Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Straka
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206650
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812206650.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. U. XX, zastúpenej Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom, advokátska kancelária M. R. Štefánika
171, Vranov nad Topľou proti odporcovi E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. U. XXX, zastúpený JUDr.
Radoslavom Sotákom, advokátom, advokátska kancelária Námestie slobody 3, Michalovce, za účasti
maloletých detí R. M., nar. XX. XX. XXXX, R. M., nar. XX. XX. XXXX a Q. M., nar. XX. XX. XXXX,
všetky bytom pri navrhovateľke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P 204/2012-84 zo dňa 15.4.2013 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok o rozvode manželstva, vo výroku o zverení mal. detí do osobnej
starostlivosti matky a vo výroku o výživnom.
II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o úprave styku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
sa vec v r a c i aprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) manželstvo
H. M., rod. H., nar. XX. XX. XXXX a E. M., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu F. U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom XX, rozviedol a zveril maloleté deti R. M., nar. XX. XX. XXXX, R. M., nar. XX. XX.
XXXX a Q. M., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky. O výživnom rozhodol
tak, že odporca - otec je povinný platiť výživné na mal. R. M. a mal. R. M. po 60 Eur mesačne a na mal.
Q. M. po 30 Eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk odporcu s maloletou R. M.
a R. M. upravil neobmedzene a styk odporcu s maloletou Q. M. upravil neobmedzene za prítomnosti
navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a zamietol i návrh odporcu. O trovách
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky
na rozvod manželstva je dôvodný. Manželia viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti. Za uvedené
obdobie nedokázali vyriešiť problémy, pre ktoré navrhovateľka spolu s maloletými dcérami opustila
spoločnú domácnosť. Naopak ich vzájomná komunikácia sa zhoršila, podľa tvrdení navrhovateľky došlo
aj k fyzickému napadnutiu a navrhovateľka už necíti k odporcovi žiaden pozitívny cit. Navrhovateľkastriktne odmietla obnovenie spolužitia s manželom. Manželia spolu finančne nehospodária, spoločne
nezabezpečujú výchovu maloletých detí a ich manželstvo neplní ani biologickú funkciu. S prihliadnutím
na zistené skutočnosti súd považoval manželstvo účastníkov konania za trvalo rozvrátené, preto
rozhodol o rozvode manželstva.
Na čas po rozvode súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým dcéram. Od doby, kedy rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o dcéry zabezpečuje matka, ktorá má pre deti vytvorené
vhodné bytové podmienky v rodinnom dome svojich rodičov. Navrhovateľka sa o deti riadne a vzorne
stará, zabezpečuje ich potreby, preto súd zveril všetky tri maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.
Pri rozhodovaní súd musel v prvom rade zohľadniť záujem maloletých detí. Výpoveďami účastníkov,
maloletých detí, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že nie je v záujme
detí narúšať aj ich súrodenecké väzby a rozhodnúť o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti
otca. V konaní bolo potvrdené, že maloletá R. má s otcom vytvorený pozitívny citový vzťah a otca rada
navštevuje. Samotné dieťa však vo výpovedi uviedlo, že chce zostať bývať s matkou a otca navštevovať
tak ako doposiaľ.
Pri určení výšky výživného súd prihliadal na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby, ako aj
zárobkové pomery oboch rodičov. Podľa správy posledného zamestnávateľa odporcu bol jeho pracovný
pomer ukončený z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V súlade s § 75 ods. 1 Zákona
o rodine súd pri stanovení výšky výživného vychádzal zo zárobku odporcu v poslednom zamestnaní
a neprihliadal na zníženie príjmu, nakoľko odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania a
pravidelného príjmu. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4P/93/2012 bola
odporcovi uložená vyživovacia povinnosť na každé dieťa po 50 eur mesačne. Zohľadňujúc kritériá pre
určenie výživného súd odporcu zaviazal platením výživného na maloletú R. a maloletú R. po 60 eur
mesačne a na maloletú Q. po 30 eur mesačne. Zárobkové pomery odporcu neumožňovali zaviazať ho
na platenie výživného tak ako to požadovala navrhovateľka, preto súd jej návrh v prevyšujúcej časti
zamietol.
Je v záujme zdravého vývoja maloletých detí, aby udržiavali a rozvíjali vzťah aj s rodičom, s ktorým
nežijú v spoločnej domácnosti. Styk odporcu s maloletými dcérami R. a R. súd upravil neobmedzene.
Stretávanie odporcu s najmladšou dcérou Q. je tiež upravené neobmedzene ale za prítomnosti
navrhovateľky. Súd zvolil takéto riešenie vzhľadom na nízky vek dieťaťa, jeho citovú naviazanosť na
matku, ako aj skutočnosť, že odporca nežil s touto maloletou dcérou v spoločnej domácnosti a netrávil
s ňou čas bez prítomnosti matky. Hoci odporca prezentoval svoj názor, že takáto úprava stretávania nie
je vyhovujúca, keďže navrhovateľka mu styk s dcérou neumožňuje, súd prihliadol na tvrdenia matky,
ktorá uviedla, že otcovi nebráni v stretávaní s dcérou, ak tento nepríde do ich domácnosti pod vplyvom
alkoholu a vopred si stretnutie dohodne. Súd musel zohľadniť pri rozhodovaní aj pracovné povinnosti
navrhovateľky, ktorá ako zdravotná sestra pracuje na zmeny, preto nebolo možné stanoviť stretávanie
otca s dcérou v presne vymedzených dňoch. Takáto úprava je dočasná, aspoň do času kým maloletá
Q. trošku nevyrastie a osobná prítomnosť matky pri stretnutí s otcom nebude potrebná. Pri určení
neobmedzenéhostykuboloprihliadnutéajnazmenusituácienastraneotca,ktorýpostratezamestnania
plánuje odchod za prácou do zahraničia a v tomto prípade je neobmedzený styk najoptimálnejší.“
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca namietajúc, že nie sú splnené
podmienky na rozvod manželstva. Tvrdenia manželky neboli žiadnym spôsobom preukázané. Rozsudok
preto navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov je rozvrátené, namieta výrok o neobmedzenom styku s mal. Q.. Poukázal na
to, že takto upravený styk nefunguje, matka vytvára neustále prekážky, pre ktoré sa s dcérou stretnúť
nemôže. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a upraviť styk otca s mal. Q. tak,
že je oprávnený sa s ňou stretávať každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým,
že matka je povinná dieťa na stanovenú hodinu prichystať a otec je povinný dieťa matke v stanovenú
hodinu odovzdať.
K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník a navrhovateľka.Kolízny opatrovník sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa, čo do výroku o rozvode a odvolanie
považoval za nedôvodné. Úpravu styku ponechal na zvážení a rozhodnutie súdu. Vyjadril však názor,
že súdom prvého stupňa upravený styk je v súčasnosti v záujme mal. dieťaťa.
Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na narušené vzťahy a citové ochladnutie nie je možné obnoviť
spolužitie manželov. Pokiaľ sa jedná o styk s mal. Q., nesúhlasila s návrhom otca. Rozsudok navrhla
ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s.
p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní
postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto
správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že
manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojenie
citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove
detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom
manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne pomáhajú, ako aj funkcie hospodárskej
spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní
starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa svojich schopností a možností.
Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden
z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a toto správanie so
zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva.
Rovnako ako súd prvého stupňa i odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia nie je
možná. Navrhovateľka necíti k odporcovi lásku, ale odpor a akúkoľvek možnosť obnovenia manželského
spolužitia vylúčila. Situáciu nezlepšilo ani sedenie u psychológa. Naštrbené vzťahy medzi manželmi
potvrdila i mal. R. pri svojom výsluchu. Mal. R. bola svedkom i agresívneho správania sa odporcu voči
navrhovateľke(arg.„ockochytilmamkuzavlasyaťahaljukuchladničke,abyjejukázal,čozatých10Eur
kúpil“ čl. 73) Požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu bolo rovnako preukázané výsluchom
mal. R. i mal. R. (arg. „keď je ocko opitý, mamka ho k Q. nechce pustiť“ čl. 73).
Za takejto situácie možno konštatovať, že manželstvo je len formálnym zväzkom účastníkov konania.
Manželstvo si neplní ani jednu z funkcií manželstva, čo má negatívny dopad aj na výchovu mal. detí,
ktoré nevyrastajú v harmonickom prostredí.
Z tohto dôvodu odvolací súd namietané nesprávne skutkové zistenia odporcom nepovažoval za
opodstatnené. Manželstvo účastníkov je trvalo vážne narušené. Účastníci sa intímne nestýkajú od
roku 2012 a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto boli splnené
zákonné podmienky pre rozvod manželstva vyplývajúce z ust. § 23 ZoR. Za tohto stavu súd prvého
stupňa správne postupoval, ak manželstvo účastníkov neplniace biologickú ani spoločenskú funkciu,
rozviedol.
Úpravu výkonu rodičovských práv a povinností s výnimkou výroku o styku odporca v odvolaní
nenamietal. Odporca neprejavil záujem o zverenie mal. detí do jeho osobnej starostlivosti. Taktiež
nenamietal ani výšku výživného. Pri majetkových pomeroch otca, ktorý je zamestnaný, určené výživné
namal.R.amal.R.60Eurmesačneanamal.Q.30Eurmesačne,jeprimeranéodôvodnenýmpotrebám
a veku mal. detí, ako aj sociálnym a majetkovým pomerom otca. Matka je zamestnaná ako zdravotná
sestra na chirurgickom oddelení. Určená výška výživného matkou namietaná nebola.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok o rozvode manželstva, vo výroku o zverení mal.
detí do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o výživnom v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny
potvrdil.
Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto
skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež
názor maloletého dieťaťa. Umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé
od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.Maloleté dieťa má vyrastať v láskyplnom prostredí. Uvedené nie je vylúčené ani za stavu, ak
rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Láskyplné prostredie môže byť vytvorené tak u rodiča,
ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj rodiča, ktorý svoje rodičovské práva a
povinnosti vykonáva v rámci pravidelného styku s maloletým dieťaťom. Láskyplné prostredie tiež dotvára
nenásilná komunikácia bez zbytočných komplikácií medzi rodičmi. V prípade neschopnosti rodičov spolu
kooperovať pri styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou, a tým je zhoršená pozícia rodičov
vytvoriť takéto prostredie, ktoré svedčí o povahe rodičov a hĺbke rozporu medzi nimi (porov. uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti
neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa
počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite
upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej
(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 295/06).
Súd prvého stupňa upravil styk odporcu s mal. deťmi neobmedzene s tým, že pokiaľ ide o mal. Q. styk s
odporcom podmienil prítomnosťou navrhovateľky. Odvolací súd takýto rozsah úpravy styku nepovažuje
za súladný so záujmom mal. detí, a to z dôvodu naštrbených vzťahov medzi rodičmi.
Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovor o právach dieťaťa).
Podľanázoruodvolaciehosúdunaštrbenévzťahymedzirodičminasvedčujúpotrebeúpravystykurodiča
s maloletými deťmi v presne stanovenom rozsahu. Napokon dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa
o styku bola i tá skutočnosť, že odporca plánuje odchod za prácou do zahraničia. Ako vyplýva z obsahu
spisu, odporca sa zamestnal a odchod do zahraničia neplánuje. Presná úprava styku odstráni stav
neistoty vyplývajúci z nedorozumení.
Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o úprave styku a vo výroku o trovách konania v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o úprave styku vo vyššie naznačených intenciách
presným stanovením pravidiel. Rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.