Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510010175
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8510010175.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.09.2013 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej K. F. proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 155/2010 zo dňa 28.02.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 155/2010 zo dňa 28.02.2013 bola obžalovaná
K. F. uznaná vinnou zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 20 k § 222 ods. 2, 3 písm. a/ Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

-obvinená Z. F. ako žiadateľka o úver, v úmysle získať neoprávnene úver od spoločnosti PROFIREAL

SLOVAKIA, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, po predchádzajúcej spoločnej dohode s obvinenou Q.
I., nar. XX.X.XXXX, v presne nezistený deň mesiaca júl 2007 v Starej Ľubovni predložila úverovému
pracovníkovi nepravdivé potvrdenie, ktoré jej po predchádzajúcej dohode vystavila obv. Q. I., o tom,
že ako účtovníčka zamestnaná u živnostníčky Q. I. má príjem 14.960,- Sk, aj napriek tomu, že v
skutočnosti u nej nikdy zamestnaná nebola, čím spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA, s.r.o., uviedli do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktorá následne vyplatila revolvingový úver č.

8300002945 vo výške 176.112,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 4.892,- Sk,
pričom predmetný úver obvineným Z. F. a Q. I. umožnila získať obv. K. F., ktorá v uvedenom období
pracovala pre spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava tak, že ako osoba
oprávnená uzatvárať úverové zmluvy s klientmi, postúpila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300002945
na schválenie aj napriek vedomosti o tom, že údaje uvedené v žiadosti nie sú pravdivé a žiadateľka o
úver v skutočnosti nespĺňa podmienky na získanie úveru a navyše do zmluvy o revolvingovom úvere

uviedla ako spoludlžníka W. Z., trvale bytom Q. XX, I. T., bez jej vedomia, poskytnutý úver obvinené
Z. F. a Q. I. uhrádzali iba čiastočne a nepravidelne, čím spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, s.r.o.,
Mliekarenská 10, Bratislava spôsobili celkovú škodu vo výške 4.007,11 eur,

za čo jej bol uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, 3
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého jej bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona

s použitím § 49 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom, a podľa § 51 ods. 2
Tr. zákona jej bola určená skúšobná doba na 4 roky.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti všetkých troch obžalovaných a prokurátora,
podala odvolanie K. F. iba proti výroku o treste prostredníctvom svojho obhajcu, ktorého si zvolila až po
vyhlásení rozsudku, dňa 14.03.2013. V dôvodoch odvolania vyslovila, že s prihliadnutím na okolnosti

prípadu, druh spáchanej trestnej činnosti a jej osobu má za to, že uložený trest je neprimerane prísny
(§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku). Domnieva sa, že konkrétny charakter súdom zistených okolnostíprípadu, ako aj jej pomerov odôvodňoval zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s
ust. § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, t. j. že v danom prípade existujú dôvody, a to jednak vzhľadom
na okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom na jej pomery, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 39 ods. 1

Tr. zákona, a súd pri objektívnom a správnom vyhodnotení skutkových zistení jej mal uložiť trest pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu na kratšiu
skúšobnú dobu a bez probačného dohľadu. Na rozdiel od ostatných obžalovaných od počiatku uvádzala,
že to, čo jej bolo kladené za vinu, je pravda, pričom podrobne popisovala rozhodujúce skutočnosti pre
trestné stíhanie, ochotne s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovala a významnou mierou

tak prispela k objasneniu stíhaného skutku. K skutku sa priznala už v prípravnom konaní a taktiež na
hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2011, a hoci v úvode pojednávania prehlásila, že sa cíti nevinná, toto
jej vyhlásenie sa týkalo morálnej roviny, nakoľko okolnosti, ktoré ju viedli ku konaniu, boli z ľudského
hľadiska akceptovateľné. Nekonala v záujme privodiť si prospech, ale v snahe pomôcť k získaniu
finančných prostriedkov osobe, ktorú dobre poznala a od ktorej neočakávala, že jej môže klamať. Uverila
obž. I., že dôvodom, pre ktorý táto úver žiadala prostredníctvom tretej osoby, je čisto osobný a nezištný,

keďže ju presvedčila, že je v bezvýchodiskovej životnej situácii a že peniaze nutne potrebuje a použije
ich na výdavky spojené s liečením svojho syna. Až s odstupom času zistila, že obž. I. bola úmyselne
uvedenádoomyluasamasaztohodôvodupovažujezapodvedenúapoškodenú.Konalatotižtovdobrej
viere s vedomím, že pomôže chorému dieťaťu, pričom netušila, že táto jej snaha môže napĺňať skutkovú
podstatu trestného činu. Ďalšou dôležitou okolnosťou je, že svojím konaním nechcela nikomu poškodiť,

už vôbec nie spoločnosti, v ktorej pracovala, pričom tento svoj prístup potvrdila aj tým, že zostatok
škody, ktorý vznikol, zaplatila zo svojho cca 2.500,- eur. Uznáva svoj diel zodpovednosti na vzniknutej
situácii, nikdy predtým a ani potom, na rozdiel od ostatných obžalovaných, sa však nedopustila žiadneho
trestného činu a priestupku, viedla a naďalej vedie riadny život, je hlbokou veriacou, v súčasnosti si
dopĺňa vzdelanie štúdiom odboru sociálnej práce v 2. ročníku na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Argumentujúc vyššie uvedeným má preto za to, že trest, ktorý jej bol vymeraný za jej konanie a
ktorý je rovnaký ako u ďalších dvoch obžalovaných, je nespravodlivý a neprimerane prísny. Akceptuje
rozhodnutie súdu v otázke jej viny, no nemôže akceptovať výrok o treste, pri ktorom súd podľa jej názoru
nedostatočne zvážil potrebu aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a zistené okolnosti náležite
nevyhodnotil. Preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti o výroku o treste a vec

vrátil okresnému súdu alebo aby krajský súd sám rozhodol tak, že uložený trest zmierni uložením trestu
odňatia slobody pod zákonom stanovenú sadzbu s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú
skúšobnú dobu bez probačného dohľadu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním
nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a zistil, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade posudzoval, či postup okresného súdu, ktorý predchádzal napadnutému
rozsudku, netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý
rozsudok zrušiť. Z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že obžalovaná M. F. sa zúčastnila
konania pred súdom a mala možnosť predniesť argumenty vo svoj prospech, ako aj vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom a navrhovať vykonanie ďalších dôkazov, preto jej právo na obhajobu bolo

dodržané. Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s procesným predpisom k všetkým výrokom
napadnutého rozsudku, preto z takto zabezpečenej dôkaznej situácie mohol vychádzať a opierať o ne
skutkové zistenia tak vo vzťahu k výroku o vine, ako aj treste. Je preto potrebné konštatovať, že
napadnutý rozsudok má z procesného hľadiska zákonný podklad.

Aj napriek tomu, že odvolanie bolo obmedzené iba vo vzťahu k výroku o treste, odvolací súd preskúmal
aj výrok o vine z pohľadu existencie dovolacieho dôvodu, pričom nezistil dovolací dôvod vymedzený v
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý by zásadným spôsobom ovplyvnil postavenie obžalovanej.

Následne odvolací súd preskúmal napadnutý výrok o treste. Posudzoval pritom druh a výmeru trestu

z hľadiska odvolacej námietky, t.j. či uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého
bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 rokov, je neprimeraným, na čo
poukazovala odvolateľka obž. M. F..Vo vzťahu k uplatňovanej odvolacej námietke považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že obžalovaná
M. F. bola uznaná vinnou zo spáchania úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, 3 Tr. zákona, za ktorý
zločin umožňuje zákon uložiť sankciu odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Konajúci súd priznal

odvolateľke dve poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36
písm. j/) a k trestnému činu sa priznala a úprimne ho oľutovala (§ 36 písm. l/), priťažujúce okolnosti
zistené neboli. V dôsledku prevahy pomeru poľahčujúcich okolností sa postupom podľa § 38 ods. 3 Tr.
zákona znížila horná hranica trestnej sadzby z desať rokov na sedem rokov osem mesiacov. Konajúci
súd tak mal možnosť ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od troch rokov do sedem rokov osem

mesiacov.

Obžalovaná sa domáhala použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého,
ak súd vzhľadom na okolností prípadu alebo pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu

ustanoveného týmto zákonom.

Z dikcie uvedeného zmierňovacieho ustanovenia plynie, že toto je možné použiť iba v prípade, pokiaľ
existujú také okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré nie sú bežne sa vyskytujúcimi.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za mimoriadne pomery páchateľa podľa § 39 ods. 1 Tr. poriadku
považujú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu, preto za takéto okolnosti
možno považovať napr. situáciu páchateľa, ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb, odkázaných na
jeho výživu, alebo ktoré sú dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, keď neprítomnosť páchateľa, ktorý si
plnil riadne tieto povinnosti, v rodine po dlhší čas by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb,

alebo môže ísť o vážne ochorenie páchateľa. To znamená, že ide o také pomery na strane páchateľa, v
dôsledku ktorých trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby, aj keď na dolnej hranici, by sa
u tohto páchateľa dôvodne pociťoval ako podstatne citeľnejší než u iných páchateľov a bol príliš prísny.

Okolnosťami prípadu sa rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posudzovanie povahy a

závažnosti spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty
spáchaného trestného činu, pokiaľ ich význam a intenzita naplnenia výraznejšie vybočujú z obvyklých
prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší postup pri trestaní.

V danom prípade konajúci súd vyhodnotil ako poľahčujúce okolnosti to, že obžalovaná M. F. viedla pred
spáchaním trestného činu riadny život a k trestnému činu sa priznala a svoje konanie úprimne oľutovala.
Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanej mala byť priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť uvedená
v § 36 písm. k/ Tr. zákona a to, že dobrovoľne nahradila časť spôsobenej škody. Uvedené poľahčujúce
okolnosti však nemožno hodnotiť ako výnimočné, ktoré by odôvodňovali použitie zmierňovacieho

ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, práve naopak, tieto poľahčujúce okolnosti sú najčastejšie sa
vyskytujúcimi, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o druhu a výmere trestu.

Okolnosti spáchania trestného činu zapadajú do bežných spôsobov vykonania činu a neodlišujú sa ničím
neobvyklým od spôsobu spáchania trestných činov úverových podvodov spáchaných zamestnancami

obchodných spoločností poskytujúcich úvery. Ani skutočnosť, že motívom konania obžalovanej bolo
poskytnúť pomoc inej osobe, nemôže byť hodnotená ako výnimočná najmä za zistenia, že obžalovaná
sama podpísala za žiadateľa úver a v žiadosti o poskytnutie úveru z vlastného podnetu ako spoludlžníka
uviedla osobu, ktorá o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť nemala, čím výraznou mierou prispela k
spáchaniu trestného činu aj ďalším osobám.

S poukazom na uvedené odvolací súd vyvodil záver, že v posudzovanom prípade nie sú splnené
podmienky na aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia, keďže na okolnosti, na ktoré poukázala aj
obžalovaná vo svojom odvolaní, s výnimkou priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/
Tr. zákona, konajúci súd prihliadal pri rozhodovaní o treste. K nepriznanej poľahčujúcej okolnosti,

k čiastočnej úhrade spôsobenej škody, je potrebné uviesť to, že aj keď konajúci súd vo výroku o
treste túto neuviedol, nejde o takú podstatnú chybu, ktorej napravenie by malo za následok podstatné
zlepšeniepostaveniaobžalovanej.Prevahadvochpriznanýchpoľahčujúcichokolnostíoprotinezisteným
priťažujúcim okolnostiam je zvýraznená uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonomstanovenej trestnej sadzby a tiež odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Výmera trestu odňatia slobody bola vyššia ako dva roky, preto konajúci súd nemohol postupovať podľa
§ 49 ods. 1 Tr. zákona, ale musel uplatniť zákonné ustanovenie § 51 ods. 1 Tr. zákona, ktorý upravuje

možnosť odkladu výkonu trestu odňatia slobody prevyšujúcom dva roky.

Určenie skúšobnej doby na štyri roky považoval odvolací súd za zodpovedajúci zákonu aj so zreteľom
na vyššie rozvedené okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Neobstojí ani tvrdenie obžalovanej,
že spoluobžalované už boli v minulosti trestne stíhané, preto ona mala mať miernejší trest ako prvýkrát

súdne trestaná. Pokiaľ ide o posudzovanie primeranosti trestu aj vo vzťahu k spoluobžalovaným, tu
je potrebné uviesť, že ich predchádzajúce odsúdenia boli zahladené, preto sa na nich taktiež hľadí,
ako keby súdne trestané neboli. Odvolateľka spáchala trestný čin ako špeciálny subjekt, v postavení
zamestnanca, čím sa zvyšuje závažnosť jej protiprávneho konania a táto je aj zvýraznená pri základnej
skutkovej podstate prečinu úverového podvodu v ods. 2 § 222 Tr. zákona, za ktorý zákon ustanovuje
prísnejšiu sankciu, ako za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na aplikáciu zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona neboli a nie sú splnené. Odvolanie obžalovanej vyhodnotil
ako nedôvodné, keďže nezistil ani žiadne ďalšie pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok zmenu
napadnutého výroku, a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.