Dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku budúcna.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.9.2013 žiadala, aby súd zaviazal odporcu
prispievať jej na výživu sumou 80 eur od 1.10.2013, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že je študentkou 1. ročníka
pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Po nezhodách v domácnosti v novembri 2011, sa
ona spolu s matkou a sestrou odsťahovali do nájomného bytu a odporca sa odsťahoval k jeho terajšej
priateľke.Odporcaničímneprispievanajejvýživu.Navrhovateľkasaštúdiomnavysokejškolepripravuje
na svoje budúce povolanie a nemá žiaden trvalé finančné príjmy ani iný majetok. Uviedla, že vyživovacia
povinnosť jej otca voči nej trvá až do doby, pokiaľ nebude schopná sama sa živiť. Jej náklady súvisiace
so štúdiom sa neustále zvyšujú a nestačí jej ani občasný príjem z brigád, ktorý predstavuje cca 60 eur

mesačne. Svoje výdavky uviedla nasledovne: poplatok za stravu 50 eur mesačne, BČK 10 eur mesačne,
študijné materiály a pomôcky 40 eur mesačne, cestovné z Košíc do Prešova a späť 60 eur mesačne.
Pretoženarozdielodotcasijejmatkasvojuvyživovaciupovinnosťplnížiadala,abysúdzaviazalodporcu
na výživné tak, ak uviedla v návrhu na začatie konania.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 25.10.2013 a odporca podaním doručeným dňa
28.10.2013 súhlasili s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, pričom v podaní doručenom
súdu tohto istého dňa (28.10.2013) odporca uviedol, že je nezamestnaný, vedený na Úrade práce, soc.
vecí a rodiny Košice II, poberá dávku v hmotnej núdzi, dlhodobo sa lieči, s čím je spojený jeho problém zo

zamestnaním sa. V prípade, ak sa zamestná, navrhovateľku finančne podporí aj bez návrhu na výživné.

Súd nariadil pojednávanie na deň 20.2.2014, ktorého sa nezúčastnil odporca, z dôvodu, že bol
objednaný na odbery a nezúčastnil sa ani pojednávania nariadeného na deň 5.5.2014, svojuneprítomnosť ospravedlnil z dôvodu lekárskej prehliadky na podnet Úradu práce zo dňa 2.5.2014, o čom
však súdu nepredložil žiaden doklad a nežiadal ani o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal
v zmysle ust. § 101 ods. 2 v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav.

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 2.9.2013 vyplynulo, že navrhovateľka je v akademickom roku 2013/2014
študentkou 1. ročníka štúdia dennej formy 3-ročného bakalárskeho študijného programu na Prešovskej
univerzite v Prešove, Pedagogickej fakulty.

Z potvrdenia Úradu práce, sov. vecí a rodiny Košice zo dňa 16.10.2013 vyplynulo, že odporca je vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.4.2012 a evidencia trvá.

Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 11.7.2013 bol odporca uznaný za občana
v hmotnej núdzi, spĺňajúci nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná preddavkovo dávka a
príspevky v sume 62,50 eur mesačne od 1.6.2013.

Zo žiadanky o vyšetrenie rádiofarmakom zo dňa 17.10.2013 vyplynulo, že odporca má dlhoročné

zhoršujúce sa bolesti celej chrbtice.

Z listu Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 18.3.2014 (žiadosť o súčinnosť) vyplynulo, že ÚPSVaR
Košice, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi, vypláca matke navrhovateľky preddavok na pomoc v hmotnej
núdzi do doby ukončenia konania vo veci určenia manželského výživného a určenia výživného na
plnoleté dieťa.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti študuje v 1. ročníku Pedagogickej fakulty
v Prešove. Býva so svojou mamou a sestrou v podnájme, odporca na jej výživu ničím neprispieva.
Odporca je v súčasnosti nezamestnaný a mala pochybnosti, že si v budúcnosti nájde prácu. Vzhľadom
na túto skutočnosť navrhovateľka súhlasila, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu sumou
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, keďže odporca iný príjem nemá. Jej

mesačnénákladyavýdavkysútaké,akouviedlavnávrhunazačatiekonaniaatostravné50eur,študijné
materiály a pomôcky 40 eur, cestovné z Košíc do Prešova a späť 60 eur. V súčasnosti sa o jej výživu
stará jedine jej matka, ktorá tiež poberá dávku v hmotnej núdzi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zb. zákonov o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa ust. § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 3 cit. zákona, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa udst. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

„Výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie
všetkýchživotnýchpotriebprevšestrannýtelesnýaduševnývývojdieťaťa,t.j.základnávýživa,živobytie,
ošatenie, vzdelávanie. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď už

je schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, avšak nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte. Ust.
§ 62 ods. 1 zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť;
nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa
Zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého i plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal súd zo zásady, že postavenie rodičov a detí má byť

rovnaké, teda má byť zabezpečená rovnaká životná úroveň rodičov a detí. Pri hodnotení potrieb
navrhovateľky prihliadol súd na jej vek, skutočnosť, že je študentkou vysokej školy a na s tým
spojené náklady, ktoré sa neustále zvyšujú, pričom navrhovateľka si časť týchto nákladov pokrýva
z nepravidelného zárobku z občasných brigád. Výživné však má slúžiť aj na kultúrne, športové
vyžitie, hygienické potreby. Navrhovateľka v súčasnosti býva s matkou a svojou sestrou v podnájme,

pričom výlučne jej matka, ktorej je ÚPSVaR vyplácaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi,
zabezpečuje starostlivosť o navrhovateľku. Pri hodnotení kritéria finančných schopností a možností otca
navrhovateľky vychádzal súd z jeho príjmu. Odporca je od 3.4.2012 vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, jeho evidencia trvá doposiaľ, a rozhodnutím ÚPSVaR Košice mu bola priznaná
preddavkovo dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne od 1.6.2013.

Vzhľadom na skutočnosť, že po preukázaní majetkových a finančných pomerov odporcu a na to, že
matka navrhovateľky je nezamestnaná a tiež poberá preddavkovo pomoc hmotnej núdzi, navrhovateľka
súhlasila s určením výživného v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, preto
súd zaviazal odporcu na platenie výživného v tejto sume a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (keďže
navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne).

Podľa § 2 písm. c) bod 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného od 1.1.2014, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o
nezaopatrené dieťa.

Zákonom určená minimálna výška výživného je v čase rozhodovania súdu v sume 27,13 eur, ktorú sumu

je odporca povinný platiť bez ohľadu na svoj príjem a majetkové pomery.

Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho
roka.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.