Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911205426
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6911205426.13

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci
navrhovateľky: X. Q., C.. V., W.. XX.X.XXXX, C..Č..: XX-XX-XX/XXX, M. F. C. L., Y. X/XX, Š. I. L., zast.
JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátkou v Rimavskej Sobote, Hlavné námestie 14 proti odporcom: X/ R.
Z., C.. Z., W.. X.X.XXXX, C..Č..: XX-XX-XX/XXXX, M. F. Q., L. X, Š. I. L. a 2/ N. Z., C.. T., W.. X.X.XXXX,
C..Č..: XX-XX-XX/XXXX, M. F. Q., L. X, Š. I. L., obaja zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v

Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami ako
kupujúcimi dňa 23.2.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rimavská Sobota pod č. U. XXX/
XXXX dňa 20.4.2009 v časti, v ktorej predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. Hrachovo zapísanej v Katastri nehnuteľností Správy katastra v Rim. Sobote
v čase uzavretia kúpnej zmluvy na LV č. XXX na navrhovateľku ako predávajúcu a to pozemku parc. č.

X. XXX/XX orná pôda o výmere 6320 m? a po povolení vkladu vedená Správou katastra v Rim. Sobote
na LV č. XXX na odporcov ako kupujúcich, je n e p l a t n á .

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne na trovách konania
99,50 € za súdny poplatok zaplatený za podaný návrh a na trovách právneho zastúpenia 1300,88 €,

tieto na účet právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na tunajšom súde návrh, v ktorom
žiadala určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami ako
kupujúcimi dňa 23.2.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rimavská Sobota pod č. U.9
dňa 20.4.2009 v časti, v ktorej predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. Hrachovo zapísanej v Katastri nehnuteľností Správy katastra v Rim. Sobote

v čase uzavretia kúpnej zmluvy na LV č. 805 na navrhovateľku ako predávajúcu a to pozemku parc. č. X.
ornápôdaovýmere6320m2apopovolenívkladuvedenáSprávoukatastravRim.SobotenaLVč.XXX.
na odporcov ako kupujúcich je neplatná a to v zmysle § 40a, § 41, § 49a aj § 37 Občianskeho zákonníka.
Z písomného návrhu vyplýva, že dňa 23.2.2009 bola medzi navrhovateľkou a odporcami uzavretá kúpna
zmluva na prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Hrachovo, ktoré boli vedené na LV č.
XXX Správou katastra Rim. Sobota a to parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu

označenýchakoparc.č.XXX/XX -lesnépozemkyovýmere23762m2,parc.č.XXX/XX-lesnépozemky
o výmere 24589 m2, parc. č. XXX/X. - orná pôda o výmere 9119 m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o
výmere 5387 m2, parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 5231 m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda
o výmere 8677 m2, parc. č. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 11705 m2, parc. č. XXX/XX - lesné
pozemky o výmere 15053 m2, parc. č. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 6851 m2, parc. č. XXX/XX
- orná pôda o výmere 6320 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 659 m2, parc. č. XXX/X. - orná

pôda o výmere 2898 m2, parc. č. XXX/X. - trvalé trávne porasty o výmere 1106 m2, parc. č. XXX/X -
orná pôda o výmere 3883 m2, parc. č. XXX/X. - orná pôda o výmere 723 m2, parc. č. XXX/X - orná pôdao výmere 57 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený Správou katastra Rimavská Sobota dňa 20.4.2009 pod č. U. a kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 25.100,- €. Všetky predmetné nehnuteľnosti patrili pôvodne rodičom navrhovateľky

a navrhovateľka ich zdedila spolu s t. č. už nebohým bratom a teraz je vlastníkom ostatných zdedených
nehnuteľností jeho syn K., ktorý na nich aj hospodári, resp. ich prenajíma, navrhovateľka však vzhľadom
na svoj vek nemala záujem nehnuteľnosti obhospodarovať ani ich prenajímať a preto sa dohodli spolu s
dcérou J. že ich odpredajú, pričom všetky záležitosti ohľadom predaja ako aj rokovania so záujemcom
viedla práve dcéra. Podľa LV č. XXX . kat. úz. Q. boli predmetom prevodu pozemky umiestnené mimo

zastavaného územia obce, pričom do kúpnej zmluvy bola zahrnutá aj parcela č. XXX/XX -. orná pôda
o výmere 6320 m2 v kat. úz. Q.. Až v marci minulého roku sa navrhovateľka dozvedela od synovca
K., že pozemok, ktorý je v susedstve jeho domu a ktorý tvorí dvor a záhradu, ktoré on užíva, mala
odpredať, čo však ona odmietala, pretože ona mala záujem predať len pozemky v extraviláne obce
a to ornú pôdu, lesné pozemky a lúky. Následne však po nahliadnutí do mapy katastra a poskytnutí
informácií z katastra nehnuteľností však v prípade tejto konkrétnej prevedenej nehnuteľnosti vedenej

ako orná pôda pod parc. č. X. zistila, že ide čiastočne o parcely, ktoré sú evidované aj v C registri a
to ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, všetky vedené v zastavanom
území obce ako zast. plochy, záhrady a orná pôda, pričom k týmto nehnuteľnostiam neboli založené listy
vlastníctva. Keďže navrhovateľka mienila odpredávať len svoje pozemky v extraviláne a ako dedičia po
rodičoch sa dohodli, že tieto konkrétne pozemky budú patriť K., pričom v skutočnosti sa jedná o dvor,

na ktorom je studňa, stodola, ovocný sad so stromami, záhrada ako aj prístupová cesta smerom od
miestnej komunikácie k rodinnému domu, ktorý patrí K., žiadala navrhovateľka, aby súd určil, že v tejto
časti ohľadne predmetných pozemkov je uzavretá kúpna zmluva neplatná. Predtým sa však snažila s
odporcami o zjednanie mimosúdnej nápravy a to prostredníctvom dcéry J. ktorá kontaktovala odporcov,
pričom konkrétne Ivan Komora ponúkol odporcom na výmenu iné pozemky, ktoré má on vo vlastníctve a

to ornú pôdu vo výmere 1,2 ha za vrátenie týchto pozemkov, avšak odporcovia okrem predmetnej ornej
pôdy žiadali ďalšie lesné pozemky o výmere 1,5 ha. Takáto podmienka však už bola pre navrhovateľku
a jej synovca neprijateľná. Pred podaním návrhu navrhovateľka oslovila odporcov aj prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a to výzvou na uzavretie ďalšej kúpnej zmluvy s tým, že vráti odporcom časť
vyplatenej kúpnej ceny práve za tieto pozemky, avšak odporcovia na túto výzvu nijako nereagovali.

Navrhovateľka tvrdila, že tento právny úkon - kúpnu zmluvu v časti, v ktorej odpredala predmetné
pozemky užívané Ivanom Komorom urobila v omyle, pretože keby bola vedela, že predmetom kúpnej
zmluvy sú aj tieto pozemky, nikdy by ich nebola odpredávala.

Právna zástupkyňa navrhovateľky preto žiadala vysloviť neplatnosť časti predmetnej kúpnej zmluvy
najprv v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 40a Občianskeho
zákonníka a § 41 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 6C/90/2011 zo dňa 13.3.2012 tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel

a určil, že predmetná kúpno-predajná zmluva je v časti, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Q., zapísanej v Katastri nehnuteľností u Správy katastra v
Rimavskej Sobote v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedenej na LV č. XXX a to pozemku parc. č. X. orná
pôda o výmere 6320 m2, je neplatná v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka.

Tento rozsudok súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 16Co/132/2012 zo
dňa 28.6.2012 z toho dôvodu, že podľa doterajších výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné
konštatovať, že predmetná časť kúpnej zmluvy je neplatná na základe ustanovenia § 49a Občianskeho
zákonníka,pretožeprávnyzáverokresnéhosúdutýkajúcisaokolností,žeodporcoviaomylvyvolalialebo
o ňom museli vedieť v čase právneho úkonu, nebol v konaní dosiaľ preukázaný a preto je nevyhnutné,

aby okresný súd v ďalšom konaní zameral dokazovanie na prípadné ďalšie dôvody neplatnosti kúpno-
predajnej zmluvy, na ktoré navrhovateľka poukazovala, najmä posúdením platnosti kúpnej zmluvy podľa
ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka.

Odporcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili tak, že žiadali návrh navrhovateľky

zamietnuť, pričom je pravdou, že sú súkromne hospodáriacimi roľníkmi, hospodária na nehnuteľnostiach
v kat. úz. Q., kde chovajú hovädzí dobytok a za účelom vykonávania tejto svojej podnikateľskej
činnosti vykupujú poľnohospodársku pôdu od vlastníkov v tejto lokalite. Tvrdili však, že v tomto prípade
to bola priamo navrhovateľka, ktorá sa s nimi začiatkom roku 2009 skontaktovala po tom, ako inýkupec ustúpil od svojho zámeru odkúpiť nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Samotná navrhovateľka im
preto ponúkla na odpredaj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX . kat. úz. Q. s tým, že im poskytla
aj príslušnú písomnú dokumentáciu svojho vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam včítane grafických

podkladov, z ktorých bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ktoré nehnuteľnosti im
mieni odpredať a nevznášala žiadne výhrady v tom smere, že by im niektorú parcelu nechcela odpredať.
Po takto jednoznačne urobenej ponuke zo strany navrhovateľky odpredať im všetky nehnuteľnosti
vedené pôvodne na LV č. XXX . kat. úz. Q. si odporcovia dali vyhotoviť kúpnu zmluvu, ktorú následne
doručili na podpis navrhovateľke. Táto mala dostatočný časový priestor na to, aby sa podrobným

spôsobom oboznámila s obsahom kúpnej zmluvy a hlavne možnosť skontrolovať vymedzenie predmetu
zmluvy,čovšaknavrhovateľkaneurobilaakúpnuzmluvupodpísalabezakýchkoľvekvýhrad.Odporcovia
teda neuviedli navrhovateľku do omylu, pretože táto mala plnú vedomosť o tom, čo je predmetom
prevodu medzi nimi a že teda predmetom je aj EKN parc. S.. V danom prípade preto podľa právneho
zástupcu odporcov nie sú dané dôvody neplatnosti predmetného právneho úkonu a to ani v zmysle §
49a ani v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa právneho zástupcu odporcov navrhovateľka vo

svojom návrhu taktiež neosvedčila naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/
O.s.p., pretože takýmto naliehavým právnym záujmom nemôže byť len samotná potreba toho, aby bola
navrhovateľka v katastri nehnuteľností opätovne zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti.

Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky trvala na podanom návrhu, pričom tvrdila hlavne,

že nie navrhovateľka iniciovala uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. Bol to predovšetkým záujem zo
strany odporcov, pretože navrhovateľka najprv mienila ornú pôdu odpredať pôvodnému nájomcovi p. F.,
ktorý hospodáril na týchto jej pozemkoch a pôvodne aj mal záujem o ich odkúpenie, ale neskôr na to
nemal finančné prostriedky a potom vyhľadali navrhovateľku odporcovia, s ktorými bola uzavretá kúpna
zmluva,bolitoodporcovia,ktorídalivyhotoviťusvojhoznámehopísomnúkúpnuzmluvuanavrhovateľka

v žiadnom prípade nemienila odpredať odporcom sporný pozemok, len ornú pôdu a les, pretože tento
stále užívali Komorovci a nachádza sa tu aj prístupová cesta k ich rodinnému domu. Poukázala aj na to,
že hoci bola kúpna zmluva uzavretá ešte v r. 2009, od tejto doby ju odporcovia neprevzali do faktického
užívania, čo tiež svedčí o ich nečestných úmysloch.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní tvrdil, že jeho klienti nevyhľadali navrhovateľku, ale boli ňou
oslovení za účelom odkúpenia predmetných nehnuteľností, dcéra navrhovateľky im poskytla písomnú
príslušnú dokumentáciu vlastníctva predmetných nehnuteľností včítane grafických podkladov, z ktorých
bolozrejmé,akékonkrétnenehnuteľnostiimnavrhovateľkamieniodpredať.Písomnákúpnazmluvabola
zo strany odporcov daná navrhovateľke na podpis, ktorá ju zhruba po mesiaci podpísala, mala teda dosť

času na preštudovanie obsahu kúpnej zmluvy. Podľa neho teda neexistuje žiadny dôvod na vyslovenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože navrhovateľka nekonala v omyle a nebola nikým uvedená do omylu.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že skutočne je pravdou, že na predmetných nehnuteľnostiach
hospodáril pôvodne p. F., ktorý mal tieto nehnuteľnosti v prenájme, hospodáril na nich a neskôr ich

mienil aj odkúpiť, avšak nemal na toto finančné prostriedky. Nie je pravdou, že by ona alebo jej dcéra
boli ponúkali Cuperovcom predmetné pozemky na odpredaj, boli to práve Cuperovci, ktorí jej viackrát
telefonovali, hľadali jej dcéru J. za účelom odkúpenia týchto nehnuteľností. Všetky záležitosti ohľadne
predaja a uzatvárania kúpnej zmluvy vybavovala jej dcéra J. a keďže ona - navrhovateľka je chorľavá,
celé dni väčšinou len polihuje, veľmi sa o predaj pozemkov nezaujímala. Po tom ako jej bola predložená

kúpna zmluva zo strany odporcov prostredníctvom dcéry, túto ani neprečítala len ju podpísala. Na
pojednávaní tvrdila, že pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy sa stal určite omyl, pretože ona nemienila
odpredávať dvor a záhradu odporcom, keďže tieto veľa rokov užíval jej synovec K. a tomuto mienila
v budúcnosti tieto nehnuteľnosti darovať. Neskôr uviedla, že ona vlastne ani nevedela, že predmetný
dvor so záhradou sú ešte stále vedené v jej vlastníctve, pretože na dedičskom pojednávaní sa s t. č.

neb. bratom R. dohodli tak, že dvor so záhradou bude patriť jemu.

Odporcovia na pojednávaní uviedli, že je pravdou, že oni oslovili navrhovateľku s tým, že majú záujem
o kúpu predmetných pozemkov, pričom je pravdou, že najprv táto odporcom nechcela pozemky predať
s tým, že p. F. má záujem o ich kúpu. Asi po dvoch mesiacoch im zavolala p. M. - dcéra navrhovateľky

s tým, že p. F. pozemky nechce kúpiť a teda, že ich predá odporcom. Ďalej odporcovia tvrdili, že pred
uzavretím kúpnej zmluvy sa stretli u navrhovateľky u nej doma za prítomnosti p. M., pričom tieto im
ukázali kópiu z pozemkovej mapy z r. 1995, na ktorej im oni dve ukázali, ktoré parcely chcú odpredávať,
pričom im ukázali aj spornú parcelu. Následne odporcom kúpnu zmluvu vyhotovil na ich požiadanie p.L.. Návrh písomnej kúpnej zmluvy oni odovzdali navrhovateľke a jej dcére, táto bola u nich asi mesiac
a potom ju navrhovateľka podpísala. Navrhovateľka im odpredala následne ďalšou kúpnou zmluvou aj
ďalšie pozemky.

Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu citovaným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, súd
vo veci doplnil dokazovanie vyžiadaním si oznámenia Správy katastra v Rimavskej Sobote ako aj
identifikácie sporných parciel, kópie z pozemkovej mapy a výpisu z LV č. XXX. kat. úz. Q., opäť
vypočulnavrhovateľkuadoplnildokazovanieajvýsluchomsvedkovY.aopätovnýmvýsluchomsvedkyne

Gabriely Trnavskej, oboznámil sa s obsahom úradného záznamu zo dňa 3.5.2007, Obecného úradu v
Q., kúpnej zmluvy zo dňa 28.1.2008, písomných vyjadrení účastníkov a po takto doplnenom dokazovaní
vo veci znovu rozhodol tak, že predmetná kúpno-predajná zmluva je v dotknutej časti neplatná.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Z opätovného výsluchu navrhovateľky vyplýva, že táto v žiadnom prípade nemala záujem odpredať
spornú nehnuteľnosť, čo bolo konštatované aj v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
túto skutočnosť nepovažoval za spornú a túto okolnosť nespochybňujú ani samotní odporcovia.
Navrhovateľka opätovne uviedla, že odporcom v žiadnom prípade nechcela predávať dvor a záhradu,

pretože ani nevedela, že dvor a záhrada sú v jej vlastníctve, tieto pozemky stále považovala za
vlastníctvo svojho brata, t. č. neb. R., resp. jeho dedičov. Ďalej navrhovateľka tvrdila, že v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy ona nevidela žiadne listy vlastníctva, ani mapy, pretože týmto ani nerozumie
a ona ani v prírode odporcom neukazovala, čo je predmetom predaja.

Z výsluchu svedka Y., syna navrhovateľky vyplýva, že o uzavretí kúpno-predajnej zmluvy sa dozvedel
od svojej sestry p. M. a svojej mamy. Vie o tom, že kúpnu zmluvu dali vypracovať odporcovia a aj on
vie tak, že predmetom predaja mala byť orná pôda, pasienky a les, pretože odporcovia podnikali na
poľnohospodárskejpôde.Onosobnepredmetnúzmluvuvidel,nikdesavšaknedočítal,žebypredmetom
predaja mal byť aj dvor a záhrada. Až na základe zistenia bratranca Ivana Komoru sa aj on dozvedel,

že predmetom predaja boli aj sporné parcely a to dvor a záhrada. Ďalej tvrdil, že tieto parcely -
dvor a záhradu stále užívali, najprv starý otec T. potom jeho syn R. a následne jeho syn - bratranec
navrhovateľky K., preto ani on vedel, že nehnuteľnosť patrí jeho matke - navrhovateľke. Pretože sú s
V. v dobrom príbuzenskom vzťahu, nepredpokladal, že by navrhovateľka mala vôľu a záujem predávať
tieto sporné pozemky, ktoré stále považovali za vlastníctvo Komorovcov.

Z výsluchu svedka K. vyplýva, že údajne ho mala osloviť p. M., dcéra navrhovateľky, ktorá vedela, že
sa zaoberá skupovaním poľnohospodárskej pôdy, či má záujem o odkúpenie pozemkov na L. a to v r.
2009, následne sa stretli viackrát a p. M. mala dobrú dokumentáciu ohľadne pozemkov, ktoré chcela
predávať, ukázala mu aj listy vlastníctva a vie, že tam boli aj nejaké pozemky v intraviláne, ale viac-menej

predmetom predaja mali byť poľnohospodárske pozemky. Keďže je to dobrá lokalita, aj on rozmýšľal o
kúpetýchtopozemkov,potommup.M.ukázalakúpnuzmluvu,kdeakokupujúciboliuvedeníodporcovia,
ktorí vtedy zaplatili len zálohu z kúpnej ceny. On navrhol p. M. odstúpenie od kúpnej zmluvy a ponúkol
jej kúpnu cenu v sume o 5000,- eur viacej. Svedok uviedol, že si pamätá, že predmetom predaja mal
byť aj pozemok v intraviláne, medzi pozemkami K. a Vývlekovcami, pretože ešte uvažoval, že na týchto

pozemkoch by bolo možné postaviť dom.

Z opätovného výsluchu svedkyne J. vyplýva, že so svedkom Králikom sa mali stretnúť niekedy v letných
mesiacoch a predtým na jar v r. 2010 po tom, ako ich skontaktoval spoločný známy s tým, že p. V.
mal záujem o kúpu pozemkov, ktoré však už na základe kúpnej zmluvy boli odpredané odporcom.

Svedkyňa mu požičala písomnú kúpnu zmluvu s tým, že sa pokúsi niečo urobiť, keďže mal záujem o
kúpu predmetných pozemkov a ponúkal jej vyššiu kúpnu cenu asi o 150 tis. Sk. Svedkyňa tvrdila, že
ona p. V. z vlastnej iniciatívy nevyhľadala, ani mu neponúkala tieto pozemky na predaj.

Z dokladov predložených Správou katastra v Rimavskej Sobote vyplýva, že sporná X. je totožná s

pozemnoknižnou parcelou XXX/XX vedenou v PKV č. XXX kat. úz. Vrbovce. V 60.-tych rokoch sa menili
katastrálne hranice a v rámci tohto konania pustatina Svetlá bola pričlenená ku kat. úz. Q. Čo sa týka
X., podľa identifikácie časť parcely je dodnes vedená ako orná pôda.Po takto doplnenom dokazovaní súd opätovne dospel k tomu záveru, že navrhovateľka nemala záujem
odpredať sporné nehnuteľnosti, čo vlastne potvrdila samotná navrhovateľka pri svojom opätovnom
výsluchu, potvrdil to aj svedok Y. navrhovateľka mala záujem predať odporcom len poľnohospodárske

pozemky, táto ani nevedela, že predmetné pozemky sú v jej vlastníctve, pretože tieto užívali stále V.
Keďže časť spornej parcely je podľa identifikácie dodnes vedená ako orná pôda, aj toto mohlo byť
dôvodom, že si navrhovateľka nevšimla, že pri písomnom vyhotovovaní kúpnej zmluvy, boli aj sporné
parcely uvedené do zmluvy. Túto skutočnosť si mal všimnúť podľa svojej výpovede svedok Králik, ktorý
mal tiež záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, avšak kúpna zmluva nebola uzavretá s ním.

Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
16Co/132/2012 zo dňa 28.6.2012, ktorým mu bolo uložené zamerať dokazovanie na ďalšie dôvody
neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, na ktoré navrhovateľka poukazovala už v pôvodnom návrhu,
najmä posúdením platnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Otázka platnosti, či
neplatnosti právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k

právnemuúkonudošlo.Vovšeobecnostiúkonysúprávneskutočnosti,ktoréspočívajúvurčitomľudskom
správaní a to v správaní vedomom a vôľovom, pričom vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k
zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu a v súvislosti
so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, teda so zisťovaním, či pri určitom prejave
vôle, ten kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda či skutočne chcel to čo prejavil, že chce, je potrebné

zistiť, že prejav skutočnej vôli aj zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým
z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka skutočne nemala vôľu odpredať
predmetné sporné nehnuteľnosti odporcom, pretože bola v tom domnení, že tieto patria rodine V., preto

súd konštatuje, že nebola daná jej vôľa a kde vôle niet, niet ani právneho úkonu. Z týchto dôvodov preto
súd vyhovel návrhu navrhovateľky a v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka určil, že predmetná kúpna
zmluva je v tejto spornej časti neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný

úspech súd priznal právo na náhradu trov konania voči odporcom, ktorí vo veci úspech nemali. Trovy
konania pozostávajú zo súdneho poplatku zaplateného navrhovateľkou za podaný návrh v sume 99,50
€ a trov právneho zastúpenia v sume 1300,88 € a to za 16 úkonov právnej pomoci, z toho prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie protistrane, návrh na začatie konania, návrh na vykonanie
dokazovania a účasť na pojednávaní dňa 27.9.2011 po 57,- €, účasť na pojednávaní dňa 8.11.2011 (viac

ako 2 hodiny za 114,- €, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2011 za 57,- €, účasť na pojednávaní dňa
21.2.2012, vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012 po 58,69 €,
účasť na pojednávaní dňa 5.3.2013, dňa 16.4.2013 a dňa 30.4.2013 po 60,07 €, písomné vyjadrenie
k dôkazom a účasť na pojednávaní dňa 10.9.2013 po 60,07 € a účasť na pojednávaní pri vyhlásení
rozsudku dňa 1.10.2013 (1/2 odmeny) za 30,03 €. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z

režijného paušálu v roku 2011 7 x po 7,41 €, v roku 2012 3 x po 7,63 €, v roku 2013 6 x po 7,81 €, teda
spolu bez DPH 1084,07 € + 20 % DPH 216,81 €, takto spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 1300,88´.

Podľa § 149 ods. 1 OSP sú odporcovia povinní zaplatiť priznané trovy konania na účet právnej

zástupkyne navrhovateľky vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporcovia dobrovoľne nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh
na vykonanie exekúcie.