Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/185/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222440
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222440.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.
25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody a nemajetkovej, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 261,85 Eur titulom
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 10ER/1343/2010. Žalobu odôvodnila tým, že
v pozícii oprávneného navrhla písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom L. K.. Súdny exekútor predložil súdu
návrh na vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
okresnému súdu, t.j. Okresnému súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Prijatím žiadosti došlo k zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou žiadosťou
a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej dobe. V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného
od 1.6.2011 je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie. Napriek uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol až dňa 17.2.2011 (s
omeškaním viac ako 142 dní), a to rozhodnutím, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, a to i napriek tomu, že ona vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun v
exekučnom konaní (po podaní návrhu sa dotázala na stav konania a podávala sťažnosti na prieťahy
v konaní). Uvedený postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná a považuje ju za nesprávny
úradný postup, ktorým jej bola spôsobená majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky vynaložila prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálne vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len
s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, dôjde k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, alebo k insolvencii povinného a najmä v prípade včasného rozhodnutia
exekučného titulu mohla efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedela, že žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Uplatňuje si ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenia jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu sumu 261,85 Eur. Výpočet nároku urobil alikvotným pomerom 55,-
Eur za každý mesiac omeškania (660Eur za rok : 12 mesiacmi = 55,- Eur za mesiac). Na pojednávaní
konanom 16.9.2013 právny zástupca žalobkyne uviedol, že na vyčíslenie výšky majetkovej škody
žalobkyňa poverila Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Znalecký posudok očakáva v priebehu mesiaca
október 2013. Navrhol vo veci nekonať do vypracovania znaleckého posudku.

Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci
Krajský súd v Nitre uznesením č. 6NcC/145/2012-9 zo dňa 19.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 19.7.2013, ktorým žalobu ako neopodstatnenú
navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa v
žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa dozvedela o
vzniku škody. Nepredložila ani jeden relevantný dôkaz na vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy.
V podaní síce uviedla časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať ona. V podaní neuvádza
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného prerokovania
jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne
prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR
z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd
SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa 23.4.2012,
preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do podania
návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala, že
žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu
škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného
resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola
podaná sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť
na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
jej nárok, preto podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne
nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu poukázala na súdnu prax,
z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí v prípade,

ak ide o exekučný titul podľa § 46 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu zo zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z týchto ustanovení vyplýva skutočnosť, že
15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č.
102/2011 Z.z. Pred 1.6.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm.d) Exekučného poriadku znel: vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe je
k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť
aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok alebo exekučný titul osvedčila svojim
autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Zastávala názor, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa iba prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá
predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Ústavného súdu I. ÚS 16/02, z
ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ďalej namietala, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či
uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navyše žalobkyňou uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodenej, ani za ušlý majetkový prospech a preto
nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala, že
zavinením súdu v danej exekučnej veci jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle citovaného zákona považovala žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom
rozsahu zamietnuť. K nemajetkovej ujme uviedla, že poskytnutie finančného zadostučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u
fyzických osôb a právnických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich spoločnosť (flustrácia, úzkosť,
neistota, nedôvera) sú irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR č. 30Cdo 675/2011, podľa
ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
nevzniká ujma priamo. Žalobkyňa uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie
nekonkretizuje. V súvislosti s ustanovením § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka uviedla, že nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, povahu a
praktiky podnikateľskej činnosti žalobkyne vnímanej verejnosťou negatívne, nespočetné konštatovanie
porušenia práv spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala vznik, ani výšku skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej
ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne prípisom došlým súdu 5.3.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. voči žalovanej SR vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C
a 15C, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň

keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby
splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 10ER/1343/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 28.9.2010 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného:
Pohotovosť s.r.o. proti povinnému L. K. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 404,-Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.2.2010 do zaplatenia, zákonného
úroku vo výške 6% ročne od 11.5.2010 do zaplatenia, trov konania 159,92 Eur a trov exekúcie. Návrh
na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky 8.12.2010 spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia, zmluvou o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným 25.6.2009,
exekučným titulom a výpisom oprávneného z obchodného registra. Exekučný súd uznesením zo dňa
16.12.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu
odvolanie podané nebolo, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.1.2011. Následne uznesením zo
dňa 3.2.2011 súd exekučné konanie zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Ani toto uznesenie nebolo napadnuté opravným prostriedkom, nadobudlo
právoplatnosť 23.3.2011. Z uvedeného vyplýva, že o návrhu na vydanie poverenia súdom nebolo
rozhodnuté v 15 dňovej lehote (do 23.12.2010).

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho žiadosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2010 tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom 1.6.2010 do 31.5.2011 exekúciu možno vykonať na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobkyňa žiadosťami o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy doručenými žalovanej postupne
od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v exekučných
veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných súdoch Slovenskej republiky, medzi
nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 396). Jej žiadosti
do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného
vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6
mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu
o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho
neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne
podaná.

Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym
úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy ako napr. náhrada bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch,
ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu
vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho
predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za
činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu
možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky štyri základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
a to:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existenciu škody a jej výšku,
c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie .
Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie uvedeného sú:
nesprávnosť úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a existenciou škody a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu pokiaľ to nie je vylúčené.
Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje
v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou

škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti treba chápať ako súhrn príčin, ktoré
viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide
vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Existencia príčinnej súvislosti musí
byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon presne nevymedzuje, len
uvedením príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie
postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie rozhodovacou činnosťou.

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na
konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania
účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mal hodnotiť postup iného súdu toho
istého stupňa sa z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, tak by všeobecný súd preskúmaval postup
iného všeobecného súdu, čo by mohlo viesť k porušeniu inštančného princípu súdnictva.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie skutočností a právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie. Takéhoto nároku by sa poškodený môže domáhať podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z.z. v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné. Ak sa právny názor vyslovený
v rozsudku ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok môže ísť o nezákonné rozhodnutie, za ktoré by štát nesie zodpovednosť len v
prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Vykonanie dokazovania, ktoré považuje
účastník za nadbytočné (v danom prípade protizákonné), nie je nesprávnym úradným postupom.
Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (viď. uznesenie NS ČR
č. 25Co/1018/2007 zo dňa 25.8.2009). Žalobkyňa vytýka exekučnému súdu, že preskúmaval exekučný
titul, čo v rámci exekučného konania nebola v jeho právomoci a týmto spôsobil prieťahy v konaní,
keďže poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej 15 dňovej lehote. Podľa § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia (8.12.2010) možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Až neskôr bolo ustanovenie § 41 ods.2 Exekučného poriadku
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Žalobkyňa
interpretovala názor, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol zahrnutý do § 41 ods. 2 psím. d)
Exekučného poriadku až novelou č. 144/2010 Z.z. účinnou od 1.6.2011. Novelizácia tohto zákonného
ustanovenia by bola nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. i) Exekučného
poriadku. To, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP,
vyplýva aj z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1.6.2010
o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavania exekučného titulu a spotrebiteľských zmlúv na základe ktorých boli exekučné
tituly vydané za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Zákon č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na
konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. Pre výklad tohto zákona je podstatný úmysel zákonodarcu
prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania návrhu o udelenie poverenia
zakladalo povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota sa však netýkala vecí, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Zo samotného
znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekučného súdu bez návrhu
skúmať exekučný titul tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska (či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo
spotrebiteľského právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy
a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom nepovažovať exekučný titul za

vykonateľný. V danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súd oprávnený
ex offo podrobiť kontrole za účelom zistenia, či bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní, či zmluva o úvere o ktorý sa opiera rozhodcovský rozsudok neobsahuje neprijateľné podmienky,
či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s
ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Nárok na náhradu škody si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z.
z dôvodu, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie
(poverenie na vykonanie exekúcie) v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote a bez zbytočných prieťahov
v konaní. I keď v žalobe uvádza, že vyvinula enormné úsilie za účelom vydania rozhodnutia, a to spísala,
aj podala dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 žiadosť o informáciu o stave konania, kde
namietala porušovanie svojich práv, v exekučnom spise Okresného súdu Nové Zámky 10ER/1343/2010
takéto podania oprávneného sa nenachádzajú. Žalobkyňa nepredložila dôkaz na preukázanie tvrdení,
že dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na
nesprávny procesný postup súdu. Súd nezistil, že v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci viedlo
disciplinárne konanie, alebo že by sa riešila sťažnosť na prieťahy v konaní či už predsedom príslušného
okresného súdu, Ústavným súdom Slovenskej republiky, alebo Európskym súdom pre ľudské práva.
Žalobkyňa ani netvrdila, že uvedené podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu
boli v predmetnej exekučnej veci dané. Uvedené súd poznamenáva i napriek tomu, že takéto podklady
by boli relevantné pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení
účinnom od 1.1.2013. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002, podľa
ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

V rozpore so stanoviskom žalobkyne súd zastáva názor, že v exekučnom konaní vedenom pred
Okresným súdom Nové Zámky bol exekučný súd už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo zákona oprávnený a povinný preskúmať v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne (viď. uznesenie NSSR sp.zn. 6Cdo105/2011), taktiež exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, keď žiadosti
exekútora je možné vyhovieť, t.j. keď je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V opačnom
prípade treba skúmať, či sú splnené podmienky na exekúciu a preto súd je toho názoru, že lehota 15
dní na rozhodnutie, ktorým sa návrh na vydanie poverenia zamieta, sa nevzťahuje. K majetkovej ujme
uplatnenej žalobkyňou súd dodáva, že škoda, ktorá jej mala vzniknúť od podania návrhu na vydanie
poverenia do rozhodnutia súdu ako zbytočné výdavky na evidenciu pohľadávky, mzdu zamestnancov,
atď. z dôvodu, že o návrhu bolo rozhodnuté po uplynutí 15 dní, vzniknúť nemohla, pretože až do
ukončenia exekučného konania žalobkyňa musela predmetnú pohľadávku viesť a evidovať a tieto
výdavky nie sú v príčinnej súvislosti s postupom súdu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu
zo strany Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 10ER/915/09 nedošlo
a preto pričinením exekučného súdu nemohla žalobkyni vzniknúť žiadna majetková škoda alebo
nemajetková ujma, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s postupom súdu. Navyše vznik uplatnenej škody
a ujmy a ich výšku žalobkyňa vôbec nepreukázala (napriek prísľubu ani znalecký posudok ústavu
nepredložila). Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobkyňu, pod
čím sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného
dokazovania. Je vecou účastníka, aby sa o svoje práva staral a pokiaľ sa stane, že žalobcom
produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, žalobca v spore podľahne. Žalobkyňa
dôkazné bremeno neuniesla, jej právny nárok súd považoval za neopodstatnený a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Úspešnej žalovanej podľa § 142 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, ani si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.