Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206227855
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7206227855.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, so sídlom ul. Južné
nábrežie č. 13, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: R. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ul.
U. Č.. X, I., o vymoženie 87,20 Eur s príslušenstvom, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II, č. k. 49Er/3265/2006-28 zo dňa 25.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a a oprávneného zaviazal uhradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému, Werferova 1, 040 11 Košice trovy exekúcie vo
výške 42,91 Eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo svojom odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 08.11.2006 domáhal

u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vykonania exekúcie na uspokojenie svojej
pohľadávky voči povinnému vo výške 87,20 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Košice II č. k.: 42C/351/2005-43 zo dňa 21.02.2006. Dňa 21.11.2006
doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na
základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX* zo dňa 1.12.2006.
Dňa 31.08.2012 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu podnet na zastavenie

exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor
si zároveň uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 42,91 Eur. Súd prvého stupňa poukázal
na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a uviedol, že súdny exekútor požiadal o súčinnosť Krajské
riaditeľstvo PZ v Košiciach, dopravný inšpektorát za účelom oznámenia údajov, či povinný je držiteľom,
prípadne vlastníkom motorového vozidla - oznámili následne, že nie je vlastníkom ani držiteľom

motorového vozidla a nemá žiadny speňažiteľný majetok. Na základe týchto skutočností súd prvého
stupňa vyhodnotil, že tu návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku je dôvodný a exekúciu zastavil. Súčasne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré
súdny exekútor v návrhu vyčíslil, pričom poukázal na ustanovenia § 196, § 200 ods. 1 Exekučného
poriadku a ustanovenia § 3 a § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súdny exekútor si trovy exekúcie vyčíslil

celkovo v sume 42,91 Eur a prvostupňový súd po preskúmaní návrhu exekútora na priznanie trov
exekúcie zistil, že ním uplatňované položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne.
V intenciách ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na základe zákonnej analógie zaviazal
oprávneného na úhradu trov exekúcie v celkovej výške 42,91 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pretože sa nestotožnil s výrokmi

napadnutého rozhodnutia, pričom podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Oprávnený sa nestotožňujes dôvodmi, pre ktoré súd exekúciu zastavil. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne - ústredia, zo dňa
06.02.2012, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 13.02.2012 v oznámení o vykonávaní zrážok z
dôchodkupovinného,boloSociálnoupoisťovňouoznámené,ženaúhraduvymáhanejpohľadávkyzačne

Sociálna poisťovňa zrážať z dôchodku povinného od 16.03.2012 mesačne 62,07 Eur. oprávnený má
za to, že nie je možné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keď
už k dátumu podania odvolania malo byť z dôchodku povinného podľa tohto oznámenia zrazených
558,63 Eur (oprávnený uvádza, že mu súdny exekútor do dnešného dňa žiadnu platbu nepoukázal). Z
uvedeného má oprávnený za to, že zastavenie exekúcie bolo predčasné. Oprávnený nesúhlasí s tým,

aby exekúcia bola zastavená a aby znášal trovy exekúcie, ak je tu predpoklad, že ich uhradí povinný.
Oprávnený taktiež namieta výšku vyčíslených trov exekúcie, nakoľko v zmysle zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby od dane oslobodené a z toho dôvodu nie je
možné priznať súdnemu exekútorovi DPH z poštovného. Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhuje, aby súd rozhodujúci o odvolaní napadnuté uznesenie zrušil.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. Zákonný sudca vo veci o odvolaní oprávneného
proti jej rozhodnutiu podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 169 ods. 1 O. s .p. prvá veta, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal,
ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia.

Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať aj výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozhodnutia. V odôvodnení
rozhodnutia sa musí súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia

rozhodnutiajepredovšetkýmpreukázaťjehosprávnosť,pričomodôvodneniemusíbyťsúčasťoukontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia neriadil dôsledne citovaným ustanovením
§ 157 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočne neodôvodnil. Neodôvodnené

alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich
veci vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí
súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

uverejneného oznámením č. 209/1992 Z. z. a č. 102/1999 Z. z.. Účastník konania má právo na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uloženánejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné
právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť
podľa § 205 ods. 1, 2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo dôvody, ktorým sa

nedá porozumieť, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť,
či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto
postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka, a teda odňatím možnosti účastníka konať
pred súdom, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 31.08.2012 doručil súdny exekútor podnet na
zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa následne citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku, s tým že po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a vzhľadom na oznámenie Krajského
riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, dopravný inšpektorát, že povinný nie je vlastníkom ani
držiteľom motorového vozidla a nemá žiaden speňažiteľný majetok, dospel k záveru, že zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je opodstatnené. Na základe uvedeného a v súlade s
citovaným zákonným ustanovením exekúciu z tohto dôvodu následne zastavil.

K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného,
podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti
vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí síce do kompetencie súdneho
exekútora, napriek tomu je súd prvého stupňa povinný ich vyhodnotiť a urobiť si vlastný záver, o tom či

tu sú dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie. Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia však nevyplýva, že takýmto spôsobom súd prvého stupňa postupoval. Súd prvého stupňa
sa naopak dostatočne nezaoberal podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko nie
je zrejmé aké vykonané tvrdenia mal z predloženého spisového materiálu za preukázané a aké tvrdenia
považoval za rozhodujúce pri splnení zákonných podmienok na zastavenie exekúcie z navrhovaného

dôvodu. Krátke konštatovanie o predložení podnetu a jeho obsahu, nemožno považovať za dostatočné
pri preukázaní stavu, že povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je predpoklad,
že by v budúcnosti tento majetok nadobudol. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách
exekúcie je viazané na právoplatnosť rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie súd zrušil aj výrok o
náhrade trov exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O. s. p.).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne zistiť, zhodnotiť a odôvodniť skutočnosti,

pre ktoré možno považovať zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie za splnené. Následne súd rozhodne aj o nároku
súdneho exekútora na trovy exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní, tak aby
rozhodnutie súdu bolo jasné, presvedčivé a zrozumiteľné v zmysle ustanovení § 157 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 2 O. s. p, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností

rozhodol o zastavení exekúcie respektíve nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.