Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36C/141/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109206662
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2109206662.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľky: G.,

právne zastúpená JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, proti odporkyniam v 1.
rade: T. v 2. rade: H. v 3. rade: D., o určenie existencie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. označená
ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 je v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne G., vyhotovenom dňa 2.2.2009, úradne overenom Správou katastra Trnava pod
č. XXX/XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, červeným trojuholníkom ohraničenom spojnicami lomových
bodov 2 - 3 - 13 - 2 o celkovej výmere XX m2 zaťažená vecným bremenom, spočívajúcom v povinnosti

vlastníkov tohto pozemku trpieť cez tento pozemok v uvedenom rozsahu prechod peši, motorovým
vozidlom a nákladným vozidlom na pozemok - parcelu registra „C“ označenú ako parc. č. XXXX/X -
zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 evidovanú na LV č. XX pre k.ú. D..

Odporkyne v 1. 2. a 3. rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania vo výške 232 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.046,37 eur, do rúk právneho
zástupcu navrhovateľky a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. rade Y. a 2. rade Y. sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2009 domáhali

určenia, že časť nehnuteľnosti v katastrálnom území D., zapísanej na LV č. XXX a označenej ako
parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, ktorá časť je zakreslená v geometrickom pláne G.
úradne overenom Správou katastra S. pod č. XXX/XXXX červeným trojuholníkom je zaťažená vecným
bremenom spočívajúcom v povinnosti vlastníkov pozemku označenom ako parcela č. XXXX/X k.ú. D.
trpieť prechod peši, motorovým vozidlom a nákladným vozidlom cez uvedenú časť ich pozemku na
pozemok parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zapísaný na LV č. XX
pre kat. úz. D. a tomu zodpovedajúcom oprávnení vlastníkov pozemku parc.č. XXXX/X ako i ďalších

osôb využívať na uvedený účel hore uvedenú časť pozemku parc.č. XXXX/X ako prístupovú cestu k
pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. D.. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci D. a označených ako parc.č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavenom na uvedenej parcele.
Odporkyne sú každá v podiele 1/3-ina podielovými spoluvlastníčkami susediacich nehnuteľností medzi
iným i nehnuteľnosti označenej ako parc.č.XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2. K rodinnému domu
ktorý užívajú vedie nespevnená cesta, ktorá je už takmer 70 rokov využívaná ako prístupová cesta.

Otec odporkýň S.k im začal brániť v prejazde po predmetnej lesnej ceste tvrdiac, že táto cesta je v
spoluvlastníctve odporkýň. Opakovane dochádza k situáciám kedy odporkyne a ich otec im bránia v
prístupe alebo v odchode autom po uvedenom úseku cesty na ich pozemok ako aj ďalším osobám
prichádzajúcim k nim na návštevu. Za účelom zistenia skutočného stavu si dali vypracovať geometrickýplán dňa 02.02.2009 z ktorého skutočne vyplýva, že časť využívanej lesnej cesty pri jej vyústení na
pozemok parc.č. 2128/1 prechádza rožnou časťou parc.č. XXXX/X, ktorý je v spoluvlastníctve odporkýň.
Predmetná časť pozemku je takmer 70 rokov využívaná ako prístupová cesta na ich pozemok. Tento

užívací stav bol dlhodobo rešpektovaný a nespochybňovaný a to i právnymi predchodcami odporkýň,
ktorý si postavili svoje oplotenie na parc.č. XXXX/X rovnobežne s predmetnou cestou. Navrhovatelia
ďalej uviedli, že s ohľadom na vyššie tvrdený dlhodobý výkon práva spočívajúci vo využívaní časti
parc.č. XXXX/X ako prístupovej cesty na parc.č. XXXX/X v ich prospech došlo v danom prípade k vzniku
vecného bremena spočívajúceho v povinnosti odporkýň trpieť aby cez časť parc.č. 2128/2 ako peši tak i

vozidlami prechádzali navrhovatelia ako aj iné osoby. S odporkyňami sa pokúsili vec doriešiť mimosúdne
avšak odporkyne s tým vyslovili nesúhlas, nakoľko odporkyne im bránia vo výkone práv, ktoré vznikli
vydržaním na základe dlhodobého a nerušeného výkonu sú nútený podať za účelom ochrany dotknutých
práv podať predmetný návrh na súd. Naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení je podľa
navrhovateľov daný tým, že len na základe takéhoto rozsudku správa katastra zapíše žiadané vecné
bremeno na príslušný list vlastníctva a tak dôjde k zosúladeniu stavu faktického zo stavu právnym.

Odporkyne s návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.

Dňa 22.05.2009 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporkýň (č.l. 21 spisu) v ktorom vyjadrili
nesúhlas s podaným návrhom a poukazujú na viaceré podľa ich názoru protiprávne konania

navrhovateľa.

Dňa 14.08.2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia v ktorom
žiadali uložiť odporkyniam povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili navrhovateľom a
tretím osobám prechádzať peši, vozom, autom po prístupovej ceste nachádzajúcej sa na ich pozemku

parc.č. 2128/2 k nehnuteľnosti navrhovateľov parc.č. XXXX/X.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36C 141/2009.46 zo dňa 07.09.2009 nariadil predbežné opatrenie
ktorým uložil odporkyniam v 1. až 3. rade povinnosť a to až do právoplatného rozhodnutia veci zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili navrhovateľom a tretím osobám prechádzať peši, vozom,

autom po prístupovej ceste nachádzajúcej sa na ich pozemku zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. D. a
označenom ako parc.č. XXXX/X k nehnuteľnosti navrhovateľov, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV
č. XX pre katastrálne územie D. a označená ako parc.č. XXXX/X.

Dňa 28.3.2011 bolo súdu doručené písomné podanie odporkýň (č.l.177 spisu) v ktorom okrem iného

tvrdili,žeprávnypredchodcovianavrhovateľa(rodinaP.)akoajichprávnypredchodcovia(rodinaH.)mali
zabezpečené samostatné vchody, vstupy od prístupovej cesty, ktorá viedla po okraji týchto pozemkov
po parc č. XXXX - les. Spornú časť parcely dlhodobo využívajú na parkovanie motorových vozidiel ako
aj napr. na uskladnenie stavebného materiálu. Zdôraznili, že navrhovatelia nikdy neboli dobromyseľní
pri využívaní časti ich parcely na prechod a preto nikdy nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému

bremenu.

Dňa 12.4.2011 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľov (č.l. 205 spisu), v ktorom opätovne
uviedli, že vecné bremeno, ktorého určenia sa v konaní domáhajú vzniklo dlhodobým výkonom práva
spočívajúcom vo využívaní časti pozemku odporkýň ako prístupovej cesty, čo má byť právny dôvod

vydržania. Predpokladom dobromyseľnosti je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že
týmpresebaakovlastníkapanujúcehopozemkutotoprávozodpovedajúcevecnémubremenuvykonáva
právom. Navrhovatelia takéto presvedčenie mali keď už ich právni predchodcovia prístupovú cestu
dlhodobo využívali a nikto ich vo výkone práva nerušil.

Rozsudkom č.k.: 36C/141/2009-255 zo dňa 12.10.2011 súd návrh zamietol. Proti predmetnému
rozsudku podali vtedajší navrhovatelia odvolanie o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 19.9.2013 (č.l. 370) bol súdu doručený návrh navrhovateľov v 1. rade Y. a 2. rade Y. na zmenu

účastníkov konania, ktorým navrhli pripustiť zmenu na strane navrhovateľov tak, že z konania obaja
vystúpia a na ich miesto vstúpi ich dcéra G.. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 12.7.2012 previedli
kúpnou zmluvou okrem iného aj nehnuteľnosti, parc. č. XXXX/X a dom s.č. XXX na nej stojaci na svojudcéru. Uznesením č.k.: 36C/141/2009- 376 zo dňa 1.10.2013 súd pripustil v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p.
zámenu navrhovateľov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s výpismi z listov vlastníctva č. XX, a č. XXX,
potvrdením Obecného úradu D., čestnými prehláseniami svedkov, Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1967
ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Pôvodný navrhovateľ v 1. rade Y. v konaní uviedol, že spolu s rodinou žije v susedstve odporkýň asi
20 rokov. Spočiatku mali normálne susedské vzťahy, neskôr asi pred dvomi rokmi sa tieto zhoršili a
vyvrcholili do takej miery, že otec odporkýň im začal brániť v prístupe k rodinnému domu, ktorý užívajú,
cez jedinú prístupovú cestu, komunikáciu. Z inej strany prístup na pozemok možný nie je, nakoľko tento
je ohraničený či už potokom, lesom alebo rolami. Prístupová cesta je lesná, vysypaná štrkom. Otec
odporkýň mu uviedol, že časť prístupovej cesty, ktorá ústí na jeho pozemok sa nachádza na pozemku

odporkýň. Do tej doby o tejto skutočnosti vedomosť nemal. Až následne potom sa obrátil na geodeta
a zistil, že je tomu naozaj tak, že časť cesty zasahuje do pozemku odporkýň. Vec sa snažili riešiť aj
mimosúdne, chceli sa vyhnúť súdnemu sporu. Spory s rodinou odporkýň vznikli z toho dôvodu, že
otec odporkýň bránil im vstupe na pozemok parc. č. XXXX/X. Vstup prehradil napr. zaparkoval svoje
motorové vozidlo pred bránkou na pozemok, parc. č. XXXX/X. Znemožnil tak akýkoľvek príjazd a odjazd

motorovým vozidlám z parc. č. XXXX/X. Konflikty riešila aj polícia. Čo sa týka oplotenia na pozemku
parc. č. XXXX/X., tak toto bolo vybudované už v čase keď sa na pozemok nasťahovali, odporkyne si
vybudovali murovaný múrik asi v roku 2000, tak ako stojí v súčasnosti. Tento múrik rešpektuje sporný
prechod. Príjazdovú cestu užívali od samého počiatku čo nadobudli nehnuteľnosť parc. č. 2128/1 a nej
stojaci rodinný dom od dedičov rodiny Mrázových, ktorí taktiež túto prístupovú cestu nerušene užívali od

roku 1936. Podľa jeho vedomosti rodina Mrázových prístupovú cestu k svoju pozemku sama vybudovala
a zriadila. Prístupová cesta bola vybudovaná ako odbočka z cesty ktorá smeruje z Majdánu do lesov,
nejde o asfaltovú cestu, bola to niekedy cesta pre kone. Cesta bola vybudovaná k nehnuteľnosti asi v
dĺžke 250 metrov od pôvodnej cesty. Podľa jeho vedomosti v minulosti ešte gróf Pálfy, ktorému patrili
lesy v Smoleniciach a okolí povolil rodine P. si vybudovať prístupovú cestu. Pán Mráz bol kováčom

u grófa Pálfyho. Na otázku súdu, či existuje ešte iná prístupová cesta k nehnuteľnosti, resp. ďalšie
samostatné vstupy na nehnuteľnosť, ktoré je možné využívať uviedol, že žiadna iná prístupová cesta
ani vstup, ktoré sú v súčasnosti využívané neexistujú. Doposiaľ užívaná prístupová cesta je jedinou
prístupovou cestou na nehnuteľnosť v ich užívaní. Inej cesty tam niet. V okolí nehnuteľnosti, sú iba
lúky, role, príkry svah, cez ktoré lúky nie je vylúčené, že môže v lete prejsť motorové vozidlo, avšak

na bežné využívanie ako prístupovej cesty okolie pozemku okrem už doteraz využívanej prístupovej
cesty prispôsobené nie je. Podotkol že asi polovicu hranice pozemku obteká potok, zvyšná časť je les
a hranica pozemku odporkyne. Žiadna cesta ktorá by pokračovala od pozemku do Lošonca okrem už
prístupovej vybudovanej cesty neexistuje. Od počiatku čo nadobudli nehnuteľnosti boli presvedčení že
prístupová cesta slúži výlučne len na vstup na ich pozemok k ich nehnuteľnosti a nie je určená pre nikoho

iného. Prístupová cesta končí pri vstupe na pozemok parc. č. XXXX/X, nikdy nepokračovala ďalej, a to
ani do D.. Bola výlučne vybudovaná len na vstup na parc. č. XXXX/X. Bez už existujúceho samostatného
vstupu by na svoju nehnuteľnosť nedostali, a preto má prístupová cesta pre nehnuteľnosť parc. č. XXXX/
X hospodársky, ekonomický, vlastnícky a funkčný zmysel. Ďalej uviedol, že pôvodní vlastníci parc. č.
XXXX/X. užívali prístupovú cestu do doby než im predali parc. č. XXXX/X v rovnakom rozsahu a zmenou

vlastníctva parcely k žiadnej zmene v jej užívaní nedošlo.

Navrhovateľka G. sa v konaní pridržala obsahu všetkým písomných podaní a výpovedí jej právnych
predchodcov, rodičov, pôvodných navrhovateľov Y. a Y. a zotrvala na určení vecného bremena - práva
prechodu, ktoré právo prechodu dobromyseľne využívali jej právni predchodcovia ako aj ich právni

predchodcovia, ktorý vecné bremeno vydržali. Neexistuje žiadna iná prístupová cesta na pozemok
iba predmetný už existujúci vstup. Prístupová cesta vždy končila na pozemku parc. č. XXXX/X,
nepokračovala ďalej. Takýto stav bol od vytvorenia dvoch samostatných parciel XXXX/X a XXXX/X.

Právny zástupca navrhovateľky v konaní uviedol, že svoj návrh právne odôvodňujú poukazom na ust. §

151 ods. 1 OZ v zmysle ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť výkonom
práva, vydržaním, pričom ust. § 134 OZ platia obdobne. Sú splnené všetky zákonné podmienky na
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže sporná časť pozemku patriaca odporcom
tvorila a stále tvorí už po dobu takmer 70 rokov súčasť prístupovej cesty k pozemku navrhovateľov a pocelú túto dobu bola využívaná ako prístupová cesta. Právo prechodu nikto v minulosti nespochybňoval.
Dlhodobým a dobromyseľným výkonom práva došlo zo zákona k vzniku vecného bremena vydržaním,
ktoré vecné bremeno však nie je zapísané v katastri nehnuteľností a preto navrhovatelia majú naliehavý

právny záujem na zosúladení právneho a skutočného stavu.

Právny zástupca odporkýň v konaní uviedol, že v minulosti prístupová cesta, ktorá patrí štátnym lesom
a ktorá má parcelné č. 2136 viedla popri hranici susediacich pozemkov až k pozemku navrhovateľky a
nezasahovala do pozemku odporkýň, tak ako to je zakreslené aj na predloženom geometrickom pláne

na č.l. 202 spisu. Medzičasom však došlo zo strany rodičov navrhovateľky k neoprávnenému zabratiu
časti pozemku odporkýň, ktorú využívali rodičia navrhovateľky ako prístupovú cestu na svoj pozemok.
Nie je zrejmé kedy mala začať plynúť vydržacia lehota vo vzťahu k právu zodpovedajúcemu vecnému
bremenu a v prospech koho a na základe akých právnych relevantných skutočností.

Odporkyňa v 1. rade v konaní uviedla, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu ako aj

písomných vyjadrení súdu už zaslaných a nemá čo by k veci viac uviedla.

Odporkyňa v 2. rade v konaní uviedla, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu ako aj
písomných vyjadrení súdu už zaslaných a dodala, že ako je z predložených listinných dôkazov zrejmé
a to konkrétne z predložených fotografií daného miesta, tak navrhovateľ má možnosť prístupu na

svoj pozemok aj z iných častí nielen po lesnej prístupovej ceste, ktorú využíva v súčasnosti. Tým, že
navrhovatelia využívajú prístupovú cestu nachádzajúcu sa na časti pozemku, ktorý im patrí, tak ich
obmedzujú, načo bol navrhovateľ niekoľkokrát upozornený.

Svedok U. v konaní uviedol, že zotrváva na svojom písomnom čestnom prehlásení zo dňa 12.08.2009

(z č.l. 35 spisu) a dodal, že situáciu pozná, nakoľko pozemok vo vlastníctve odporkýň bol predtým v
spoluvlastníctve rodičov jeho manželky C. Grófovej, rodenej H., t.č. už nebohej. Rodičia jeho manželky
sa volali H.í. On sám sa do rodiny Rábarových priženil v roku 1961 a v tej dobe predmetnú nehnuteľnosť
užívali ako poľnohospodársku pôdu. V 60-tich rokoch ešte na predmetnom území neboli postavené
žiadne nehnuteľnosti okrem pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý v súčasnosti užíva rodina X.. V tej dobe

bol vo vlastníctve ich právnych predchodcov Y. a jeho manželky, ktorí nehnuteľnosti neskôr previedli na
Y.. Rodina P. mala na pozemku parc. č. XXXX/X postavený starší rodinný dom. Začiatkom 90-tich rokov
predal jeho svokor Y. pozemok S. otcovi odporkýň, ktorý ho neskôr previedol na svoje dcéry, odporkyne.
Už v tej dobe bola parcela č. XXXX/X zameraná tak ako je aj súčasný stav. Má vedomosť o tom, že
pán S. si začal na svojom pozemku stavať dve rekreačné chaty a pozemok si aj oplotil, a to zo strany

prístupovej cesty tým spôsobom, že plot nezasahoval do existujúcej poľnej - lesnej cesty, ktorá viedla
na pozemok rodiny X., kde je hlavný vchod, brána na pozemok č. XXXX/X a k rodinnému domu na ňom
stojacom. Ďalej uviedol, že od roku 1961, kedy sa priženil, má vedomosť o tom, že prístupová cesta
je využívaná vlastníkmi pozemku č. XXXX/X. Žiadna iná prístupová cesta na pozemok parc. č. XXXX/
X nevedie. Z jednej strany je pozemok ohraničený potokom a z druhej strany lesom. O tom, že časť

prístupovej cesty vedie cez pozemok odporkýň sa dozvedel asi pred rokom, do tej doby sa domnieval,
že cesta patrí štátnym lesom, nemal vedomosť o tom, že cesta zasahuje do pozemku odporkýň. Toto
mu oznámili aj samotné odporkyne keď išiel na návštevu navrhovateľovi, pričom jedna z odporkýň mu
zabránila pokračovať ďalej, postavila sa do stredu cestu a uviedla mu, že cesta je ich a preto ďalej
nepôjde. Z uvedeného zostal prekvapený. V minulosti sa nikdy s takýmito tvrdeniami ani nárokmi zo

strany odporkýň nestretol. On odporkyni uviedol, že roky cestu využíva a nikdy s tým nebol problém.
Býva asi kilometer odtiaľ a z času načas po prístupovej ceste chodí a nikdy sa nestretol s tým, že by
mu v prechode niekto bránil. Rodina X. prístupovú cestu nerušene užíva od roku 1968. Múr, ktorý je
súbežný s lesnou cestou odporkyne postavili asi pred desiatimi rokmi a ohraničili si ním časť svojho
pozemku ktorú dovtedy užívali. Cesta zostala voľná. Aj z toho dôvodu bol prekvapený, že si odporkyne

v súčasnosti nárokujú aj časť pozemku pred múrom zasahujúcu do lesnej, prístupovej cesty. Svedočné
si svedok neuplatnil.

Svedok G. v konaní uviedol, že v minulosti bola parcela č. XXXX/X v súčasnosti patriaca odporkyniam
v spoluvlastníctve a užívaní jeho rodičov H., ktorí nehnuteľnosť nadobudli dedením. Na tento pozemok

chodil od detstva, od 5-6 rokov, mali tam zasiate poľnohospodárske plodiny, napr. zemiaky a chodil na
pozemok rodičom pomáhať. V 60-tich rokoch boli všetky pozemky na danom mieste nezastavané a boli
využívané ako poľnohospodárske pozemky, s výnimkou pozemku parcela č. XXXX/X, ktorý v súčasnosti
patrí rodine X., na ktorom bola postavená staršia chalupa. Už v tej dobe viedla k parcele č. XXXX/Xlesná nespevnená prístupová cesta, a to v tvare a v teréne, tak ako je tomu aj v súčasnosti. Lesná
cesta sa žiadnym spôsobom nezmenila a bola vždy využívaná ako prístupová cesta, či už na pozemok
parcela č. XXXX/X ako aj na susedné pozemky a teda aj na pozemok parcela č. XXXX/X, patriaci rodine

X.. Iná cesta na pozemok parcelu č. XXXX/X neviedla, nakoľko tento je z časti ohraničený potokom a
z časti lesom. Ide o menšiu dolinu. V dobe keď užívali pozemok parcela č. XXXX/X v 60-tich rokoch
jeho rodičia, tak tento pozemok nebol oplotený, bol oplotený iba zo strany susedného pozemku parcela
č. XXXX/X, ktorý v tej dobe užívala rodina P., a ktorá tento pozemok užívala asi od 30-tich rokov. Zo
zvyšných troch strán pozemok parcela č. XXXX/X oplotený nebol a to ani od potoka ani od druhého

suseda, pozemku patriaceho v súčasnosti M. a ani od lesnej cesty. V 60-tich rokoch plot na hranici a
pozemku rodiny Saloňových zasahoval až po lesnú cestu, kde bola brána, ktorá viedla na túto lesnú
cestu a bola vstupnou bránou na parc. č. XXXX/X. Na otázku súdu svedok uviedol, že ako on tak ani
jeho predchodcovia nemali vedomosť o tom, že parcela č. XXXX/X, ktorá bola v ich vlastníctve, zasahuje
časťou do lesnej prístupovej cesty. Domnievali sa, že pozemok im patrí len po hranicu lesnej cesty.
Odkedysipamätá,taktamlesnácestabolavtakomstaveakojeterazamyslelsi,žepatríštátnymlesom.

Parcelu č. XXXX/X,. niekedy v rokoch 1985 až 1990 previedol jeho otec kúpnou zmluvou na S., otca
odporkýň. Predmetnú kúpnu zmluvu však k dispozícii nemá. V súčasnosti býva v Dolných Orešanoch
asi 6 km od daného miesta, párkrát sa na spornú parcelu bol pozrieť a preto vie, že odporkyne resp.
ich otec vybudovali na pozemku rekreačné chaty a pozemok si oplotili. Naposledy bol na pozemkoch
v rokoch 2002 - 2003. V závere uviedol, že od doby čo chodil na dané pozemky ako dieťa vždy bola

prístupová cesta nerušene užívaná, či už rodinou P. neskôr rodinou X. ako aj ďalšími, ktorí ju užívali v
domnení, že cesta je voľne prístupná a patrí zrejme lesom. Svedočné si svedok neuplatnil.

SvedokM.vkonaníuviedol,žesodporkyniamisúsusediavchatovejoblastinaMajdáneavlastníparcelu
č. XXXX/X, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou od predchádzajúcich vlastníkov v roku 1975. V tejto dobe

nebol ako pozemok odporkýň tak ani ďalšie susedné pozemky zastavané s výnimkou pozemku rodiny
Saloňových, kde bol starý rodinný dom, neskôr na pozemku vybudovali nový rodinný dom. Pozemok
odporkýň parcela č. XXXX/X., ako aj jeho pozemok bol charakterizovaný ako roľa a to aj ďalšie pozemky
parcela č. XXXX/X, XXXX/X. V dobe keď nadobudol svoj pozemok, tak susedná parcela č. XXXX/X bola
ešte vo vlastníctve a užívaní manželov H., ktorí ho využívali na pestovanie poľnohospodárskych kultúr.

Svoj pozemok si ohraničil asi v roku 1975, nakoľko do tej doby nebol ohraničený ani jeho pozemok, ani
pozemok odporkýň. Plot bol iba na pozemku rodiny X.. Do roku 1989 - 1990 nebol pozemok odporkýň
ohraničený ani zo strany potoka ani zo strany lesnej cesty. Pozemok ohradil až otec odporkýň S.k potom
čo v týchto rokoch parcelu č. XXXX/X nadobudol od manželov H.. Múr, ktorý ide v súčasnosti súbežne
asi 0,5 m popri lesnej ceste postavila až rodina Q.. Lesná prístupová cesta viedla v takom stave ako je

v súčasnosti aj v minulosti, vie o tom preto, lebo dané miesto navštevoval minimálne 20 rokov predtým
ako v roku 1975 nadobudol parcelu č. XXXX/X. Cesta bola minimálne 70 rokov využívaná či už lesným
podnikomnapr.priťažbeastarostlivostiolesakoajrodinouP..Otom,žeprístupovácestavediecezčasť
pozemku odporkýň sa dozvedel asi pred dvoma rokmi keď začali odporkyne brániť rodine X. v prístupe
na ich pozemok. Do tej doby sa domnieval ako aj okolitý susedia, že cesta patrí lesnému podniku, bola

nerušene využívaná rodinou X. ako aj ich právnymi predchodcami. Rodine X. bolo bránené v prístupe
na ich pozemok a k rodinnému domu tým spôsobom, že otec odporkýň zaparkoval auto na prístupovú
cestu pred bránu X., ktorí sa nemali ako dostať, či už zo svojho pozemku alebo na svoj pozemok. Iná
prístupová cesta na pozemok parc. č. XXXX/X. nevedie, z jednej strany je tento pozemok ohraničený
potokom a z druhej lesom. Údržbu prístupovej cesty najmä odhŕňanie snehu zabezpečuje Obecný úrad

D.. Čo sa týka ďalších úprav, tak tieto riešili svojpomocne, pričom Y. sa na týchto prácach zo všetkých
susedov podieľal najviac. Svedočné si svedok neuplatnil.

Z notárskej zápisnice zo dňa 25.7.1967 sp. zn.: NZ 547/76, N 545/67 štátneho notárstva v Trnave súd
zistil, že notárska zápisnica obsahuje kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi U. predmetom ktorej

je prevod nehnuteľností parc. č. 2128/1 a nej postaveného rodinného domu, ktoré predávajúci zdedili.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX Správy katastra Trnava (z č.l. 8 spisu) súd zistil, že pôvodní
navrhovatelia Y. a Y. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č. XXXX/X o výmere XXXX
mX - zastavané plochy a nádvoria ako aj rodinného domu postaveného na predmetnej parcele súp. č.

XXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX Správy katastra Trnava (z č.l. 371 spisu) súd zistil, že navrhovateľka
G. X. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.č. XXXX/X o výmere XXXX mX . - zastavané plochy anádvoria ako aj rodinného domu postaveného na predmetnej parcele súp. č. 224, ktoré nehnuteľnosti
nadobudla na základe kúpnej zmluvy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Trnava (z č.l. 9 spisu) súd zistil, že odporkyne sú
každá v podiele 1/3-iny podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X o výmere XXXX
mX - zastavané plochy a nádvoria.

Z potvrdenia Obecného úradu Lošonec zo dňa 12.08.2009 (z č.l. 33 spisu) súd zistil, že Obecný úrad

Lošonec potvrdil, že k rodinnému domu rodiny X. vedie nespevnená cesta, ktorá sa v minulosti ako aj
v súčasnosti využíva ako prístupová cesta na ich pozemok na ktorom majú postavený rodinný dom.
Predmetná nespevnená cesta viac ako 60 rokov slúži ako prístupová cesta na pozemok rodiny X. a k
ich rodinnému domu kde končí. Žiadna iná prístupová cesta k rodinnému domu rodiny X. nevedie.

Z písomných čestných prehlásení svedkov JE. zo dňa 12.08.2009 (z č.l. 34-39 spisu) súd zistil, že

uvedení svedkovia čestne prehlásili, že nespevnená cesta, ktorá vedie k rodinnému domu rodiny X. je
už viac ako 70 rokov nimi využívaná ako prístupová cesta a táto prebieha tak, ako je to uvedené na
vytyčovacom nákrese vyhotovenom Ing. X. dňa 24.04.1996 a tak ako je zakreslená červenou farbou na
geodetickom pláne Ing. L. zo dňa 02.02.2009.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania. Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá
osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t.j. tá, ktorá vykonáva
právozodpovedajúcevecnémubremenupreseba(§129ods.1),pričomjevzhľadomnavšetkyokolnosti
vdobrejviereotom,žejejtakétoprávopatrí(§130ods.1),t.j.žejeoprávnenýmdržiteľom.Ďalejmusíísť

o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné
do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania
nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena.
Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah

z vecného bremena.

Na základe zhodných výpovedí účastníkov, svedkov a listinných dôkazov mal za preukázané, že
navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.č. XXXX/X o výmere 1250 m2 - zastavanéplochy a nádvoria ako aj rodinného domu postaveného na predmetnej parcele súp. č. XXX a odporkyne
sú v podiele 1/3-iny podielovými spoluvlastníkmi susednej nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X o výmere
1089 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti nadobudla od svojich rodičov Y. na

základe kúpnej zmluvy z roku 2012. K pozemku navrhovateľky vedie cez časť pozemku odporkýň
lesná nespevnená cesta, ktorá slúži ako prístupová cesta na parc. č. 2128/1 a k rodinnému domu
na ňom postavenom. Lesná nespevnená cesta vstupuje na pozemok parc. č. XXXX/X z pozemku
odporkýň parc.č. XXXX/X . Týmto spôsobom je cesta využívaná navrhovateľkou ako aj jej právnymi
predchodcami dlhodobo asi 70 rokov. Medzi navrhovateľkou resp. jej rodičmi, ktorí na ňu nehnuteľnosti

previedli v roku 2012 a odporkyňami dochádzalo a dochádza k susedským sporom, nezhodám a
konfliktným situáciám. Zo strany odporkýň začalo byť bránené rodičom navrhovateľky ako aj ďalším
osobám v prístupe motorovým vozidlom na parc. č. XXXX/X. Odporkyne svoje konanie odôvodňovali
tým, že ak navrhovateľka resp. jej právny predchodcovia využívali a stále využívajú prístupovú cestu,
ktorá vstupuje na pozemok parc.č. XXXX/X z ich pozemku parc.č. XXXX/X tak, užívajú časť ich
pozemkubezichsúhlasuatedaprotiprávne.Uvedenénebolomedziúčastníkmisporné.Spornouzostalo

posúdenie vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľka sa v konaní domáhala
určenia práva prechodu na základe vydržania, pričom poukazovala na to, že okrajovú časť pozemku
odporkýň vo výmere 61 m2 , do ktorej zasahuje prístupová cesta dlhodobo nerušene užívali jej právni
predchodcovia, rodičia od roku 1967, kedy parc. č. XXXX/X kúpili a nerušene cestu užívali aj ich
právny predchodcovia, od ktorých nehnuteľnosti kúpili (rodina P.). Vecné bremeno, tak podľa názoru

navrhovateľky vzniklo dlhodobým výkonom práva spočívajúcom vo využívaní časti pozemku odporkýň
ako prístupovej cesty. Odporkyne v konaní namietali vznik vecného bremena vydržaním, nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky. Vecné bremeno je možné charakterizovať ako vecné právo, ktoré
obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení

vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka,
alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou
nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§
151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť,

rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie.
Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Vydržanie je
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok
dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom
tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj

ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka.
Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby
a spôsobilý predmet vydržania. Na rozdiel od držby je vlastníctvo (§ 123 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka) chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka vec držať,
užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú právo vec

držať, vec užívať, požívať jej plody a úžitky a právo s vecou disponovať. Z uvedeného vyplýva, že
právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako s vecou vlastnou. Ide tu teda o
základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení
ostatných. Podľa vzťahu k predmetu vlastníctva Občiansky zákonník rozlišuje držiteľa oprávneného a
neoprávneného, keď v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa oprávneného. Oprávnená držba

spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený
právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť
právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický
stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa
dôvodne považuje za vlastníka veci. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nielen právni
predchodcovia navrhovateľky jej rodičia Augustín a Alojzia Saloňoví, ale aj ich právni predchodcovia
rodina P., od ktorých parc. č. XXXX/X spolu s rodinným domom na nej stojacom v roku 1967 odkúpili,

využívali dlhodobo nespevnenú cestu, ktorej časť zasahuje do parc. č. XXXX/X ako prístupovú cestu
k parc. č. XXXX/X. Z výpovede Y., ale najmä z bezprostredných svedeckých výpovedí U. pred súdom
na pojednávaní bolo preukázané, že prístupová cesta končiaca na parc. č. XXXX/X nebola považovaná
za cestu, ktorá by zasahovala v časti do pozemku odporkýň. Všetci zainteresovaní sa domnievali, bolipresvedčení že cesta je voľne prístupná nepatrí ani sčasti do spoluvlastníctva odporkýň. Y. nadobudli
nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkami na základe kúpnej zmluvy v roku 1967 od pôvodných
vlastníkov rodiny P., ktorí mali zabezpečený bezproblémový vstup, prechod do nehnuteľnosti cez časť.

parc. č. XXXX/X. To bol na strane Y. dôvodom, prečo si mysleli, že im právo na bezproblémový vstup do
nehnuteľnosti na ich pozemok parc. č. XXXX/X patrí. Nebyť tejto skutočnosti, nebolo by možné pôvodne
jednu nehnuteľnosť rozdeliť na dve samostatné, ak by totiž nemali každá samostatný vstup, nemohli
by samostatne existovať. V užívaní tejto prístupovej cesty nikto nikomu nebránil. Predmetná cesta bola
vytvorená právnymi predchodcami účastníkov, pretože parc. č. XXXX tvorila pôvodne jeden celok a

v roku 1941 bola rozdelená na dve samostatné parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X. Pôvodní majitelia
Y. odpredali novovytvorenú parcelu XXXX/X Rozálii Rábarovej, rodenej Štibrániovej, čím z pôvodne
jednej parcely vznikli dve samostatné nehnuteľnosti a to každá aj so samostatným vstupom. Ak by si
pôvodní vlastníci Y. a manželka C. takto mali znemožniť vstupovať dovtedy na nedelenú parcelu, prečo
by ju rozdeľovali, ak by na ňu nemohli vstupovať, resp. jej rozdelenie by vôbec nebolo možné. Od tejto
doby vedie cesta bezo zmeny. Súd má zato, že právni predchodcovia navrhovateľky so zreteľom na

všetky okolnosti boli v dobrej viere (boli dobromyseľní), že im patrí právo prechodu cez časť parc. č.
XXXX/1, nakoľko toto právo bolo dlhodobo a čo je treba zdôrazniť nerušene využívané. Odporkyne
ani ich právny predchodca, ich otec si v minulosti žiadnym spôsobom neuplatňovali vlastnícke právo k
tejto časti parc. č. XXXX/X, ba naopak z ich konania bolo možné navonok vyvodiť, že k tejto časti parc.
č. XXXX/X tvoriacej časť prístupovej cesty sa neviaže žiadne ich právo, nakoľko samé rešpektovali

zaužívaný stav, stav a polohu prístupovej cesty, keď oplotili svoj pozemok v tejto časti hranice tým
spôsobom, že postavený múrik je súbežný s prístupovou cestou a nezasahuje do nej. Postavený múrik
rešpektuje zaužívaný stav a vstup na parc. č. XXXX/X. Je evidentné, že samé odporkyne resp. ich
právny predchodca dlhodobo po nadobudnutí nehnuteľností v 70- rokoch nemali vedomosť o tom, že
parc. č. XXXX/X zasahuje v nepatrnej časti 60 m2 až do prístupovej cesty vedúcej k parc. č. XXXX/

X a až keď to zistili neskorším zameraním, tak začali rodičom navrhovateľky brániť vstupe na parc.
č. XXXX/X. Z vykonaného dokazovania, či už z výpovedí, stanoviska znalca (č.l. 139 spisu) ako aj
z fotodokumentácie, geometrického plánu, potvrdenia obecného úradu Lošonec bolo preukázané, že
navrhovateľka inú možnosť vstupu a prístupu na parc. č. XXXX/X nemá a jediným možným riešením
je prechod už od počiatku existujúci, ktorý v časti zasahuje do parc. č. XXXX/X. po pôvodnej ceste

vytvorenej ešte v čase rozdelenia parc. č. XXXX na dve samostatné parcely. Existencia možnosti
žiadnych iných vstupov motorovým vozidlom na parc. XXXX/X nebola v konaní hodnoverne preukázaná,
pričom je zrejmé že to nedovoľuje okolie a hranica parc. č. XXXX/X tvoriacu s časti les (svah), potok,
lúku a pozemok parc. č. XXXX/X cez ktorý jediný po pôvodnej ceste je možný bežný a spôsobilý prístup
motorovým vozidlom na parc. č. XXXX/X (viď fotodokumentácia č.l. 10, 40-44, 247 spisu). Ide o lesnú

cestu, ktorá končí pri vstupnej bráne parc. č. XXXX/X a ako preto vyplýva táto slúži v závere (a v
časti zasahujúcej do parc. č. XXXX/X) len užívateľom parc. č. XXXX/X a to za účelom prístupu na
nehnuteľnosť, teda neslúži návštevníkom lesa. Aj z uvedeného dôvodu mali užívatelia parc. č. XXXX/
X evidentne presvedčenie, že vstupujú na cestu, ktorá bola v časti zasahujúcej do parc. č. XXXX/X
vybudovaná len pre nich a slúži len pre ich vstup do ich nehnuteľnosti. K odporkyňami predloženými

písomnými čestnými vyhláseniami (č.l. 357-368) súd uvádza, že tieto nepreukazujú, že by navrhovateľka
resp. jej právni predchodcovia mali a využívali motorovými vozidlami iný vstup na pozemok ako súčasní,
alebo že by to okolie pozemku umožňovalo. Z prehlásení je možné vyvodiť, že v minulosti ponad
pozemok rodiny Saloňových (po jeho hranici smerom od lesa) mohol viesť chodník pre peších (turistov),
ktorý viedol cez lúky až do obce Lošonec. Z prehlásení ale ďalej vyplýva, že už ani tento chodník pre

peších, ktorý tu mal byť v dávnej minulosti využívaný, nie je v súčasnosti uspôsobený, v takom stave,
aby bol za týmto účelom využívaný a to viac nemôže takáto lesná komunikácia pre peších slúžiť ako
prístupová cesta na pozemok rodiny Saloňových a na prístup a prejazd motorovými vozidlami. Naviac
je zrejmé, že čestné prehlásenia urobili osoby, ktoré majú pozitívny vzťah k rodine odporkýň (napr.
u nich vypomáhali brigádnicky - U.. Preto aj predmetné písomné čestné vyhlásenia súd hodnotí ako

menej dôveryhodné. Z vykonaného dokazovania mal tak súd preukázané splnenie všetkých podmienok
vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcom v obmedzení spoluvlastníckeho
práva odporkýň k parc. č. XXXX/X tým, že sú povinné strpieť v nevyhnutnom rozsahu prechod peši,
motorovým vozidlom a nákladným vozidlom na pozemok parcelu č. XXXX/X. Právo prechodu nikto v
minulosti nespochybňoval. Dlhodobým a dobromyseľným výkonom práva došlo zo zákona k vzniku

vecnéhobremenavydržaním.Súdmázato,žeuvedenévecnébremenojesvojimspôsobomprimeranéa
neobmedzuje nad mieru neprimeranú odporkyne vo využívaní parc. č. XXXX/X. Zmyslom daného práva
prechodu je možnosť navrhovateľky vstupovať do svojej nehnuteľnosti po rokmi používanej ceste, ktorá
zabezpečovala vstup do jej nehnuteľnosti. Právo prechodu cez časť parc. č. XXXX/X je nevyhnutné,aby sa prostredníctvom prechodu po tejto časti navrhovateľka dostala na svoju nehnuteľnosť, ktorej
je vlastníkom. Pokiaľ by nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X nemala samostatný vstup, cez ktorý sa možno
do nehnuteľnosti dostať, táto by stratila hospodársky, ekonomický, vlastnícky a funkčný zmysel, ktorý

nadobudla jej pôvodným rozdelením. V závere je nutné ešte dodať, že po vykonanom dokazovaní je
súd toho názoru, že predmetné vzťahy bolo možné medzi sporovými stranami usporiadať aj mimosúdne
a je evidentné, že spor a konfliktné situácie vznikajúce medzi účastníkmi majú pôvod v nie najlepších
medziľudských vzťahoch účastníkov.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a súd mu vyhovel
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 11 ods.1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania
v sume a to 232 eur za zaplatený súdny poplatok (za návrh na začatie konania vo veci samej, návh na

nariadenie predbežného opatrenia a odvolanie vo veci samej) ako aj trovy právneho zastupovania vo
výške 1.046,37 eur proti procesne neúspešným odporkyniam.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vzhľadom na neurčitú hodnotu
predmetu sporu predstavuje 1/13 výpočtového základu § 11 odsek 1 písm. a/ advokátskej tarify.

Odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala v roku 2008 čiastku 48,63 eur + režijný paušál
6,31 eur + DPH 10,99 eur spolu teda 65,93 eur, pričom v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:
- 11.12.2008 prevzatie a príprava zastúpenia 65,93 eur
Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2009 predstavovala čiastku 53,49 eur + režijný paušál
6,95 eur + DHP 12,09 eur spolu teda 72,53 eur, pričom v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:

- 5.1.2009 jednanie s protistranou 72,53 eur
- 25.3.2009 vypracovanie návrhu na začatie konania 72,53 eur
- 14.8.2009 návrh na vydanie predbežného opatrenia (1/2 úkon) 40,44 eur
Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2010 predstavoval čiastku 55,49 eur + režijný paušál 7,21
eur + DPH 12,54 eur spolu teda 75,24 eur a v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:

- 20.1.2010 účasť na pojednávaní 75,24 eur
- 24.3.2010 účasť na pojednávaní 75,24 eur
Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2011 predstavoval čiastku 57 eur + režijný paušál 7,41 eur
+ DPH 12,88 eur spolu teda 77,29 eur a v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:
- 12.4.2011 vypracovanie stanoviska k vyjadreniu odporkýň 77,29 eur

- 26.4.201 vypracovanie zmeny žalobného návrhu 77,29 eur
- 12.10.2011 účasť na pojednávaní 77,29 eur
- 23.11.201 vypracovanie odvolania 77,29 eur
- 16.12.2011 vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu odporkýň vo veci zrušenia predbežného opatrenia
(1/2-ný úkon) 43,09 eur

Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2013 predstavoval čiastku 60,07 eur + režijný paušál 7,81
eur + DPH 13,57 eur spolu teda 81,45 eur a v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:
- 13.3.2013 vypracovanie podania vo veci samej - návrh na doplnenie dokazovania 81,45 eur
- 21.8.2013 účasť na pojednávaní 81,45 eur
- 2.9.2013 vypracovanie návrhu na zmenu účastníka (1/2-ný úkon) 45,42 eur

Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavoval čiastku 61,87 eur + režijný paušál 8,04
eur + DPH 13,98 eur spolu teda 83,89 eur a v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:
- 22.1.2014 účasť na pojednávaní 83,89 eur
Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje čiastku 1.046,37 eur s tým, že v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť odporkyniam spoločne a nerozdielne k rukám

právneho zástupcu navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona/zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok/.