Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Markéta Marečková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/98/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711206504.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci navrhovateľa
U. I. I.. P.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. P. XX, Š., prechodne bytom P. XX, zastúpeného Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti odporcovi TATRAMAT -
ohrievače vody, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 1, Poprad, IČO: 36 473 871, zastúpeného Bukovinský
& Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária, Svätoplukova 30, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 30. 5. 2011 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 06.12.2010
daná odporcom navrhovateľovi je neplatná a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa
18.12.2006 medzi účastníkmi konania bola uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ
pracoval u odporcu počnúc dňa 18.12.2006 na pracovnej pozícii „riaditeľ výroby“. Dňa 29.11.2010
štatutárny zástupca odporcu predložil navrhovateľovi návrh dohody o skončení pracovného pomeru.
Navrhovateľ odmietol dohodu podpísať. Napriek uvedenému odporca odňal navrhovateľovi pracovné
pomôcky: notebook a mobilný telefón. Dňa 30.11.2010 sa navrhovateľ zúčastnil lekárskej prehliadky, o
ktorej zamestnávateľa informoval. Dňa 01.12.2010 bol navrhovateľovi zamedzený vstup na pracovisko,
preto vyzval odporcu, aby mu umožnil riadny výkon práce v súlade s pracovnou zmluvou. Dňa
03.12.2011 odporca písomnou výzvou oznámil navrhovateľovi, aby sa dostavil na výkon práce v
súlade s pracovnou zmluvou. Navrhovateľ v tom čase už mal informáciu o tom, že odporca na jeho
pracovnú pozíciu prijal inú osobu. Dňa 07.12.2010 sa navrhovateľ opätovne dostavil k odporcovi na
výkon práce, kde mu bola predložená výpoveď a doručené oznámenie odporcu o zrušení pracovného
miesta navrhovateľa s účinnosťou od 06.12.2010. Navrhovateľ konštatuje, že výpoveď daná odporcom
06.12.2010 je neplatná, pretože k žiadnym organizačným zmenám na strane odporcu nedošlo, keď
na pracovnú pozíciu navrhovateľa nastúpil iný zamestnanec. Taktiež si odporca nesplnil ponukovú
povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, keď mu neponúkol iné vhodné pracovné miesto.

Odporca s návrhom na začatie konania nesúhlasil. Potvrdil, že štatutárny zástupca odporcu dňa
29.11.2010 oboznámil navrhovateľa s pripravovanou organizačnou zmenou, ktorú plánoval v priebehu
december 2010 s tým, že pracovné miesto navrhovateľa sa ruší. Oznámil mu, že nemá pre neho žiadne
iné pracovné miesto, preto s ním bude rozviazaný pracovný pomer s dôvodu nadbytočnosti. Tento
postup odporca zvolil s ohľadom na dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahov a taktiež aj vzhľadom na
postavenie navrhovateľa v spoločnosti odporcu. Na druhý deň sa navrhovateľ nedostavil na pracovisko,
predložil potvrdenie o návšteve zdravotníckeho zariadenia. Dňa 01.12.2010 odporca požiadal základnú

organizáciu OZ KOVO o prerokovanie individuálnej organizačnej zmeny z dôvodu zrušenia pracovného
miesta riaditeľa výroby z dôvodu racionalizačných opatrení. Dňa 02.12.2010 odporca obdržal vyjadrenie
základnej organizácie OZ KOVO s tým, že nemá pripomienky k plánovanej individuálnej organizačnej
zmene. Dňa 06.12.2010 odporca prijal rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorým bola zrušená
funkcia riaditeľa výroby a táto činnosť bola pričlenená pod funkciu riaditeľa logistiky a tým vytvorená nová
kumulovaná funkcia „riaditeľ úseku výroby a logistiky“. Dňa 06.12.2010 odborovej organizácii KOVO bola
doručená žiadosť o prerokovanie výpovede navrhovateľa, ku ktorej sa základná organizácia OZ KOVO
vyjadrila, že nemá pripomienky. Riaditeľom úseku logistiky a výroby sa stal doterajší riaditeľ logistiky
G.. P. X., ktorý funkciu zastáva aj v súčasnosti. Odporca v čase, kedy dal navrhovateľovi výpoveď z
pracovného pomeru, nemal pre navrhovateľa inú prácu.

Na pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu navrhovateľa na podanom návrhu trvala, žiadala,
aby súd návrhu vyhovel. Uvádzala, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi 06.12.2010 je
neplatná, pre rozpor s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a § 74 Zákonníka práce
účinného k 06.12.2010. Uviedla, že výpoveď daná odporcom 06.12.2010 bola doručená navrhovateľovi
07.12.2010. Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie o zrušení pracovného miesta s konštatovaním,
že rozviazanie pracovného pomeru bolo prerokované so základnou organizáciou odborového zväzu
KOVO. Navrhovateľ si nie je vedomý, že by na strane odporcu došlo k organizačným zmenám. Preto
dňa 18.01.2011 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní. Navrhovateľ tvrdí, že danú pozíciu
výrobného riaditeľa nie je možné zrušiť, keďže ide o výrobnú firmu a bez takej pozície nie je možné
fungovať. Odporca pred rozviazaním pracovného pomeru bol za navrhovateľom, tomuto
ponúkol uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru 29.11.2010. Už v tomto čase
musel vedieť o tom, že má záujem skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Žiadosť o prerokovanie
výpovede adresovaná základnej organizácii KOVO odporcom zo 06.12.2010 neobsahuje náležitosti
výpovede v zmysle Zákonníka práce. Preto nejde o platné prerokovanie skončenia pracovného pomeru
odborovým zväzom. Tvrdila, že odporca v čase skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom mal
k dispozícii iné pracovné miesta, ktoré však neponúkol navrhovateľovi a nesplnil si ponuku v zmysle
zákona. Minimálne išlo o pracovnú pozíciu, na ktorú bol prijatý zamestnanec U. D. na základe pracovnej
zmluvy z 26.01.2011 a to bez ohľadu na to, že na dané pracovné miesto koordinátora výroby nastúpil
až 01.05.2011. Ukončenie pracovného pomeru s navrhovateľom bolo aj v rozpore s čl. 2 základných
zásad Zákonníka práce, keď je zrejmé, že išlo o účelové skončenie pracovného pomeru v rozpore s
dobrými mravmi.

Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval, súhlasil s vyjadrením právnej zástupkyne.
Uvádzal, že predmetnej uzatvorenej pracovnej zmluve predchádzali návrhy zo strany odporcu, keď
odporca mal záujem o navrhovateľa, aby prišiel pracovať k odporcovi na pozíciu výrobný riaditeľ.
To predpokladalo, že sa navrhovateľ presťahuje s celou rodinou. Spočiatku navrhovateľ nesúhlasil s
uzatvorením pracovného pomeru. Vyplýva to aj z mailovej komunikácie s odporcom z 02.12.2006. Po
doštudovaní mladšieho syna sa aj jeho manželka presťahovala do Popradu v auguste 2010. V decembri
2010 sa v Poprade zamestnala a práve v tom čase mu bola daná výpoveď. Tvrdil, že zo strany odporcu
išlo o zneužitie situácie na strane navrhovateľa. V súvislosti s presťahovaním si musel kúpiť osobné
motorové vozidlo, zobrať hypotekárny úver za účelom zabezpečenia bývania, pričom odporca sa k nemu
zachoval neseriózne. Uviedol, že dňa 29.11.2010 sa zúčastnil porady, ktorú inicioval konateľ odporcu,
kde mu bolo oznámené, že má možnosť uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. Nikdy v
minulosti nebol informovaný o tom, že sa uvažuje o zrušení jeho pracovného miesta alebo o skončení
pracovného pomeru s ním. Ak by zo strany odporcu bolo skôr oznámené, že nie je možné z dôvodu
výšky mzdy navrhovateľa naďalej ho zamestnávať, bol by sa vedel včas zariadiť. Keď dohodu o skončení
pracovného pomeru neakceptoval a trval na ďalšom zamestnaní, dňa 01.12.2010 nebol pracovníkmi
SBS-ky vpustený k zamestnávateľovi. Dňa 07.12.2010 mu bola zo strany zamestnávateľa predložená
výpoveď s rozhodnutím o organizačnej zmene. Zo strany odporcu mu nebolo ponúknuté iné voľné
pracovné miesto, pričom mal predpoklady na výkon práce, ktorú zastával U. D. ako koordinátor výroby,
pretože dovtedy ako riaditeľ výroby riadil všetkých majstrov vo výrobe. Mal za to, že G.. X., ktorý v
súčasnosti vykonáva kombinovanú funkciu riaditeľa logistiky výroby, nespĺňa predpoklady pre výkon
tejto funkcie.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní s návrhom na začatie konania nesúhlasila, žiadala návrh
zamietnuť. Uvádzala, že výpoveď daná odporcom dňa 06.12.2010 spĺňa všetky zákonné predpoklady
s výsosným právom odporcu prijímať rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry. Počas plynutia

výpovednej doby odporca nemal pre navrhovateľa k dispozícii voľné pracovné miesto, teda z tohto
dôvodu nemal ponukovú povinnosť v zmysle Zákonníka práce. Riadnym spôsobom vyzval odborový
zväz na vyjadrenie k výpovedi danej navrhovateľovi, pričom súčasťou predloženej žiadosti odborovému
orgánu bola aj výpoveď zo 06.12.2010. Dňa 29.11.2010 štatutárny zástupca odporcu prerokoval s
navrhovateľom dôvod organizačnej zmeny, keď predložil navrhovateľovi návrh dohody o skončení
pracovného pomeru, ktorý navrhovateľ neakceptoval. Podľa názoru odporcu zlúčenie funkcii riaditeľa
výroby a logistiky je možné, doposiaľ G.. P. X. riadne vykonáva zlúčenú funkciu. K ponuke zverejnenej
na internete 09.08.2011 týkajúcej sa voľného pracovného miesta v odbore logistiky u odporcu uviedla,
že ide o bežné pracovné miesto v odbore logistiky výrobného riaditeľa. V písomnom vyjadrení právna
zástupkyňa odporcu zo 17.01.2012 uviedla, že v mesiaci november 2010 odporca prijal do pracovného
pomeru zamestnanca X. W. na pracovné miesto „vodič vysokozdvižných vozíkov“. Navrhovateľ na výkon
tejto funkcie nespĺňal predpoklady, nemal osvedčenie, že môže viesť vysokozdvižný vozík. V mesiaci
december 2010 odporca neprijal do pracovného pomeru žiadneho zamestnanca. U. D. bol prijatý do
pracovného pomeru s dňom nástupu do práce až 24.03.2011 na druh práce „majster“. Funkciu začal
vykonávať v mesiaci máj 2011. Do 01.05.2011 bolo pracovné miesto „majster“ obsadené dovtedajším
majstrom p. S.. Zamestnanec P. X. bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce na chemické
rozbory, Y. P. na základe dohody o vykonaní práce na prácu upratovačky, T. N.Á. bola zamestnaná na
dva dni od 19.01.2011 do 21.01.2011 na základe dohody o vykonaní práce, keď vykonala školenie pre
zamestnancov odporcu. Taktiež zamestnanci S. P., P. O., B. O., D.T. H. boli zamestnaní na základe
dohody o vykonaní práce. V rozhodnom čase odporca nemal pre navrhovateľa žiadne iné pracovné
miesto, ktoré by mu ponúkol. V písomnom vyjadrení ďalej uvádzala, že žiadosťou zo 6. 12. 2010
odporca, ktorej súčasťou bola i výpoveď zo 06.12.2010, splnil všetky zákonné predpoklady, keď v tejto
bol skutkovo vymedzený dôvod výpovede a odporca riadne splnil povinnosť prerokovania výpovede s
odborovým orgánom.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v roku 2007 mal
odporca 500 zamestnancov, v roku 2010 mal 230 zamestnancov. Z plánu na rok 2011 vyplynulo,
že je potrebné urobiť vo firme opatrenia, aby firma prežila ďalej. Vzhľadom na pozíciu navrhovateľa
odporca nepovažoval za vhodné, aby sa o organizačnej zmene dozvedel od odborového orgánu.
Dňa 29.11.2010 na porade bol navrhovateľovi predložený návrh dohody o skončení pracovného
pomeru, ktorý navrhovateľ neakceptoval. Dňa 02.12.2010 sa odborový zväz vyjadril, že nemá žiadne
námietky k prerokovaniu individuálnej pracovnej zmeny. Dňa 06.12.2010 bol požiadaný odborový zväz
o prerokovanie výpovede navrhovateľa. V čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu,
neboli k dispozícii u odporcu žiadne voľné pracovné miesta. V poslednom štvrťroku 2010 bolo uvažované
aj o možnosti zrušenia funkcie riaditeľa logistiky, avšak dospeli k záveru, že je operatívnejšie zrušenie
funkcie výrobného riaditeľa. G.. P. X., ktorý zastáva kumulovanú funkciu riaditeľa výroby a logistiky, spĺňa
všetky kritéria na túto pozíciu.

Súd 1. stupňa vo veci rozhodol dňa 08.02.2012 rozsudkom, ktorým určil, že výpoveď zo 06.12.2010 daná
odporcom navrhovateľovi, doručená navrhovateľovi 07.12.2010, je neplatná a na náhradu trov konania.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Odvolací súd uznesením z 19.12.2012
rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že výpoveď
daná odporcom navrhovateľovi je v rozpore s dobrými mravmi, keď zmenou organizačnej štruktúry
odporca sledoval tzv. iné diele, ako ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Tvrdil, že nebola splnená
hmotnoprávna podmienka výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce. I tzv. ponukovú povinnosť
je potrebné vykladať podľa účelu zákonodarcu.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, keď odporca pri daní výpovede
navrhovateľovi dodržal všetky hmotnoprávne podmienky. Je výsostným právom zamestnávateľa
realizovať organizačné zmeny. Boli splnené aj hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede -
prerokovanie odborovým orgánom i splnenie ponukovej povinnosť tým, že odporca v čase výpovede
nedisponoval voľným pracovným miestom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľa, právnej
zástupkyne odporcu, štatutárneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov: T. G., Q. O. listinnými
dôkazmi: pracovnou zmluvou navrhovateľa, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, návrhom dohody
na skončenie pracovného pomeru navrhovateľa, výpoveďou zo 06.12.2010, výzvou na umožnenie
pracovať v súlade s pracovnou zmluvou z 01.12.2010, výzvou na nástup do zamestnania z 03.12.2010,
žiadosťou o prerokovanie individuálnej organizačnej zmeny z 01.12.2010, vyjadrením základnej
organizácie odborového zväzu KOVO TATRAMAT Poprad z 02.12.2010, rozhodnutím zamestnávateľa o
organizačných zmenách a o zmene organizačnej štruktúry zamestnancov zo 06.12.2010, organizačnou
štruktúrou zamestnancov odporu, žiadosťou o prerokovanie výpovede zo 06.12.2010, vyjadrením
základnej organizácie odborového zväzu KOVO TATRAMAT Poprad zo 06.12.2010 k prerokovaniu
výpovede, inzerátom na pracovnú pozíciu v odbore logistika u odporcu z 09.8.2011, mailovou
komunikáciou navrhovateľa so štatutárnym zástupcom odporcu z 02.12.2006, správou Sociálnej
poisťovne Poprad, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, potvrdením odporcu o
prijatí do pracovného pomeru zamestnanca v novembri 2010, potvrdením o neprijatí zamestnancov do
pracovného pomeru v mesiaci december 2010, pracovnou zmluvou U. D., dohodou o zmene pracovných
podmienok X. S. a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil
skutkový stav:

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy z 18.12.2006 uzavretej na dobru
neurčitú v pozícii riaditeľa výroby. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve z 28.03.2007 boli zmenené mzdové
podmienky v pracovnej zmluve základná mesačná mzda zo 122.200,-- Sk na 100.000,-- Sk. Z mailovej
komunikácie medzi navrhovateľom a štatutárnym zástupcom odporcu z 02.12.2006 vyplýva predstava
navrhovateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy s tým, že navrhovateľ mal inú platovú predstavu
ako štatutárny zástupca odporcu 80.000,-- Sk až 100.000,-- Sk s poukazom na to, že v tom čase
navrhovateľ nevie garantovať záujem manželky presťahovať sa skôr do Popradu ako doštuduje mladší
syn navrhovateľa. S ubytovaním navrhovateľ nemal problém. Bol ochotný zdokonaliť sa v nemeckom
jazyku. V prípade dohody bolo záujmom navrhovateľa pracovať u odporcu nastálo.

Z vyjadrenia navrhovateľa a pripojeného návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru
je zrejmé, že bez predchádzajúceho upozornenia dňa 29.11.2010, kedy bol navrhovateľ vyzvaný na
stretnutie so štatutárnym zástupcom odporcu, mu bol predložený návrh na uzatvorenie dohody o
skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2010. Navrhovateľ dohodu o skončení pracovného pomeru
neakceptoval. Nasledujúci deň navrhovateľ bol na lekárskom ošetrení, pričom odporcu o potrebe
lekárskeho ošetrenia informoval. Navrhovateľ na pojednávaní uvádzal, že v deň 29.11.2010 bol vyzvaný
na odovzdanie pracovných pomôcok, bez ohľadu na to, že s ním pracovný pomer ukončený nebol.
Dňa 01.12.2010 navrhovateľovi bol zamestnancami SBS služby odopretý prístup na pracovisko. Dňa
01.12.2010 písomnou výzvou vyzval odporcu na umožnenie pracovať v súlade s pracovnou zmluvou.
Dňa 03.12.2010 odporca vyzval navrhovateľa na nástup do zamestnania uvádzajúc, že dňa 1. 12. 2010
nebol zo strany zamestnávateľa daný pokyn strážnej službe na nevpustenie navrhovateľa do miesta
výkonu práce.

Dňa 06.12.2010 dal odporca navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
z organizačných dôvodov pre zrušenie pracovného miesta tak, že výpovedná doba začína plynúť
01.01.2011, končí 31.03.2011. Výpoveď prevzal osobne navrhovateľ 07.12.2010 v sídle odporcu. Dňa
18.01.2011 navrhovateľ písomnou formou oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce z
dôvodu, že jeho pracovný pomer naďalej trvá.

Žiadosťou z 01.12.2010 odporca žiadal základnú organizáciu odborového zväzu KOVO TATRAMAT
o prerokovanie individuálnej organizačnej zmeny, pri ktorej sa zruší pracovné miesto riaditeľa výroby.
Organizačná zmena bude prijatá k 06.12.2010. Dňa 02.12.2010 základná organizácia odborového zväzu
KOVO TATRAMAT oznámila prerokovanie oznámenia o pripravovanej individuálnej organizačnej zmene
a k tejto nemá žiadne výhrady a pripomienky. Rozhodnutím zo 06.12.2010 odporca zrušil funkciu riaditeľa
výroby a v organizačnej štruktúre označené miesto ako výrobný riaditeľ. Uvedenú činnosť pričleňuje
pod funkciu riaditeľa logistiky s vytvorením novej kumulovanej funkcie riaditeľa úseku výroby a logistiky.
Dňa 06.12.2010 odporca žiadal odborový zväz KOVO o prerokovanie výpovede navrhovateľa z dôvodu
zrušenia pracovného miesta navrhovateľa ako riaditeľa výroby v organizačnej štruktúre označené ako
výrobný riaditeľ. Dňa 06.12.2010 základná organizácia odborového zväzu KOVO TATRAMAT oznámila

prejednanie žiadosti o prerokovanie výpovede pre navrhovateľa tak, že k výpovedi nemá žiadne
pripomienky, keďže dôvodom je zrušenie pracovného miesta menovaného.

Dňa 09.08.2011 bol na internete zverejnený inzerát na ponuku pracovného miesta odporcu na úseku
logistika - spracovanie objednávok na plný pracovný úväzok.

Podľa vyjadrenia odporcu v mesiaci november 2010 bol k odporcovi prijatý do zamestnania X. W. na
pozíciu vodič vysokozdvižných vozíkov, v mesiaci december 2010 nebol prijatý žiadny zamestnanec.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Poprad vyplýva, že od 01.12.2010 k odporcovi boli prijatí
zamestnanci T. N. od 19.01.2011 do 21.01.2011, P. X. od 19.01.2011, S. P. od 19.01.2011, Y. P. od
19.01.2011, P. O. od 19.01.2011, B. O. od 19.01.2011 do 14.03.2011, D. H. od 14.03.2011, U. D. od
24.03.2011, G. I.Á. od 01.05.2011, P. W. od 13.06.2011, C. L. od 01.07.2011 do 12.08.2011, P. X. od
01.08.2011, P. S. od 18.08.2011, P. O. od 02.09.2011, P. O. od 22.09.2011.

Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad z 28.09.2011 v aplikačno-programovom
systéme neevidujú nahlášku voľného pracovného miesta v spoločnosti Tatramat od 01.12.2010 doposiaľ.

Pracovná zmluva s U. D. zo strany odporcu bola uzatvorená 26.01.2011, s dňom nástupu do práce
24.03.2011 v pozícii majster. Z dohody o zmene pracovných podmienok z 29.04.2011 vyplýva zmena
pracovných podmienok zamestnancov X. S. od 01.05.2011, ktorý od toho času pracoval vo funkcii
koordinátor výroby. V pracovnej pozícii majster ho nahradil U. D..

Svedkyňa T. G., ktorá je členka výboru odborového zväzu pôsobiaceho u odporcu uviedla, že dňa
06.12.2012 od zamestnávateľa prevzala žiadosť o prerokovanie výpovede navrhovateľa, ktorej prílohou
bola výpoveď. Výpoveď bola členmi výboru od borového zväzu prerokovaná 06.12.2012 bez výhrad.

Svedok Q. O., ktorý je od r. 2009 predsedom odborového zväzu u odporcu uviedol, že si pamätá
okolnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa. Po doručení žiadosti o prerokovanie výpovede
T. G., v ten istý deň bola výpoveď výborom odborového zväzu prerokovaná. Nikto z členov výboru
nemal pripomienky. Žiadosť i výpoveď spolu so stanoviskom odborov predložil štatutárnemu zástupcovi
odporcu. Potvrdil, že v čase dania výpovede navrhovateľovi u odporcu nebolo voľné pracovné miesto.

Podľa čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu
vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 252 g ods. 1 Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky,
ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 6. 12. 2010, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 6. 12. 2010, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného k 6. 12. 2010, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce účinného k 6. 12. 2010, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný

pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce účinného k 6. 12. 2010, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 74 Zákonníka práce účinného k 6. 12. 2010, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že
k prerokovaniu došlo.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou rešpektujúc zásadu viazanosti právnym
názorom odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

V konaní nebolo sporné, že odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer výpoveďou zo
06.12.2010. Súd konštatuje, že výpoveď zo 06.02.2010 bola daná zamestnávateľom písomne a v
súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce bol v nej skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom. Výpovedným dôvodom v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce
bolo, že navrhovateľ sa stal nadbytočným vzhľadom na písomnú organizačnú zmenu navrhovateľa zo
06.02.2010, ktorou bola zrušená funkcia „výrobný riaditeľ“ a uvedená činnosť bola pričlenená pod funkciu
riaditeľa logistiky s vytvorením novej kumulovanej funkcie „riaditeľ úseku výroby a logistiky“.

Pokiaľ v rozsudku z 08.02.2012 súd 1. stupňa za dôvod neplatnosti výpovede považoval nesplnenie
tzv. ponukovej povinnosti a rozpor s § 74 Zákonníka práce účinného k 06.12.2010, po vykonanom
dokazovaní a v súlade s názorom odvolacieho súdu dospel k názoru, že v prípade výpovede bola
splnená aj zákonná podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce. Svedkovia T. G. i Q. O. potvrdili, že
výpoveď odporcu daná navrhovateľovi z 06.12.2010 bola riadne prerokovaná príslušným odborovým
orgánom.

Súd konštatuje, že zo strany odporcu došlo i k splneniu tzv. ponukovej povinnosti podľa § 63 ods.
2 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania najmä výsluchu svedka Q. O., správy Sociálnej
poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo preukázané, že odporca ako zamestnávateľ v
čase výpovede k 06.12.2010 nemal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať preto, že nedisponoval
voľným pracovným miestom. V takomto prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá.

Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, napriek tomu tvrdenie a preukazovanie,
že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca
(rozsudok NS SR 3Cdo 261/2007).

Z obsahu spisu nevyplýva, žeby pred výpoveďou danou odporcom navrhovateľovi bolo preukázané,
žeby odporca mal voľné pracovné miesto, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť a túto skutočnosť
doposiaľ v konaní nepreukázal ani navrhovateľ. Z obsahu spisu nepochybne nevyplýva ani skutočnosť,
žeby v mesiaci december 2010 prijal odporca do práce iného pracovníka. Novoprijatý pracovník U. D.
bol prijatý odporcom do pracovného pomeru na funkciu majster až 24.03.2011 (dojednaný deň nástupu
do práce) a do 01.05.2011 bolo pracovné miesto „majster“ obsadené dovtedajším majstrom P.A. X.,
ktorý bol do tejto doby zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce na chemické rozbory. Rovnako
zamestnanci S. P., P. O., B. O., D. H., boli prijatí do zamestnania až po 19.01.2011. Z vyjadrenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade vyplýva, že tento úrad neevidoval nahlásenie voľného
pracovného miesta v spoločnosti odporcu od 01.12.2010.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného posudzovanie splnenia povinnosti zamestnávateľa ponúknuť
zamestnancovi pred daním výpovede z dôvodu nadbytočnosti musí byť skúmaná pred daním výpovede.

Pokiaľ vznikli nové pracovné miesta po daní výpovede, nemožno na túto skutočnosť relevantne
prihliadať.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní uvádzal, že odporca pri daní výpovede navrhovateľovi konal v rozpore s čl.
2 Základných zásad Zákonníka práce poukazujúc na právny názor odvolacieho súdu, súd konštatuje, že
z vykonaného dokazovania konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi nevyplýva. Samotný postup
pred daním výpovede navrhovateľovi od 29.11.2010 do 06.12.2010 nemožno hodnotiť ako účelový ani
jednoznačnú snahu zbaviť sa navrhovateľa, keďže je právom zamestnávateľa využiť organizačné zmeny
za účelom zefektívnenia práce, ušetrenia mzdových prostriedkov a rozhodnúť o tom, ktorý z pracovníkov
zlúčenej pracovnej pozície ostane túto vykonávať.

Ak zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce ruší určité pracovné miesto (funkciu) môže dať
výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom
mieste (funkcii) nie však inému zamestnancovi, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zemne nedotýka. Zásada, že o výbere nadbytočného
zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ sa použije v prípade, že došlo k zrušeniu pracovného miesta
(funkcie) alebo určitého počtu pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov bolo na tom istom
(podobnom) pracovnom mieste. V predmetnej veci odporca zlúčil funkciu riaditeľa výroby, ktorú zastával
navrhovateľ, s funkciou riaditeľa logistiky, ktorú vykonával G.. X.. Bolo v právomoci odporcu vybrať
si, ktorý z týchto pôvodných riaditeľov bude novovytvorenú kumulovanú funkciu zastávať, a ktorý je
nadbytočný. Odporca si vybral G.. X., riaditeľa logistiky, preto bolo v jeho právomoci zrušiť pracovné
miesto odporcu ako nadbytočné.

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie, nemá žiaden príjem. Spláca
mesačne hypotéku vo výške 941,-- eur v súvislosti s kúpou rodinného domu z dôvodu zmeny bydliska pri
zamestnaní sa u odporcu. Finančná situácia navrhovateľa neumožňuje uhradiť odporcovi trovy konania.
Súd je názoru, že nepriznaním náhrady trov konania odporca nebude, vzhľadom na podnikateľskú
činnosť odporcu, vážnym spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry odporcu.

Je treba konštatovať, že do nepriaznivej finančnej situácie sa navrhovateľ dostal v dôsledku okolností
pred vznikom pracovného pomeru u odporcu a v dôsledku správania sa odporcu. Preto by bolo aj v
rozpore so zásadou spravodlivosti, aby súd za daných okolnosti zaviazal navrhovateľa uhradiť trovy
konania odporcovi, ktorý bol úspešným účastníkom konania.

Pretože odporca bol úspešným účastníkom konania, v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd odporcu nezaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.