Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/518/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217421
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713217421.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporcovi G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, E. P., XXX XX M. P. o zaplatenie
zmenkovej sumy 1000,49 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen

č. k. 17C/211/2013-52 zo dňa 8. apríla 2014, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/211/2013-52 zo dňa 8. apríla 2014 z r u š u j e a vec v
r a c i a Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.000,49 Eur
s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1 a 7.4.2. ako zmluvné úroky vo výške 0,25 % denne a

zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú odporca vystavil. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu
zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%

denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ
nezaplatil na zmenku žiadnu sumu a keďže bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“
navrhovateľ ako indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku predložil na
zaplatenie a keďže od odporcu nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky
na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil originál zmenky, výpis

z obchodného registra pre navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s tým, že na pojednávaní
netrval.

Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia. S
odvolaním sa na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák.

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení.

Okresný súd doručoval odporcovi návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Odporca nezaslal do 30 dní k návrhu navrhovateľa žiadnu odpoveď a nenavrhol ani, aby súd nariadil
vo veci pojednávanie. Okresný súd napriek tomu nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení
s čl. 7 bod 1 písm. c/ Nariadenia pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia

veta O.s.p. súd vykonal aj iné dôkazy, než navrhovali účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z pripojeného a oboznámeného exekučného spisu Okresnéhosúdu Zvolen, sp.zn. 28Er/974/2010 zistil, že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá
vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania úverov podnikateľskú činnosť
nebol úspešný pri uplatnení svojich nárokov v exekučných konaniach. Zistil tiež, že zmluva uzavretá

medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola typická formulárová zmluva, ktorá odkazuje na
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutú dohodu v čl. 17 o vyplnení zmenky tak,
že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nebola vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V exekučnom
spise je pripojená tá istá zmenka, od ktorej odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom konaní a

ktorú k návrhu v originály pripojil.

Z výsluchu odporcu okresný súd zistil, že úver si z Pohotovosti vzal, na úver vrátil asi 200 Eur, následne
si dohodol že môže splácať úver po 20 Eur mesačne, ale prestal ho splácať, lebo nemal peniaze. Keď
zmenku podpisoval, asi bola prázdna a čo je blankozmenka nevedel. Bol ochotný vrátiť tú sumu, čo
si požičal, avšak len v splátkach. Úroky sú podľa neho vysoké, neprimerané, preto s ich zaplatením

nesúhlasil.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že predmetná zmenka zabezpečovala hlavný
záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 6116301 zo dňa 14.04.2009, uzavretá medzi
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Vzhľadom k tomu,

že navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku
navrhovateľa vychádzal nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase vystavenia zmenky je zákonom špeciálnym
k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru bolo nevyhnutné rešpektovať
znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zamietnutie návrhu navrhovateľa odôvodnil prvostupňový súd tým, že navrhovateľ v súdnom konaní
nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v
čase vyplnenia zmenky, preto neuniesol dôkazné bremeno. V konaní nepreukázal, že zmenka, od ktorej
odvodzuje nárok je platná a uzavretá v súlade s lex specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z.z. k zákonu č. 191/1950 Zb., zákonu zmenkovému a šekovému.

Prvostupňový súd tiež uviedol, že zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná
zmluvná podmienka, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a
sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v

rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zároveň prvostupňový súd s
poukazom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru,
že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo spotrebiteľského

vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa,
musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým aj ako neplatné podľa § 53 ods. 5, resp. podľa § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk
oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore
s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého
odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi.
Pretože odporca návrh na priznanie trov konania nepodal, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov
konania nepriznáva.

Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.

Podľa názoru navrhovateľa súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože
neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nieje možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho

názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo
„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou

uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom

smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Uviedol tiež, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6
Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke
bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré
dokazovanie navrhovateľ nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len

platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto
neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe

koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových
strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3
a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči

zmenke za odporcu. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti
účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez
návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné
a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Neexistuje
preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto

údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval
ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie
iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne

námietkyvočinavrhovateľovi,musíbyťtátonámietkavznesenázostranyodporcu,naktoromjedôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli odporcu
prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,

ktorý vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal
navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako
aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné

tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

Odporca sa k odvolaniu vyjadril, že dostal od súdu výzvu na zaplatenie vo veci CD Consulting proti

nemu vo výške 1000,49 Eur. Nakoľko je momentálne nezamestnaný, nevie to zaplatiť v hotovosti a
požiadal o splátkový kalendár. Požiadal o splátku vo výške 20 Eur mesačne, nakoľko je aj jeho manželka
nezamestnaná a majú dve školopovinné deti. Uviedol, že si je vedomý svojich dlhov a chcel by ich splatiť.

Navrhovateľ v odpovedi na vyjadrenie odporcu zopakoval argumenty uvedené v odvolaní a vzhľadom

na vyjadrenie odporcu navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie v zmysle § 153 a
Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd
návrh na zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporca nepodal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit.

Nariadenia na tlačive „C“ k návrhu, ktorý mu súd doručil žiadne vyjadrenie. Navrhovateľ, ale ani odporca
nežiadalinariadiťvovecipojednávanie.Napriektomupovažovalokresnýsúdsprihliadnutímnamožnosť
iného právneho posúdenia veci za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktorom okresný súd vec
prejednal za účasti odporcu a bez účasti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil. Odporca sa na pojednávaní dňa 08.04.2014 vyjadril, že si vzal z Pohotovosti úver v sume

1.000 Eur. V tom čase bol živnostník, podnikal v stavebníctve. Úver čiastočne splatil, potom už nemal
peniaze. Zmenku pri bratí úveru podpísal. Či bola vyplnená alebo prázdna nevie, na otázku či vie čo je
blankozmenka uviedol, že si vzal pôžičku. Sumu ktorú si požičal vráti, ale v splátkach. So zaplatením
úrokov nesúhlasil, pretože sú neprimerané.

Zmenka bola vystavená v Krupine odporcom ako vystaviteľom, ktorú podpísal a v ktorej sa zaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom
„Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenku vystavil ako

živnostník, pri svojej identifikácii uviedol pridelené živnostenské IČO.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci k zmluve
o úvere zabezpečovací charakter.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
má v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučného konania,
ktoré sa pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec viedlo vyplýva, že okresný súd exekučné
konanie vedené voči povinnému o zaplatenie úverovej istiny s prísl. zastavil. Okresný súd posúdil
základný úverový vzťah ako spotrebiteľský, Zamietnutie návrhu navrhovateľa odôvodnil prvostupňový

súd tým, že navrhovateľ v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto mal za to, že neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá v súlades lex specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. k zákonu č. 191/1950 Zb., zákonu
zmenkovému a šekovému.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.

Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

F. ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa ods. X cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva

(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyaprávonaspravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručujú,
že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej
platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie, ktoré podal navrhovateľ je tak v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a
§ 200ea ods. 1 a § 203 ods. 3 O.s.p. podané dôvodne.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe
pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p.
nepostupoval ani pri dokazovaní. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky s poukazom na § 4 ods.
6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v

čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka
zabezpečovala. Odporca zmenku vystavil ako podnikateľ - živnostník, napriek tomu okresný súd bez
bližšieho odôvodnenia dospel k záveru, že právny vzťah medzi odporcom a poskytovateľom úveru mal
spotrebiteľskýcharakter.Ajzapredpokladu,žebypoužitiezmenkynazabezpečenieúveruposkytnutéhoodporcovi bolo regulované zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa nestotožnil
s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť
podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie

súdu je tak preto, že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z
porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a keď v nadväznosti
na to nesprávne vyložil a interpretoval ust. čl. I. § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, v
dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive A
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu s
výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5
ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec

prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Odporca
žiadnu odpoveď na tlačive C súdu nezaslal a voči nároku zo zmenky vzniesol námietky iba čo do výšky
dojednaných zmenkových úrokov, výšku uplatnenej zmenkovej sumy nenamietol a nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy. Len z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd vykonal dokazovanie exekučným
spisom,vktoromsanachádzalaúverovázmluva,VOPazmenka,ktoráúverzabezpečovalaazaplatenie

ktorej je predmetom sporu. Okresný súd mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať podľa čl. 5 ods.
3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúť bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu
ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 zákona zmenkového a šekového nedá odôvodniť.

Postup okresného súdu, a to nielen z dôvodu, že tento predvolal účastníkov na pojednávanie bez

toho, že by to bol ktorýkoľvek z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z
účastníkov konania sám, ex offo a že skúmal platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne
posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako
abstraktného cenného papieru, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek
povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je

v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením, a to najmä preto, že účastníci
nenavrhlivykonaťžiadnedokazovanieatotovykonávalsúdbeznávrhuaajbezakýchkoľvekkauzálnych
námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak
rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

O takomto postupe súdu sa nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania
na pojednávanie. Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4
Nariadeniaapokiaľzistil,ženárokuplatnenýnavrhovateľompatrídopôsobnostiNariadenia,ženávrhbol
podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho
súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom

prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie
požiada niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím

odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý
jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej
pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a
obsahuzmenkynevzniesolžiadnenámietkyaanižiadnenávrhynavykonanieďalšíchdôkazov.Pretakto
uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje

všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je správny názor navrhovateľa, že súd mal v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení
pojednávania uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia alebo keď zamietne žiadosť

ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená
do zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným
právnym úkonom za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že navrhovateľ v súdnom konaní

nevedel preukázať aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase
vyplnenia zmenky, a preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka od ktorej odvodzuje v
konanínárokjeplatnáauzavretávsúladeslexspecialis,t.j.vsúlades§4ods.6zákonač.258/2001Z.z..

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou, všeobecnými

obchodnými podmienkami, exekučným spisom ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky, spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením
blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na
takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl.
17 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o.

ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal
ku dňu splatnosti zmenky.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,

a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 17 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na

prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák. č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v čl. 17 VOP.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník

namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu predloženej zmenky ako zabezpečovacej zmenky.
Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj
zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy,
keby bol odporca vzal úver ako fyzická osoba spotrebiteľ a keby bol vzniesol voči majiteľovi relevantné
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho
škodu, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy

platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. cit. zák. v platnom
znení obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková sumav čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Za daného stavu, keď dlžník, ktorý ani nie je v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo
záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto
výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku
zaplatísumu,ktorúdoplnildozmenkypôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnený

nárok cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je
podľa zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvého stupňa pokiaľ tento dospel k záveru, že zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. má charakter lex specialis k Zákonu zmenkovému a
šekovému, pretože úverová zmluva uzavretá medzi vystaviteľom a prvým majiteľom zmenky nemohla

byť zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto od takého vzťahu nemohol odvodiť neplatnosť zmenky pre
rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001. V právnych sporoch týkajúcich sa zmenky je základnou právnou
normou Zákon zmenkový a šekový, č. 191/1950 Sb. Subjekty podpísané na zmenke sú posudzované
podľa svojho postavenia v zmenkovom vzťahu (napr. vystaviteľ, remitent, indosant, avalista) a nie
v pôvodnom kauzálnom vzťahu (dlžník - veriteľ). Ich postavenie v kauzálnom vzťahu, ktorý zmenka

zabezpečuje, nadobúda v zmenkovom spore relevanciu iba za predpokladu, že sú splnené podmienky
na vznesenie kauzálnych námietok. Indosovaním však zmenka stráca charakter zabezpečovacej
zmenky a možnosť vznesenia kauzálnych námietok voči novým majiteľom zmenky, odlišným od prvého
majiteľa zmenky je podmienená unesením dôkazného bremena pri vznesení námietky v zmysle čl. I. §
17 ZŠZ, pokiaľ odporca preukáže, že súčasný majiteľ zmenku nadobudol indosáciou vedome na jeho

škodu.

Ak prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci je hľadisko ochrany spotrebiteľa
prioritné, odvolací súd opätovne poukazuje na charakter zmenkového záväzku, ktorý má prísne
abstraktný charakter. Skutočnosť, že v zmenkovom práve nie je možné vyhodnocovať zmenku v zmysle

charakteru pôvodného kauzálneho vzťahu potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo V/31/2010 zo dňa 24.05.2012, dostupné na www.supcourt.gov.sk, v ktorom Najvyšší súd SR
uviedol, že „zmenkový vzťah má osobitný charakter, ktorého právny základ spočíva v skriptúrnom akte
- zmenke, a nie v zmluve. Pravdou je, že aj do zmenkových vzťahov vstupujú podnikatelia, ako aj
nepodnikatelia, avšak zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter má právny vzťah pri vzniku

záväzkového vzťahu.“ V tomto zmysle je teda možné konštatovať, že zo samotnej zmenky rovnako
nie je možné určiť, či záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi subjektmi zmenky súvisí, resp. nesúvisí so
spotrebiteľským vzťahom. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť ani to, aký charakter, či spotrebiteľský,
podnikateľský, občiansky a pod. má právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,

že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,

kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti

povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa

zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú
zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu, posúdenie

ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Podľa zákona
zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti,
ktoré sa musia pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však
podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom

nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade
s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy.

Záverom odvolací súd uvádza, že zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania
právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu
bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového
tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý v prejednávanej veci charakter
spotrebiteľského vzťahu nemá.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár

uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací

charakter zmenky stratila. Okresný súd bude rešpektovať vyjadrenie odporcu v danej veci a vzhľadom
na jeho ekonomickú situáciu zváži v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. návrh odporcu na povolenie úhrady
dlžnej sumy v mesačných splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.