Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201992
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci

navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Senec,
katastrálnyodbor,Hurbanova21,Senec,zaúčastiK.Z.,bytomK.XXX/XX,T.,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia odporcu č. V - 3856 /13 zo dňa 6.8. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. V-3856/13 zo dňa 6.8.2013 p o t v r d z u j e.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave titulom súdneho poplatku sumu 35
eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Na Krajský súd v Bratislave došlo dňa 11.11.2013 postúpenie odvolania navrhovateľa zo dňa 6.9.2013

podané voči rozhodnutiu odporcu č. V- 3856/13 vydaného dňa 6.8.2013. V rámci postúpenia odvolania
navrhovateľa odporca navrhol svoje napadnuté rozhodnutie potvrdiť, odvolanie navrhovateľa zamietnuť,
náhradu trov konania si neuplatnil.

Odporca svojím vyššie uvedeným rozhodnutím zamietol návrh (podaný navrhovateľom) na vklad
záložného práva týkajúceho sa nehnuteľností vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym
odborom na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie T. a to podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona ako
orgán rozhodujúci o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností je povinný preskúmať okrem

iných skutočností aj to, či zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola účastníkmi predložená
na katastrálne konanie neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom.
Odporca v svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva ako aj
obsah listín a písomných podkladov s predmetnou zmluvou súvisiacich, najmä právne posúdil písomné
plnomocenstvo splnomocniteľa K. pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
a došiel k záveru, že posudzovaná zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 21. 6. 2013 bola jej
účastníkmi uzatvorená spôsobom odporujúcim ustanoveniu § 22 ods. 2, prípadne § 31 Občianskeho

zákonníka. Taktiež poukázal na to, že v zmysle súdnej praxe plnomocenstvo na právne úkony o
právach k nehnuteľnostiam musí byť urobené tak, ako právne úkony samé, to znamená v predpísanej
forme a so všetkými náležitosťami a malo by v podstate kopírovať samotný predmet zmluvy. Odporca
ďalej poukázal na existujúci rozpor medzi dlžníkom ( splnomocniteľom ) a splnomocnencom v zmysle
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení
dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu (splnomocnenca), keďže
z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač (formulárová

typovázmluva), ktorej obsahdlžníknemôžeovplyvniťaktorúpredkladáveriteľspolusozmluvouoúveredlžníkovi a táto už obsahuje označenie splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava. Potom možno dôvodne predpokladať, že veriteľ určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená
konať ako splnomocnenec za dlžníka, čím je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej

moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka ako splnomocniteľa. Splnomocniteľ podpísaním
takejto dohody o splnomocnení nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere fyzickej, alebo
právnickej osoby - splnomocnenca , ktorý by hájil jeho záujmy. Za odstrániteľný nedostatok podania
odporca označil to, že podpis záložného veriteľa na zmluvách je naskenovaný, keďže pre platnosť
právneho úkonu sa vyžaduje podpis záložného veriteľa. Záverom odporca uviedol, že zákon nevylučuje

uzavretie jednotlivých typov zmlúv uvádzaných v predmetnej veci, avšak tieto zmluvy je potrebné
posúdiť v ich vzájomnej súvislosti, t.j. čo sa nimi mienilo dosiahnuť. Potom je treba uviesť, že týmito
zmluvamisamôžedosiahnuťnielenzabezpečenienávratnosti sumyposkytnutejveriteľom,aleajmožný
prechod vlastníckeho práva dlžníka k jeho majetku, ktorý je často značne väčšej hodnoty než je výška
plnenia z úverovej zmluvy a preto sa takýmto postupom výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v
rozpore s dobrými mravmi.

Voči tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal aby
súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ho k povinnosti
nahradiť mu trovy konania. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie odporcu
ohľadom konštatovania o vopred určenej osobe oprávnenej konať za dlžníka (dlžník nemal možnosť
sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať) nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu.

Navrhovateľ uviedol, že správny poriadok ukladala správnemu orgánu (odporcovi) povinnosť presne a
úplne zistiť skutkový stav veci a zároveň zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza
z ničím nepodložených predpokladov a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie
odporcu nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odporcom vidiaca neprípustnosť plnomocenstva v predmetnej veci, v dôvode uvedenom v § 22 ods.2

Obč.zákonníkaniejeničímpreukázaná. Vprípadepochybnostionestrannostizástupcuby danýrozpor
musel reálne existovať. Zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do právneho úkonu - dohody o plnomocenstve zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah a
preto je námietka navrhovateľa z hľadiska právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Taktiež záver správneho orgánu (odporcu) o tom, že navrhovateľ
určil zástupcu dlžníkovi nemá oporu v obsahu správneho spisu, správny orgán nevykonal dôkazy na
preukázanie správnosti takéhoto svojho tvrdenia, nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá
je v styku so záložným veriteľom a jeho záver o tom, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má hájiť
záujmy veriteľa (navrhovateľa) je v hrubom rozpore s obsahom správneho spisu. Tým, že odporca v

odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich mu z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Taktiež záver odporcu
o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko
správny orgán neuviedol v čom vidí rozpornosť s dobrými mravmi v prípade poskytnutého úveru. Pri

takomto svojom konštatovaní odporca vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne odôvodnil a taktiež
nedostatočne zistil skutkový stav.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný postupom podľa § 250l a nasledujúcich
O.s.p. preskúmal na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti ospravedlnených navrhovateľa
a odporcu napadnuté rozhodnutie odporcu a postup , ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu a

dôvodov odvolania navrhovateľa , oboznámil sa z obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a preto ho podľa § 250q ods. 2
O.s.p. potvrdil.

Na nariadenom súdnom pojednávaní prítomná účastníčka K. Z. k veci uviedla, že reagovala na možnosť
získať pôžičku od spoločnosti Pohotovosť a za tým účelom sa stretla v byte svojej dcéry v T. so

zástupcom spoločnosti Pohotovosť pánom Fazekašom. Na tomto stretnutí podpísala zmluvu o pôžičke
na sumu 500 euro a zároveň sa dohodla s dcérou , že táto bude predmetnú pôžičku splácať, čo
však dcéra neučinila a ona sa v súčasnosti dohodla na splátkovom kalendári predmetnej pôžičky s
pánom Fazekašom a uhradila aj prvú mesačnú splátku 100 euro. Ďalej uviedla, že ohľadom poskytnutej
pôžičky od spoločnosti Pohotovosť sa uskutočnilo jediné stretnutie, na ktorom podpísala zmluvu o

pôžičke, pričom nemala vedomosť a ani úmysel podpisovať dohodu o splnomocnení pre združenieobčianskoprávnej pomoci ProHelp, ktorého zástupcu nikdy nevidela, nebola s ním v žiadnom kontakte
a nikdy nemala záujem uzatvárať dohodu o splnomocnení pre dané združenie.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 4.7.2013

podal navrhovateľ na Správu katastra Senec návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva
číslo 201 /2013 - RAČ do katastra nehnuteľností, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu - účastníka konania - K. Z.. Prílohami predmetného návrhu boli Záložná zmluva a Dohoda o
splnomocnení. Predmetná založená zmluva číslo 201 /2013 - RAČ bola uzatvorená medzi záložným
veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom K. Z. dňa 21. 6. 2013, pričom túto zmluvu za záložcu

podpísal zástupca združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp , zmysle dohody o splnomocnení, ktorú
uzatvorilo toto združenie s účastníčkou- K. Z.. Predmetom záložnej zmluvy je založenie nehnuteľností
patriacich záložcovi ( K. Z. ) v podiele jeho spoluvlastníckeho podielu 1 /2 a to parcela číslo XXX /. XX
vo výmere 673 m2 - záhrady, parcela číslo XXX /. vo výmere 127m2- zastavané plochy a nádvoria a
rodinný dom postavený na parcele číslo XXX /. XXX, súpisné číslo XXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálneho územia T.Á., V. T., V. I.. Zriadenie záložného práva k

týmto nehnuteľnostiam malo byť v prospech zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere číslo 1019006 24 zo dňa 3. 8. 2012
uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Súd ďalej zistil,
že priložená dohoda o splnomocnení má formu predtlače (formulárovej zmluvy), kde sú vpísané iniciály
účastníka konania K. Z. ako splnomocniteľa a splnomocnenec je vopred označený a to združenie

občianskoprávnej pomoci ProHelp v zastúpení jeho predsedom Petrom Mamojkom. Predmetná dohoda
o splnomocnení bola uzatvorená dňa 3. 8. 2012 a podpísaná v tento deň v Tomášove splnomocniteľom
- K. Z. . V tento deň bola podpísaná v Bratislave splnomocnencom predsedom občianskeho združenia
ProHelp Petrom Mamojkom.

Odporca následne dňa 6. 8. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva

v zmysle vyššie uvedeného návrhu navrhovateľa. Voči tomuto rozhodnutiu odporcu sa navrhovateľ v
zákonnej lehote odvolal - písomným odvolaním z dňa 6. 9. 2013. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne
vyjadrila účastníčka konania K. Z. a to tak, že nesúhlasila so zriadením záložného právo.

Podľa § 28 ods. 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v paragrafe 1. ods.1
vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neodchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
činnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí i, inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten , kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten , záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne určite a
zrozumiteľne inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
odporcu číslo V - 3856 /13 zo dňa 6. 8. 2013, ktorým tento zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy číslo201 /2013 - RAČ zo dňa 21. 6. 2013 a to v rozsahu a dôvodov podaného odvolania navrhovateľa voči
vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu.

Súdmusíkonštatovať,žeodporcarozhodolonávrhunavrhovateľana vkladpredloženejzáložnejzmluvy

do katastra vecne správne. Zároveň súd posúdil odvolacie dôvody navrhovateľa voči rozhodnutiu
odporcu a uvádza, tieto nie sú dôvodné a nestotožňuje sa s nimi. V zmysle katastrálneho zákona ( § 31 )
príslušnásprávakatastra(okresnýúrad-katastrálnyodbor)preskúmavaokremplatnosti zmluvyajto,či
je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, dostatočne určité a zrozumiteľné a
či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Vkladové

konanie predstavuje rozhodovací proces, pri ktorom správny orgán ( Okresný úrad - katastrálny odbor )
musí posudzovať na základe predložených písomných podkladov všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu správneho orgánu je potom následné
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Preto aj v danom prípade
bolopovinnosťouodporcuposúdiťajplatnosťuzatvorenejdohodyosplnomocnení aprijaťzáver,čidošlo
k prejavu vôle pri jej uzatváraní slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením (to znamená

či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade zo zákonom). Odporca potom správne dospel k záveru,
že uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi účastníčkou - K. Z. ako splnomocniteľom a občianskym
združením ProHelp ako splnomocnencom je uzavretá neplatne . Určitosť a zrozumiteľnosť právneho
úkonu je jednou z podmienok jej platnosti, pričom na dohodu o splnomocenení ako dvojstranný právny
úkon sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z obsahu dohody o splnomocenení musí

byť jednoznačne zrejmé na aké úkony je splnomocnenec splnomocnený a potom takáto dohoda nebude
riadne uzavretá v prípade, ak by dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami
zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon týkajúci sa práv k nehnuteľnostiam ( a aj k uzavretiu
záložnejzmluvy) bymalokopírovaťsamotnýpredmetzmluvyapretoobsahomtakéhotosplnomocnenia
by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s

ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z uzatvorenej dohody o splnomocnení však nevyplýva, že by
občianske združenie (splnomocnenec) mohol v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad, nakoľko ustanovenie v dohode o splnomocnení o tom, že občianske združenie ProHelp uzavrie
v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré
budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy je neurčité a ani

splnomocnenec a ani splnomocniteľ v čase uzatvárania takejto dohody o splnomocnení nevedeli s
akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať a ku ktorým by mala byť zriadená záložná
zmluva. Nie je jednoznačne zrejmé, či identifikácia nehnuteľností vpísaná rukou do kolónky v dohode
o splnomocnení bola uskutočnená pri podpise dohody o splnomocnení alebo bola dopisovaná neskôr
s vedomím dlžníka (splnomocniteľa). Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že splnomocnenec

by mal hájiť záujem dlžníka ( splnomocniteľa ) v súvislosti s návratnosťou poskytnutého mu úveru a
nie uzatvárať za neho záložnú zmluvu alebo poverovať záložného veriteľa na podanie návrhu vklad
záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Súd taktiež poukazuje na
to, že dohoda o splnomocnení bola spísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník ani nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah a vybrať si osobu splnomocnenca, ktorý by riadne hájil jeho záujmy. Taktiež

súd poukazuje na výpoveď účastníčky (splnomocniteľky), ktorá uviedla, že vôbec nemala úmysel a
ani vedomosť o tom, že uzatvára predmetnú dohodu o splnomocnení a vôbec nebola uzrozumená s
jej obsahom a prípadnými následkami. Taktiež osobu splnomocnenca vôbec nepozná a nebola s ním
doposiaľ v žiadnom kontakte. Súd ďalej uvádza, že predmetná dohoda o splnomocnení bola uzatvorená
v ten istý deň ako uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť zmluvu o úvere číslo 101900624 t.

j. 3. 8. 2012. Súd potom musí konštatovať, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom
a to pre rozpor záujmov splnomocnenca a splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 občianskeho zákonníka ) a je
absolútne neplatným právnym úkonom ( § 39 Obč.zák. ) a to aj v dôsledku nedostatkov požadovaných
náležitostí pre platný právny úkon podľa § 37 ods.1 Obč. zák. a občianske združenie ProHelp nebolo
oprávnené uzatvárať predmetnú záložnú zmluvu, ktorej zápisu do katastra nehnuteľností sa navrhovateľ

domáha. Odporca prijal v svojom preskúmavanom rozhodnutí správny záver o zamietnutí návrhu
na vklad predloženej záložnej zmluvy z dôvodu, že dlžníčka K. Z. pri jej uzatváraní nebola riadne
zastúpená.

Záverom súd uvádza, že rozhodnutie odporcu je riadne odôvodnené (tak ako to vyžaduje ustanovenie
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci odporcom, ktorý

vyvodil správny právny záver a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a súladné
s príslušnými zákonnými ustanoveniami potvrdil.O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. a v konaní
neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, odporca a účastníčka konania si náhradu trov
konania neuplatnili.

Súd zaviazal vo veci neúspešného navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 € v súlade s
ustanovením § 2 ods. 4 veta druhá v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb. vo výške v zmysle
položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).