Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010853
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114010853.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti odsúdenému W. E., v konaní
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 23.07.2014, sp. zn. 5PP/65/2014, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 30.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. E. nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006
zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
uložil : Okresný súd Malacky zo dňa 08.06.2010, sp.zn. 2T/60/2009, podľa § 207 odsek 3 Trestného

zákona v trvaní 30 mesiacov.

Dôvodil najmä tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u odsúdeného neboli
splnené podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona
a to jednak vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a jednak na skutočnosť,
že odsúdený sa opakovane dopúšťa páchania trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť

má za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len
počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti
predpáchateľmitrestnýchčinov.SúdI.stupňatiežprihliadolnazávažnosťacharakterspáchanejtrestnej
činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej
činnosti, keďže odsúdený sa už spolu 7-krát dopustil trestnej činnosti. Ďalej poukázal na skutočnosť,

že odsúdený bol vrátane v súčasnosti vykonávaného trestu opakovane podmienečne odsúdený, avšak
nevyužil možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, keďže mu bol v oboch prípadoch podmienečný
trest odňatia slobody premenený na nepodmienečný a podmienečné odsúdenie teda nesplnilo svoj účel.
Od odsúdeného teda nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia

napadnutého uznesenia a následného podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že riaditeľom ústavu, kde vykonáva nepodmienečný
trest odňatia slobody, bol odporučený na podmienečné prepustenie v plnom rozsahu. Podľa hodnotenia
riaditeľa spĺňa podmienky ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona a to jednak formálne a jednak
materiálne. Súd I. stupňa však tieto okolnosti vôbec nebral do úvahy a opieral sa výlučne len o jeho
minulosť, na základe ktorej nadobudol presvedčenie, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody bude aj naďalej páchať trestnú činnosť. Podľa jeho názoru súd I. stupňa malvychádzať z terajšieho stavu veci a nie sa vracať do minulosti. Preto rozhodnutie súdu I. stupňa považuje
za nespravodlivé.

Na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal krajský súd podľa ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia čím zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky dňa 08.06.2010, sp.zn. 2T/60/2009 v trvaní 30 mesiacov pre trestný čin podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písm. b/ Trestného zákona.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva,

že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom
ústave bolo na požadovanej úrovni, v tunajšom ústave je tiež na požadovanej úrovni, príkazy a
nariadenia príslušníkov rešpektuje, v kolektíve spoluodsúdených konflikty nevyvoláva. V osobných
veciach si udržiava primeraný poriadok, výkonom funkcie z radov odsúdených nebol poverený, chodí
riadne upravený a ustrojený. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol 1-krát disciplinárne

odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne je zaraďovaný na pracoviská podľa potrieb ústavu,
naposledy bol dňa 30.06.2013 pracovne zaradený na pracovisko mimo ústav s dohľadom Würth, kde
pracuje doposiaľ. Jeho pracovná morálka je hodnotená kladne. Resocializačná prognóza je podľa
hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (abuzus alkoholu, recidíva).

Pri hodnotení osoby odsúdeného je potrebné vychádzať aj z odpisu registra trestov, podľa ktorého bol
odsúdený v minulosti 7-krát súdne trestaný, niektoré odsúdenia sú s účinkami zahladenia, pričom pri
niektorých odsúdeniach, tak ako uvádza súd I. stupňa, bolo potrebné nariadiť podmienečne odložený
výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený spĺňa len jednu z materiálnych podmienok ustanovenia § 66

odsek 1 Trestného zákon a to, že plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie.
Odsúdený bol v minulosti už vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdenia, ktoré sú t.č. s účinkami
zahladenia, je potrebné brať do úvahy z hľadiska hodnotenia osoby odsúdeného. Je preto nutné
konštatovať, že odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti a jeho resocializačná prognóza je
preto menej priaznivá. Ani podľa názoru krajského súdu odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku

ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko nie je možné od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.

Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, ktoré
si osvojuje.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.