Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112214431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, právne
zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava proti
žalovaným: 1) DANMAR s.r.o., so sídlom Zavarská 5841/10, Trnava, 2) M. E., nar. XX.XX.XXXX, C. C.
XX, C., právne zastúpený: Mgr. Richard Trusina, Hálkova 1, Bratislava, o zaplatenie 85.450,67 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 85.450,67 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51.647,10 eur od 3.5.2012 do zaplatenia ako

aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 5.127,- eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 2.956,46 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 85.450,67 eur s
príslušenstvom a trovy konania, a to titulom dlhu, ktorý vznikol obom účastníkom zo Zmluvy o úvere
č. XXX/XXXX zo dňa 04.01.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2009 a z Dohody o pristúpení k
záväzku zo dňa 04.01.2008.

Súd návrhu v skrátenom konaní vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 1Rob/53/2012-34 zo dňa
31.08.2012, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému v 1. rade do vlastných rúk, preto bolo vo veci
nariadené pojednávanie.

Súd po splnení zákonných podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného
v 1. rade, keď v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. súd považoval vrátenú nedoručenú zásielku za doručenú
dňom 07.06.2013, nakoľko na adrese sídla žalovaného v 1. rade: Zavarská 10, Trnava, zásielku nebolo
možné doručiť (a iná jeho adresa nie je súdu známa).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to najmä Zmluvou o úvere č. XXX/
XXXX zo dňa 04.01.2008, Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 04.01.2008, Dodatkom č. 1 k

zmluve o úvere č. 922/2007 zo dňa 02.01.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovýmipodmienkami, s obsahom spisu ako aj výsluchom žalobcu a žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa
31.07.2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z návrhu na začatie konania súd zistil, že žalobca dňa 04.01.2008 uzatvoril so žalovaným v 1.

rade Zmluvu o úvere č. XXX/2007 (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie
kontokorentného úveru vo výške 49.790,88 eur za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Dohodou
o pristúpení k záväzku zo dňa 04.01.2008 (ďalej len „dohoda“) uzatvorenou so žalobcom pristúpil
žalovaný v 2. rade k všetkým záväzkom vyplývajúcim z úverovej zmluvy. Súčasťou úverovej zmluvy
boli aj Všeobecné obchodné podmienky, Osobitné obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a

povolených prečerpaní a Sadzobník poplatkov K. K., s ktorými sa žalovaní v zmysle úverovej zmluvy
oboznámili a s ktorými súhlasili. Dňa 02.01.2009 uzatvorili účastníci zmluvného vzťahu Dodatok č.
1 k predmetnej zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na plnení ďalších podmienok. Žalobca
umožnil čerpať žalovaným úver tak, že realizoval platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery
hotovosti žalovaných. Žalovaní sa zaviazali úver splácať tak, že boli povinní splatiť pohľadávku žalobcu
najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka žalobcu v čase do konečnej splatnosti

bola splácaná formou započítania pohľadávky žalobcu proti pohľadávke žalovaných z účtu žalovaných,
a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaných z účtu žalovaných, a v rozsahu v akom sa tieto
pohľadávky kryjú. Žalovaní využili možnosť čerpať úver od žalobcu, avšak podmienky pre splácanie
riadne nedodržiavali, a tak sa dostali do omeškania. Žalobca na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval
ich na úhradu ich splatných záväzkov listom zo dňa 02.02.2009. Oznámením o zastavení poskytnutia

kontokorentného úveru zo dňa 27.4.2009 žalobca informoval žalovaných o zastavení poskytnutia úveru
s účinnosťou od 30.04.2009 a vyzýval na odstránenie skutočnosti, ktorá mala za následok zastavenie
poskytnutia úveru. Žalovaní túto neodstránili a svoje splatné záväzky neuhradili, a preto sa žalobcu
domáha jej zaplatenia súdnou cestou. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť pohľadávku
vo výške 85.450,67 eur, predstavujúcu dlžnú istinu vo výške 49.680,17 eur, úroky z omeškania vo

výške 5.501,69 eur, poplatky vo výške 30.268,81 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
79.948,98 eur (istina + riadny úrok + poplatky) od 03.05.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 04.01.2008, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade kontokorentný úver s úverovým
rámcom 49.790,88 eur za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve a žalovaný v 1. rade sa zaviazal

za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a plniť
ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa čl. I. bod 1 úverovej zmluvy je výška úrokovej
sadzby premenná a tvorí ju súčet referenčnej sadzby a úrokovej marže (referenčná sadzba: BASE RATE
KTK/CORP SKK a marža vo výške 3,20 % ročne); úroky z omeškania boli dohodnuté vo výške 10 %
ročnenadúrokovúsadzbuaktuálnupočasomeškania,výškaspracovateľskéhopoplatkuboladohodnutá

vo výške 248,95 eur, záväzková provízia vo výške 0,6 % ročne, poplatky v zmysle sadzobníka a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 03.01.2009.

ZDohodyopristúpeníkzáväzkuuzatvorenejdňa04.01.2008medzižalobcomažalovanýmv2.radesúd
zistil, že žalovaný v 2. rade ako pristupujúci dlžník podpisom tejto dohody pristúpil k záväzku žalovaného
v 1. rade splatiť pohľadávku ako i ku všetkým záväzkom žalovaného v 1. rade vyplývajúcim z úverovej

zmluvy. Žalovaný v 2. rade sa stáva ďalším dlžníkom z úverovej zmluvy popri žalovanom v 1. rade.
Obaja dlžníci z úverovej zmluvy sú zaviazaní voči žalobcovi splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky
podľa úverovej zmluvy spoločne a nerozdielne.

Z Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. XXX/XXXX uzavretého dňa 02.01.2009 súd zistil, že na základe
tohto dodatku malo dôjsť k revolvovaniu kontokorentného úveru, a to v deň, keď žalobca umožní

žalovanému v 1. rade po splnení odkladacích podmienok využívať kontokorentný úver na základe
úverovej zmluvy za nasledovných zmenených podmienok: výška úveru 49.790,88 eur, výška úrokovej
sadzby: referenčná sadzba BASE RATE KTK Nezabezpečené + úroková marža 1,25 % ročne, typ
úrokovej sadzby: premenná, konečná lehota splatnosti úveru dňa 03.01.2010. Z mysle článku II. bod 3
písm. d) dodatku bolo tiež dohodnuté, že dlžník bude postupne znižovať kontokorentný limit, mesačne

o 3.319,39 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom k prvému znižovaniu malo dôjsť ku dňu 15.01.2009.
Maximálny kontokorentný limit od dátumu 15.05.2009 bude 33.193,92 eur.Z listu žalobcu adresovaného žalovaným zo dňa 02.02.2009 súd zistil, že žalobca v ňom oznamuje výšku
nepovoleného debetu na ich bežnom účte vo výške 11.143,70 eur a žiada o zaplatenie tejto sumy v
lehote 15 dní od obdržania tejto upomienky.

Z Oznámenia o zastavení poskytnutia kontokorentného úveru zo dňa 27.04.2009 súd zistil, že žalobca
týmto listom oznámil žalovaným zastavenie poskytnutia úveru s účinnosťou od 30.04.2009 z dôvodu
porušenia úverových podmienok, nakoľko sa dostali do omeškania so splatením peňažného záväzku
voči žalobcovi o viac ako 5 dní.

Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobnému návrhu podaním doručeným súdu dňa 01.02.2013, v ktorom
namietal žalovanú sumu, preskúmateľnosť výpočtu a sadzby úroku z omeškania a poplatkov, nakoľko

žalobca neuviedol, od ktorého dňa si účtuje úrok z omeškania a v akej výške a tiež rozporuje výšku
poplatkov, pri ktorej žalobca neuviedol, na základe čoho bola takáto výška určená ani na základe čoho
bola účtovaná. V žalobnom návrhu sa ani neuvádza, kedy sa stal nesplatený úver zročným, teda nie je
možnéurčiťdeňsplatnostipredmetnéhoúveru.Uviedol,ževdeňpodpisuDohodyopristúpeníkzáväzku
mu ako pristupujúcemu dlžníkovi nebola a nemohla byť známa výška pohľadávky voči žalobcovi, a preto

napáda platnosť tohto právneho úkonu. Vo svojom vyjadrení tiež poukázal na skutočnosť, že Dohoda
o pristúpení k záväzku je voči nemu neúčinná, vzhľadom na skutočnosť, že je podpísaná žalovaným
v 1. rade ako samotným dlžníkom (za ktorého v tom čase konal konateľ pán Daniel Kollár, teda
žalovaný v 2. rade), a nie žalovaným v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom. Žalovaný v 2. rade vzniesol
námietkupremlčania,keďžesapredmetnýúverstalzročnýmdňomoznámeniaozastaveníposkytovania

úveru, teda dňom 30.04.2009. Na záver vzniesol námietku nedostatočnej pasívnej legitimácie, nakoľko
osobné údaje uvedené v žalobnom návrhu v časti označujúcej žalovaného v 2. rade nie sú v súlade so
skutočnosťou. Žalobný návrh žiadal voči svojej osobe zamietnuť.

Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2013 žalobca opravil žalobný návrh a presnejšie špecifikoval
žalovanú sumu 85.450,67 eur, ktorá po oprave pozostáva z istiny vo výške 49.680,17 eur, riadnych

úrokov vo výške 1.835,78 eur, úrokov z omeškania vo výške 33.803,57 eur a poplatkov vo výške 131,15
eur.

Odporcovia sa dňom 9.12.2008 dostali do debetu, keď urobili výber v celkovej výške 222.399,26 Eur
(mínus 47.925,60 eur) a od tohto momentu žalobca uvádza prehľad celkových výberov a od tohto
momentu si žalobca uplatňuje úroky ako aj poplatky. Za obdobie od 9.12.2008 do 31.12.2008 žalovaní

urobili výbery v celkovej výške 49.628,77 eur, pričom za toto obdobie boli žalovaným účtované úroky
vo výške 264,24 eur a poplatky vo výške 7,73 eur. Za obdobie 1.1.2009 - 29.1.2009 bol žalovaným
účtované poplatky vo výške 7.475,56 eur. Poplatky tak dosahujú celkovú výšku 7.482,93 eur. Úroky sa
v zmysle úverovej zmluvy počítali sadzbou určenou žalobcom zverejnením a boli splatné vždy ku koncu
mesiaca. Poplatky boli účtované v zmysle Sadzobníka. Platné úroky ako aj platné poplatky sa stávali

súčasťou istiny. Žalovaní vykonali za obdobie od 9.12.2008 do 29.01.2009 úhrady v celkovej výške
7.702,16 eur, z ktorých úhrady vo výške 7 695,77 eur boli započítané na istinu a úhrady vo výške 6,39
eur boli započítané na úroky z omeškania. V zmysle vyššie uvedeného tak istina v sume 49.680,17 eur
pozostáva z celkových výberov žalovaných z debetnej platobnej karty vo výške 49.628,77 eur, z úrokov
vo výške 264,24 eur a poplatkov vo výške 7.482,93 eur po odpočítaní úhrad započítaných na istinu vo

výške 7.695,77 eur. Žalobca tiež presne špecifikoval riadne úroky vo výške 1.835,78 eur za obdobie od
31.01.2009 do 13.05.2009 a poplatky vo výške 131,15 eur za obdobie 29.1.2009 do 30.04.2009, keď
presne uviedol dátum transakcie, názov operácie ako aj jej výšku. Žalobca presne špecifikoval aj úroky z
omeškania vo výške 33.803,57 eur, ktoré boli vypočítané ako úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od
31.1.2009 do 13.05.2009 vo výške 400,15 eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 31.05.2009 do

22.7.2011 vo výške 30.257,02 eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 31.7.2011 do 02.05.2012
vo výške 3.146,40 eur.

Vzhľadom k tomu, že riadne úroky od 31.1.2009 do 13.5.2009 a poplatky od 29.1.2009 do 30.4.2009
boli omylom uvedené ako úroky z omeškania a úroky z omeškania boli omylom nazvané ako poplatky/
náklady, žalobca požaduje zákonný úrok z omeškania zo sumy vo výške 51.647,10 eur, ktorú tvorísúčet položiek - istina vo výške 49 680,17 eur + riadny úrok vo výške 1 835,78 eur + poplatky vo
výške 131,15 eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca týmto podaním zároveň upravil časť žalobného
petitu týkajúcu sa príslušenstva žalovanej sumy tak, že požaduje úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 51.647,10 eur (predtým zo sumy 79.948,98 eur) od 3.5.2012 do zaplatenia. Po oprave
žalobného návrhu tak žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne
zaplatili žalobcovi sumu 85.450,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
51.647,10 eur od 3.5.2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

Žalobca k námietke žalovaného v 2. rade, že dohoda o pristúpení nie je podpísaná oprávnenou osobou,

teda pristupujúcim dlžníkom, ktorým je žalovaný v 2. rade, ale len dlžníkom samotným, vychádzajúc z
účelu, textu a kontextu úverovej zmluvy a dohody, že je nepochybné, že k záväzku z úveru pristúpila
fyzická osoba, teda žalovaný v 2. rade. Podpisy na úverovej zmluve a dohode sa zhodujú, z čoho možno
nespochybniteľne vyvodiť, že oba predmetné dokumenty (úverovú zmluvu a dohodu) podpísala tá istá
osoba, resp. žalovaný v 2. rade. Vyjadrenie v časti, v ktorom žalovaný v 2. rade namieta, že mu nemohla
byť v čase uzatvorenia dohody (pristúpenia k záväzku) známa výška pohľadávky žalovaného v 1. rade

voči žalobcovi považuje za bezpredmetné, pričom poukazuje na článok I. dohody, kde je uvedená výška
poskytnutia Úveru pôvodného dlžníka (žalovaného v 1. rade); na článok II. bod 2 dohody, v ktorom sa
uvádza: „Pristupujúci dlžník vyhlasuje, že sa podrobne oboznámil s obsahom všetkých práv a všetkých
povinností, ktoré vyplývajú z Úverovej zmluvy, ako i s ekonomickou a finančnou situáciou Pôvodného
dlžníka a dôsledkami, ktoré pre Pristupujúceho dlžníka vyplynú z pristúpenia k záväzkom Pôvodného

dlžníka splatiť Pohľadávku, ako i ku všetkým záväzkom Pôvodného dlžníka vyplývajúcom z Úverovej
zmluvy.“; na článok II. bod 3 Dohody v ktorom sa uvádza: „Pristupujúci dlžník podpisom tejto dohody
pristupuje k záväzku Pôvodného dlžníka splatiť Pohľadávku, ako i ku všetkým záväzkom Pôvodného
dlžníka vyplývajúcim z Úverovej zmluvy. Pristupujúci dlžník sa stáva ďalším Dlžníkom z Úverovej zmluvy
popri Pôvodnom dlžníkovi. Obaja Dlžníci zo Zmluvy o úvere - Pôvodný dlžník a Pristupujúci dlžník

sú zaviazaní voči Banke splatiť Pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa Úverovej zmluvy spoločne
a nerozdielne.“, na skutočnosť, že úverová zmluva a dohoda boli uzatvorené v ten istý deň, teda dňa
04.01.2008 a na skutočnosť, že úverová zmluva a dohoda boli podpísané tou istou osobou, ktorá na
základe ustanovení v úverovej zmluve a v dohode mala vedomosť o tom, čo tvorí predmet úverovej
zmluvy a dohody. K námietke žalovaného v 2. rade ohľadne premlčania predmetnej pohľadávky žalobca

uvádza, že právny vzťah, ktorý vznikol z úverovej zmluvy a dohody je absolútnym obchodom a vzájomné
právne vzťahy sa spravujú podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V zmysle § 397
Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
a preto žalobca navrhol súdu, aby na námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade neprihliadal.
K námietke nedostatočnej pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade žalobca uviedol, že je žalovaný v 2.

rade nepochybne je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z dohody a z úverovej zmluvy, keď
pasívne vecne legitimovaným je ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skutočnosť, že jeho osobné údaje (konkrétne korešpondenčná
adresa)niesúvsúladesoskutočnosťounijakýmspôsobomneovplyvňujújehopasívnuvecnúlegitimáciu

Právny zástupca žalovaného v 2. rade zotrval na vyjadrení zo dňa 01.02.2013 a naviac uviedol, že

celková suma vyčíslená žalobcom, ktorej úhrady sa domáha, je v časti poplatkov a úrokov z omeškania
nepreskúmateľná, keď poukázal na skutočnosť, že v žalobnom návrhu bola časť vo výške 35.771
eur špecifikovaná ako úrok z omeškania vo výške 5.501,69 eur a poplatky vo výške 30.268,81 eur.
Tiež uviedol, že premlčacia lehota v prípade žalovaného v 2. rade nemôže byť posudzovaná podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko dohoda o pristúpení záväzku je inštitút, ktorý je upravený

iba v Občianskom zákonníka, a preto nie je možné k tomuto implementovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba nikdy nepodpísal zmluvu o úvere, podpísal ju ako
štatutár právnickej osoby, t.j. v jeho prípade ako žalovaného v 2. rade je právnym základom dohoda o
pristúpení záväzku, ktorá je inštitút Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na obsahu žaloby a na vyjadrení zo dňa 22.03.2013 a

naviac uviedol, že zmluva o úvere i dohoda o pristúpení záväzku boli riadne a platne uzavreté, čo
nasvedčuje i uznanie dlhu vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo strany žalovaného v 2. rade. Žalovaný
v 2. rade namieta, že daný záväzok bol premlčaný vo všeobecnej premlčacej lehote 3 rokov počítanej
podľa Občianskeho zákonníka, avšak predmetný úverový vzťah je absolútnym obchodom podľa § 261ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o
úvere a dohoda o pristúpení záväzku je akcesorickým vzťahom a nie je možné tieto dve dohody alebo
zmluvy oddeľovať, teda premlčanie sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde všeobecná

premlčacia lehota je 4 roky. Konečná splatnosť úveru bola v deň, kedy žalobca oznámil zastavenie
povoleného prečerpania, a to ku dňu 30.4.2009. Žaloba bola podaná dňa 13.7.2012, teda v lehote.
Nejasnosti ohľadne výpočtu úrokov z omeškania vo výške 5.501,69 eura a poplatkov vo výške 30.268,81
eur boli odstránené neskorším podaním žalobcu, a to špecifikáciou žalovanej sumy, v ktorej sa už
správne uvádza, že suma poplatkov je 131,15 eur a úrokov z omeškania 33.803,57 eur. Uvedené úroky

z omeškania v pôvodnom žalobnom návrhu boli omylom nazvané ako poplatky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platbu, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.“

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinným do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObchZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa článku 11.1 Úverových podmienok, dlžník je povinný splatiť Pohľadávku Banky najneskôr v deň
Konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku Povoleného prečerpania
podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení Povoleného prečerpania.Podľa článku 11.3.1. Úverových podmienok, Dlžník je povinný splatiť Pohľadávku Banky najneskôr v
deň Konečnej splatnosti Povoleného prečerpania. Pohľadávka Banky je do dňa Konečnej splatnosti
Povoleného prečerpania splácaná formou započítania Pohľadávky Banky proti pohľadávke Dlžníka z

Účtu Dlžníka, a to vždy v momente vzniku pohľadávky Dlžníka z Účtu Dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa
tieto pohľadávky kryjú. Dlžník súhlasí, že v prípade, ak by splatnosť Pohľadávky Banky z Povoleného
prečerpania pripadla na deň, ktorý nie je posledným dňom v mesiaci, Banka je oprávnená zúčtovať
Pohľadávku Banky osobitne vo výške Istiny v deň splatnosti Povoleného prečerpania a osobitne vo
výške Príslušenstva v posledný deň v kalendárnom mesiaci, v ktorom je splatná Istina z Povoleného

prečerpania.

Podľa článku 11.3.4. Úverových podmienok, Uzatvorením Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že úroky, náklady Banky a Poplatky spojené s Povoleným prečerpaním sa dňom ich splatnosti
dohodnutým v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine Úveru a stávajú sa jej súčasťou.

Podľa článku 12.3. Úverových podmienok, Ak je Dlžník v omeškaní so splácaním Pohľadávky Banky,
zaplatením úrokov, zmluvných pokút, Poplatkov, odmien, náhrady škody a nákladov vynaložených

Bankou alebo iných peňažných záväzkov, Banka je oprávnená požadovať od Dlžníka okrem úrokov
tiež Úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí Úrokom z omeškania denne
od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej
čiastky (vrátane).

Podľa článku 12.4. Úverových podmienok, V prípade Nepovoleného prečerpania je Dlžník povinný

zaplatiť Banke okrem úrokov aj Úroky z prečerpania alebo Úroky z omeškania v prípade Povoleného
prečerpania z dlžnej čiastky predstavujúcej Nepovolené prečerpanie, pričom Nepovolené prečerpanie
sa úročí Úrokom z prečerpania, resp. Úrokom z omeškania denne od prvého dňa Nepovoleného
prečerpania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia Nepovoleného
prečerpania (vrátane).

Podľa článku 12.5. Úverových podmienok, Výška sadzby pre výpočet Úrokov z omeškania a Úrokov
z prečerpania ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy je určená Zverejnením, ak nie je dohodnutá v
Úverovej zmluve. Vo vzťahu k Dlžníkovi ako Privátnemu klientovi je Banka oprávnená požadovať Úrok
z omeškania a Úrok z prečerpania najviac do výšky ustanovenej podľa platných právnych predpisov.

Podľa článku 14.2. Úverových podmienok, Ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je bez

ohľadu na to, či bolo Povolené prečerpanie poskytnuté Dlžníkovi ako Privátnemu klientovi alebo MIKRO
podnikateľovi, oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť Povolené prečerpanie úplne alebo
až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie Povoleného prečerpania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný, keď posúdil, že žalobca
dňa 04.01.2008 uzatvoril so žalovaným v 1. rade platnú Zmluvu o úvere č. XXX/XXXX v znení dodatku č.

1 zo dňa 02.01.2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru (v bankovej terminológii
nazývaný aj povolené prečerpanie) vo výške 49.790,88 eur. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca
v ten istý deň uzavrel so žalovaným v 2. rade platnú Dohodu o pristúpení k záväzku, na základe
ktorej pristúpil žalovaný v 2. rade k všetkým záväzkom žalovaného v 1. rade z úverovej zmluvy. Súd
mal tiež za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere a dohody o pristúpení záväzku boli všeobecné

obchodné podmienky a sadzobník, ktoré sa na základe podpisu úverovej zmluvy a dohody o pristúpením
kúverovejzmluvestalisúčasťoupredmetnýchdokumentovažalovaníbolipovinnípríslušnéustanovenia
dodržiavať (článok IV. bod 2 Úverovej zmluvy a článok III bod 1 Dohody).

Z listinných dokladov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaní využili možnosť
čerpať úver, avšak podmienky v zmysle úverovej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky pre

jeho splácanie riadne nedodržiavali a dostali sa so splácaním do omeškania. Žalobca ich na tútoskutočnosť upozorňoval a vyzýval na úhradu ich splatných záväzkov listom zo dňa 02.02.2009. Nakoľko
žalovaní splatné záväzky neuhradili, žalobca z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z úverovej
zmluvy v súlade s článkom 8.1. písm. a) Úverových podmienok Oznámením o zastavení poskytovania

kontokorentného úveru zo dňa 27.04.2009 oznámil žalovaným, že zastavuje poskytovanie úveru s
účinnosťou ku dňu 30.04.2009 a vyzval ich na odstránenie skutočnosti, ktorá mala za následok
zastavenie poskytnutia úveru, na základe čoho vznikla povinnosť žalovaných splatiť pohľadávku
žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu 02.05.2012 predstavovala sumu 85.450,67 eur, ktorá pozostáva
z istiny vo výške 49.680,17 eur, riadnych úrokov vo výške 1.835,78 eur, úrokov z omeškania vo výške

33.803,57 eur a poplatkov vo výške 131,15 eur. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním,
žalobca v zmysle článku 12 Úverových podmienok požaduje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 51.647,10 eur od 3.5.2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa súd musel vysporiadať aj s námietkami žalovaného v 2. rade, a
to nasledovne.

Žalovaný v 2. rade namietal žalovanú sumu a preskúmateľnosť výpočtu a sadzby úroku z omeškania

a poplatkov. Súd považoval za preukázanú výšku žalovanej sumy, keď táto je bližšie špecifikovaná v
dokumente „Vyčíslenie pohľadávky ku dňu 02.05.2012“ a v dokumente „Transakcia na úvere“, kde je
uvedený podrobnejší prehľad transakcií na úvere s dátumami jednotlivých transakcií na úvere, výškou
transakcie a popisom platobnej operácie. Taktiež je z tohto dokumentu zrejmé, v akej výške žalovaní
úver čerpali, ako ho splácali, ako boli účtované riadne úroky, úroky z omeškania a s tým súvisiace

iné poplatky. Oba žalobcom uvádzané dokumenty sú súčasťou súdneho spisu (č.l. 23 a nasledujúce).
Výpočet žalovanej sumy, a to z akých konkrétnych položiek žalovaná suma pozostáva je tiež podrobne
špecifikovaný v špecifikácii (vo vyjadrení zo dňa 22.03.2013), kde sa nachádza aj presný výpočet
riadnych úrokov, poplatkov i úrokov z omeškania. Položkovite je tu uvedené, aké konkrétny sumy, z
akéhodňabolizapočítanénaistinu,úrokyzomeškaniaapoplatky.Ztohodôvodusúdnemalpochybnosti

o výpočte ani výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, keď ich titul vyplýva z úverovej
zmluvy a sadzobníka, a výška z dôkazov predložených žalobcom - dokumentov a tabuliek.

K námietke žalovaného v 2. rade, že nie je možné určiť deň splatnosti predmetného úveru súd poukazuje
na článok 11 bod 1 Úverových podmienok, ktoré boli pre žalovaného v 2. rade záväzné, a z ktorých
je zrejmé, že za deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania sa považuje deň zániku Povoleného

prečerpaniapodľabodu9.5alebodeňuvedenývOznámeníBankyozastaveníPovolenéhoprečerpania.
Žalobca listom zo dňa 27.4.2009 oznámil žalovaným, že zastavil poskytovanie úveru s účinnosťou ku
dňu 30.4.2009, čo znamená, že v zmysle vyššie uvedeného je tento deň dňom splatnosti úveru.

Námietku žalovaného v 2. rade, že mu nemohla byť v čase uzatvorenia dohody (pristúpenia k záväzku)
známa výška pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi považuje súd za bezpredmetnú a v

celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu. Súd ako aj žalobca poukazuje na článok I.
dohody, kde je uvedená výška poskytnutia úveru pôvodného dlžníka (žalovaného v 1. rade); na
článok II. bod 2 dohody, v ktorom pristupujúci dlžník (žalovaný v 2. rade) vyhlasuje, že sa podrobne
oboznámil s obsahom všetkých práv a všetkých povinností, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy, ako i
s ekonomickou a finančnou situáciou pôvodného dlžníka a dôsledkami, ktoré pre pristupujúceho dlžníka

vyplynú z pristúpenia k záväzkom pôvodného dlžníka splatiť pohľadávku; na článok II. bod 3 dohody, v
ktorom sa pristupujúci dlžník stáva ďalším dlžníkom z úverovej zmluvy popri pôvodnom dlžníkovi, pričom
obaja dlžníci zo zmluvy o úvere sú zaviazaní voči banke splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa
úverovej zmluvy spoločne a nerozdielne; na skutočnosť, že úverová zmluva a dohoda boli uzatvorené
v ten istý deň, teda dňa 04.01.2008 a na skutočnosť, že úverová zmluva a dohoda boli podpísané tou

istou osobou, ktorá na základe ustanovení v úverovej zmluve a v dohode mala vedomosť o tom, čo tvorí
predmet úverovej zmluvy a dohody.

Námietku, že dohoda o pristúpení nie je podpísaná oprávnenou osobou, teda pristupujúcim dlžníkom,
ktorým je žalovaný v 2. rade, ale len dlžníkom samotným, súd taktiež považuje za neopodstatnenú. Z
označenia zmluvných strán v úvodnej časti dohody je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi žalobcom a

žalovaným v 2. rade - fyzickou osobou. Súdu nie je zrejmé, aký zmysel by malo, ak by žalobca uzavrelzmluvu o úvere so žalovaným v 1. rade a následne v tej istý deň by s ním uzavrel aj dohodu o pristúpení k
jeho záväzku. V takom prípade by žalovaný v 1. rade vystupoval ako dlžník a zároveň aj ako pristupujúci
dlžník, čo je nelogické. Aj keď zo strany žalobcu zrejme nastala chyba pri uvedení identifikačných znakov

pri podpise pristupujúceho dlžníka, resp. žalovaného v 2. rade, podpisy na úverovej zmluve a dohode
sa zhodujú, z čoho možno nespochybniteľne vyvodiť, že oba predmetné dokumenty (úverovú zmluvu a
dohodu) podpísala tá istá osoba, resp. žalovaný v 2. rade. Súd vychádzajúc z účelu, textu a kontextu
úverovej zmluvy ako aj dohody nemá pochybnosti o tom, že k záväzku z úveru pristúpila fyzická osoba,
teda žalovaný v 2. rade.

Čo sa týka námietky žalovaného v 2. rade ohľadne premlčania predmetnej pohľadávky sa súd taktiež
stotožnil s právnym názorom žalobcu. V článku IV. bod 5 úverovej zmluvy a v článku IV. bod 5 dohody
sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka, že ich vzájomné právne vzťahy sa
budú spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Preto je zrejmé, že právny vzťah,
ktorý vznikol z úverovej zmluvy a dohody je absolútnym obchodom a vzájomné právne vzťahy sa
spravujú podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a teda aj výška premlčacej doby sa

spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovením § 397, v zmysle ktorého je
premlčacia doba štyri roky. Konečná splatnosť úveru nastala dňom 30.04.2009, t.j. dňom, ku ktorému
banka zastavila poskytovanie úveru. Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 13.7.2012, teda v lehote,
a preto súd na túto námietku neprihliadal.

K námietke nedostatočnej pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade spôsobenej skutočnosťou, že

osobné údaje žalovaného v 2. rade uvedené v žalobnom návrhu nie sú v súlade so skutočnosťou, súd
uvádza, že táto skutočnosť nijakým spôsobom neovplyvňuje jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Súd mal v
konaní za preukázané, že žalovaný v 2. rade platne uzavrel so žalobcom dohodu o pristúpení k záväzku,
na základe ktorej žalovaný v 2. rade ako pristupujúci dlžník pristúpil k záväzkom žalovaného v 1. rade
vyplývajúcim mu z úverovej zmluvy, najmä splatiť pohľadávku. Podpisom tejto dohody sa žalovaný v 2.

rade stal ďalším dlžníkom z úverovej zmluvy popri žalovanom v 1. rade, pričom obaja dlžníci z úverovej
zmluvy boli zaviazaní voči žalobcovi splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy
spoločneanerozdielne.Žalovanýv2.radenepochybnejenositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcej
z dohody a z úverovej zmluvy, keď pasívne vecne legitimovaným je ten, kto je nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Keďže mal súd na základe listinných dokladov predložených zo strany žalobcu preukázané, že návrh
žalobcu je dôvodný, nakoľko si tento v zmysle § 497 Obchodného zákonníka splnil svoju zmluvnú
povinnosť a poskytol žalovaným úver vo výške 49.790,88 eur, avšak títo si svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver riadne a včas nesplnili, a to aj napriek výzvam adresovaným ako dlžníkom, súd zaviazal
žalovaného v 1. rade titulom zmluvy o úvere a žalovaného v 2. rade titulom dohody o pristúpení k

záväzku, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi dlžnú sumu úveru spolu aj s jej príslušenstvom,
tak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia, keď posúdil, že uplatnená pohľadávka bola
žalovaná zo strany žalobcu v súlade so všetkými zmluvnými podmienkami predmetnej zmluvy o úvere a
dohody o pristúpení k záväzku a všeobecnými obchodnými podmienkami. Nakoľko sa žalovaní dostali
s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné im v zmysle § 369 Obchodného

zákonníka uložiť povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % ročne 51.647,10 eur od 3.5.2012
do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky, keď základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške
1 % ročne.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.3.2013 zobral žalobný návrh v časti úrokov z omeškania späť

a nežiadal už priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 3.5.2012 do zaplatenia zo sumy
79.948,98 eur, ale len zo sumy 51.647,10 eur, a preto v tejto časti požiadal, aby súd konanie zastavil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd konanie v zmysle § 96 O.s.p., v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.301,88
eur od 3.5.2012 do zaplatenia zastavil (rozdiel medzi sumou 79.948,98 eur, ktorú si žalobca pôvodne
uplatňoval a sumou 51.647,10 eur, ktorú si žalobca uplatnil po oprave žalobného návrhu), keď súhlas
odporcu so späťvzatím návrhu v tejto časti nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne plne úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 8.083,46 eur, a to titulom zaplateného súdneho
poplatku v sume 5.127,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.956,46 eur.

Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:

- prevzatie a príprava veci 592,53 eur (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie - žaloba doručená dňa 13.07.2012 a vyjadrenie doručené dňa 22.03.2013 á 592,53

eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 31.07.2013 á 592,53 eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- 2 x rež. paušál á 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky),

- 2 x režijný paušál á 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky),

- náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní á 13,01 eur (3 polhodiny x 13,01 eur, spolu 39,03

eur (§ 17 vyhlášky),

- cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 31.07.2013 vo výške 28,42 eur (Bratislava - Trnava
a späť 115 km; 1,394 eur/l; 4,6l/100 km),

- odmena, režijné paušály a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo
výške 488,01 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.