Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213205394
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7213205394.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: L. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. Z. XX, Košice, proti odporcom: 1/ L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q. XXX, 2/ L.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q. XXX, v konaní o určenie výživného pre dospelé dieťa, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona mesačne počínajúc dňom 12.3.2013 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dĺžne výživné v sume 153,15 Eur za obdobie od 12.3.2013 do 31.8.2013 je odporca v 1. rade p o v i
n n ý zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v 2. rade j e p o v i n n á platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona mesačne počínajúc dňom 12.3.2013 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dĺžne výživné v sume 153,15 Eur za obdobie od 12.3.2013 do 31.8.2013 je odporkyňa v 2. rade p o v
i n n á zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa z a s t a v u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 12.3.2013, sa navrhovateľ proti každému z
odporcov domáhal určenia výživného vo výške 30,- Eur mesačne od podania návrhu na súde do

budúcna, dôvodiac, že odporca v 1. rade je jeho otcom a odporkyňa v 2. rade matkou, že rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. Nc 289/99 zo dňa 15.2.1999 bola nariadená ústavná výchova navrhovateľa bez
určenia výživného zo strany rodičov, pričom odporcovia si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnia,
napriektomu,žetátovzhľadomnaneschopnosťnavrhovateľasámsaživiť,keďžesasústavnepripravuje
na budúce povolanie, trvá.

Odporcovia sa k návrhu na začatie konania navrhovateľa, ktorý im bol doručený do vlastných rúk dňa
12.4.2013 písomne nevyjadrili a v konaní boli nečinní. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie
na deň 5.9.2013. Na toto pojednávanie boli riadne a včas predvolaní i odporcovia, ktorí sa ho však bez
ospravedlnenia nezúčastnili. Za tohto stavu súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní
dňa 5.9.2013 vec prejednal a vo veci i rozhodol v neprítomnosti odporcov.

Pred začatím pojednávania dňa 5.9.2013 vzal navrhovateľ čiastočne svoj návrh späť voči každému z
odporcov nad rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoletédieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne počínajúc dňom 12.3.2013 do
budúcna. V tejto časti, postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., súd konanie zastavil. Súhlas odporcov
s čiastočným späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k nemu došlo pred začatím pojednávania, a preto i

prípadný nesúhlas odporcov s ním by nebol účinný, v zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením s podstatným obsahom
listín ním predložených. Z rodného listu navrhovateľa (čl. 2) súd zistil, že odporca v 1. rade je otcom
navrhovateľa a odporkyňa v 2. rade je navrhovateľovou matkou. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Nc

289/99 zo dňa 15.2.1999 (čl. 3) bola nariadená ústavná výchova navrhovateľa bez určenia výživného zo
strany rodičov. K určeniu vyživovacej povinnosti odporcom voči navrhovateľovi nedošlo podľa zistenia
súdu ani neskôr. Z potvrdenia o návšteve školy (čl. 5) súd zistil, že od 3.9.2012 je navrhovateľ študentom
denného štúdia na Strednej odbornej škole technickej so sídlom na Kukučínovej 23 v Košiciach, že toho
času študuje v treťom ročníku tejto školy ako aj, že k predpokladanému ukončeniu štúdia na tejto škole
má dôjsť v mesiaci máj roku 2014. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby odporcovia na výživu

navrhovateľaprispievalidobrovoľne.Vtejtosúvislostisúdpoznamenáva,žepodľatvrdenianavrhovateľa
od svojho ranného detstva s odporcami nie je v kontakte a k stretnutiu s nimi došlo len v jednom
prípade niekedy pre 8 rokmi. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie sp. zn. 940 521 9945 0 zo
dňa 3.5.2013 (čl. 25) súd zistil, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne (v čase
vyhlásenia tohto rozsudku), vo výške 185,50 Eur mesačne. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby

č. 171/2012 zo dňa 21.5.2012 a dodatku č. 2 k uvedenej zmluve zo dňa 30.4.2013 (čl. 21 a 22) súd
zistil, že za odborné a obslužné činnosti (včítane stravovania, ubytovania) v domove sociálnych služieb,
poskytované neziskovou organizáciou LUX, n.o. platí navrhovateľ mesačne úhradu, aktuálne vo výške
146,59 Eur. Podľa zistenia súdu navrhovateľ iný zdroj príjmu, ako invalidný dôchodok nemá, rovnako
nemá, mimo bežných výdavkov, iné pravidelné výdavky ako už spomenutú úhradu za poskytované

sociálne služby. Osobné, zárobkové a majetkové pomery odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade sa
súdu nepodarilo zistiť. O týchto nemal vedomosť navrhovateľ a nepodarilo sa ich zistiť ani lustráciou v
evidencii Sociálnej poisťovne.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne

neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok navrhovateľa voči obom odporcom (v rozsahu čiastočným späťvzatím nedotknutom) ako dôvodný
v celom rozsahu. V závere o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel z toho, že

vyživovacia povinnosť oboch odporcov k navrhovateľovi, ako základný hmotnoprávny predpoklad jej
určenia rozhodnutím súdu na základe návrhu plnoletej oprávnenej osoby, vzhľadom na neschopnosť
navrhovateľa sám sa živiť, pre sústavnú prípravu na budúce povolanie denným štúdiom na strednej
škole, trvá. Tým je daný základ uplatneného nároku. Pokiaľ sa jedná o výšku vyživovacej povinnosti,
navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia vyživovacej povinnosti len v zákonom určenom minimálnom

rozsahu. Vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu je si v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine
povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Preto súd
odporcovi v 1. rade i odporkyni v 2. rade určil voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť v uplatnenom
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vychádzajúc z určenej výšky vyživovacej povinnosti a jej priznania od začiatku konania do budúcna, mal
každýzodporcovzaplatiťnavrhovateľovinavýživnomzaobdobieod12.3.2013(deňzačatiakonania)do
31.8.2013(dokoncamesiacazaktorýbolovčasevyhláseniarozhodnutiaurčenévýživnésplatné),sumu
153,15 Eur. Zaplatenie tohto zameškaného výživného súd uložil odporcom zaplatiť naraz, zohľadňujúc
jednak pasívny postoj odporcov ku konaniu a jednak skutočnosť, že v konaní nedošlo k ustáleniu

osobných, zárobkových a majetkových pomerov odporcov, a tým k zisteniu vôbec potrebnosti vykonania
tohto plnenia v splátkach.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo. Procesne úspešnejšiemu navrhovateľovi vzniklo v zmysle uvedeného
ustanovenia zákona právo na náhradu trov konania. Nakoľko však navrhovateľovi v konaní žiadne trovy
nevznikli a ich náhrady sa i výslovne zriekol, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 5. septembra 2013