Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/740/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221731
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4029392 dlžníkom - povinným P. K., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok
na náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo 550,- eur ako aj náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej
Zmluvy o úvere. Súdny exekútor pridelil danej exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. Spísaný návrh
na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa
žalobného návrhu exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 16.1.2009 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 10 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadosti
súdneho exekútora došlo v uvedenej exekučnej veci podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej

lehoty. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil
sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa
žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež mu v uvedenej veci
mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok sumou 550,- eur,
pretože exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26NcC/121/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 5.12.2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
1.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.

Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu v danej veci a v
sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného,

ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 27.2.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z

dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,

keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K

žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde po

1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/
EPúčinnompred1.6.2011poukázalonadôvodovúsprávukjehonovelizovanémuzneniu,akoautentický
výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili slová „rozhodnutí
rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie,
v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať

len Ústavný súd SR. Súčasne vznieslo námietku premlčania, keď lehota na uplatnenie nárokov žalobcu
uplynula najneskôr v apríli 2012 a prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli Ministerstvu
spravodlivosti SR doručené 23.4.2012. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by samala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby

nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.

V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou
súdu po skončení úradných hodín súdu (o 18.36 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého
náplňou práce je, v rámci zastupovania žalobcu, účasť na pojednávaní. Žalobca súčasne predložil
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti P. A. so začiatkom neschopnosti od 28.3.2014. Na

uvedenom potvrdení nie je uvedený poistný vzťah menovaného či už k žalobcovi alebo k právnemu
zástupcovi žalobcu, teda nie je uvedené, že by bol ich zamestnancom. Keďže advokátske spoločenstvo
zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich koncipientov, súd nemal preukázaný žiadny vážny
dôvod na odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie vytýčená na 9.4.2014 bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené už 17.2.2014, menovaný P.. A. (bez preukázania jeho vzťahu k žalobcovi,

či k jeho právnemu zástupcovi a preukázania oprávnenia na ich zastupovanie) je práceneschopný
od 28.3.2014, a tak žalobcovi, či jeho právnemu zástupcovi, nič nebránilo zabezpečiť si zastúpenie
do termínu pojednávania. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na
pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 27.4.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého
dňa,najmäč.7659,akoajlistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahspisuaobsahompripojenéhoexekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/2/2009.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
16.1.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty,
s omeškaním viac ako 10 mesiacov.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/2/2009 vyplýva, že dňa
18.12.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P.. K., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 14.10.2008

sp. zn. SR 10643/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 8.1.2009 doručil Okresnému súdu Nové
Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 18.12.2008 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa
16.1.2009 vydal poverenie sp. zn. 15Er/2/2009-8, číslo exekútorského spisu: EX XXXXX/XX, ktorýmpoveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je P.. K.. Uvedené poverenie, v znení
opravy sídla exekútorského úradu z 31.8.2009, má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Podľa dôkazov predložených súdu súdnym exekútorom JUDr. R. Krutým, uvedený súdny exekútor dňa
20.10.2009 vydal v exekučnej veci sp. zn. EX XXXXX/XX upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
žalobcovi ako oprávnenému doručené dňa 23.10.2009 a povinnému P.. K. dňa 17.5.2010. (čl. 41-44
spisu)

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja sa dozvedel po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu bolo v danom prípade doručené dňa 23.10.2009, súd
na žalovanou vznesenú námietku premlčania neprihliadol. Žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v exekučnej veci povinného P.. K. doručil Ministerstvu spravodlivosti SR dňa
27.4.2012 pod číslom 7659, teda uvedenú žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR ešte pred
uplynutím trojročnej premlčacej lehoty (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), ktorá mu začala plynúť

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
(premlčacia) lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, pričom žalobca doručil
žalobný návrh Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012, svoj nárok vo veci si uplatnil včas.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu spočívajúceho vo vydaní poverenia s omeškaním viac ako 10 mesiacov, keď z
pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/2/2009 vyplýva, že dňa
18.12.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor až dňa 8.1.2009 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 18.12.2008 obsahujúcou návrh na vykonanie
exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 16.1.2009
vydal poverenie sp. zn. 15Er/2/2009-8 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Keďže v danom
prípade bolo poverenie pre súdneho exekútora vydané exekučným súdom v 8. deň od doručenia žiadosti

súdneho exekútora, teda v lehote určenej v § 44 ods. 2 veta druhá EP v znení účinnom do 31.5.2010,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v
konaní nepreukázal, že k vydaniu poverenia došlo až po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním
viac ako 10 mesiacov. Pokiaľ žalobca v danom prípade nenamieta nesprávny úradný postup pri výkone
verejnej moci v dôsledku konania súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, je bez významu,

kedy poverený súdny exekútor vydal v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/2/2009
upovedomenie o začatí exekúcie, resp. že nedodržal lehotu určenú v § 44 ods. 1 EP na predloženie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou
o vydanie poverenia.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa§9ods.1citovanéhozákonaaaninároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvzmysle§17
ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámenímsa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu
spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 27.4.2012.
Z totožného dôvodu sa súd nezaoberal ani preukázaním vzniku škody a nemajetkovej ujmy žalobcu,

najmä keď absentuje podmienka vzniku zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup exekučného
súdu pri vydávaní poverenia v exekučnej veci žalobcu. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd

náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.