Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Ján Burik
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/128/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913204568
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913204568.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XXX, proti odporkyni E. R., rod. Z., nar. X. X.. XXXX, bytom B. Q. XXXX/XX, K. T. - L. T., v konaní
o vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, na odvolanie
účastníkovprotirozsudkuOkresnéhosúduvRužomberku,č.k.3C/68/2013-98zodňa18.10.2013,takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých
manželov (ďalej už len „BSM“) s tým, že odporkyňu zaviazal vyplatiť navrhovateľovi na úplné vyrovnanie
podielov sumu 20 000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal a zároveň ich zaviazal uhradiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok
vo výške 2 275,25 Eur každého, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 143 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 150
Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že účastníci sa na vyporiadaní nedohodli. Bol toho názoru, že
druhý rodinný dom bezprostredne susediaci s rodinným domom, ktorý využíva odporkyňa s maloletými
deťmi a o ktorý žiaden z účastníkov nemal záujem, by mal byť prikázaný do výlučného vlastníctva
odporkyne, lebo pre túto účastníčku je z praktického hľadiska výhodnejšie predať, resp. prenajať tento
rodinný dom na základe vlastného rozhodnutia kupujúcim, ktorých si sama vyberie, resp. prenajať
nájomcom, ktorých si sama vyberie za kúpnu cenu, resp. nájomné, ktoré sama dohodne. Uvedené
nemusí pre ňu predstavovať mimoriadnu záťaž, pokiaľ napr. úkonmi predaja poverí realitnú kanceláriu.
Čo sa týka uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi na vyplatenie podielov sumu 20 000,- Eur, súd
mal za to, že je v jej schopnostiach tento výplatok pre navrhovateľa zabezpečiť, a to čiastočne z úspor
a čiastočne formou úveru, nakoľko má riadne zamestnanie. V lehote 30 dní podľa názoru súdu je
odporkyňa schopná vybaviť si aj úver v banke, a preto jej stanovil túto lehotu na úplné vyplatenie podielu
navrhovateľa.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporkyňa. Poukazovala na
to, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach vyplatiť navrhovateľa v stanovenej lehote a zotrvala
teda na tom, aby rodinný dom bol pridelený do výlučného vlastníctva navrhovateľa, nakoľko ona túto
nehnuteľnosť nevyužíva a prakticky ju nepotrebuje. Úlohou súdu podľa jej názoru je rozdelenie majetku
a nie riešenie prípadných budúcich osobných, susedských sporov, tak ako je to uvedené v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť,
okrem súdneho poplatku, voči ktorému sa odvolal. Odvolanie odporkyne považoval za právne
nejasné, na základe toho i nezákonné, keď naviac neuvádza, resp. nešpecifikuje sumu, akou čiastkou
nedisponuje. V prípade, ak by súd vyhovel požiadavke odporkyne a zmenil rozsudok tak, že prikáže dom
do jeho výlučného vlastníctva, na vyrovnanie majetkových podielov by táto skutočnosť nemala výraznývplyv, keďže okrem uvedenej stavby súd v rozsudku prikázal odporkyni aj ďalšiu stavbu a pozemky a
ďalšie v rozsudku uvedené hnuteľné veci. Nedostatok finančných prostriedkov odporkyne je riešiteľný
spotrebným úverom alebo hypotekárnym úverom so založením uvedenej nehnuteľnosti, prípadne predaj
tejto nehnuteľnosti za podstatne vyššiu cenu ako je požadovaná suma 20 000,- Eur, keďže uvedená
nehnuteľnosť má podstatne vyššiu trhovú hodnotu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zákonná úprava v ust. § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých súd vychádza pri
vyporiadaní BSM v prípade, ak sa účastníci (bývalí manželia) nedohodnú. Okrem iného kladie dôraz na
záujem, resp. potreby maloletých detí, na to, ako každý z manželov sa staral o rodinu a ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri vyporiadaní možno bezpodielovému spoluvlastníkovi prikázať vec i proti jeho vôli, pretože za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva bol vlastníkom celej veci, takže jej prikázaním do výlučného vlastníctva
nezískava nič naviac. Účelom konania o vyporiadanie BSM súdom nie je totiž to, aby sa účastníci
zbavovalivlastníctvakveciam,ktoréužvlastniťnechcú,pretožekaždýzbezpodielovýchspoluvlastníkov
bol za trvania spoluvlastníctva vlastníkom celej veci a nemožno preto ani nariadiť pri vyporiadaní súdom
predaj veci, ktorú žiadny z bývalých spoluvlastníkov nechce. I v tomto prípade ale súd musí dbať na
rovnosť účastníkov v tom, aby svojím prípadným rozhodnutím neprimerane nezaťažil len jedného zo
spoluvlastníkov s tým, že mu prikáže napr. všetky veci, o ktoré nemá záujem ani jeden z účastníkov.
Nie bez významu je potom i otázka prípadnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, a preto súd je
povinný prihliadať i na finančné možnosti účastníkov tak, aby nemuselo dochádzať k nútenému výkonu
rozhodnutia, najmä v prípadoch, keď už v čase rozhodovania je zrejmé, že finančná situácia účastníkov
neumožňuje splniť rozsudok súdu v ním stanovenej lehote.
Vychádzajúc z týchto skutočností je potom potrebné poukázať na to, že prvostupňový súd dostatočným
spôsobom neprihliadal na tieto skutočnosti a neprimerane podľa názoru odvolacieho súdu zaťažil
odporkyňu, ktorej prikázal do vlastníctva všetky nehnuteľné veci, bez toho, aby sa vyporiadal s tým, či
takýto postup, a tým i finančné zaťaženie, je v súlade so záujmami maloletých detí, ktoré jej boli zverené
do výchovy. Súd nemá možnosť v tomto konaní žiadnym spôsobom nútiť odporkyňu k čerpaniu úverov
za účelom vyplatenia navrhovateľa, najmä v situácii, keď majetkové pomery účastníkov je možné riešiť
rozdelením majetku, a preto zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v tomto smere neobstojí a
odvolací súd musel takéto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Tu je potrebné zdôrazniť, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v otázke rozdelenia vecí (tak ako je
to už i vyššie naznačené), a teda ani návrhom odporkyne, týkajúcim sa ostatných pozemkov, patriacich
do BSM, ale naopak musí prihliadať i na prípadný výkon rozhodnutia, tak aby rozsudok súdu bol v
prvom rade realizovateľný rozdelením vecí a neprimerane finančne nezaťažoval toho ktorého účastníka
konania, najmä s prihliadnutím na záujmy maloletých detí.
Keďžehodnotanehnuteľností,ktorájepredmetomodvolaciehokonania,predstavujepodľazdôvodnenia
súdu30000,-Eur,nemožnohovoriť,žebytátoskutočnosťbolabezvýznamnoupricelkovomvyporiadaní
BSM, tak ako to tvrdil navrhovateľ, a preto na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.