Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/777/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233315
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4112233315.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nitra dňa 27.9.2012 domáhal vydania medzitýmneho

rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Nitra, pretože tento nerozhodol v zákonom určenej lehote
o žiadostiach o vydanie poverení na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach vedených pre
pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4422771
dlžníkom - povinným R. O.; zo Zmluvy o úvere č. 4033083 dlžníkom - povinným L. M.; zo Zmluvy o
úvere č. 4033008 dlžníkom - povinným W. W.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške
po 125,- eur v každej z uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 250,78 eur, resp. 403,84

eur, resp. 357,74 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako
oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktorá
mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z
uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného R. O. č. S. v prípade povinného L. M. č.
EXXXXXX/XXXX, v prípade povinného W. W. č. S Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so
žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nitra
ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného R. O. až dňa 10.3.2011
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 136 dní, keď konanie
začalo 25.10.2010); vo veci povinného L. M. až dňa 10.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 219 dní, keď konanie začalo 3.8.2010); vo veci povinného
W. W. až dňa 15.2.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac
ako 194 dní, keď konanie začalo 5.8.2010). Žalobca podľa návrhov mal vyvinúť enormné úsilie, aby
docielil posun v exekučných konaniach, keď dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať

žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mal podať sťažnosť na
prieťahy v konaní. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne v každej
z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou po 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokovšpecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomení o začatí
exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca
vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivo sumou vo výške 250,78 eur, resp. 403,84 eur, resp.

357,74 eur. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia
exekučného súdu v zákonnej lehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k

zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a
potrebe uskutočniť náhradu exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov
miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nitra.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 15NcC/6/2012-13 z 19.10.2012, č.k. 15NcC/46/2012-13 z
19.10.2012, č.k. 15NcC/29/2012-14 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nitra sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 11.12.2012 pod sp. zn. 13C/777/2012 (súvisí s pohľadávkou
dlžníka R. O.), dňa 27.1.2013 pod sp. zn. 13C/36/2013 (súvisí s pohľadávkou dlžníka L. M.) a dňa
20.3.2013 pod sp.zn. 13C/93/2013 (súvisí s pohľadávkou dlžníka W. W.).

Súd vo veciach sp. zn. 13C/777/2012 a sp. zn. 13C/36/2013 vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1
O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaniami z 15.2.2013, resp. 6.3.2013 súdu oznámil, že
nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál
návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu
spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu,

aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje
len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len
uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka
žalovaného,ževtomtoštádiukonanianávrhnapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodynebol
podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nitra predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva

spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V ďalšom
poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Súd uznesením č.k. 13C/777/2012-28 z 12.7.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/777/2012, sp.zn. 13C/36/2013 a sp.zn. 13C/93/2013 na spoločné konania,

ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/777/2012.

Dňa 17.9.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo
na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných

konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na
náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného

postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave
konanie nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov, pričom poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25. Poukázalo
na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní

súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými
ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6
mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie

žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora jevýraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na
vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.

K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010
z 29.3.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným
postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže

nebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na

to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká

ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ
ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských

spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto

konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S
poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si
náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou
súdu po skončení pracovnej doby súdu (o 18.23 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred
Okresným súdom Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj

štyroch koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa
ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej
advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v
plnomocenstvách z 20.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 19.8.2013. Z činnosti
súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu
na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd

pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť
s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 25.9.2012, doručených Ministerstvu spravodlivosti SR toho
istého dňa, najmä č. 4102, 3943, 3923, ako aj obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu

Nitra sp. zn. 23Er/997/2010, sp. zn. 23Er/783/2010 a sp.zn. 12Er/783/2010.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
OkresnéhosúduNitraakoexekučnéhosúdu.Žalobcazanesprávnyúradnýpostuppovažujeskutočnosť,
že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. S až dňa 10.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu

malodôjsťpouplynutízákonomurčenejlehoty,someškanímviacako136dní,sp.zn.Saždňa10.3.2011
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí
zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 219 dní, sp. zn. S až dňa 15.2.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej
lehoty, s omeškaním viac ako 194 dní.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/997/2010 vyplýva, že dňa
25.10.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému R. O., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo

dňa 17.9.2010 sp. zn. SR 07976/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 21.12.2010 doručil Okresnému
súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 25.10.2010 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Uznesením z 21.2.2011 exekučný súd žiadosť JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.3.2011, pričom podľa pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako

oprávnenému a súdnemu exekútorovi doručené 28.2.2011. Uznesením z 9.1.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15.5.2012, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/783/2010 vyplýva, že dňa 3.8.2010
bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na

vykonanie exekúcie proti povinnému L. M., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa
13.5.2010 sp. zn. SR 03566/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 13.10.2010 doručil Okresnému
súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 3.8.2010 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Uznesením z 21.2.2011 exekučný súd žiadosť JUDr.

Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.3.2011, pričom podľa pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi žalobcu
ako oprávnenému doručené 2.3.2011 a súdnemu exekútorovi bolo doručené 1.3.2011. Uznesením z
9.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.5.2012, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/783/2010 vyplýva, že dňa 5.8.2010
bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému W. W., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa
31.5.2010 sp. zn. SR 04206/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 13.10.2010 doručil Okresnému

súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 5.8.2010 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Uznesením z 21.2.2011 exekučný súd žiadosť
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie podľa
pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému a súdnemu exekútorovi
doručené 27.1.2011. Uvedené uznesenie napadol žalobca ako oprávnený odvolaním a Krajský súd

v Nitre uznesením č.k. 26CoE/146/2011 - 25 z 30.6.2011 uznesenie Okresného súdu Nitra potvrdil.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2011. Uznesením z 4.9.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15.2.2013, exekučný súd zastavil exekučné konanie.Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti

žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej

lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno

na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby, s tvrdeným omeškaním, keď z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra
vyplýva, že súdnym exekútorom nebola dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o

vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje svoj nárok. Okresný súd Nitra ako
exekučný súd dňa 21.2.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie č. S sp. zn. 23Er/997/2010, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 10.3.2011. Dňa 21.2.2011 rozhodol o zamietnutí
žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. S sp. zn. 23Er/783/2010,

preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté
dňa 10.3.2011. Dňa 21.2.2011 rozhodol exekučný súd o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. S sp. zn. 12Er/783/2010, ktoré bolo potvrdené uznesením
odvolacieho súdu dňa 30.6.2011, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia,
že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 15.2.2011.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre
prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia
takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti
ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd

má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011,
táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa
žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -

Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP
zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala
ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu -
rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote, zodpovedajúcej obvyklej rozhodovacej praxi súdov,
a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď bol opodstatnený a zákonnom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie skúmal charakter zmluvného vzťahu oprávneného a povinného a skúmal, či bola (platne)

uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný
súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil

rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci daných exekučných konaní bol všeobecný (exekučný) súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde
o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).V daných exekučných veciach bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44 ods.
2 veta tretia EP v znení účinnom od 1.6.2010, s prihliadnutím aj na druhú vetu citovaného ustanovenia,
a to v primeranej lehote. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom

postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo v dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním.
Podľa názoru súdu od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná
lehota ani na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia
rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované

ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou
zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP).

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody
vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a vydaním zamietajúceho rozhodnutia. Žalobca si uplatnenú náhradu

škody vo výške po 125,- eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to
titulom správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a
telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania

za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku
o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora
v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa
uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke
omeškania exekučného súdu s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, žalobca si v každej zo spojených vecí
uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov
pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval
pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu.

Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie
exekučného súdu. Tvrdenie žalobcu, že dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal
žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na
prieťahy v konaní je zavádzajúce, keďže v žalobnom návrhu tvrdí, že exekučné konanie sa začalo
dňa 25.10.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu 21.12.2010), resp. 3.8.2010

(žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu 13.10.2010), resp. 5.8.2010 (žiadosť súdneho
exekútora doručená exekučnému súdu 13.10.2010). Preto je vylúčené, aby sa žalobca ako oprávnený
vopred informoval na stav exekučného konania, ktoré ani nezačalo. Žalobca existenciu tvrdených
žiadostíasťažnostínepreukázalaanizpripojenýchexekučnýchspisovOkresnéhosúduNitraexistencia
tvrdených žiadostí a sťažností žalobcu nevyplýva. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že

prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z
exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom.
Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola v
predmetných exekučných veciach dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov

oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia, ale až s výrazným časovým odstupom. Zo všetkých troch návrhov je zrejmé, že
žalobca stále eviduje pohľadávky voči svojim dlžníkom, preto má naďalej, v súvislosti s pohľadávkami
od svojich dlžníkov, náklady na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky a obdobne má aj náklady
na udržiavanie a správu informačného systému.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.S poukazom na absenciu predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi
nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na

náhraduškodyjepoškodenýpovinnýnielentvrdiť,aleajpreukázaťvzniknemajetkovejujmy,resp.uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o
začatí exekúcie, ktoré však v uvedených exekučných veciach vôbec nebolo a nemohlo byť vydané,
nepochybne žalobca nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora, resp. o nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení
exekučnému súdu. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do
samotného vydania uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora exekučným súdom, ale aj
do doručenia neexistujúceho upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a

rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane
stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky,
keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných
exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu
na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z
5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z
19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010
a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom
na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ Iveta Korčkovská C-76/10 zo dňa
16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore
so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne
časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia

súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.

Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať
vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
návrhu, ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil

žalobca dňa 25.9.2012 pod číslami 4102, 3943, 3923. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.