Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/255/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216217
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114216217.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi C. F., narodenému XX. XX. XXXX,
bytom G. XX/X, R. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A Lučenec, o zaplatenie
1.036,72 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č. k. 9C/176/2014-66 zo dňa 19. 11. 2014 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 9C/176/2014-77 zo dňa 23. 12. 2014, takto
r o z h o d o l :
Dopĺňací rozsudok okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9C/176/2014-77 zo dňa 23. 12. 2014 o
trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdzuje.
Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/176/2014-66 zo dňa
19. 11. 2014 odmieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 83,76 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Andreja Cifru, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v. s. XXXXXXX, vedený v V. a. s. Z., advokáta, do 3 dní.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 11. 2014 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorý sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.036,72 € s prísl. z titulu plnenia z úverovej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06. 10. 2008. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že k predčasnému zosplatneniu, tak ako to tvrdil navrhovateľ vzhľadom k obligatórnej povinnosti
použitia § 565 Občianskeho zákonníka, nedošlo. Naviac okresný súd uzavrel, že v čase „zosplatnenia“
odporca nebol v omeškaní. Odporca mal zaplatiť len istinu úveru vo výške 1.659,70 € a poistenie 2,52
€ mesačne. Ku dňu 26. 07. 2012 ( podľa výpisu z úverového účtu ) odporca uhradil spolu 1.501,32 €.
Ku dňu 26. 07. 2012 bolo splatných len 45 splátok, teda odporca nebol v omeškaní. Splatnosť celého
úveru mala nastať až dňa 17. 10. 2015, teda tak, ako vyplýva zo zmluvy (prvá splátka bola podľa výpisu
na č. l. 15 splatná 17. 11. 2008, teda 84. splátka bude splatná až 17. 10. 2015). Po odpočítaní úhrad
odporcu od poskytnutého úveru a dojednaného poistného potom vyplynulo, že odporca uhradil o 15,79
€ viac ako je splatná pohľadávka navrhovateľa, a teda navrhovateľ podal návrh na súd predčasne, t. j.
pred splatnosťou svojej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol v celom
rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práva, ktoré predstavujú trovy právnehozastúpenia. Uvedené trovy právneho zastúpenia okresný súd vyčíslil v súlade s Vyhláškou MS SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov ( ďalej v texte „Vyhláška“ ).
Dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/176/2014-77 zo dňa 23. 12. 2014
rozhodol o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 284,95 € k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení dopĺňacieho rozhodnutia uviedol, že v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
9C/176/2014-66 zo dňa 19. 11. 2014 opomenul rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, preto v zmysle ust. § 166 O. s. p. svoje rozhodnutie doplnil bez návrhu. O náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na
bránenie práva odporcu.
Okresný súd po preskúmaní uplatnených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
odporcu dospel k záveru, že tieto boli účelne vynaložené na ochranu práv odporcu, a po zohľadnení
uvedených úprav, boli vyčíslené v súlade s ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a),
d), § 15, §16 ods. 3, § 17 ods. 1, 2 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Súd teda priznal vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 284,95 €,
ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
vo veci samej) vo výške 122,82 €, dvoch režijných paušálov po 8,04 €, polovičnej odmeny za jeden
úkon právnej služby (zastupovanie na pojenávaní vo výške 30,71 € a k tomu prislúchajúceho režijného
paušálu v uplatnenej výške 4,02 €, polovičnej náhrady cestovných výdavkov v sume 23,63 € a polovičnej
náhrady za stratu času v sume 40,20 € plus 20 % DPH (zo sumy 237,46 €), t. j. 47,49 €. Súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu plnú náhradu trov konania len za úkony právnej služby,
príprava a prevzatie zastúpenia dňa 16. 10. 2014 a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24. 10. 2014,
ktoré úkony boli uskutočnené v čase, keď ešte odporca nebol zastúpený právnym zástupcom a potom
polovičnú odmenu za úkon účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2014 a náhradu cestovných výdavkov a
stratyčasuspojenýchstýmtoúkonom,takistovpolovičnejvýškezdôvodu,žecestovnénáhradyastrata
času boli vynaložené už aj v prospech odporcu, keď odporca v čase ich uskutočnenia (vynaloženia) už
bol zastúpený totožným právnym zástupcom ako vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane.
V zmysle ust. § 149 ods. 1 uložil navrhovateľovi povinnosť náhradu trov konania uhradiť k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Navrhovateľ podal proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/176/2014-66 zo dňa 19.
11. 2014, ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/176/2014-77 zo
dňa 23. 12. 2014 odvolanie. Navrhovateľ napadol všetky výroky okresného súdu obsiahnuté v rozsudku
okresného súdu zo dňa 19. 11. 2014, ako aj dopĺňací rozsudok zo dňa 23. 12. 2014. Mal za to, že
konanie pred súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, následne dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Konštatoval, že poistenie nie je podmienka na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, keď v
danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, avšak nie zmluvu poistnú, preto sa dá spotrebiteľský úver
uzavrieť aj bez poistenia a iných poplatkov za rovnakých ponúkaných podmienok. Ak si klient podľa
navrhovateľa pri podpise zvolil poistenie, táto suma sa zarátavala do splátky, ale netvorila súčasť zmluvy
o celkových nákladoch. Navrhovateľ preto pokladá uvedenú RPMN v zmluve za správnu. Nestotožnil
sa ani s právnym záverom okresného súdu, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru. Naopak, táto bola odporcovi zrejmá z údajov o počte a termínoch splátok úveru,
ako aj z údaju o lehote splatnosti. Údaj o počte splátok je uvedený v predmetnej úverovej zmluve v bode
38 a lehota splatnosti - 84 mesiacov po poskytnutí úveru v bode 47. Naviac odporca svojim podpisompotvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami navrhovateľa, a že mu všetky ustanovenia sú
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
Následne odporca nesúhlasil ani s rozhodnutím prvostupňového súdu o trovách konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu. Namietal, že trovy priznané vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
neboli vynaložené účelne, ak bol v jednej osobe právny zástupca odporcu a právny zástupca vedľajšieho
účastníka. Naviac poukázal aj na to, aké majú občianske združenia poslanie na naplnenie cieľa, ktorým
je ochrana spotrebiteľa, keď občianske združenie by malo mať schopnosť hájiť práva spotrebiteľa samo
a nenechať sa zastupovať advokátom. Navrhovateľ vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil v časti, v ktorej sa navrhovateľ odvoláva a vrátil ho okresnému súdu
na ďalšie konanie.
Odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení
uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu považujú za správne po stránke právnej i skutkovej,
nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia
relevantných právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. K otázke RPMN uviedol, že v
predmetnej zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ musí byť pred
uzatvorením úverovej zmluvy informovaný o skutočnosti, v akej výške preplatí požadovaný úver, t. j. akú
výšku odplaty poskytovateľ požaduje za poskytnutý úver, čo sa nestalo. Majú za to, že ak by spotrebiteľ v
čase podpisu zmluvy bol kvalifikovane poučený a informovaný a mal by reálnu možnosť výberu z dvoch
typov súboru poistenia, resp. možnosť úplného odmietnutia poistenia, bolo by rozhodnutie spotrebiteľa
spravidla odlišné od toho, čo sa deklaruje vo formulárových tlačivách navrhovateľa. K otázke splatnosti
poskytnutého úveru konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený konkrétny dátum predstavujúci
termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere obsahuje iba údaj týkajúci sa počtu splátok (84
mesiacov). Úmyslom zákonodarcu ale bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a
uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere je však uvedená len výška a počet mesačných splátok, pričom nie je zrejmé, aká
časť sa pri úhrade každej mesačnej splátky započítava na istinu, úroky resp. iné poplatky.
Kotázkenáhradytrovkonaniaodporcuavedľajšiehoúčastníkauviedli,žesúdpripriznanítrovodporcovi
a vedľajšiemu účastníkovi postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, ako aj v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou
teóriou. Náhrada trov konania odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu bola uplatnená
a vyčíslená v súlade s § 13 ods. 2 Vyhlášky, čím nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k neúčelnému
navyšovaniu trov, resp. duplicitnému odmeňovaniu právneho zástupcu tak, ako to uvádza navrhovateľ v
odvolaní. V zmysle uvedeného ustanovenia sa odmena za úkony právneho zastúpenia vykonaných za
dvoch klientov delila medzi oboch klientov po 50 %, čoho si je určite vedomý aj sám navrhovateľ. Mali
za to, že trovy konania vynaložené pred prvostupňovým súdom boli vynaložené účelne, a preto navrhli,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací skúmal včasnosť podaného odvolania navrhovateľa ako jednu z
procesných podmienok odvolacieho konania.
Podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 166 ods. 1 O. s. p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2, 3 O. s. p. o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania.
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súdnevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa
netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie navrhovateľa bolo na Okresný súd Banská Bystrica doručené
dňa 16. 01. 2015 s tým, že bolo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ust. § 57 ods. 3
O. s. p.) dňa 14. 01. 2015 (viď realizačná pečiatka podateľne súdu nachádzajúce sa na č. l. 80, ako aj
realizačná pečiatka orgánu, ktorý mal povinnosť podanie doručiť na č. l. 85 spisu). Rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/176/2014-77 zo dňa 23. 12. 2014 však bol navrhovateľovi doručený
už dňa 29. 12. 2014. Lehota na podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľovi uplynula
dňa 13. 01. 2015 (utorok). Ak bolo teda následne odvolanie odovzdané orgánu, ktorý ma povinnosť
ho doručiť až dňa 14. 01. 2015, bolo odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 9C/176/2014-66 zo dňa 19. 11. 2014 podané po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej
lehoty, teda oneskorene.
Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica následne dňa
23. 12. 2014 vydal dopĺňací rozsudok pod sp. zn. 9C/176/2014-77 o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, ak v zmysle ust. § 166 O. s . p. vydanie rozhodnutia o doplnení rozsudku
sa netýka právoplatnosti a vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. Vydať doplňujúci rozsudok
môže súd aj bez návrhu. V tomto prípade okresný súd doplnil rozsudok bez návrhu, doplnil ho do
právoplatnosti pôvodného rozsudku, preto podanie odvolania do pôvodných výrokov rozsudku zo dňa
19. 11. 2014 sa netýka právoplatnosti a vykonateľnosti týchto výrokov. V tomto rozsahu bolo preto
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 11. 2014 podané
oneskorene.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Keďže odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystricač.k.9C/176/2014-66zodňa19.11.2014bolopodanéoneskorene,neostávalamuinámožnosť,
ako toto odvolanie v uvedenom rozsahu v súlade s citovaným ust. § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p.
odmietnuť.
Vyššie uvedené odvolanie však bolo podané včas voči dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 9C/176/2014-77 zo dňa 23. 12. 2014, ktoré rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené
dňa 02. 01. 2015, preto odovzdanie odvolania orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť dňa 14. 01. 2015
bolo učinené včas. Na základe tejto skutočnosti krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.)
prejednal odvolanie viazaný vyššie uvedeným rozsahom ako aj dôvodmi podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý dopĺňací rozsudok zo dňa 23. 12.
2014 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.
Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Navrhovateľ v odvolaní namietal výrok okresného súdu týkajúci sa náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu a tieto považoval za neúčelné.
Pre správne rozhodnutie je preto potrebné primárne zodpovedať otázky, či Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS (ďalej v texte len „združenie“) je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže
vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré svoje rozhodnutia, v ktorých vyslovil právny záver,
že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu má vedľajší účastník - združenie , oprávnenie vystupovať
v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu - spotrebiteľa, ktorý má v zmysle ust. § 93 ods.
4 O. s. p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník, v dôsledku čoho mu vzniká právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilnéhosúdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam v zmysle ust.
§ 137 ods. 1 O. s. p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci
zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/03), ak po dôvodne vznesenej obrane v prospech spotrebiteľa pôsobil vstup vedľajšieho účastníka
do konania pre navrhovateľa tak, že okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.
Je nepochybné, že odporca a vedľajší účastník boli v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve
navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva
priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej
úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie
alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší
účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom prípade nešlo o paušálny
vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku
kvalifikovane poskytnutej obrany odporcom vedľajším účastníkom, ktorý v konaní vzniesol námietku
premlčania. Odvolací súd, teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené
účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania, ak po dôvodne vznesených argumentoch ohľadne nedôvodnosti návrhu navrhovateľa bol jeho
návrh v celom rozsahu zamietnutý. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k
neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne v
celom rozsahu zamietnutý, a teda, išlo o návrh podaný nedôvodne.
K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho
účastníka odvolací súd poznamenáva, že k vyčísleniu trov právneho konania, ktoré pozostávali z trov
právneho zastúpenia zo strany právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka, došlo v súlade s
Vyhláškou.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vyhlášky je zrejmé, že právny zástupca odporcu a vedľajšieho
účastníka pri vyčíslení trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s vyhláškou, teda správne, ak
základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil z dôvodu, že zastupoval dvoch účastníkov. Pokiaľ ide o jednotlivé
úkony, tieto boli urobené účelne predovšetkým so zámerom chrániť práva odporcu, ako i vedľajšieho
účastníka na strane odporcu a žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, resp. vyššie
uvedenej Vyhlášky nevylučuje, aby advokát zastupoval v konaní nielen samotného odporcu, ale aj
vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na jeho podporu.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdnepovažoval odvolanienavrhovateľapokiaľideo
otázku účelnosti, ako aj výšky trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu za
dôvodné a v tomto rozsahu dopĺňací rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal. Naopak, náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd priznal
úspešnýmúčastníkom,atoodporcoviavedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcu,ktoréužajvzhľadom
na vyššie uvedený právny záver považoval odvolací súd za trovy právneho zastúpenia vynaložené
účelne. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby, a
to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v rozsahu 50 % za odporcu a 50 % za vedľajšieho účastníka v
zmysle ust. § 13 ods. 2 Vyhlášky, plus jedenkrát režijný paušál vo výške 8,39 €, t. j. spolu suma 69,80 €.
Následne súd priznal v rámci trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky i 20 % DPH
vo výške 13,96 €, v dôsledku čoho celkové trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú
sumu 83,76 €. Uvedené trovy konania je navrhovateľ povinný nahradiť na účet právneho zástupcu
odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v
zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..
Odvolací súd k forme svojho rozhodnutia dodáva, že aj keď má odvolací súd podľa § 223 O. s. p.
rozhodovať rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, o odvolaní, ktorým sa napadlo uznesenie,
rozhoduje odvolací súd vždy uznesením; to platí, aj keď sa napadnutý výrok zahrnul do rozsudku, ale
mal povahu uznesenia. Pretože predmetom odvolacieho konania zostal už len výrok o trovách konania,
o ktorom sa má podľa § 167 ods.1 O. s. p. rozhodnúť formou uznesenia, odvolací súd rozhodol formou
uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.