Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211220948
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211220948.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti odporcom: v 1. rade R. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v V., Q. XX, v 2. rade E. H., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom v V., Q. XX, obom na neznámom mieste, zastúpeným R.. T. H., vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, IČO: 42
176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66, v konaní o zaplatenie 2.438,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 28C/162/2011-99 zo dňa 30.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcov.

Navrhovateľ a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa zastavil.
Vrátil navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 139,37 eur prostredníctvom
Daňového úradu Bratislava. Odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutia odôvodnil tým, že návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 1.8.2011 sa
navrhovateľ proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 2.438,92 eur s úrokmi z omeškania a náhrady
trov konania. Uplatnenú pohľadávku, ktorá v istine predstavovala nevrátenú dlžnú sumu s úrokmi z

úverového vzťahu odporcov ako dlžníkov a ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s. ako veriteľa, založeného
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa X.X.XXXX, nadobudol navrhovateľ
postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 7.3.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS svoj vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na podporu odporcov v zmysle § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. Vo vyjadrení
k návrhu vedľajší účastník na obranu odporcov vo všeobecnosti poukázal na spotrebiteľský charakter

právneho vzťahu účastníkov a vzniesol námietku premlčania. Písomným podaním doručeným súdu dňa
3.9.2012 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Súd prvého stupňa preto postupom podľa
§ 96 ods. 1 veta tretia O.s.p. konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa zastavil. Výrok o
vrátení časti súdneho poplatku odôvodnil ust. § 11 ods. 3,4 zákona o súdnych poplatkoch. O trovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. Odporcom podľa obsahu spisu žiadne
trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. I keď vedľajší účastník na strane odporcu

zastúpený advokátom trovy konania uplatnil, aj ich vyčíslil, súd prvého stupňa náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, majúc za to, že trovy vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšiehoúčastníka v konaní nespĺňajú podmienky potrebnosti a účelnosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého
stupňa akcentoval na právnu možnosť vstupu občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľa do
konaní, predmetom ktorých sú nároky zo spotrebiteľských vzťahov i právo dať sa zastúpiť v konaní

pred súdom advokátom. Posudzovaný prípad súd však vnímal v kontexte ďalších stoviek konaní, do
ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, že pre všetky tieto súdne konania je príznačné, že
vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku, hromadne, bez akejkoľvek nadväznosti na
osobu odporcu ako spotrebiteľa alebo povahu spotrebiteľského sporu, len podľa jediného kritéria, ktorým
bola osoba navrhovateľa, ďalej že do každého z týchto konaní vstúpil vedľajší účastník neadresne,

oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek znalosti
predmetu konania, len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že sa jedná o spotrebiteľský spor (neraz
aj do už právoplatne skončených sporov, prípadne do konaní, do ktorých už na ochranu spotrebiteľa
vstúpila iná právnická osoba) a že obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala len v
paušálnej námietke premlčania nároku navrhovateľa bez akejkoľvek nadväznosti na postoj odporcu k
plneniu prípadne premlčaného dlhu, poukazovaním na spotrebiteľský charakter veci a nutnosť skúmať

prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétností vzťahujúcich sa len na ten-ktorý
prípad. Vo všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne vyjadruje súhlas s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred ospravedlňuje svoju neúčasť. Preto sa
súdu prvého stupňa javí, že ústredným účelom vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa do tohto
konania,rovnakoakodostoviekinýchkonaní,nebolopomôcťkonkrétnemuspotrebiteľovi,aleboskupine

spotrebiteľov napomôcť riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému, ale skôr vytvoriť priestor pre
poskytovanie právnych služieb advokátom. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že náhrada trov
právneho zastúpenia bolo neúčelne vynaložená, preto ju vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník. Navrhol zmeniť uznesenie vo výroku
o trovách konania tak, aby bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov „celého konania“, ktoré vyčíslil spolu pre prvostupňové i odvolacie konanie v sume 331,40
eur. V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že pokiaľ súd prvého stupňa v dôvodoch uznesenia
poukazuje na to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné, táto argumentácia sa javí byť

jednostranná a nespravodlivá, lebo v napadnutom uznesení nepostrehol vedľajší účastník argumentáciu
súdu používanú proti vedľajšiemu účastníkovi, že navrhovateľ, ktorý má vo svojom predmete činnosti
vymáhanie pohľadávok, má to robiť sám bez služieb advokáta. Navrhovateľ v desaťtisíc typových
žalôb je zastúpený advokátom. Je evidentné, že navrhovateľ ignoruje práva spotrebiteľov. Pre neho
je rozhodujúce len zistenie, či do konania vedľajší účastník vstúpil alebo nie. Ak do konania vedľajší

účastník nevstúpi, súd jeho žalobe aj s požiadavkou na náhradu trov konania vyhovie. Ak do konania
vedľajší účastník vstúpi, žalobu zoberie späť, počítajúc s tým, že ho súd na náhradu trov konania
nezaviaže. Účasť vedľajšieho účastníka je pre spotrebiteľa efektívna, keďže svojou činnosťou napĺňa
vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov. Podľa odvolateľa súd by nemal podporovať
hospodárske záujmy dodávateľov, ale spotrebiteľov i práva združenia. Vedľajší účastník nemá ani

podmienky kancelárske, nemá ani vlastné finančné prostriedky, ani personálne obsadenie, jedinou
možnosťou na obstarávanie aspoň časti spotrebiteľskej agendy sú ochotné advokátske kancelárie.
Hromadnosť vstupovania vedľajších účastníkov do konaní je podmienení len hromadnosťou podávania
žalôb porušujúcich práva spotrebiteľov dodávateľmi. V každom konaní, ktoré začal navrhovateľ a
vedľajší účastníci do neho vstúpili, by mohlo prichádzať do úvahy riešenie neprijateľných zmluvných

podmienok,alevedľajšíúčastnícisútohonázoru,žeprimnožstvepremlčanýchvecí,ktorýminavrhovateľ
zahlcuje súdy, by to bolo nehospodárne a pre súdy ešte ťažšie zvládnuteľné. Preto by nemalo
okresnému súdu prekážať, keď v obdobných sporoch vznáša vedľajší účastník námietku premlčania. V
dôvodoch odvolania poukázal odvolateľ aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach
vo vzťahu k Okresnému súdu Košice II, 1Co/170/2012, 1Co/193/2012, 3Cob/148/2012, 3Cob/205/2012,

4Co/141/2012, 6Co/333/2012 a zároveň v dôvodoch odvolania citoval ďalšie uznesenia krajských súdov
Slovenskej republiky.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie vo výroku o trovách

konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 70,12 eur. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že zastáva názor, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Navyše trovy konania vedľajšieho účastníka nie
sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V dôvodoch vyjadrenia citovalniektoré z rozhodnutí krajských súdov SR, v ktorých náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi priznaná
nebola.

Po pripojení súdom prvého stupňa dokladu o prijatom elektronickom podaní podateľňou Okresného
súdu Košice II Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) mal preukázané, že vedľajší účastník
podal odvolanie elektronickými prostriedkami dňa 7.3.2013, teda v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1

O.s.p. preskúmal uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie jej dôvodné.

V prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, je povinnosťou súdu
skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené.

Odvolacísúdkonštatujezhodnesozáveromsúduprvéhostupňa,žetrovy,ktorévedľajšiemuúčastníkovi
vznikli, nie je možné považovať za účelne vynaložené. Vedľajší účastník si v prejednávanej veci uplatnil
náhradu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomného

vyjadrenie vo veci. Odvolací súd poukazuje na to, že takmer absolútne totožné vyjadrenie vo veci
samej vedľajší účastník (v zastúpení advokátom) predložil v ďalších súdnych sporoch, ktoré boli
prejednávané v odvolacom konaní, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti. V tomto smere je
plne dôvodná argumentácia súdu prvého stupňa, že v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol všeobecne
formulovanú námietku premlčania aktualizovanú len o údaje o odporcoch a údaje o individualizácii

žalovanej pohľadávky.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 MCdo 9/2013 z 20.6.2014, kde najvyšší
súd v súvislosti s účelnosťou trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva vyslovil, že vedľajší
účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci odporcom v postavení spotrebiteľa mohol efektívne

splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní boli účastníkmi navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu o právach a
povinnostiach, ktorých sa v odvolacom konaní rozhodovalo.

Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní neúspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224
ods. 1 O.s.p. by mal byť povinný nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému navrhovateľovi, ktorý
si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu.

Po preskúmaní písomného vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odvolací súd konštatuje, že tento
úkon nie je možné považovať za účelne vynaložený. Navrhovateľ nereaguje na odvolacie námietky
vedľajšieho účastníka a vo veci podal vyjadrenie, ktoré sa obsahovo zhoduje s ďalšími vyjadreniami,
ktoré navrhovateľ podáva v iných veciach, čo je rovnako odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti.
Preto odvolací súd rozhodol o nepriznaní trov odvolacieho konania navrhovateľovi proti vedľajšiemu

účastníkovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.