Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/115/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613010096
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2613010096.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov
JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Pavla Sládka v trestnej veci proti obžalovanému C. N. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 31. októbra 2013 sp. zn. 2T/39/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa
22.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. N., nar. XX.X.XXXX, sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. N. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 07.05.2012 asi o 07.20 h v J. vošiel do dvora rodinného domu č. XXX na D. ulici začal kopať do

osobného motorového vozidla K. W., a keď ho z dvora vykazovala Q. W., túto udrel rukou do tváre až
spadla na bránu a udrela sa do zadnej časti hlavy, čím jej spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy s
vegetatívnou symptomatológiou , ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia najmenej 2 týždne.
Za to mu bol uložený podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. a/ Tr. zák.,
§ 37 písm. h/ Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 /dvoch/ rokov.
Podľa§51ods.4písm.a/ Tr.zák.súduložilobžalovanémupovinnosťnepribližovaťsakpoškodenýmna
vzdialenosťmenšiuako5/päť/metrovanezdržiavaťsavblízkostiobydliapoškodenýchpočasskúšobnej
doby.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej Q. W. , nar. X.X.XXXX
v N., F. W., trvale bytom J., D. č. XXX, škodu vo výške 235,80 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených Q. W., nar. X.X.XXXX, so zvyškom nároku na náhrady
škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. Domáhal sa zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby odvolací súd predmetnú trestnú vec
posúdil ako priestupok a postúpil ju na prejednanie príslušnému orgánu a poškodených s nárokom na
náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že
poškodená trpí závažným ochorením mozgu, kde podľa znalcov pri zvýšenom fyzickom ale i psychickom
vypätí či záťaži , čo vzniknutá situácia nepochybne bola, reaguje tak, že dochádza u nej k nekoordinácii
pohybov, rovnováhy, má závraty, mení sa jej tlak a podobne. Za takejto situácie nie je vylúčené, že sa
mohla poškodená zapotácať a pri strate rovnováhy naraziť do brány, ku ktorej bola otočená chrbtom.
Obžalovaný ju mal podľa jej udania inzultovať spredu, pričom jedným úderom nemožno spôsobiť viaceré

rozmiestnené poranenia hlavy, každé na opačnej strane.V ďalšom poukázal na to, že z vystupovania poškodených na pojednávaní na okresnom súde bolo
evidentné nerešpektovanie iného názoru, ale ani odborných znalostí doložených nezvratnými dôkazmi
s jediným cieľom dokázať, že chorobný stav a problémy poškodenej vznikli práve a len pri žalovanej

udalosti.
Najukážkovejším prejavom v tomto smere bolo tvrdenie o poškodení vozidla, hoci z fotodokumentácie
je zrejmé, že dokopané nie je , nejedná sa o preliačení na dverách a rovnako nie je zrejmý ani rozsah
poškodenia kľučky. Keď žiadal ohliadku vozidla, ktoré ešte nebolo opravené a chcel vypočuť názor
odborníka, poškodený radšej prehlásil, že túto škodu si neuplatňuje.

Vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu má preto zato, že konanie obžalovaného malo byť posúdené
maximálne ako priestupok.
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomne požiadal, aby
sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
Krajský súd ako súd odvolací z podnetu riadne a včas podaného odvolania obžalovaným preskúmal
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Popreskúmaníspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žesúdI.stupňavykonalnahlavnompojednávaní

všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne právne posúdil, a vyhodnotil individuálne i v ich súhrne v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
Skutkové zistenia okresného súdu považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.
dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení
Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akým spôsobom dôkaznú situáciu vyhodnotil a s týmito

závermiokresnéhosúdusastotožnilajodvolacísúd. Odvolacísúdpretonemápochybnosti,žeskutkové
zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so skutkovým stavom veci a je
nimi preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého
rozsudku.
Ako na to správne poukázal už okresný súd, obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďami

poškodenej Q. W. i výpoveďou svedka K. W., ako ja listinnými dôkazmi a to najmä znaleckými
posudkami znalca MUDr. Mariána Pamulu a znalkyne MUDr. Júlie Halmovej, ako aj lekárskymi
správami poškodenej, ktoré objektívne popisujú zranenia poškodenej tak, ako sú uvedené v skutkovej
vete napadnutého rozsudku. Rovnako ako okresný súd, ani odvolací súd nemal pochybnosti o
dôveryhodnosti týchto dôkazov a nemal žiadny dôvod tieto spochybňovať. Za dôležitý dôkaz považuje

aj odvolací súd znalecký posudok znalkyne MUDr. Júlie Halmovej, ktorá u poškodenej nezistila žiadnu
takú psychickú poruchu, ktorá by narušila jej schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti.
Pokiaľ ide o degeneratívne zmeny na mozgových štruktúrach, tieto podľa znalkyne nedosahujú taký
stupeň a nie sú v takom rozsahu, že by klinicky manifesným spôsobom ovplyvnili jej poznávacie
schopnosti, pričom ide o zmeny, ktoré aktuálne nevyžadujú liečbu, rozvíjajú sa u človeka v priebehu

dlhšieho časového horizontu počas celého života, a súvisia so starnutím organizmu.
Vo vzťahu ku konštatovaným zraneniam odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctva odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Mariána Pamulu i na jeho výpoveď na
hlavnom pojednávaní, v ktorej je zrejmé, že zranenia poškodenej vznikli priamym pôsobením tvrdého ,
tupého predmetu, ktorým mohla byť ruka útočníka, resp. ním mohla byť aj brána, ktorý pôsobil na miesta,

kde vznikli známky zranenia, pričom zranenia si vyžiadali dobu liečenia 2 až 3 týždne a poškodená bola
obmedzená v bežnom spôsobe života, ktoré bolo zapríčinené najmä bolesťou a závratmi, ktorými sa
zranenie prejavilo, čím došlo k obmedzeniu v zmysle fyzickej aktivity ale tiež v zmysle psychickej aktivity
po dobu liečenia.
V ďalšom odvolací súd poukazuje aj na ďalšie listinné dôkazy predovšetkým na lekársku správu MUDr.

S. B. i prepúšťaciu správu z Nemocnice Malacky, i ďalšie listinné dôkazy, ktoré objektivizujú zistený
skutkový stav.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd námietky obžalovaného neakceptoval, a tieto
považoval v podstate za účelové.Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania, a toto správne posúdil ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.
zák., pričom v napadnutom rozsudku právne posúdenie konania dostatočným spôsobom odôvodnil.

Okresný súd postupoval správne aj pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu a správne u obžalovaného
aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. a/ Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal
čin v ospravedlniteľnom silnom, citovom rozrušení a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/
Tr. zák., teda, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. V osobe obžalovaného ide o páchateľa na
ktorého sa hľadí akoby nebol odsúdený, nebol postihovaný ani v priestupkovom konaní. Trest, ktorý bol

obžalovanému uložený v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. ako trest úhrnný vo výmere trestnej sadzby 10
mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, považuje aj odvolací súd
za trest primeraný, zákonný, ktorý je spôsobilý naplniť požiadavky tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie. Odvolací súd sa stotožnil aj s uloženou povinnosťou v zmysle § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.,
teda k povinnosti obžalovaného nepribližovať sa k poškodeným na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených počas skúšobnej dobe.

Keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia v žiadnom smere, odvolanie
obžalovaného C. N. zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.