Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/135/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106011111
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2106011111.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a JUDr. Daniely Šramelovej v trestnej veci proti obžalovanému O. N., pre trestný čin
lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písm.b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31.10.2013 sp.zn. 30T/68/2006
na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného O. N. za vinného z trestného činu lúpeže
podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, a z prečinu podvodu
podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 24. júna 2005 v čase okolo 08.15 hodiny v Y. na G. ulici č. X na 2. poschodí v byte O. Q. pristúpil
k O. Q. sediacemu v izbe za stolom a povedal mu, aby mu dal mobilný telefón, z ktorého si zavolal,
následne mu povedal, aby si ľahol na zem dole tvárou, odrezal kábel z vysávača a týmto mu zaviazal za
chrbtom ruky a žiadal od neho peniaze s tým, že ho rozviaže, až keď mu tieto peniaze dá a odviazal ho,
až potom, keď mu O. Q. prisľúbil, že mu dá peniaze, po čom poškodený odišiel do spálne a zo skrinky
vytiahol 3000,- Sk (99,58 Eur), ktoré tento odovzdal obžalovanému, čím O. Q. spôsobil majetkovú škodu
vo výške 3.000,- Sk (99,58 Eur) a nespôsobil mu žiadnu ujmu na zdraví,

2/ dňa 28.11.2006 v Trnave na Sladovníckej ulici č. 15 pri ubytovaní sa v hoteli Prestige uviedol, že všetky
výdavky za jeho ubytovanie bude za neho hradiť jeho zamestnávateľ spol. Peugeot Trnava a v priebehu
pobytu v hoteli uviedol ako ďalšieho zamestnávateľa spol. Mladá Boleslav so sídlom Kozmosiho č. 37
v Českej republike, pritom nebol vôbec zamestnaný a v uvedených spoločnostiach nikdy nepracoval,
v hoteli bol ubytovaní od 28.11.2006 do 30.11.2006 a v priebehu ubytovania konzumoval viackrát
v reštaurácii hotela, čím spôsobil počas ubytovania poškodenej spoločnosti Trnava REAL, s.r.o.,
Sladovnícka 15, Trnava škodu vo výške 14.967,- Sk (496,81 Eur).

Za to túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa 234 odsek 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25
(dvadsaťpäť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 39a odsek 2 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bol obžalovaný zaradený na
výkon tohto trestu do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň, podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť, aby, do
30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, zaplatil poškodenému O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. X, Y., škodu vo výške 99,58 Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť Prestige Park, s.r.o. so sídlom
Trnava, Sladovnícka 15, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že založil svoje rozhodnutie o vine na dôkazoch,
ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, zaoberal sa aj hodnovernosťou výpovede poškodeného O. Q. a
rozpormi v jeho výpovediach, ktoré vyhodnotil v kontexte so znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne
z odboru psychológie PhDr. Zity Michlerovej, pričom zhodnotil, že u poškodeného nebol zistený žiadny
motív na krivú výpoveď voči obžalovanému.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne, prostredníctvom
svojej obhajkyne, písomne odôvodnil. Poukázal predovšetkým na podstatné rozpory vo výpovedi
poškodeného, ktoré sa týkajú jednak doby, po ktorú mal obžalovaný bývať v jeho byte, ako aj priebehu
samotného skutku. Poškodený na jednej strane uvádzal, že obžalovaný sa voči nemu už v čase
pred spáchaním žalovaného skutku správal agresívne, na hlavnom pojednávaní však uviedol, že
nikdy predtým ho obžalovaný nenapadol, ani mu nespôsobil žiadne zranenia. Poukázal na to, že
poškodený spáchanie údajného skutku ohlásil na polícii až o 2 dni, ohliadka miesta činu nebola vykonaná
bezprostredne, bola vykonaná až dňa 27.06.2005, teda až na tretí deň, čo odôvodňuje pochybnosť o
dôveryhodnosti tohto dôkazu.

Napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že poškodený opakovane vyzýval obžalovaného, aby sa
z jeho bytu odsťahoval čo tento odmietol, súd neskúmal úmysel poškodeného dostať obžalovaného
z bytu za každú cenu. Súd neprihliadal na to, že obžalovaný mal prístup do všetkých miestností
bytu poškodeného, tento pred ním nezamykal žiadnu miestnosť, boli prípady, keď obžalovaný ostal v
byte poškodeného sám, a teda mal možnosť zobrať mu peniaze bez toho, aby o tomto vedel, a aby
musel lúpiť. V súvislosti s alkoholizmom poškodeného a jeho zdravotným stavom, ako aj stavom jeho
osobnosti je dôvodná otázka, či si tento celý skutok nevymyslel len preto, aby obžalovaného dostal z
bytu preč. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná schopnosť poškodeného vnímať, zapamätať
si a reprodukovať dianie v čase skutku, a už vôbec nie, ak bol pod vplyvom alkoholu. Na základe
týchto skutočností má za to, že súd I. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotil, neboli odstránené pochybnosti ohľadom dôveryhodnosti výpovede poškodeného
a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a spod obžaloby ho z trestného činu lúpeže oslobodiť.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietnuť s tým, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a zákonný vo
všetkých jeho výrokoch.

Obžalovaný a jeho obhajkyňa na verejnom zasadnutí zotrvali na písomných dôvodoch podaného
odvolania.

Krajský súd, potom ako zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd I. stupňa na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci v zmysle ustanovenia § 2
odsek 10 Trestného poriadku, náležite zistil skutkový stav veci a vyhodnotením dôkazov dospel k úplným
a správnym skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania.

Súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v
dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s
ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami, ktoré
vyplývajú z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto v podrobnostiach na ne len poukazuje

Čo sa týka skutku ktorý je uvedený v bode 2/ rozsudku, vina bola uznaná na základe vyhlásenia o vine
obžalovaného, ktoré súd I. stupňa prijal.

Odvolanie obžalovaného sa týka len skutku v bode 1/ rozsudku.

Krajský súd nemá podstatné pripomienky k tomu, akým spôsobom okresný súd vyhodnotil obranu
obžalovaného a jednotlivé dôkazy. Súd I. stupňa sa zaoberal tak rozpormi vo výpovediach obžalovaného,
ktorý od počiatku spáchanie tejto trestnej činnosti popiera, ako aj rozpormi vo výpovediach poškodeného.
Správne pri hodnotení výpovedi poškodeného vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne z odboru
psychológie PhDr. Zdeny Michlerovej. Na základe tohto znaleckého posudku a časového odstupu od
skutku aj s prihliadnutím na alkoholizmus poškodeného, jeho intelekt a jeho zdravotný stav, nemal
ani odvolací súd pochybnosti o tom, že práve okolnosti skutku predstavujú pre poškodeného životne
dôležité okolnosti, ktoré sa ho výraznejšie dotýkali, a ktoré si je, napriek organickým zmenám, schopný
zapamätať. V tejto súvislosti následne odvolací súd považoval obranu obžalovaného, podsúvanú aj v
jeho odvolaní týkajúcu sa možného krivého obvinenia zo strany poškodeného, len za ničím nepodloženú
špekuláciu.

Ani odvolací súd nemá dôvod spochybňovať hodnovernosť dôkazov zadovážených či už orgánmi
činnými v trestnom konaní, tak ako aj súdom I. stupňa. Ani skutočnosť, že poškodený podal trestné
oznámenie až 2 dni po skutku a až následne bola vykonaná ohliadka miesta činu, nie je takou
skutočnosťou, ktorá by zabezpečené dôkazy spochybňovala.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a správne vyhodnotenie dôkazov nemal ani odvolací súd
pochybnosti o tom, že obžalovaný svojim konaním, tak ako je uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku,
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005.

Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že trest bol obžalovanému uložený pri spodnej hranici
trestnej sadzby stanovenej v ustanovení § 234 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 140/1961
Zb. Okresný súd tento výrok o treste riadne odôvodnil, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že pri
rozhodovaní o treste zohľadnil nielen trestnú minulosť obžalovaného, ale aj časový odstup od skutku.
Takto uložený trest považoval aj krajský súd za správny a zákonný napriek tomu, že osoba obžalovaného
a jeho odsúdenie za pokračujúci trestný čin lúpeže na území Českej republiky by odôvodňovala
aj uloženie vyššieho nepodmienečného trestu. Vzhľadom na nedostatok odvolania prokurátora však
akékoľvek zvýšenie trestu obžalovanému bolo vylúčené.

Obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody správne podľa § 39a odsek 2 písm.b/ Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko za posledných 10 rokov
bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a to vo veci Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 2T/236/2005, ktorý trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov, uložený mu za trestné činy podľa
§ 216 odsek 1 a § 221 odsek 1 Trestného zákona, vykonal dňa 19.06.2006.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také pochybenia v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali
prípadnú nezákonnosť rozsudku, a teda ani nezistil dôvod pre jeho zrušenie či zmenu, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.