Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/142/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410206129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4410206129.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: Ing.

H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., L. XX, právne zastúpený: Y.. H. Y., AK B., K. 5, proti odporcom
v 1. rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., C. XX, v 2. rade: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., G. 8, právne zastúpení: Mgr. V. K., advokátka, AK B. Z., Z. bašta 1, o zaplatenie XX.XXX,XX
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 37 177,19 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy:
- 18 256,66 eur od 01.02.2010 do zaplatenia,

- 18 920,53 eur od 18.05.2011 do zaplatenia,
všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha voči odporcom v 1. a v 2. rade zaplatenia 37 177,19 eur s
príslušenstvom, keď poukázal na skutočnosti v zmysle ktorých mal na základe požiadavky odporcu v 1.

rade poukázať na účet odporkyne v 2. rade v troch prípadoch celkovo 1 120 000,- Sk, teda 37 177,19
eur a to potom, čo uvedené finančné prostriedky mali byť zaslané na kúpu nehnuteľnosti, ktorá mu mala
byť zabezpečená odporcami v 1. a v 2. rade do 30.06.2008.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil a v písomne podanom odpore zo dňa 24.05.2011 namietal, že
v skutočnosti uvedené finančné prostriedky boli poukázané navrhovateľom na účet odporkyne v 2. rade,
t.j.jehomatky,pretoževpredošlomobdobísiprávevovýške37177,19eurmalnavrhovateľzapožičaťod

nej finančné prostriedky. Okrem toho doplnil, že od 26.11.2007 pracoval ako sprostredkovateľ - realitný
maklér pre X. G., ktorého majiteľmi mali byť navrhovateľ a N.. Y. K., pričom pri svojej činnosti mal odporca
v 1. rade sprostredkovávať kúpu a predaj nehnuteľností.
V priebehu celého konania sa súdu nepodarilo vypočuť odporcu v 1. rade, ktorý sa pre dlhodobo
pretrvávajúce zdravotné problémy súdnych pojednávaní nezúčastňoval. Aktuálne neprichádzal do
úvahy ani výsluch menovaného v mieste jeho bydliska, pretože na pojednávaní dňa 09.04.2014 jeho
právna zástupkyňa, ako aj jeho matka - odporkyňa v 2. rade zhodne uviedli, že odporca v 1. rade sa

odsťahoval spolu so svojou manželkou H. P. a spoločnými deťmi do Rakúska dňa 31.03.2014. V tejto
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 91/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorým
bolo vyslovené, že hoci dôkazný prostriedok výsluch účastníka je rovnocenný s ostatnými dôkaznýmiprostriedkami a podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz, k vlastnej výpovedi nemožno účastníka nijako
donucovať.

Odporkyňa v 2. rade s návrhom nesúhlasila a uviedla, že navrhovateľom uvádzané peňažné sumy na
jej účet poukázané boli z dôvodu včasného vrátenia finančných prostriedkov, ktoré mala v predošlom
období navrhovateľovi zapožičať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne v 2. rade, výsluchom svedka

N.. Y. K., výzvy na vrátenie finančných prostriedkov, výpisov z účtu, čestného prehlásenia, zápisníc z
pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX a 24.01.2014 z konania tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, predsúdnej
výzvy, poštovej obálky, výpisov zo živnostenského registra, výpisu z obchodného registra, pripojenej
časti spisu tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Nové Zámky K.:C.-XXXX/OEK-NZ-XXXX, pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Nitre K.: ORP-XXX/X-OVK-NR-XXXX a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

V živnostenskom registri je zapísaný pod obchodným menom N.. Y. K. X. G., miestom podnikania
Nitra, X. XX a s prideleným N.: XX XXX XXX. Pod bodom 12 do jeho predmetu podnikania spadalo
aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností so vznikom oprávnenia od 04.04.2007 a
s pozastavenou činnosťou od 13.07.2012 do 12.07.2015. Navrhovateľ je zapísaný v živnostenskom

registri pod obchodným menom N.. H. I. - I. N. s miestom podnikania B., L. XX a s prideleným N.: XX
XXX XXX. Pod bodom 4 je uvedený predmet podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností s dňom vzniku oprávnenia 04.04.2007. V živnostenskom registri je zapísaný aj odporca
v 1. rade pod obchodným menom H. P., miestom podnikania Nové Zámky, J. T. XXXX/XX a N.: XX
XXX XXX. Predmetom podnikania je sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti od 17.06.2008

(výpisy zo živnostenského registra). V obchodnom registri Okresného súdu Nitra je od 18.12.2008
zapísaná obchodná spoločnosť X. G., s.r.o., s aktuálnym sídlom Nitra, Cabajská 36/28 a s prideleným
IČOm: 44 495 374. Jeho spoločníkmi sú navrhovateľ a N.. Y. K., ktorý je zároveň aj jediným konateľom
(výpis z obchodného registra).
Navrhovateľ a N.. Y. K. sa poznajú dlhšie časové obdobie, majú spoločné podnikateľské aktivity a sú

dobrí známi. K jednotlivým okolnostiam veci bol vypočutý okrem navrhovateľa a odporkyne v 2. rade
ako svedok Ing. Y. K. (ďalej aj svedok). Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a svedka N.. Y. K. možno
ustáliť, že pri podnikateľskom oprávnení svedka zameraného na sprostredkovanie predaja, prenájmu
a kúpy nehnuteľností v poslednom štvrťroku roku 2007 sa svedok rozhodol jednak v tejto oblasti
spolupracovať s navrhovateľom na úrovni akoby tichého spoločníka na základe ústnej dohody a jednak

mal záujem zriadiť si pobočku v B. Z. na L. ulici (ďalej aj pobočka), pri zriadení ktorej vyvstala požiadavka
zabezpečenia obchodných zástupcov. Pri tej príležitosti v mesiaci november 2007 sa odporca v 1.
rade stal obchodným zástupcom svedka na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá okolnosť
je potvrdená nie len zhodnými výpoveďami navrhovateľa a svedka, ale vyplýva aj z postoja odporcu
v 1. rade v konaní a zo samotnej písomnej zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú dňa 26.11.2007

uzatváral svedok, teda N.. Y. K., X. XX, B., N.: XX XXX XXX a H. P., teda odporca v 1. rade. Svedok s
činnosťou a s plnením povinností odporcom v 1. rade spokojný nebol a preto podľa vlastného vyjadrenia
ku koncu roku 2007, najneskôr začiatkom roku 2008 mal s ním ústne ukončiť spoluprácu. Odporca v
1. rade mal na uvedené reagovať tak, že navrhovateľovi ako aj svedkovi navrhol v pobočke v Nových
Z., že im zabezpečí byty o ktoré by prípadne mali záujem ako fyzické osoby. Tak navrhovateľ ako aj

svedok výslovne zdôraznili, že o prípadné byty javili záujem len výlučne ako fyzické osoby pre svoje
súkromnéúčelyazfinančnýchprostriedkovmajúcicharaktervlastnýchsúkromnýchpeňazí.Navrhovateľ
a svedok v priebehu konania opakovane zdôraznili, že v roku 2008 mali dostatočné množstvo finančných
prostriedkov určených na zakúpenie prípadných bytov zabezpečených odporcom v 1. rade a rázne
popreli, že by si od odporkyne v 2. rade zapožičali akýkoľvek finančný obnos. K týmto skutočnostiam

sa odporca v 1. rade pred súdom nevyjadril pre dôvody uvedené vyššie, no vyjadril sa v trestných
konaniach, ktoré sú vedené jednak na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Nové Zámky pod
spisovou značkou K.:C. -XXXX/OEK-NZ-XXXX a jednak na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru
Nitra pod spisovou značkou K.:C. - XXX/X- C. - NR- XXXX. Na ORPZ v Nových Zámkoch odporca v
1. rade dňa 15.12.2009 ozrejmil, že podľa jeho vedomostí navrhovateľ a svedok peniaze nemali a tie

si požičiavali od jeho matky, teda odporkyne v 2. rade a preto odporca v 1. rade nechápal, čo od neho
vlastne chcú. Na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre odporca v 1. rade dňa 07.11.2013 zopakoval svoju
výpoveď, vrátane tej skutočnosti, že navrhovateľ a svedok si mali zapožičiavať finančné prostriedky od
odporkyne v 2. rade. Odporca v 1.rade ale nemal presné vedomosti o aké finančné obnosy sa jednalo.Peniaze mali byť odovzdávané matkou odporcu v 1. rade v ich vtedajšom bydlisku v Nových Zámkoch,
J. T. XX. Odporkyňa v 2. rade pri svojom postoji k veci zaujala nemenné stanovisko v priebehu celého
konania,podľaktoréhosapripojilaktvrdeniamjejsyna,tedaodporcuv1.radeoopakovanomzapožičaní

finančných prostriedkov tak navrhovateľovi, ako aj svedkovi. Pred súdom doplnila, že začiatkom roka
2008 mala poznatky o tom, že navrhovateľ a svedok sú osoby pre ktoré jej syn, teda odporca v 1.
rade vykonáva určitú činnosť a ktorí jej sprostredkovane cez syna mali navrhnúť, aby sa podieľala ako
investor na nadobudnutí bytov, ktoré by odporca v 1. rade zabezpečil pre navrhovateľa alebo svedka.
Tento návrh pre odporkyňu v 2. rade nemal byť prijateľný a preto pristúpila na iný spôsob a to krátkodobé

zapožičiavanie finančných prostriedkov pre navrhovateľa a svedka, k čomu malo dochádzať začiatkom
roka 2008, keď výšku pôžičky jej vždy predtým oznámil syn. Odporkyňa v 2. rade ako veriteľ mala
uzatvoriť s navrhovateľom ako dlžníkom v ústnej forme dve zmluvy o pôžičke. Prvá mala byť uzatvorená
v bližšie neurčenom čase, začiatkom roku 2008 v obývacej miestnosti na J. T. XX v B. Z., kde na stole
malo byť pripravených 570 000,- Sk v hotovosti a to v piatich balíkoch po 100 000,- Sk a v jednom
balíku 70 000,- Sk. Peniaze boli odovzdané z ruky do ruky. Okrem navrhovateľa a odporkyne v 2. rade

tam mal byť prítomný odporca v 1. rade a neďaleko od miesta sa mala nachádzať aj synova manželka
H. P.. Navrhovateľ si hotovosť 570 000,- Sk mal uložiť do svojho kufríka a následne odísť s tým, že
peniaze vráti odporkyni v 2. rade bezúročne do konca mája 2008. Vo veci nebola vypočutá svedkyňa
Adriana Štaubertová, ktorá je manželkou odporcu v 1. rade, pretože spoločne s odporcom v 1. rade sa
odsťahovali do cudziny. Predmetom konania tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX je zaplatenie 29 874,53

eur s príslušenstvom, ktoré si uplatňuje navrhovateľ N.. Y. K. voči odporcom v 1. rade H. P. a odporkyni
v 2. rade H. P.. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2014 bola H. P. vypočutá ako účastníčka a pri
tej príležitosti uviedla, že ešte pred dvanástimi rokmi sa so svojím manželom H. P. dohodli, že o jeho
obchodné záležitosti sa zaujímať nebude. O prípadných finančných prostriedkoch od navrhovateľa v
prospech odporcu v 1. rade priame poznatky nemala. Dodala však, že bola osobne prítomná pri jednej

udalosti, v bližšie nekonkretizovanom čase, ktorá sa odohrala v mieste jej vtedajšieho bydliska na J.
Murgaša XX v Nových Zámkoch, kde mali byť prítomní v obývacej miestnosti navrhovateľ, svedok,
odporkyňa v 2. rade a z kuchyne zazrela, že na stole v obývacej miestnosti sa nachádza kopa bankoviek,
ktoré odporkyňa v 2. rade mala posunúť k svedkovi, pričom H. P. nevidela, že by si ich bol prevzal. H. P.
obdobne vypovedala ako svedkyňa pred políciou v B. Z.. Na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre, však dňa

07.11.2013 ako svedkyňa jednoznačne uviedla, že má vedomosti o zapožičaní finančných prostriedkov
navrhovateľovi a svedkovi od odporkyne v 2. rade. Peniaze videla uložené v kôpkach po 100 000,- Sk
na stole v obývacej miestnosti v ich vtedajšom bydlisku, dôvod zapožičiavania finančných prostriedkov
vysvetliť nedokázala. Peniaze mali byť zapožičané začiatkom roku 2008, v bližšie neurčenom čase,
pričom navrhovateľovi mala odporkyňa v 2. rade požičať finančné prostriedky dvakrát. Odporkyňa v

2. rade dodala, že pôžička jej bola riadne vrátená dňa 22.04.2008 a hneď o ďalšie dva dni, na tom
istom mieste, v jej bydlisku a v tom istom zložení, ako v prípade prvej pôžičky, mala opäť uzatvoriť s
navrhovateľom v ústnej forme zmluvu o pôžičke na 550 000,- Sk, ktoré si mal vzápätí navrhovateľ aj
prevziať v hotovosti. Aj táto suma mala byť poukázaná na účet odporkyne v 2. rade dňa 09.05.2008.
Medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade v konečnom dôsledku ani nie je sporné, že navrhovateľ

dňa 22.04.2008 poukázal zo svojho účtu číslo: XXXXXX XXXX/XXXX na účet odporkyne v 2. rade
č. XXXXXXXXX/XXXX sumu 570 000,- Sk a ďalej, že na ten istý účet odporkyne v 2. rade poukázal
navrhovateľ zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ďalších 550 000,- Sk. Jediný rozdiel medzi nimi
je v tom, že kým v prípade sumy 550 000,- Sk sa platba mala realizovať na dvakrát dňa 07.05.2008
a 09.05.2008, podľa odporkyne to bolo len dňa 09.05.2008. K otázkam označených platieb sa vyjadril

aj svedok tak, že priame, teda bezprostredné poznatky o týchto platbách nemá, no o ich existencii má
sprostredkované vedomosti od navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Označeným platbám predchádzala
skutočnosť, podľa ktorej odporca v 1. rade zabezpečil pre navrhovateľa byt, ktorý sa nachádza na Ľ.
Štúra v Nových Zámkoch, ktorú skutočnosť v konečnom dôsledku nespochybnil ani odporca v 1. rade
v rámci svojich výpovedí na polícii v Nových Zámkoch a v Nitre. Medzi navrhovateľom a odporcom v 1.

rade nebolo sporné, že uvedený byt bol zaobstaraný z iných finančných prostriedkov, ako ktorých
zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania. V týchto súvislostiach bol z pripojeného spisu OR
PZ Nové Zámky oboznamovaný listinný dôkaz - kúpna zmluva zo dňa 16.04.2008 uzatvorená medzi
predávajúcim Mestom Nové Zámky a kupujúcou H. P., ktorá po nadobudnutí vlastníctva k bytu na Ľ.
P. XX, Nové Zámky uzatvorila už v pozícii predávajúcej s navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu zmluvu,

vo forme notárskej zápisnice zo dňa 07.05.2008, za kúpnu cenu 1 500 000,- Sk. Pre úplnosť sa ešte
dodáva, že uznesením OR PZ Nové Zámky K.: C. - XXXX/OEK-NZ-XXXX zo dňa 30.11.2011 bolo
podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,3
písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ pod zámienkou výhodnej kúpybližšie neurčených nehnuteľností postupne vylákal od Ing. Y. K. a H. I. v presne nezistený deň mesiaca
marec 2008 v Nových Zámkoch v hotovosti 830 000,- Sk, dňa 07.05.2008 mu previedli na účet č.:
XXXXXXXXX/XXXX sumu 500 000,- Sk, dňa 09.05.2008 mu previedli na účet č.: XXXXXXXXX/XXXX

sumu 50 000,- Sk, dňa 16.05.2008 mu previedli na ten istý účet sumu 900 000,- Sk, dňa 27.05.2008
mu previedli na ten istý účet sumu 1 200 000,- Sk, pričom kúpa týchto nehnuteľností nebola vôbec
zrealizovaná, páchateľ od začiatku poškodených utvrdzoval stále v tom, že všetky predchádzajúce
kúpy sú v poriadku, že je treba dotiahnuť len formality, pod touto zámienkou od nich lákal peniaze
na kúpu ďalších nehnuteľností, pričom ani jednu z nich nezrealizoval, peniaze im nevrátil, čím svojim

konaním spôsobil poškodeným N.. Y. K. a H. I. škodu v celkovej výške 115 514,84 eur, prerušené,
lebo sa nezistili skutočnosti na vykonanie trestného stíhania proti určitej osobe. Odporkyňa v 2. rade
v súvislosti s poskytnutými pôžičkami navrhovateľovi poukazovala na svoju solventnosť vyplývajúcu
z finančných prostriedkov nadobudnutých z predaja viacerých nehnuteľností. V tejto súvislosti boli
zistené v pripojenom spise OR PZ Nitra nasledovné právne úkony. Zmluva o kúpe nehnuteľnosti zo dňa
05.10.2005, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcou - odporkyňou v 2. rade a kupujúcimi mal. Y. U.

a U. U.. Predmet zmluvy bol vymedzený v časti II. za kúpnu cenu vyčíslenú v časti III. 1 600 000,- Sk.
Podľa príjmového pokladničného dokladu bola kúpna cena zaplatená dňa 05.10.2005. Dňa 12.12.2006
bola uzatvorená ďalšia kúpna zmluva medzi predávajúcou - odporkyňou v 2. rade a kupujúcou W. X.,
predmet zmluvy bol vymedzený v článku I. a kúpna cena bola dohodnutá na 950 000,-Sk podľa článku
III. zmluvy. Pripojené sú aj príjmové pokladničné doklady, podľa ktorých bola kúpna cena zaplatená v

dvoch splátkach a to 04.12.2006 vo výške 650 000,-Sk a 12.12.2006 vo výške 300 000,- Sk. Posledná
kúpna zmluva je zo dňa 22.04.2008 podľa ktorej odporkyňa v 2. rade ako predávajúca odpredala T. X.
v pozícii kupujúceho nehnuteľnosti vymedzené v článku I. kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 2 000 000,- Sk (článok III. kúpnej zmluvy). Podľa pripojených pokladničných dokladov bolo
odporkyni vyplatených 14.12.2007 800 000,- Sk , dňa 21.01.2008 100 000,- Sk a napokon na jej účet

bolo dňa 18.05.2008 poukázaných 1 100 000,- Sk. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odporca
v 1. rade bol dňa 20.06.2008 vzatý do väzby, odkiaľ bol prepustený až dňa 27.05.2009. Sporná však
zostáva úroveň vzťahov medzi navrhovateľom a svedkom na jednej strane a odporkyňou v 2. rade a
Adrianou P. na druhej strane. Kým podľa navrhovateľa a svedka mali spoločne opakovane vyhľadávať
odporkyňu v 2. rade a žiadať ju o doriešenie celej záležitosti vrátením finančných prostriedkov alebo

zabezpečením bytov, tak podľa odporkyne v 2. rade a H. P. sa navrhovateľ a svedok od nej nemali
domáhať vrátenia finančných prostriedkov, ale v skutočnosti si mali údajne pochvaľovať spoluprácu s
jej synom H. P., v čom mienili pokračovať aj po jeho prepustení z výkonu väzby. Počas výkonu väzby
odporcom v 1. rade došlo medzi svedkom a odporkyňou v 2. rade k uzatvoreniu písomnej zmluvy o
vzájomnej spolupráci v oblasti sprostredkovania nájmu, kúpy a predaja nehnuteľností bez uvedenia

dátumu. Medzi odporkyňou v 2. rade svedkom a navrhovateľom nie je sporné, že na základe tejto zmluvy
odporkyňa v 2. rade sa snažila zabezpečiť určité rodinné domy , ktoré však pre navrhovateľa a ani pre
svedka neboli zaujímavé a následne sa v ďalšej spolupráci nepokračovalo. H. P., predtým R. v čestnom
prehlásení zo dňa 11.05.2009 uviedla, že aj ona mala podpisový vzor na účte vedenom v Slovenskej
sporiteľni Nové Zámky č. účtu: XX XXXXXXXX/XXXX majiteľky účtu odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v

2. rade v súdenej veci a H. P. v konaní tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, ale aj pred políciou v Nových
Zámkoch a v Nitre zhodne potvrdili, že označený účet využíva na svoje záujmy odporca v 1. rade, ktorý
nemal na svoje meno zriadený účet len preto, že boli voči nemu vedené exekúcie.
Súd sa oboznámil aj so spisom tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, keď konanie bolo začaté na základe
návrhu navrhovateľa Y. K. proti odporcom v 1. rade H. P., v 2.rade Q. P. a predmetom konania je

zaplatenie 39 832,70 eur s príslušenstvom. Vec doteraz nie je právoplatne skončená a jeho súčasťou je
aj potvrdenie príslušného peňažného ústavu o tom, že majiteľkou účtu č. : XXXXXXXXX/XXXX bola Q.
P., keď účet bol zrušený dňa 05.08.2009. V spise tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX sa nachádza aj výzva
zo dňa 05.01.2009 N.. Y. K. (svedka) na vrátenie finančných prostriedkov a adresovanej odporkyni v 2.
rade Q. P., ako aj ďalšie dve výzvy zo dňa 05.09.2008 a 22.09.2008 odosieľatela N.. Y. K. na vrátenie

sumy 1 200 000,- Sk a adresovanej H. P. a Q. P., ktorými bola vyslovená požiadavka na úhradu tejto
sumy najneskôr do 7 dní. Obsahom výzvy bola žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov v hodnote
3 480 000,- Sk N.. Y. K..
K otázke doručenia výziev na vrátenie finančných prostriedkov sa vyjadrovala odporkyňa v 2. rade aj
v konaní tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX, teda v súdenej veci na pojednávaní dňa 04.02.2014, kedy

uviedla, že v skutočnosti jej bola doručená len jedna výzva na vrátenie finančných prostriedkov a to
poštovou prepravou niekedy po 15.01.2010. Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 15.01.2010 na
vrátenie finančných prostriedkov odosielateľov N.. Y. K. (svedka) a H. I. (navrhovateľa) a adresovanú
odporkyni v 2. rade. Predmetom výzvy bola žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov najneskôr do31.01.2010 a to v prípade navrhovateľa sumy 550 000,- Sk (500 000,- Sk + 50 000,- Sk) a v prípade
svedka 1 200 000,- Sk. Predložená bola aj poštová obálka s podacou pečiatkou pošty Nitra, dátumom
15.01.2010, vyznačeným odosielateľom - navrhovateľom a za adresátku bola označená odporkyňa v

2. rade.
Trestné konanie, ktoré je vedené v rámci prípravného konania na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre pod
spisovou značkou: K.:C.-XXX/X-OVK-NR-XXXX, bolo začaté na základe trestného oznámenia Evy P. -
odporkyne v 2. rade zo dňa 02.05.2013 a doručenom OR PZ v Nitre dňa 09.05.2013 (podacia pečiatka),
v ktorom oznámila skutočnosti ktoré podľa jej názoru nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin tým,

že N.. Y. K. a N.. H. I. sa mali dopustiť trestného činu daňového podvodu voči jej osobe za zdaňovacie
obdobie roku 2008 tým, že obaja mali vystaviť na jej meno falošný papier, podľa ktorého jej mali dať v
roku 20008 3 220 000,- Sk na nákup rodinných domov, ktoré sa mali zrealizovať do konca augusta 2008
alebo sa mali tieto finančné prostriedky vrátiť. Pripojené mali byť bankové prevody na sumy 1 200 000,-
Sk + 900 000,- Sk- Ing. Y. K. a 570 000,- Sk + 550 000,- Sk - Ing. H. I.. Podľa trestného oznámenia mali
menovaní podať civilné súdne žaloby, čím majú bezdôvodne vyvolávať súdne spory o vrátenie peňazí

a vystavovať odporkyňu v 2. rade obrovským psychickým a zdravotným problémom. Uvedené trestné
konanie doteraz nie je skončené (spis OR PZ B. K.:C.-XXX/X-OVK-NR-XXXX).

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ “ ) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má

právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Účelom právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak

však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným
(zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil.
Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je
ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Povinným a oprávneným subjektom môžu byť tak
osoby fyzické, ako aj osoby právnické. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach,

vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto
zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v
peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,
ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Právny dôvod od začiatku neexistoval napríklad pri poskytnutí
zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte uzavretá nebola. O takéto bezdôvodné

obohatenie pôjde aj v prípade, ak niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému nie je v žiadnom
právnom vzťahu. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať napríklad plnenie, ktoré
účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil
jej zrušenie. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napríklad prospech získanýtrestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Rozsah
a obsah reštituovaného plnenia, ktoré upravuje ustanovenie § 458 OZ, je založený na princípe uvedenia
do predchádzajúceho stavu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t. j. to, o čo sa povinný obohatil, sa

musí vrátiť v rovnakom rozsahu; v tomto smere zákon neustanovuje žiadne výnimky. Povinnosť vydania
bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Existencia dobrej viery má význam iba v prípade vydania jeho
úžitkov. Rozsah a obsah bezdôvodného obohatenia je determinovaný časom jeho získania.
Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté, ide vlastne o predmet

bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného
charakteru, spočívajúcom vo výkonoch. Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nárok na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia sa týka
tak súčasti veci ( § 120 OZ), ako aj jej príslušenstva ( § 121 OZ).
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné

obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu

dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 124/2002). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia ,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného

obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej
výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj
príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je
charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie
(dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom
stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje
zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká

tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh
(povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,
je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie §
517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem
plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo

2895/99). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu
u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008).

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci

zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
(toho istého) druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Subjektmi tejto zmluvy - veriteľ a dlžník - môžu byť fyzické i právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o
pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne i konkludentným činom. Pojmovýmiznakmi zmluvy sú: prenechanie vecí na voľné nakladanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť
právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ide o
reálny kontrakt, to znamená, že zmluva vznikne až reálnym odovzdaním druhovo určenej veci. V

tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že vecou druhovo určenou sú aj peniaze.

Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane navrhovateľa,
ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú
legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z

hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je
predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi
návrhmi proti sebe, sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na
strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného práva alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom
hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie

sa ukáže vždy v samostatnom konaní.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je
povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu,
dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka

popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia (splatnosť) dlhu má určujúci význam aj z hľadiska
omeškania, t.j. určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania. Ak je žalobou uplatnený
nárok vo forme úroku z omeškania, musí byť zrejmá povaha pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania
viažu. Úroky z omeškania sú totiž v zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Čas splnenia
(splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený dohodou alebo právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí. Nárokom, u ktorého nebýva čas splnenia predmetom dohody a ani nie je stanovený v
Občianskom zákonníku, je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V takomto prípade právo určiť
čas splnenia patrí veriteľovi (poškodenému). Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol
dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Zákon neobmedzuje veriteľa v tom, kedy má dlžníka o splnenie dlhu
požiadať. Forma výzvy k splneniu dlhu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú

výzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný sčasti. Vykonaným dokazovaním, ktoré
je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a predovšetkým z výpisov z účtu navrhovateľa č.
0233567892/0900 a účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa a odporkyne v 2.

rade a čiastočne aj z vyjadrenia svedka, je nepochybné, že navrhovateľ dňa 22.04.2008 zaslal zo svojho
účtu na účet č. : XXXXXXXXX/XXXX, ktorý účet podľa potvrdenia peňažného ústavu, nachádzajúceho
sa v konaní tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX bol účtom odporkyne v 2. rade sumu 570 000,- Sk a na ten
istý účet odporkyne v 2. rade dňa 07.05.2008 poukázal 500 000,- Sk a 09.05.2008 ďalších 50 000,- Sk.
Uvedené skutočnosti medzi navrhovateľom na jednej strane a odporkyňou v 2. rade na druhej strane nie

sú sporné. Sporný však zostal účel uvedených platieb. Podľa navrhovateľa boli peniaze poukazované
na účet odporkyne v 2. rade potom, čo bankové spojenie bolo oznámenie odporcom v 1. rade a peniaze
mali byť určené na zabezpečenie bytov v Nových Zámkoch pre navrhovateľa. Naproti tomu odporkyňa
v 2. rade potvrdila prijatie uvedených platieb na svoj účet z dôvodu včasného vrátania pôžičiek, ktoré
mala začiatkom roku 2008 v ústnej forme uzatvoriť s navrhovateľom v celkovej výške 1 120 000,- Sk,

čo je 37 177,19 eur. Stanovisko odporkyne v 2. rade nie je pre súd presvedčivé. Je pravdou, ako
vyplýva z kúpnych zmlúv uvedených vyššie, že odporkyňa v 2. rade v minulosti uzatvorila v pozícii
predávajúcej tri kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti a pri ktorých súčet kúpnych cien
predstavoval 4 550 000,- Sk (1 600 000,- Sk + 950 000,- Sk + 2 000 000,- Sk), čo je po prepočte
151 032,33 eur. Znamená to, že disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov na to,

aby ich, prípadne časť z nich dokázala prípadne zapožičať. Samotná solventnosť odporkyne v 2. rade
však ešte neznamená sama o sebe, že zmluvy k pôžičke uzatvárala. V súdenej veci nie je podstatné,
či a prípadne v akej výške a za akých okolností uzatvárala zmluvy o pôžičke s Ing. Y. K., ktorý nie
je účastníkom tohto konania. Na druhej strane sa súd musel vysporiadať s okolnosťami, ktoré viedli
navrhovateľa k poukazovaniu finančných prostriedkov zo svojho účtu na účet odporkyne v 2. rade. V

období posledného štvrťroka 2007 došlo k osobnému zoznámeniu navrhovateľa a svedka s odporcom v
1. rade, s čím súviselo uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení medzi svedkom a odporcom v 1. rade
dňa 26.11.2007. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zmluvný vzťah vznikol výlučne medzi odporcom
v 1. rade a svedkom, pretože jedine svedok mal v tom čase oprávnenie na podnikateľskú činnosť voblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností a to podľa živnostenského oprávnenia.
Navrhovateľ sa pri týchto aktivitách svedka mal spolupodieľať na základe ústnej dohody v pozícii tichého
spoločníka, čo je nesporné z výpovede navrhovateľa a svedka. Ústne dohodnutú zmluvu o tichom

spoločenstve a uzatvorenú medzi navrhovateľom a svedkom však nie je možné považovať za platný
právny úkon. Zmluva o tichom spoločenstve patrí medzi absolútne obchody podľa § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka a na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu. Nedostatok písomnej formy
mal za následok, že ústne uzatvorená zmluva o tichom spoločenstve medzi svedkom a navrhovateľom
je absolútne neplatná podľa § 40 ods. 1 OZ. Pri týchto úvahách súd dospel k ďalšiemu záveru a to,

že v tejto veci nie je podstatné, či a prípadne kedy došlo k ukončeniu obchodného zastúpenia svedka
odporcom v 1. rade na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 26.11.2007. Okrem toho sa k tejto
okolnosti svedok vyjadroval veľmi neurčito a jednoznačné stanovisko odporca v 1. rade tak isto nezaujal.
Medzi navrhovateľom a svedkom nie je ale sporné, že v ďalšom období začiatku roka 2008 každý z
nich poukazoval finančné prostriedky zo svojich súkromných zdrojov, pretože každý z nich mal mať
záujem o výlučné vlastnícke právo k bytu, ktorý mal byť zabezpečený odporcom v 1. rade a zapožičanie

peňazíododporkynev2.raderázneodmietali.Obranaodporkynev2.radevočinavrhovateľoviohľadom
poukázaných finančných prostriedkov vo výške 37 177,19 eur vo vyššie uvedených dňoch a jednotlivých
sumách sa nepovažuje za dôvodnú. Na platnosť zmluvy o pôžičke je postačujúca aj ústna forma, takže z
tohtohľadiskaprípadnézmluvyopôžičkeuzatvorenémedzinavrhovateľomaodporkyňouv2.radenieje
možné považovať za neplatnú. Pre súd je ale neakceptovateľné, aby odporkyňa v 2. rade začiatkom roku

2008 uzatvorila v ústnej forme na celkovú sumu 37 177,19 eur dve zmluvy o pôžičke s navrhovateľom,
ktorý bol prakticky pre ňu cudzí človek a zároveň bez toho, aby pri uzatváraní týchto právnych úkonov
boli prítomné nestranné osoby, pretože jej syna, t.j. odporcu v 1. rade a synovu manželku, t.j. Adrianu P.
zanestrannéosobyniejemožnépovažovaťaztohtopohľaduajichvýpovedekokolnostiamuzatvárania
zmlúv o pôžičke s navrhovateľom sa hodnotia ako nedôveryhodné. Odporkyňa v 2. rade nedokázala

súdu preukázať, že by si svoje pohľadávky z titulu zmlúv o pôžičke voči navrhovateľovi zabezpečila
niektorým zo zákonných prostriedkov. Súd opakuje, že sa jedná o výslednú sumu 37 177,19 eur, čo
je značná suma, pri ktorej pri bežnej opatrnosti a za uvedenej situácie sa veriteľ musí primeraným
spôsobom zabezpečiť pre prípad, že by pôžička, resp. pôžičky neboli vrátené včas. Argumentácia
odporkyne v 2. rade o tom, že dôveryhodnosť navrhovateľa odvodzovala z vyjadrenia svojho syna,

odporcu v 1. rade je nepostačujúca, nepresvedčivá, nedostatočná a neúčelová. Na tomto závere nič
nemenia ani trestné konania, ktoré sú vedené na OR PZ v Nitre a v Nových Zámkoch a ktoré žiadne
zásadné závery v tomto smere doteraz nepriniesli, čo je zrejmé z dôkazov uvedených v predchádzajúcej
časti odôvodnenia. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že návrh v časti o zaplatenie
istiny vo výške 37 177,19 eur je voči odporkyni v 2. rade dôvodný. Navrhovateľ totiž bezpečne preukázal,

že medzi ním a odporkyňou v 2. rade vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, pretože preukázal, že
odporkyňa v 2. rade získala bezdôvodné obohatenie vo výške 37 177,19 eur tým, že boli poukázané
na jej účet bez právneho dôvodu z účtov navrhovateľa, ktorému tým pádom vznikla majetková ujma v
tej istej výške a navrhovateľom bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi bezdôvodným obohatením
a vznikom majetkovej ujmy. Ak by navrhovateľ celkovú sumu 37 177,19 eur zo svojich účtov na účet

odporkyne v 2. rade nepoukázal, majetková ujma by navrhovateľovi nevznikla a zároveň by nemohlo
ani dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne v 2. rade. Situácia je ale odlišná v prípade
odporcu v 1. rade. Navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky boli poukázané na účet odporkyne
v 2. rade potom, čo sa odporca v 1. rade zaviazal pre neho zabezpečiť byt v Nových Zámkoch a
potom, čo odporca v 1. rade uviedol bankové spojenie. V priebehu celého konania navrhovateľ zotrval

na svojich stanoviskách a tieto stanoviská zopakoval aj v trestných konaniach vedených na OR PZ
Nové Zámky a v Nitre, v zmysle ktorých všetky dohody s odporcom v 1. rade ohľadom poskytovania
finančných prostriedkov, zabezpečenia bytu, resp. bytov pre navrhovateľa prebiehali v ústnej forme a
výlučnezaprítomnostinavrhovateľa,odporcuv1.radeasvedka,tedaN..Y.K..Koznačenýmskutkovým
okolnostiam výpoveď N.. Y. K. nie je možné považovať za dôveryhodnú, pretože jednak ide o osobu,

ktorá je dlhodobo v určitom obchodnom ale aj v priateľskom vzťahu s navrhovateľom a zároveň ide o
osobu, ktorá si v súdnych konaniach uplatňuje nároky na zaplatenie peňažných súm voči H. P. a H. P.
vo výške 29 874,53 eur (konanie tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX) a voči Adolfovi P. a Q. P. vo výške 39
832,70 eur ( konanie tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX). Odporca v 1. rade v tomto konaní ako účastník
vypočutý nebol pre dlhodobo pretrvávajúce zdravotné problémy a následný odchod do cudziny, no

z jeho postoja obsiahnutého v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj z jeho výpovedi vykonanej v
trestných konaniach vedených na OR PZ Nitra a Nové Zámky je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že
nárok navrhovateľa v žiadnom prípade neuznáva. Navrhovateľ svoje tvrdenie vo vzťahu k odporcovi v
1. rade nedokázal podporiť ďalšími dôkaznými prostriedkami z ktorých by bolo možné vyvodiť pasívnulegitimáciu odporcu v 1. rade v konaní. Naopak, postoj navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade za tejto
situácie zostal len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia a súdu tak nezostávalo nič iné, ako návrh voči
odporcovi v 1. rade zamietnuť. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že odporca v 1. rade získal

bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa a už vonkoncom sa mu nepodarilo preukázať príčinnú
súvislosť medzi vznikom majetkovej ujmy navrhovateľa a prípadným bezdôvodným obohatením odporcu
v 1. rade.
Navrhovateľ svojím návrhom požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 37 177,19 eur od 04.07.2008 do zaplatenia. V prípade odporkyne v 2. rade je možné vyvodiť,

že sa dostala do omeškania voči navrhovateľovi s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 OZ
k § 563 OZ dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bola odporkyňa v 2. rade vyzvaná navrhovateľom k
plneniu. Navrhovateľ predložil v konaní štyri výzvy adresované odporkyni v 2. rade na splnenie dlhu, ku
ktorým bola pripojená len jedna poštová obálka s podacou pečiatkou príslušnej pošty. Ako je uvedené
vyššie, odporkyňa v 2. rade uznala, že jej bola doručená len jedna výzva na splnenie dlhu a to v bližšie
neurčenom období po 15.01.2010. Zo štyroch výziev na splnenie dlhu je jedna výzva práve zo dňa

15.01.2010 a ku ktorej je práve k dispozícii poštová obálka s odosielateľom - navrhovateľom, adresátkou
- odporkyňou v 2. rade a s podacou pečiatkou príslušnej pošty obsahujúcou dátum 15.01.2010, čo bol
piatok. Pri logickej úvahe je potrebné uzatvoriť, že odporkyni v 2. rade bola preukázateľne odoslaná a
v najbližší pracovný týždeň, t.j. 18.01.2010 do 22.01.2010 doručená výzva na splnenie dlhu. Samotná
výzva je v podrobnostiach rozvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pričom na účely tohto sporu

je potrebné rozlíšiť, že navrhovateľ požadoval od odporkyne v 2. rade zaplatenie 550 000,- Sk, t.j. 18
256,66 eur a to najneskôr do 31.01.2010, čo znamená, že v tomto rozsahu sa odporkyňa v 2. rade
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 01.02.2010, ktorý deň bol uvedený ako počiatok z
omeškania. Výška úrokov z omeškania ku dňu 01.02.2010 predstavuje podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č.87/1995Z.z.vzneníod01.01.2009sadzbu 9%ročne,navrhovateľvšakpožadovalúrokyzomeškania

vo výške 8,50 % ročne a preto mu boli priznané v požadovanej sadzbe. V prípade zostávajúcich výziev
na plnenie dlhu navrhovateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom ich doručenie odporkyni v 2. rade a
preto súd na ne neprihliadol. Za tejto situácie tak v zostávajúcej časti priznanej istiny vo výške 18 920,53
eur ( 37 177,19 eur - 18 256,66 eur) sa odporkyňa v 2. rade dostala do omeškania s plnením peňažného
dlhu podľa § 563 OZ dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bol odporkyni v 2. rade doručený návrh vo veci

samej. V tomto prípade bol odporkyni v 2. rade doručený návrh dňa 17.05.2011 a do omeškania sa tak
dostala dňa 18.05.2011, ktorý deň je prvým dňom omeškania v zostávajúcej istine 18 920,53 eur. Ku
dňu 18.05.2011 je výška úrokov z omeškania 9,25 % podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
v znení od 01.01.2009, navrhovateľ však požadoval úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne a preto
mu boli priznané v požadovanej sadzbe. Z vyššie uvedených dôvodov boli navrhovateľovi priznané voči

odporkyni v 2. rade v časti príslušenstva úroky z omeškania v uvedenom rozsahu a v zostávajúcej časti
príslušenstva bol návrh zamietnutý.

Pre mimoriadnu zložitosť veci o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.