Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233817
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113233817.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: L. Z., O., O. I. XX, právne zastúpený Mgr. Karolom
Ševecom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému: O. E. - Miami Wash, O., Z. XX,
právne zastúpený AK Vaľo & Partners s.r.o., Prešov, Konštantínova 3, v konaní o náhradu mzdy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Cpr/15/2013 - 18 zo dňa 27.01.2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 628,52 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zastavil konanie v časti nad priznanú sumu 628,52 Eur.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 569,44 Eur a to na účet
právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Karolovi Ševecovi, advokátovi v Prešove do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, čo odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove vo výške 136,68
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku a to čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní tvrdil, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. Uviedol, že

právoplatným rozsudkom č.k. 17Copr/3/2013 - 40 zo dňa 20.05.2013 bolo vyslovené, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaný dňa 23.11.2012 je neplatné. Z odôvodnenia
uvedeného rozsudku nepochybne vyplýva, že ku kolízii medzi účastníkmi došlo na pracovisku firmy
žalovaného. Žalobca tam napadol žalovaného. Žalobca si musel byť vedomí toho, že svoje osobné
a rodinné konflikty nemá právo riešiť počas pracovnej doby na pracovisku žalovaného. Za uvedené
konanie polícia žalobcovi uložila poriadkovú pokutu vo výške 10 Eur. Aj keď súd konštatoval, že žalobca

ako zamestnanec neporušil žiadnu svoju povinnosť na pracovisku, žalobca zaútočil počas pracovnej
doby voči žalovanému ako zamestnávateľovi. Bolo by minimálne nemorálnym, ak by za tento konflikt
vyprovokovaný žalobcom, žalovaný mal povinnosť platiť náklady, ktoré žalovaný ( správne malo byť
žalobca ) vynaložil na svojho advokáta.

Podľa odvolateľa konanie žalobcu bolo v hrubom rozpore aj so základným aplikačným pravidlom podľa §

3ods.1OZ.Uvedenýkonflikt,ajkeďnemalpracovnoprávny charakter,napĺňadôvodyhodnéosobitného
zreteľa, dovoľujúce súdu, aby účastníkom nepriznal žiadnu náhradu trov konania.Žalovaný zároveň namietal aj nesprávnosť priznania náhrady trov konania, podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Žalobca totiž svoju žalobu o zaplatení náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 704

Eur, čiastočne vzal späť a to o sumu 78,60 Eur, o čom bolo konanie zastavené. Súd mal preto pri výpočte
trov konania vychádzať z pomeru úspechu vo veci, čo mal zohľadniť pri určení výšky trov konania. V
tomto prípade pomer úspechu žalobcu predstavuje 78 %.

Súd navyše nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 24.01.2014, čo je

treba považovať za neúčelné, nevynaložené trovy konania, lebo ním žalobca iba upravil svoju žalobu
týkajúcu sa náhrady mzdy.

Žalovaný preto uviedol, že v konaní pokiaľ by neboli zistené dôvody § 150 O.s.p., žalobca má nárok na
náhradu trov konania vo výške 406,82 Eur za 6 právnych úkonov, t.j. prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaniach v dňoch 03.04. a 20.05. 2013, vyjadrenie

k odvolaniu zo dňa 26.08.2013 a účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu
trovy odvolacieho konania v sume 27,96 Eur za jeden úkon právnej pomoci po 19,92 Eur, t.j. vyjadrenie k
odvolaniu + 1 x režijný paušál 8,04 Eur, všetko podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

na účet jeho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. je možná
iba výnimočne keď súd ma prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti. Je pritom potrebné prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých účastníkov konania a iné významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
účastníkovvpriebehukonaniaapod. VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.

zn. 3Obo/269/2007 a 3Ncdo/5/2006. Podľa jeho názoru nie sú u žalovaného dôvody hodné osobitného
zreteľa, nakoľko žalovaný s ním neplatne skončil pracovný pomer. Poukázal tiež na to, že okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu jeho nároku na súde boli spôsobené konaním žalovaného. Vyslovil tiež svoj
nesúhlas s tým, že jeho úspech podľa tvrdenia žalovaného by mal predstavovať 78%. Poukázal na to,
že bol veľmi úspešný čo sa týka neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ),
vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( § 142 ods. 1 O.s.p. ).

Zo spisu nepochybne vyplýva, že žalobca v konaní o náhradu mzdy nebol úspešný v celom rozsahu,
nakoľko konanie o sumu 75,48 Eur bolo v dôsledku späťvzatia zastavené. Súd prvého stupňa preto
nesprávne o trovách konania rozhodol aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca totiž v konaní
nebol úspešný v celom rozsahu.

V tejto súvislosti je preto potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd prvého stupňa o trovách konania
aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. nesprávne rozhodol. Keď ďalším odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza, že to, že žalobca fyzicky napadol žalovaného je potrebné posudzovať ako nesprávne
konanie žalobcu. V predmetnom konaní však žalobca uplatňoval svoj nárok týkajúci sa neplatného

skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Trovy vzniknuté v tomto konaní preto je potrebné
posudzovať v súvislosti zo skutočnosťou, že žalovaný dal žalobcovi neplatné okamžité skončenie
pracovného pomeru. Aj keď je nepochybné, že žalobca tým, že napadol žalovaného, správal sa tak, ako
nemal, ale iba táto okolnosť nemôže byť dôvodov na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. v predmetnom
konaní. Trovy konania totiž nevznikli v súvislosti so správaním sa žalobcu voči žalovanému keď ho

napadol, ale v súvislosti s tým, že žalovaný zo žalobcom neplatné ukončil pracovný pomer.

Odvolací súd však musí súhlasiť s odvolateľom, že v predmetnom konaní nebolo správne o trovách
konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v konaní nebol úspešnýv celom rozsahu. Taktiež sa dá súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že súd prvého stupňa sa pri priznaní
výšky trov konania nenáležite zaoberal otázkou účelnosti všetkých účtovaných trov konania. Javí sa
byť neúčelným úkon - vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.01.2014, ktorým v podstate upravil výšku žiadanej

náhrady mzdy. Správna výška náhradnej mzdy mala byť uplatnená už samotnou žalobou.

Zvyššieuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudokvjehonapadnutejčasti,t.j.vovýrokuotrovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a
postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi
konania. Pred svojim rozhodnutím musí zisťovať, či nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce prípadnú aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p., ktorého aplikáciu navrhuje žalovaný. Musí
všakisťoinéokolnostihodnéosobitnéhozreteľanieskutočnosť,žežalobcafyzickynapadolžalovaného.
Pritom tieto okolnosti hodné osobitného zreteľa bude nutné skúmať na oboch stranách, teda tak u

žalobcu, ako aj u žalovaného. Ak nebudú v konaní zistené dôvody hodné osobitné zreteľa na aplikáciu
ustanovenia § 150 O.s.p, súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania zohľadniac aj tú skutočnosť,
že konanie v časti o zaplatenie sumy 75,48 Eur bolo pre späťvzatie žaloby zastavené. Aj túto skutočnosť
musí súd prvého stupňa vyhodnotiť. Pri opätovnom rozhodnutí bude jeho úlohou po zistení, že je
potrebné priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov, náležite vyhodnotiť účelné úkony, za ktoré

by mala prináležať náhrad trov konania.

Súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2
O.s.p.

Keďže proti ostatným výrokom rozsudku odvolanie nebolo podané, tieto sa stali právoplatnými vzhľadom
na § 206 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.