Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/1223/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1708211701.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci navrhovateľky:

X.. U. K., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, D., právne zastúpenou Advokátskou kanceláriou
JUDr. Marcel Boris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 8/A, proti odporcom: v 1. rade: E. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, právne zastúpeným Právne centrum s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Mýtna 42, v 2. rade: S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.W. XXXX/X, I., o určenie, že navrhovateľka
je oprávnená z vecného bremena vydržaním ev. o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta .
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 2 061,14 eur,

na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade, vedený v Tatra banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.12.2008, podaným na súd dňa 22.12.2008, v znení jeho ostatnej zmeny, pripustenej
uznesením súdu zo dňa 15.3.2011, sa navrhovateľka vo veci samej domáhala, aby súd zriadil vecné
bremeno, spočívajúce v povinnosti podielových spoluvlastníkov pozemku parcely registra „C“ č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram a
v povinnosti výlučného vlastníka pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria

o výmere 47 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram strpieť právo vstupu a prechodu
v prospech vlastníka rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcelné č. XXX/X,
zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram s tým, že vecné bremeno spočíva v povinnosti všetkých
vlastníkov týchto pozemkov strpieť právo vstupu a prechodu pešo, zahŕňajúce aj navrhovateľkiných
rodinných príslušníkov a všetky osoby v ich sprievode, za náhradu vo výške 50,- eur ročne, eventuálne
aby súd určil, že navrhovateľka, ako vlastníčka rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na
pozemku parcelné č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram, má právo, zodpovedajúce

vecnému bremenu, spočívajúce v práve vstupu a prechodu cez pozemok parcelné č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 337 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram, s tým, že vecné
bremeno spočíva v povinnosti všetkých vlastníkov týchto pozemkov strpieť právo vstupu a prechodu
pešo, zahŕňajúce aj navrhovateľkiných rodinných príslušníkov a všetky osoby v ich sprievode a aby
súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v povinnosti každého vlastníka pozemku parcelné č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram
strpieť právo vstupu a prechodu v prospech vlastníka rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného

na pozemku parcelné č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram s tým, že vecné
bremeno spočíva v povinnosti všetkých vlastníkov týchto pozemkov strpieť právo vstupu a prechodu
pešo, zahŕňajúce aj navrhovateľkiných rodinných príslušníkov a všetky osoby v ich sprievode.Skutkovo návrh odôvodnila tvrdením, že je výlučnou vlastníckou nehnuteľností, vedených na LV č. XXX,
nachádzajúcich sa v kat. území Igram, obec Igram, okres Senec:
pozemok pare. č. XXX/X - záhrady o výmere 1669 m2

pozemok pare. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2
pozemok pare. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2
- stavba súp. č. XXX - dom rodinný, na pozemku parc. č. XXX/X.
Odporcovia, v čase podania návrhu na súd, aj odporcovia S. H., U. H., mal. S. H. a S. H., sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedených na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. území Igram, obec

Igram, okres Senec:
- pozemok pare. č. XXX/X - záhrady o výmere 1033 m2
pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2
pozemok parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 101 m2
pozemok parc. č. XXX/X - vinice o výmere 420 m2
- stavba súp. č. XXX - dom rodinný na pozemku pare. č. XXX/X.

Uvedené nehnuteľnosti reálne užíva odporca v1. rade so svojou rodinou, bol výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 8/10, odporca v 2. rade vo veľkosti 1/10, odporkyňa v 3. rade
vo veľkosti 1/20, mal. odporca v 4. rade vo veľkosti 1/20. V prospech odporcu v 5. rade bol k
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného
bývania a užívania, zapísané v časti C predmetného listu vlastníctva.

Rodinný dom súp. č. XXX bezprostredne susedí s pozemkami pare. č. XXX/X a XXX/X a výlučne len
z týchto má spolu so svojím životným partnerom a maloletým dieťaťom prístup do svojho rodinného
domu súp. č. XXX. Vchod do rodinného domu súp. č. XXX je po prechode spoločnou, t.č. uzamknutou
bránou a po vstupe na dotknuté pozemky zboku sprava. Na základe dohody medzi odporcom v 1. rade,
ktorý so svojou rodinou reálne obýva dom súp. č. XXX, navrhovateľka v záujme zachovania dobrých

susedských vzťahov, súhlasila s realizáciou nadstavby rodinného domu súp. č. XXX odporcom v 1.
rade. Táto nadstavba zasahuje určitou vrchnou konštrukčnou časťou do jej rodinného domu súp. č.
XXX. Predmetná časť nehnuteľnosti stavebne, funkčne a staticky spája nehnuteľnosť odporcu v1. rade,
ktorý dom užíva a jej nehnuteľnosť. Ako protihodnotu zásahu odporcom v 1. rade do jej vlastníctva
sa vzhľadom na skutočnosť, že nie je iný prístup do jej rodinného domu súp. č. XXX, ako aj na s

ním susediace pozemky, zapísané na LV č. XXX, kat. územie Igram, dohodli na práve prechodu cez
dotknuté pozemky. Netrvala na spísaní tejto dohody a teda „de iure" na zriadení vecného bremena,
keďže mala s odporcom v 1. rade veľmi dobré susedské vzťahy. Odporca v 1. rade stavia na pozemku
p.č. XXX/X drobnú stavbu - vysoký plot z DT tvárnic a to priamo na hranici dotknutého pozemku tak,
že s ďalšími užívateľmi rodinného domu súp. č. XXX nemá žiadnu možnosť ako sa dostať do vlastného

domu inak, ako oknami domu súp. č. XXX, čo je pod akúkoľvek ľudskú dôstojnosť. Odporca v 1. rade
uzamkol bránu, ktorá spája oba rodinné domy a obmedzuje týmto spôsobom jej vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, kat. územie Igram. Nedisponuje kľúčmi od spoločnej brány,
cez ktorú sa vstupovalo ako cez jediný prístup, do oboch rodinných domov. S odporcom v 1. rade sa
snažila dohodnúť, ten však akúkoľvek dohodu odmieta, ďalej stavia plot a vyhráža sa jeho dostavaním.

Prostredníctvom advokátky sa obrátil na jej právneho zástupcu so žiadosťou, aby zbúrala prednú časť
svojho domu a tak si urobila vstup do domu. Po prvom predbežnom statickom posúdení statik, vzhľadom
na vek stavby, túto stavebnú možnosť neodporučil, čo odporca v 1. rade nebral do úvahy. Proti odporcovi
v 5. rade, ktorý taktiež reálne užíva rodinný dom súp. č. XXX, dotknutý pozemok a ostatné pozemky,
zapísané na LV č. XXX, smerovala návrh z dôvodu právnej istoty. Vzhľadom na skutočnosť, že ona

nie je vlastníkom priľahlého pozemku a je to jediný prístup do jej rodinného domu súp. č. XXX, sa
domáhala zriadiť v jej prospech vecné bremeno, podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko
prístup k jej stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nového vstupu od nej nemožno spravodlivo
požadovať, vzhľadom na nákladovosť potrebných nákladov, ako aj ujmu, spočívajúcu v zmenšení reálne
využiteľnej obývateľnej plochy domu, ak by súd na základe vykonaných dôkazov nezistil, že nadobudla

právo, zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu do svojho domu. Nehnuteľnosti nadobudla kúpou
od X. Č.E., W.Q. V. a O. V. v roku 2008, ktoré svoje podiely nadobudli na základe dohody o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, v zmysle ktorej odporcovi v 1. rade zaniklo podielové spoluvlastníctvo
na novovzniknutých pozemkoch p. č. XXX/X, XXX/X a dom s.č. XXX, ktoré mu pôvodne patrili vo
veľkosti 1/10 k celku. Odporca v 1. rade nadobudol svoj podiel pôvodne od svojej mamy O. H., ktorá

ho nadobudla v dedičskom konaní po nebohej starej mame všetkých súčasných účastníkov konania.
Rovnaký podiel nadobudli aj jej právne predchodkyne a starý otec sa stal vlastníkom podielu o veľkosti
6/10, ktorý neskôr rozdelil darovaním medzi jej právne predchodkyne. Pôvodná časť domu s.č. 215
bola postavená v roku 1933, neskôr v roku 1962 bola dostavaná prístavba do vzdialenosti 1 m odhranice pozemku p.č. XXX/X s pozemkom p.č. XXX/X, no z parciel č. XXX/X a XXX/X boli neskôr na
základe geometrického plánu č. XX/XXXX vytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X.
V celej šírke 1 metra viedol po realizácii prístavby okolo domu chodník a to až do doby výstavby domu

súp. č. XXX, ktorý bol postavený na pozemku p. č. XXX/X do súčasnej podoby a skolaudovaný v roku
1980. Pôvodne, do uzatvorenia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tento dom čiastočne
zasahoval do pôvodného pozemku p.č. XXX/X. V rámci tejto výstavby vzniklo podbránie, ktoré slúžilo
ako spoločný vstup do domu so súp. č. XXX, pričom v tomto vstupe nebolo v ďalšej dobe jej právnym
predchodcom bránené. Vydržacia doba v danom prípade plynula od roku 1980, jej právne predchodkyne

vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu boli dobromyseľné o čom niet pochýb, v dobe
uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva došlo aj k zriadeniu vecného bremena,
pričom odporca v 1. rade opakovane tvrdil, že prístup k nehnuteľnostiam bude aj naďalej umožňovať. V
roku 1990 boli teda splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik práva, zodpovedajúceho vecnému
bremenu jej právnym predchodcom.
K návrhu sa odporca v 1. rade vyjadril tak, že návrh žiadal zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol,

že pred podaním tohto návrhu s navrhovateľkou prostredníctvom právneho zástupcu komunikoval,
navrhovateľka mala riešiť vzniknutú situáciu podľa dohody zriadením vlastného vchodu do jej
nehnuteľnosti, čo sa ani nepokúsila realizovať. Už pri kúpe nehnuteľností vedela o situácii a sama
deklarovala, že si plánovala zriadiť vlastný vchod do nehnuteľnosti, napr. v liste zo dňa 28.10.2008.K
návrhu o určenie vydržania práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu poukázal na judikatúru NS SR a

absenciu dobromyseľnosti na strane navrhovateľky, ako aj na neexistenciu písomnej dohody o zriadení
vecného bremena práva vstupu a prechodu cez pozemok. K návrhu na zriadenie vecného bremena
poukázal na zásadu obmedzenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti len v nevyhnutnej miere, pričom
tvrdil, že navrhovateľka má možnosť zriadiť prístup k svojej stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého
pozemku zriadením nového vchodu z priľahlej verejnej komunikácie a ak by bolo zriadenie nového

prístupu nákladné, nemožno ho uspokojovať na úkor iného vlastníka zriadením vecného bremena. V
prípade zriadenia vecného bremena žiadal, aby výška odplaty za zriadenie vecného bremena odrážala
zníženie trhovej hodnoty pozemku, zaťaženého vecným bremenom.
V priebehu konania z dôvodu straty pasívnej vecnej legitimácie odporcov v 3. a 4. rade a úmrtia odporcu
v 5. rade /oprávneného z vecného bremena práva doživotného užívania a bývania, zapísaného na LV č.

XXX, kat. územie Igram/ dňa 1.2.2010, v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu voči nim, bolo konanie
proti týmto odporcom zastavené /uznesenie zo dňa 4.3.2009 č.k.: XC XXXX/XXXX-XX, zo dňa 5.3.2010
č.k.: XC XXXX/XXXX-XX, zo dňa 28.9.2010 č.k.: XC XXXX/XXXX-XXX/.
Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkovX.Č.,O.,K.C.,K.K.,W.P.,vykonaním
obhliadky na mieste samom, listinnou korešpondenciou medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade,

vrátane výzvy na upustenie od protiprávneho stavu zo dňa 20.5.2008 a odpovede odporcu v 1. Rade zo
dňa 4.7.2008, výpismi z LV č. XXX, XXX a XXX kat. územie Igram, geometrickým plánom č. XX/XXXX,
spismi kat. úradu Správy katastra Senec V XXXX/XXX8, V XXXX/XXXX, V XXXX/XX, býv. štátneho
notárstva Bratislava - vidiek R I. XXX/XX, spisom OS Bratislava III. sp. zn.: XXC XXX/XXXX, potvrdením
Obce Igram o veku stavieb súp. č. XXX a XXX a o vlastníctve priľahlého pozemku, rozhodnutím

ONV Bratislava - vidiek č.Výst. XXXX/XX zo dňa 16.10.1975, rozhodnutím č. Výst. XXXX/XX zo dňa
30.6.1975, kolaudačným rozhodnutím č. Výst. XXXX/XX zo dňa 10.10.1980, odborným posudkom
znalca Ing. Miloša Kasala č. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v
kat. území Igram, okres Senec: pozemok pare. č. XXX/X záhrady o výmere 1669 m2, pozemok pare.

č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2,pozemok pare.č.XXX/X zastavanéplochy
a nádvoria o výmere 137 m2, stavba súp. č. XXX dom rodinný, na pozemku parc. č. XXX/X, ktoré
nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 19.2.2008 od predávajúcich: X. Č. /podiel 1/3/, W. V. /podiel 1/3/, a O.
V. /podiel 1/3/, s ťarchou vecného bremena zachovania existujúceho oporného múru, nachádzajúceho
sa na pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 podľa zmluvy V XXXX/XX

zo dňa 24.1.2008, dňom povolenia vkladu do KN dňa 12.6.2008 /V XXXX/XX/.
Právne predchodkyne navrhovateľky X. Č., W. V. a O. nadobudli spolu výlučné vlastníctvo k predmetu
prevodu a súčasne sa stali povinnými z vecného bremena písomnou dohodou o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva a o zriadení tohto vecného bremena, zo dňa 30.4.2007, ktorej zmluvnou
stranou bol aj odporca v 1. rade, k pôvodným nehnuteľnostiam: stavba rodinného domu súp. č. XXX

na parcele č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1 992 m2, pozemok parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2, všetko v kat. území Igram, vedené na LV č. XXX,
odčlenením geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 3.4.2007. Na základe tejto písomnej dohody sa
odporca v 1. rade stal výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria ovýmere 47 m2 a parc. č. XXX/X záhrady o výmere 197 m2 a zároveň sa stal oprávneným z vecného
bremena. Vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 24.1.2008.
Tejto písomnej dohode zo dňa 30.4.2007 predchádzalo konanie na Okresnom súde Bratislava III.,

vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, na návrh právnych predchodkýň navrhovateľky, proti odporcom:
S., S., A. H., odporcovi v 1. rade a C. D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie Igram, ako sú uvedené vyššie /p.č. XXX/X,
XXX/X, dom súp. č. XXX/ s návrhom súčasne zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a
prejazdunaparc.č.XXX/X.Zobsahutohtonávrhunazačatiekonaniasúdzistil,žeprávnepredchodkyne

navrhovateľky mali svoje spoluvlastnícke podiely nadobudnúť od svojich právnych predchodcov sčasti
darovaním v roku 2002 a sčasti dedením v roku 1991, že dom na pozemku parc. č. XXX/X, získal
odporca /odporca v 1. rade v tomto konaní/ spolu s manželkou od rodičov a v roku 1974 tam začal
stavať dom, že na základe dohody s rodičmi, z ich strany išlo o podmienku pre výstavbu nového domu,
z dôvodu tvaru parcely č. XXX/X, sa vybudoval spoločný vchod, ktorý sa spoločne využíval až do roku
2004, pretože ak by bol vybudovaný medzi susediacimi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X plot, ani

jeden zo susediacich pozemkov by nevytvoril vhodný prístup. Nad spoločným vchodom bez súhlasu ich
rodičov a neskôr ich, odporca vybudoval obytnú miestnosť bez stavebného povolenia. Návrh podali z
dôvodu, že nehnuteľnosti neobývajú, odporca s odpredajom nesúhlasil, nie je ochotný odpredať svoj
podiel ani vyriešiť otázku vecného bremena práva prechodu, ktoré podľa ich názoru vzniklo od roku
1974 vydržaním.

Ku dňu tohto rozhodnutia je odporca v 1. rade výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na LV č.XXX
pozemkov parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 a parc. č. XXX/X záhrady o
výmere 197 m2 a zároveň oprávneným z vecného bremena existujúceho oporného múru na p. č. XXX/
X na ťarchu každodobého vlastníka p. č. XXX/X, titulom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 18/20 nehnuteľností, vedených na LV č.XXX,

pozemky pare. č. XXX/X záhrady o výmere 1033 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 337 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 101 m2,parc. č. XXX/X vinice o výmere 420 m2 a
stavba súp. č. XXX dom rodinný na pozemku pare. č. XXX/X, ďalším ich podielovým spoluvlastníkom
vo veľkosti1/10 je odporca v 2. rade.
Právne predchodkyne navrhovateľky pôvodne nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely, každá vo

veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXX kat. územie Igram /dom súp. č. XXX, pozemky
parc. č. XXX/X záhrady o výmere 1992 m2 a č. XXX/X zastavané plochy o výmere 444 m2/ darovaním
v roku 2002 /V XXX/XX/. K ďalšej nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka, pozemku parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 337 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Igram, na ktorom je
postavený rodinný dom súp. č. XXX, ktorého súčasťou je „podbránie so vstupnou bránou“, nemali žiaden

vlastnícky/spoluvlastnícky vzťah.
Odporca v 1. rade pôvodne nadobudol svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, zapísaných
na LV č. XXX kat. územie Igram dedením po matke neb. O. H., rod. D., zomrelej v roku 2000, sp.zn.
XXD XX/XX, A. XX/XX /podiel 1/10/, darovaním /V XXXX/XX/: od otca S. H. st. /podiel 1/2/ na
nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX a /podiel 1/10/ na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č.

XXX, od súrodencov S. H. ml., a C. D. /podiely 1/10 a 1/10/ na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č.
XXX, kúpou od mal. S. H. /podiel 1/20 a U. H. /podiel 1/20/, dedičoch po bratovi A. H. /V XXXX/XX a V
XXXX/XX/ na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX.
Odporca v 2. rade nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/10 na nehnuteľnostiach,
zapísaných na LV č. XXX kat. územie Igram dedením po matke neb. O. H., rod. D., zomrelej v roku

2000, sp.zn. XXD XX/XX, A. XX/XX.
Podľa potvrdenia obce Igram rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX/X bol postavený okolo roku
1900 a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX/X bol postavený v roku 1980.
Pozemok parc. č. XXX/X bol pôvodne nadobudnutý ako pozemok parc. č. XXX záhrada o výmere
1370m2 spolu s pozemkami parc. č. XXX/X a XXX/X S. H. st. s manželkou O. H. rod. D., vtedajšími

vlastníkmi v susedstve scudzovaných pozemkov postaveného domu s vchodom do dvora v šírke 90
cm, za účelom rozšíreniadvora a záhrady, kúpnou zmluvou, registrovanou štátnym notárstvom pod č.
W. XXX/XX.

Podľa záveru odborného posudku č. 01/2010 znalca Ing. Miloša Kasala /listinného dôkazu

navrhovateľky/, vzhľadom na dlhoročné užívanie vstupu zo spoločného „podlúbia“ je tento vstup logický,
zaužívaný a najmenej komplikovaný. Znalec pochybuje, že by sa tejto možnosti majiteľka dobrovoľne pri
majetko právnom vyrovnávaní vzdala. Akákoľvek iná alternatíva znehodnocuje jej nehnuteľnosť a vyvodí
neúmerne jednostranné náklady. V časti posudok znalec uvádza, že možnosť vybudovania novéhovstupu z uličnej strany samozrejme existuje, ovšem za cenu značných nákladov zo strany zadávateľky
a zároveň sa znehodnotí jestvujúca dispozícia posudzovaného rodinného domu.
Navrhovateľka v konaní pred súdom na podanom návrhu v zmysle ostatnej zmeny zotrvala.

Prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že rodinný dom súp.č. XXX nadobudla s tým, že bola medzi
ňou a odporcom v 1. rade uzavretá ústna dohoda, že k stavbám rodinných domov súp.č. XXX a XXX
bude vstup a prechod cez spoločný vchod. Na tomto spoločnom dvore mali jej právni predchodcovia
spoluvlastnícky podiel, s odporcom v 1. rade sa dohodli, že mu svoj podiel prevedú s tým, že ona
potom súhlasila so zriadením vecného bremena oporného múru, ktorý vedie k jej rodinnému domu.

Rodinný dom súp. č. XXX bol postupne postavený aj s prístavbami v rokoch 1933, 1958 až 1962, právny
predchodca odporcu v 1. rade dom postavil až v roku 1980, z čoho je zrejmé, že prvotný prístup bol v
prospech domu súp, č. XXX, preto sú opodstatnené vydržacie práva navrhovateľky, nakoľko primárne
nehnuteľnosť súp. č. XXX mala svoj vlastný vchod a až potom bol postavený rodinný dom súp. č.
XXX. Zriadenie vlastného vstupu by bolo pre ňu nehospodárne, znamenalo by neprimerané náklady, po
technickej stránke by to ohrozilo statiku oporného múra odporcu v 1. rade, znížila by sa využiteľnosť jej

rodinného domu; z pôvodne trojizbového by sa stal dvojizbový.
Navrhovateľka v konaní pred súdom vypovedala, že v roku 2007 prebiehalo na Okresnom súde
Bratislava III. konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zriadenie vecného
bremena, na návrh jej právnych predchodkýň, proti odporcovi v 1. rade, nakoľko už vtedy tam boli nejaké
problémy. Išlo o dom po jej dedkovi. Jej končilo stavebné sporenie, tak im navrhla /išlo o jej mamu a tety/,

že to od nich odkúpi ona, aby sa nesúdili. Oslovila odporcu v 1. rade, či s tým súhlasí, lebo predtým to
aj jemu ponúkali na odkúpenie, pričom odmietol, nechcel ani svoj podiel 1/10, ale že za to chce 1 meter
šírky z pôvodného pozemku p.č. XXX/X,X po celej dĺžke hraníc pozemkov. Takto aj uzavreli dohodu o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. S matkou a tetami mala uzavretú zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve a keď prišiel nový list vlastníctva s nimi uzavrela kúpnu zmluvu. S odporcom v 1. rade

mala veľmi dobré vzťahy dovtedy, kým nemal v ruke nový list vlastníctva, prestal ju aj oslovovať krstným
menom. Pôvodne sa dohodli aj na postavení murovaného oplotenia pozdĺž svojich pozemkov a na to mu
aj prispela, na oddelenie spoločného dvora. Zámer odporcu v 1. rade bolo dobudovať múr až ku vchodu,
čím by im úplne zamedzil prístup k domu, čo sa nestalo vďaka v konaní nariadenému predbežnému
opatreniu

Odporca v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu v konaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť
s odôvodnením, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorou bolo zároveň
zriadené vecné bremeno v jeho prospech, bola uzavretá v roku 2008. Na jej základe nadobudol dňa
21.4.2008 pozemky parc. č- XXX/X a XXX/X, pričom navrhovateľka svoje nehnuteľnosti nadobudla
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2008. Keď navrhovateľka nehnuteľnosti kupovala, mala sa

informovať o ich vadách pred ich kúpou, tieto nemôžu byť na ťarchu odporcov. So zriadením vecného
bremena nesúhlasí, navrhovateľka vedela akú nehnuteľnosť a s akými vadami kupuje, bola medzi
nimi dohoda, že si zriadi vlastný vchod. Ňou predložený odborný posudok považuje za nedostatočný.
K tvrdeniu navrhovateľky o vydržaní práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu namietal absenciu
právneho titulu, na základe ktorého sa mali jej právne predchodkyne dobromyseľne ujať oprávneného

výkonu práva.
Odporca v 1. rade v konaní vypovedal, že spor začal v roku 2007, keď navrhovateľka začala užívať dom
súp. č. XXX, keď ho ešte nemala kúpený. Prechod cez ich pozemky bol bezproblémový do času, keď
tam začala s manželom niečo prerábať, robotníci nechávali bránu otvorenú, svojvoľne sa pohybovali
aj po celom jeho pozemku a záhrade, obťažovali jeho neb. otca /pôvodne odporca v 5. rade/. Preto

v roku 2008 navrhovateľku písomne oslovil, že chce dokončiť plot, aby si zriadila vlastný vchod, na
čom sa predtým ústne dohodli. Navrhovateľka reagovala písomnou výzvou od jej právneho zástupcu,
aby upustil od protiprávneho konania. Následne na spoločnom stretnutí navrhovateľka súhlasila, že
si požiada o stavebné povolenie a zabezpečí si statické posúdenie vybudovania vlastného vchodu. K
histórii spoločného vstupu vypovedal, že v dome súp. č. XXX vyrastal, postavili ho jeho rodičia, neskôr

ho dedením nadobudol spolu s ostatnými súrodencami, od niektorých ich podiely odkúpil, v roku 1980
si postavil dom súp. č. XXX, vrátane nadstavby izby nad spoločným vchodom. Do domu súp. č. XXX sa
od roku 1980 vstupovalo cez pozemok, na ktorom stojí dom súp. č. XXX, cez spoločný dvor, až do roku
2007, kedy sa uzavrela dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Odporca v 2. rade sa k vyjadreniu odporcu v 1. rade pripojil a dodal, že on obýval do roku 1985 novší

dom. Do staršieho domu všetci chodili cez spoločnú bránu.
Svedkyňa X. Č., matka navrhovateľky a teta odporcov, v konaní pred súdom vypovedala, že pred
odpredajom nehnuteľností navrhovateľke, celý svoj život všetci, jej rodičia, súrodenci, ich deti, chodili
cez tú bránu. Bol to spoločný vchod k obom domom, za to odporca v 1. rade dostal povolenie odotca, aby si tam mohol postaviť svoj dom / súp. č. XXX/. V roku 1965 sa vydala a odsťahovala, aj
naďalej tam navštevovala aj s navrhovateľkou svojich rodičov a tade chodili, chodili cez svoj pozemok.
Po smrti jej otca v roku 2003 tam už nikto nebýval, chátralo to tam, chcela to aj so sestrami predať,

ale vždy tam bol problém s otcom odporcu v 1. rade, preto v roku 2007 podali návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, konanie padlo aj jej boli vrátené peniaze a potom
uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s odporcom v 1. rade. Keď svoj
spoluvlastnícky podiel darovala navrhovateľke, automaticky si so sestrami mysleli, že to tak bude aj po
tom. Navrhovateľku neupozorňovala na prechod cez spoločný dvor, „načo by to robila?“. Pri dojednávaní

podmienok zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa nikdy neriešila otázka zaužívaného
spoločného vstupu a ani nebola vznesená požiadavka na vybudovanie nového vstupu do domu súp. č.
215, vzťahy boli vždy nadštandardné.
Svedkyňa O. V., teta účastníkov konania, v konaní vypovedala, že v dome súp. č. XXX sa narodila a
bývala tam do svojich 15 rokov, následne rodičov každý týždeň navštevovala, na vstup do rodičovského
domu sa odjakživa používal vstup cez spoločnú bránu, spoločný dvor a nebol s tým žiaden problém až

do doby, kým prestala byť vlastníčkou domu s pozemkami.
Svedkyňa W. P., teta účastníkov konania, v konaní vypovedala, že v dome súp. č. XXX žila od narodenia
do vydaja v roku 1962, denne aj potom navštevovala rodičov, do domu sa chodilo stále rovnako cez
vchod od ulice. Potom si tam postavil dom odporca v 1. rade pod podmienkou, že vchod zostane
spoločný.Ajpotomvšetcichodilivrovnakomrozsahudonovéhoajstaréhodomucezvchodzulice,nikdy

nie cez vchod suseda sprava, nikto nikdy nikomu nebránil v užívaní tejto brány, bývala vždy otvorená,
neboli žiadne problémy. Po nadobudnutí týchto nehnuteľností, po smrti otca chcela so sestrami dom
predať, odporca v 1. rade s tým nesúhlasil, tak to dali na súd. Po roku prišla navrhovateľka s tým, že
to kúpi, upozorňovala ju, či s ním nebude mať problémy, lebo sa začal čudne správať, nesúhlasil so
žiadnym kupcom, ktorý tam prišiel. Keď jej predávali dom ju na nič neupozorňovali, vedela o spoločnom

vchode, dobre to poznala, keď tam chodievala na návštevy.
Svedok K. C., vlastník nehnuteľností, susediacich s nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľky
sprava, v konaní vypovedal, že vlastníkom pozemkov sa stal pred 40 rokmi, dom si s manželkou postavili
pred 28 rokmi. Nikdy v minulosti vlastníci domu súp. č. XXX ho o prechod cez jeho pozemky za účelom
prístupu k domu súp. č. XXX nepožiadali. Dovtedy kým tam žil starý pán D. /otec právnych predchodkýň

navrhovateľky a jej starý otec/ a rodičia odporcov v 1. rade, chodili cez spoločnú bránu. Až pred 2,5
rokmi ho o prechod požiadal manžel navrhovateľky, keď vravel, že sa nemôže dostať do domu, lebo je
vymenený zámok na vstupnej bráne do dvora. S jeho tichým súhlasom postavil manžel navrhovateľky
vzadu bránku a on im poskytol kľúč od svojej brány, prechádzala navrhovateľka s kočíkom, jej manžel a
robotníci, ktorí tam prerábali nejaký prístrešok. V roku 2010 a 2011 už cez jeho pozemok neprechádzali.

Svedok K. K., manžel navrhovateľky od 9/2009, v konaní vypovedal, že s navrhovateľkou sa pozná
od roku 2005, pomery predtým nepozná. V roku 2007, na spoločnom stretnutí s odporcom v 1. rade,
mu s navrhovateľkou odsúhlasili jeho požiadavku namiesto jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/10 získať 1 meter po celej dĺžke pozemkov pod podmienkou, že sa zachová právo prechodu cez
spoločný dvor. Po tom, čo odporca v 1. rade získal list vlastníctva, im výmenou vložky na vstupnej bráne

prakticky zamedzil prístup s odkazom, že majú chodiť cez suseda z druhej strany. Určité obdobie chodili
do domu aj cez okno z ulice, potom im sused sprava poskytol kľúče od jeho vstupnej brány a umožnil
im prechádzať cez jeho pozemok. Pri nadobúdaní nehnuteľností im bolo povedané, zdôrazňované, že
odjakživa sa brána používala ako spoločný prechod.
Pred nariadením znaleckého dokazovania na návrh navrhovateľky a odporcu v 1. rade, súd zo získaných

podkladov zistil, že pozemok parc. č. XXX/X so stavbou domu so súp. č. XXX je priľahlý k štátnej ceste X.
vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja a ďalej, že podbránie, súčasťou ktorého je vstupná
brána, ktorej sa spor týka, na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X, je súčasťou stavby rodinného domu,
poschodového, umiestneného na celej šírke pozemkov, podbráním spojené so susedným rodinným
domom po pravej strane /súp. č. XXX/, na základe rozhodnutia o umiestnení stavby č. Výst. XXXX/

XX zo dňa 30.6.1975 /čl.XXX spisu; pohľad spredu a z dvora čl. XXX spisu/. Stavebníkmi boli S. H. a
manželka O., rod. D..
Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva /

vydržaním/; ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 129 Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva priamo zo zákona (ex lege) za
súčasného splnenia zákonných podmienok: a/ existencia držby veci z hľadiska toho, či držiteľ s vecou
nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí b/
nepretržitosť držby počas celej vydržacej doby, ako neprerušovaný stav užívania veci tri roky pri veciach
hnuteľných a 10 rokov pri veciach nehnuteľných c/ spôsobilý predmet vydržania.
Základom oprávnenej držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užívajú,

disponuje s ňou (corpusspossessionis). Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou
nakladať ako s vlastnou, akoby držiteľovi vlastnícky patrila (animuspossidendi), v dobrej viere, že
držiteľovi táto vec aj skutočne patrí (bonafide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska.

Dobromyseľnosť je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec prisvojuje;
ide o vnútorný psychický stav, ktorý sám o sebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania, na
dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností (skutočností
vonkajšieho sveta), prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje (prejavuje navonok)
a z ktorých možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho

posúdenia je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej (bežnej),
náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na
každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda (užíva), patrí (vlastnícky nadobudol) - ospravedlniteľný omyl. Okolnosti svedčiace pre záver o
existencii dobrej viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a držiteľ preto

v konaní musí preukázať okolnosti, svedčiace o poctivosti tohto právneho dôvodu nadobudnutia veci.
Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva
veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod (neplatný, nulitný), ale postačí,
ak tu bol len domnelý právny dôvod (titulusputativus), pri ktorom držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal

vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí; pre zánik
dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto
skutočnostiach, nie len ich samotná existencia.
Na základe vykonaného dokazovania, vo vzťahu k primárnemu žalobnému petitu /že navrhovateľke

je oprávnená z vecného bremena, ktorému zodpovedá právo vstupu a prechodu cez pozemky vo
vlastníctve odporcov k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve/, navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné
bremeno tvrdenia o splnení zákonných predpokladov pre vydržanie práva, zodpovedajúceho vecnému
bremenu vstupu a prechodu cez pozemky, parc. č. XXX/X a XXX/X k stavbe súp. č. XXX, postavenej na
pozemku parc. č. XXX/X, predovšetkým zákonnú podmienku dobromyseľnosti. Navrhovateľka v konaní

tvrdila, že v užívaní predmetnej „spoločnej“ vstupnej brány bola dobromyseľná a takto dobromyseľne
tento vstup užívali aj jej právne predchodkyne prinajmenšom od roku 1980. Tvrdenú dobromyseľnosť
odvodzovala od tvrdenej ústnej dohody s odporcom v 1. rade, existenciu ktorej v konaní nepreukázala
žiadnym dôkazom, odporcovia takúto dohodu nepotvrdili, naviac v čase, kedy k takejto ústnej dohode
malo dôjsť, odporca v 1. rade bol iba jedným z podielových spoluvlastníkov. Na návrh navrhovateľky v

konanívypočutésvedkyne-jejprávnepredchodkyne,zhodnevypovedali,žepridojednávanípodmienok
kúpnej zmluvy a jej uzatváraní, otázku vstupu na predávané nehnuteľnosti neriešili, nepovažovali to
za potrebné, automaticky považovali za samozrejmé, že navrhovateľka bude aj naďalej pre prístup ku
kupovaným nehnuteľnostiam používať dovtedajší prístup cez „spoločnú bránu“ tak, ako ho ony používali
„od narodenia“ aj na základe toho, že odporca v 1. rade malpri výstavbe rodinného domu súp. č. XXX na

pozemku parc. č. XXX/X /vtedy parc. č. XXX/ dať prísľub zachovania prístupu cez „spoločnú bránu“. Ak
teda aj bola navrhovateľka subjektívne, vnútorne presvedčená, že právo vstupu a prechodu automaticky
nadobudla spolu s kupovanými nehnuteľnosťami a teda že nehnuteľnosti, ktoré jej vlastnícky nepatrili,
užíva oprávnene, so zreteľom na okolnosti, za akých došlo k jej ponuke na odkúpenie predmetnýchnehnuteľností,jejznalosťvlastníckychaužívacíchpomerovnadanommiesteaokolnosti,zaakýchdošlo
k zrušeniu a vyporiadaniu vtedajšieho podielového spoluvlastníctva odporcu v 1. rade a jej právnych
predchodkýň nehnuteľností, vedených na LV č. XXX dohodou zo dňa 20.5.2008, pri zachovaní náležitej

opatrnosti, mala alebo mohla mať pochybnosti o tom, že jej nesvedčí žiaden titul pre oprávnený a teda
aj dobromyseľný výkon práva vstupu a prechodu cez pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X.
Pokiaľ išlo o požiadavku navrhovateľky započítania doby, po ktorú mali oprávnene vykonávať právo
vstupu a prechodu jej právne predchodkyne, prinajmenšom od roku 1980, z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že právne predchodkyne používali „spoločnú bránu“ do roku 2002 iba právom,

odvodeným od rodinnoprávneho vzťahu k dovtedajším vlastníkom /rodičom/, pri ich návštevách. Od roku
2002 /nadobudnutia spoluvlastníckych podielov každá vo veľkosti 3/10/ do 24.1.2008 právnym titulom
podielových spoluvlastníčok vo vzťahu k p. č. XXX/X, teda právom užívacím vlastnej, nie cudzej, veci;
vo vzťahu k používaniu prístupu cez p.č. XXX/X im nesvedčil žiaden právny titul a tento nebol nimi ani
tvrdený. Súd teda na ich strane nezistil ani domnelý právny dôvod, pri ktorom by bolo možné objektívne
predpokladať, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľné, že im právny dôvod pre výkon

práva vstupu a prechodu svedčí a ktorý by ich vnútorné presvedčenie, že sa stali oprávnenými z vecného
bremena, dostatočne opodstatňoval.
Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X bola výpoveď svedkýň o užívaní “spoločnej brány“ „od ich
narodenia“ /1941, 1947, 1942/ spochybnená výsledkami vykonaného dokazovania, keď, ako je už vyššie
uvedené, predmetný pozemok spolu s ďalšími, nadobudli ich rodičia až v roku 1974.

So zreteľom na vyššie uvedené preto ďalej súd posudzoval návrh navrhovateľky na zriadenie vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Obč. zák.
Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

I keď zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“, z povahy veci vyplýva, tým, že ide o vecné
právo k cudzej veci, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby,
musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo
hospodársky účel, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia /
najkratšia/ a súčasne aby splnila hlavný účel - aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú

komunikáciu. Za priľahlý pozemok sa považuje pozemok, cez ktorý sa má vlastník stavby dostať ku
komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie sa dostať ku komunikácii, pretože prístup
vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii /ceste/. Verejné cesty sú vymedzené v
cestnom zákone /zákon č. 135/1961 Zb./.
Žalobu na zriadenie práva cesty môže vlastník stavby podať bez časového obmedzenia, nie je možné

ju zamietnuť z dôvodu, že vlastník stavby stavbu kupoval s vedomím, že právo cesty k stavbe nie
je zabezpečené. Podmienkou úspešnosti žaloby o zriadenie cesty k stavbe je splnenie základných
hmotnoprávnych podmienok: 1/ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý
umožňuje prístup k stavbe; 2/ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že na strane navrhovateľky nie

je splnená už prvá základná hmotnoprávna podmienka, nakoľko navrhovateľka, ako vlastník stavby
súp.č. XXX /rodinný dom, stavba, slúžiaca na bývanie/, je zároveň aj vlastníkom pozemku parc. č. XXX/
X, na ktorom stavba stojí a tento je pozemkom, priľahlým k verejnej komunikácii - štátnej ceste. V
takom prípade platí, že ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom
práva cesty /v tomto prípade konkrétne práva vstupu a prechodu/ vynucovať prístup k stavbe aj z inej

strany cez priľahlý pozemok, patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby
výhodnejší. Skutočnosť, že prístup, zriadený cez cudzí pozemok na základe práva, zodpovedajúceho
vecnému bremenu, môže byť pre vlastníka stavby pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa zaobišiel
bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. Vychádzajúc z listinného dôkazu
navrhovateľky - odborného posudku znalca Ing. Kasalu mal preto súd za to, že na strane navrhovateľky

nie je splnená ani druhá hmotnoprávna podmienka úspešnosti jej návrhu o zriadenie vecného bremena.
Znalec v posudku uviedol, že zriadenie nezávislého nového vstupu samozrejme existuje i keď za cenu
značných nákladov zo strany navrhovateľky a znehodnotenia vnútornej dispozície rodinného domu
navrhovateľky. Záver posudku, v ktorom znalec uviedol, že dlhoročné užívanie vstupu zo spoločného
„podlúbia“ je logické, zaužívané a najmenej komplikované, súd vyhodnotil iba ako subjektívny názor

znalca.
K záveru súdu o nemožnosti navrhovateľkou požadovaného zriadenia vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 Obč. zák. zásadným spôsobom prispelo zistenie, že navrhovateľkou je požadovaný vstup a
prechod cez pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X, cez „bránu v podlúbí“, ktoré je súčasťou budovy - stavbyrodinného domu súp. č. XXX, čo je neprípustné. Právo, zriadené v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. totiž
nikdy nesmie viesť cez budovu /tak, že by trasa viedla cez budovu, alebo jej súčasť/, ktorá by vlastnícky
patrila vlastníkovi priľahlého pozemku.

Z uvedených dôvodov preto súd návrh aj v tejto časti zamietol.
Z dôvodu nadbytočnosti, vzhľadom na zistený skutkový stav ku dňu rozhodnutia, navrhované znalecké
dokazovanie/posúdenienákladnostizriadenianovéhovstupudostavbysúp.č.XXXavytýčenierozsahu
vecného bremena geometrickým plánom/, nevykonal.
O náhrade trov v konaní plne úspěšných odporcov v 1.a 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1O.s.p.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohoto rozhodnutia.
Písemné vyčísleni trov právního zastúpenia odporcu v 1. rade zo dňa 29.5.2013 bolo súdu doručené
elektronicky dňa 30.5.2013, písomne doplnené dňa 31.5.2013, t.j. v zákonom stanoveném lehote 3
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Právny zástupca odporcu v 1. rade vyčíslil trovy právneho

zastúpenia celkom vo výške2 576,03 eur.
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov zistil, že právny zástupca odporcu v 1. rade vyčíslil trovy v celom
rozsahu v súlade s obsahom spisu a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právních služieb vždy znení účinnom v čase príslušného úkonu právej
služby, § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) a § 17 ods. 1) :

Úkony Tarifná odmena Pauš.náhrada hot.výdavkov
1. Prevzatie a príprava zastúpeniadňa
2. Písemné vyjadrenie k návrhu zo dňa 29.9.2006
3.
4.

5.
6.
7.
8.
9.

10.
11. .
12.
13.
14.

15.
16.
17.
18.
19.

20.
21.
22.
23.
24.Podľa § 9 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci

vykonal, mak táto vyhláška neustanovuje inak.
Právny zástupca odporcu v 1. rade vyčíslil trovy, vychádzajúc iba z tarifnej odmeny ustanovenej v §
11 ods. 1 Vyhlášky v znení úč. v čase začatia poskytovania právnej služby /základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami/, preto ju

súd tejto výške za jednotlivý úkon priznal.
Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, v znení úč. do 1.6.2010 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až § 14f o daň z pridanej hodnoty; podľa § 18 ods. 3
Vyhlášky, v znení úč. od 1.6.2010 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 20a Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. /Prechodné ustanovenie účinné od 1.6.2009/, za úkony
právnych služieb vykonané pred dňom 1.6.2010 patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Pokiaľ ide o trovy v konaní úspěšného odporcu v 2. rade, ktorému by náhrada trov podľa § 142 ods. l

O.s.p.sícevcelomrozsahupatrila,odporcav2.radevsúlades§151ods.1O.s.p.trovydo3pracovných
dní nevyčíslil, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, v konaní
nebol právne zastúpený, preto mu súd náhradu trov nepriznal v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p..
Ak súd uložil rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /§ 160 ods.
1 veta prvá O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktoréhosmeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá
O.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnuti alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následek nesprávne rozhodnuti vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutečnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnuti súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonatelné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podia osobitného zákona;

(§ 251 ods. 1 O.s.p).