Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610010317
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610010317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2014, v trestnej
veci obžalovaného Q. U. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona, prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu v
Senici sp.zn. 1T/135/2010 zo dňa 12.3.2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Q. U., nar. XX.X.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. U. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

od roku 2003 až do 8.11.2010 v K. a na iných miestach na území Slovenskej republiky, kde sa zdržiaval,
psychicky týral svoju manželku Ing. M. U. a to tým spôsobom, že počas ich spolužitia v spoločnej
domácnosti, čo bolo približne do konca júna 2008 ju opakovane niekedy aj za prítomnosti ich detí slovne
napádal vulgarizmami typu kurva, piča, štetka a podobne, pohŕdavo sa k nej správal, ponižoval ju,
vyvolával v nej pocit strachu vyhrážkami, že ak sa nebude správať tak, ako chce on, že ju, ich deti, ako aj
ďalšiejejblízkeosobyalebokolegovpozabíjaalebozničícelúrodinu,nakoľkoonjepolicajt,pravidelneju

do ranných hodín vypočúval, nakoľko ju bezdôvodne podozrieval z nevery, v tejto súvislosti jej neustále
kládol tie isté otázky typu, či mu je verná a podobne, dennodenne jej opakovane viackrát telefonoval, aby
vedel, kde sa v danom momente nachádza, neustále kontroloval jej pohyb, obmedzoval ju v obliekaní,
v hygiene z dôvodu, aby nebola atraktívna pre iných mužov, ďalej ju obmedzoval v kontakte s inými
ľuďmi, najmä mužmi, v priebehu rokov 2003 až 2006 ju asi tri až štyrikrát fyzicky napadol, spôsobiac
jej ľahšie zranenia, pod hrozbou ujmi na zdraví a využijúc jej zlé psychické rozpoloženie ju opakovane

donútil stiahnuť žiadosť o rozvod ako aj zmeniť svedeckú výpoveď v trestnom konaní ČVS:UIS-169/IOZ-
SV-2006, po rozvode v máji roku 2008 jej uviedol, že „rozvodom sa nič nekončí, že všetko sa ešte len
začne a vymetie celú jej rodinu“, v júni roku 2008 ju aj s deťmi prinútil odsťahovať sa zo spoločného
rodinného domu, pričom naďalej aj v čase po rozvode, po tom čo u nežili v spoločnej domácnosti
pokračoval v jej psychickom týraní a to najmä formou sledovania, zasielania výhražných sms správ,
výhražnými telefonátmi, zastrašovaním, že celú jej rodinu fyzicky zlikviduje, pohŕdavým a vulgárnym

vyjadrovaním pred deťmi na adresu jej a starých rodičov, čo veľmi negatívne vplývalo na psychický vývoj
ich detí a týmto uvedeným konaním poškodenej Ing. M. U. spôsoboval psychickú ujmu.

Za to bol odsúdený nasledovne:

Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu bol
výkon tohto trestu podmienečne odložený.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu bola stanovená skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní
3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v
príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického poradenstva.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona mu tiež bola uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný Q. U., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. V pomerne obsiahlom odvolaní obžalovaný Q. U. vo svojej podstate vznáša rovnakú obhajobu,

akú vznášal v priebehu celého trestného konania. Podľa jeho názoru z dokazovania nevyplývajú také
skutočnosti, že by naplnil znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Pre naplnenie znakov tohto trestného činu musia byť splnené dve podmienky, a to musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Nie je pravdou, že by voči poškodenej použil

násilie, ktoré by sa vyznačovalo formou ubližovania, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického
nátlaku, prípadne prejavov nadvlády a zneužívania moci jednou stranou. Nedopustil sa konania, ktoré
by negatívne vplývalo, alebo ohrozovalo život, fyzickú a psychickú integritu poškodenej, alebo jej osobnú
slobodu. Jeho konanie nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 208 Trestného zákona, podľa
ktorého sa za týranie blízkej osoby považujú spôsoby rozpísané v skutkovej podstate tohto trestného

činu. Podľa jeho názoru súd pri formulovaní skutku odsudzujúceho rozsudku v dostatočnej miere
neprihliadol na výpoveď svedka Mokrohájskeho, ktorý potvrdil, že na poškodenej nevidel fyzické znaky
násilia ako sú modriny a niečo podobné. To, že jeho konaním nie sú naplnené znaky trestného činu
uvedené v Trestnom zákone dokazuje aj výpoveď svedka H., ktorý taktiež uviedol, že poškodenú nikdy
nevidel s nejakým zranením, alebo v nejakom zlom psychickom stave.

Súd I. stupňa v dostatočnej miere neprihliadol ani na závery znalca znaleckého ústavu psychológie
pri UK v Bratislave PhDr. Róberta Máthé, PhD., ktorý hodnotil poškodenú ako osobu s nedostatočnou
emočnou zrelosťou, egocentrickou, ktorá je zvýšene citlivá, podozrievavá a ťažšie sa vyrovnáva s
bežnými problémami, subjektívne sa cíti byť nešťastná, pričom problémy, ktoré sa u nej premietajú

navonok sa snaží preniesť za vinu na obžalovaného. Súd I. stupňa neprihliadol ani na závery znalca
týkajúce sa objektivity reprodukovaných skutkových okolností zo strany poškodenej. Potvrdil, že ich
obsah môžu skresľovať okolnosti, ktoré vyplývajú z osobnostných charakteristík poškodenej. Má sklon
správať sa takticky, zbavovať sa viny a zodpovednosti, a teda tieto skutočnosti môžu skresľujúco pôsobiť
na vierohodnosť výpovede poškodenej. Z vyššie uvedeného potom u neho vyplýva, že jeho konanie nie

je takej intenzity a takej miery závažnosti, že by napĺňalo znaky skutkovej podstaty zločinu, za ktorý bol
uznaný za vinného.

V ďalšom obžalovaný podrobne popisuje formy a spôsoby ich spolužitia s poškodenou, pričom
uzatvára, že jeho služobné zaradenie vyžaduje spoľahlivosť a bezúhonnosť, nikdy sa hrubým spôsobom

nespreneveril zákonu, a preto navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku nezistiac dôvody pre postupy podľa § 316
odsek 1 alebo odsek 3 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok

súdu I. stupňa je vo všetkých rozhodujúcich smeroch zákonný.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že pred súdom I. stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, a to
v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Následne okresný súd vykonané dôkazy

vyhodnotil individuálne i v ich súhrne v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku a aj podľa
názoru krajského súdu dospel k správnym záverom o tom, že konanie obžalovaného Q.G. tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku zakladá po formálnej stránke znaky predmetného
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.Skutkové zistenia ustálené súdom I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce
dokazovaniu, ktoré bolo vykonávané na hlavnom pojednávaní.

Dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo a aj v celom súhrne logickým a zároveň aj dostatočne
presvedčivým spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazu krajský súd
nemá, čo vytknúť. Aj pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd
nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na

obhajobu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd I.
stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy skutkové
zistenia oprel. Uviedol tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa § ustanovení Trestného zákona v otázky viny, ako aj v otázke trestu ukladaného obžalovanému.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil, o ktoré dôkazy sa opieral, vyhodnotil dôkaznú
situáciu, analyticky ju rozobral, pričom s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Možno teda zhrnúť,
že krajský súd si osvojuje skutkové závery I. stupňového súdu, v podrobnostiach na ne poukazuje bez
toho, aby považoval za potrebné opakovať niektoré právne úvahy. Krajský súd nemal teda pochybnosť
o tom, že konanie obžalovaného verne vystihuje skutkové zistenia, pričom toto konanie aj napĺňa znaky

zločinu, za ktorý bol odsúdený.

S ohľadom na povahu odvolacích námietok krajský súd len podotýka, že miera a intenzita psychického,
ako aj fyzického pôsobenia zo strany obžalovaného počas manželstva s poškodenou, ale aj potom
preukazujú viaceré chronologické postupy zo strany obranných reakcií poškodenej Ing. M. U.. V tejto

súvislosti treba len podotknúť, že celá činnosť orgánov činných v trestnom konaní v posudzovanej veci
začala tým, že poškodená dňa 27.2.2009, teda po rozvode s manželom dourčila priamo Ministrovi vnútra
SRlist,vktoromjednakdoložilasvojupredchádzajúcužiadosťoprešetreniepostupupríslušníkovpolície
v súvislosti s poškodením fasády domu jej rodičov, ale tiež uvádzala nové skutočnosti, v rámci ktorých
poukazovala na správanie sa obžalovaného ako bývalého manžela voči nej, kde jednak popisovala

právne menej významné, ale aj právne významné formy a spôsoby jeho správania voči nej s tým,
že tento ubližuje jej, jej deťom, jej rodine, pričom v obsiahlom podaní opisuje aj konkrétne psychické
násilie voči nej zo strany obžalovaného. Poukazovala na to, že nevie, čo od neho môže čakať, pretože
obžalovaný jej neustále posiela sms správy na mobilný telefón, z ktorých ona pociťuje obavu, pričom
tietosmssprávyjejposielavneskorýchnočnýchhodináchalebovskorýchrannýchhodináchapodobne.

Poškodená si to zjavne vysvetľovala ako vyhrážky zo strany obžalovaného, a teda žiadala o preventívne
zakročenie zo strany štátnych orgánov. K tomuto listu priložila aj prílohy napr. písomne spracované 6
stranové podklady ku konaniu o rozvode, kde už popisuje konkrétne spôsoby agresívneho psychického
a fyzického správania sa obžalovaného voči nej.

Následne po tom, čo bola poškodená vypočúvaná na Inšpekcii ministra vnútra SR popisovala konkrétne
formy psychického aj fyzického pôsobenia obžalovaného počas manželstva aj neskôr, rovnako tak
úplne zhodne popisovala potom tieto skutočnosti aj v procesnej výpovedi poškodenej v priebehu celého
trestného konania, pričom tieto skutočnosti sú v podstate v súlade s jej výpoveďou sformulované aj vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Treba podotknúť, že z hľadiska obhajobných námietok obžalovaný predovšetkým poukazoval na to, že
poškodená mohla mať motív obviniť ho z trestnej činnosti v súvislosti s vysporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Túto obranu obžalovaného však krajský súd nemôže akceptovať, pretože
poškodená opakovane 3-krát po sebe podávala návrhy na rozvod. V prvom prípade podala návrh na

rozvod už dňa 13.9.2006, kde opisuje spôsoby spolužitia s obžalovaným úplne zhodne ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Na tomto návrhu je aj rukou písaný prísľub obžalovaného,
že sa už nebude vyhrážať, nebude nadávať, ani už nikomu neublíži, a tak poškodená dňa 6.10.2006
vzala návrh na rozvod späť.

Zrejme konanie obžalovaného muselo pokračovať, pretože znovu poškodená podala návrh 3.4.2007,
kde opakovane popisuje formy a spôsoby agresívneho správania obžalovaného voči nej. Aj tento návrh
na rozvod vzala poškodená späť, pričom až na základe ďalšieho návrhu na rozvod zo dňa 4.4.2008 boli
manželia U., to znamená obžalovaný a poškodená právoplatne rozvedení ku dňu 22.5.2008.Z hľadiska možného motívu poškodenej ako ho naznačuje obžalovaný, tento krajský súd vylučuje už
aj na základe tej skutočnosti, že pri podávaní trestného oznámenia na obžalovaného dňa 9.6.2006 na

OO PZ v Senici poškodená popisovala ako má s obžalovaným od r. 2003 problémy, stále na ňu žiarli,
upodozrieva ju z nevery, fyzicky ju napáda, vyhráža sa jej, že ju zabije, zhodne toto zopakovala aj pri
výsluchu dňa 11.12.2006 na Inšpekcii ministra vnútra SR.

Z vyššie uvedenej chronológie postupu vyplýva, že poškodená sa na obžalovaného opakovane

sťažovala od r. 2006, pričom spôsoby a formy násilia zo strany obžalovaného voči nej opisovala úplne
zhodne tak v predchádzajúcich výpovediach ešte z r. 2006 pred orgánom činným v trestnom konaní,
takisto aj v návrhoch na rozvod z r. 2006 a 2007 a napokon treba podotknúť, že všetky tieto výpovede
vlastne obsahuje aj skutková veta napadnutého rozsudku.

Krajský súd je potom toho názoru, že správanie sa obžalovaného voči nej, poškodená vlastne pociťovala

skutočne ako značné príkorie, s ktorým sa nevedela jednoducho vysporiadať, a preto jednak podávala
trestné oznámenia, a jednak podávala opakovane návrhy na rozvod.

Na záver treba podotknúť, že poškodená jednoznačne vzala svoju iniciatívu do rúk, keď napísala prvý
list ministrovi vnútra vtedy, keď už nemohla znášať ako jej obžalovaný počas nočných hodín posielal

sms správy, ktoré sú jednak zadokumentované v spise a ktoré jednak krajský súd hodnotí ako skutočne
ponižujúce voči poškodenej.

Z týchto dôvodov krajský súd nemá dôvod pochybnosti o vine obžalovaného tak, ako to ustálil okresný
súd.

Okresný súd nepochybil ani pri posudzovaní podmienok pre ukladanie trestu obžalovanému, pretože
postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 odsek 1, odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona, ako aj s
ustanoveniami § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona.

Je toho názoru krajský súd, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený vo forme podmienečného trestu
odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu je viac menej najmiernejším trestom aký
mohol obžalovanému okresný súd ukladať.

Z týchto dôvodov teda krajský súd potom nezistil žiadny dôvod pre zmenu, či prípadné zrušenie

napadnutého rozsudku, a preto o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.