Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200639
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8314200639.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX proti
odporcoviU.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXorozvodmanželstva,oodvolaníodporcuprotirozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 26. 02. 2014, č. k. 17C/19/2014-19 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX.
XXXX. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V prejednávanej veci mal z výpovedí účastníkov preukázané, že medzi účastníkmi ako manželmi došlo k
dlhodobému a vážnemu rozvratu v manželstve, ktorý trvá minimálne od roku 1995, kedy navrhovateľka
prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka dôvodnosť tohto návrhu zdôraznila tým, že
sama sa stará o finančné zabezpečenie rodiny, o vytvorenie finančných predpokladov pre najmladšieho

syna U., študujúceho v 2.ročníku nadstavbového štúdia na Strednej škole obchodu a služieb v Q. a sama
pokrýva finančné potreby rodiny. V priebehu manželstva odporca bol vo vzťahu dominantný, kontroloval,
kritizoval a ponižoval navrhovateľku v prítomnosti vtedy mal. detí. Takéto spolužitie bolo neznesiteľné
a navrhovateľka bola vystavená sústavnému strachu a tým dochádzalo k prehlbovaniu manželskej
krízy. V období, keď deti účastníkov konania sú už plnoleté, je manželstvo účastníkov iba formálne.
Navrhovateľka vycestovala za prácou do S. republiky, takže v spoločnej domácnosti sa zdržiava iba

priebežne. Odporca od roku 2008 nie je v pracovnom pomere a nie je poberateľom ani žiadnej dávky
zo sociálneho systému. Navrhovateľka na nariadenom pojednávaní napriek príhovoru odporcu a jeho
právneho zástupcu na svojom návrhu zotrvala a vyhlásila, že nemieni inak disponovať návrhom, pričom
poukázala na skutočnosť, že už v minulosti prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva v roku 1995
a vzťahy medzi účastníkmi konania sa za toto obdobie nezmenili. Vzhľadom na uvedené súd prvého
stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nezisťovali príčiny vedúce k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľka na pojednávaní vôbec nevypovedala, nevedela sa
sama vyjadriť ku skutkovým okolnostiam údajného rozvratu manželstva, teda nebolo možné zistiť, čo
viedlo navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Výpoveď navrhovateľky bola nahradená
prejavom jej právnej zástupkyne. Navrhovateľka si nie je dostatočne vedomá významu a následkom

rozvodu manželstva. Pri rozhodovaní sa vychádzalo z neúplného a nedostatočného dokazovania, a
preto nebolo možné dospieť k záveru o veľmi vážnom narušení vzťahov medzi manželmi v poslednýchrokoch. Rozhodnutie navrhovateľky ovplyvnila zásadným spôsobom dcéra účastníkov, s ktorou mal
odporca v poslednom období vážne nezhody ohľadom jej priateľa, ktorý vedie neusporiadaný život.
Keďže navrhovateľka je ľahko ovplyvniteľná, bol takýto popud dcéry na navrhovateľku jednoduchým

spôsobom ako ublížiť odporcovi bez toho, aby si uvedomila, že spôsobí rozpad rodiny. Na preukázanie
tvrdení odporcu o takomto konaní dcéry účastníkov žiadne dokazovanie vykonané nebolo. Odporca
žil s navrhovateľkou v manželstve 25 rokov po cirkevnom sobáši, keďže je veriaci a veľmi dobre
pozná ako rozmýšľa navrhovateľka. Je presvedčený, že návrh na rozvod nebol podaný z presvedčenia
navrhovateľky.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu

nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v
predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe,
pričom vylúčenie svojvôľe sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje
rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci

samej.

Ust. § 23 Zákona o rodine umožňuje rozviesť manželstvo na návrh niektorého z manželov vtedy, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň toto ustanovenie ukladá
súdu povinnosť zisťovať príčiny vedúce k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní

o rozvode na ne prihliadať.

V prejednávanej veci podľa odôvodnenia rozhodnutia výpoveďami účastníkov malo byť preukázané,
že medzi nimi došlo k dlhodobému a vážnemu rozvratu v manželstve trvajúcemu minimálne od roku
1995. Takéto zistenie z výpovedí účastníkov nevyplýva, nakoľko ich vyjadrenia sú úplne odlišné. Na
pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2014 navrhovateľka iba zotrvala na podanom návrhu, pričom odporca

všetky tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu označil za lživé. Ako sa s týmito protichodnými
vyjadreniami účastníkov vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé. Okrem toho
podľa tvrdenia navrhovateľky rozvrat manželstva má trvať minimálne od roku 1995, kedy navrhovateľka
podala po prvýkrát návrh na rozvod manželstva. Či toto tvrdenie je pravdivé alebo nie sa z obsahu spisu
zistiť nedá. V tomto smere je preto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov.Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská
k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom

vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.