Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223801
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112223801.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. verita, s.r.o.,
so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: M. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. I. XXXX/X, XXX XX R. . R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 659,70 eura
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Sitášovou, Exekútorský úrad so sídlom

Astrová 2/A, 821 01 Bratislava pod sp. zn. EX 496/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2525/2012-9 zo dňa 9. októbra 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2525/2012-9 zo dňa 9. októbra 2012 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo
dňa 15.05.2012, sp. zn. WH-B/0411/0284 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), nie je spôsobilým
exekučným titulom a bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú 29.10.2007 medzi

povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) za zmluvu spotrebiteľskú,
na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd považoval za preukázané, že v prejednávanej
veci má povinný postavenie spotrebiteľa a oprávnený postavenie dodávateľa. Exekučný súd skúmal
rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky, teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej formulárovej

zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Exekučný súd s poukazom na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach
spotrebiteľských uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť právomoc
rozhodcovského súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.

Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Oprávnenie rozhodcovského
súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou).

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.Na základe uvedeného súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol,
aby odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ
konštatoval,ževzhľadomnato,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmárovnakéúčinkyakorozsudok
všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania formálnej

a materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť(skutkovéaprávnezávery)rozsudkuvšeobecnéhosúduanirozhodcovskéhosúdu.Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej uviedol,
že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o
dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Rozpor s dobrými mravmi je viazaný len na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú
úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike
v súlade s ust. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Rozhodcovskádoložkabolanaformulovanáadojednanánazákladesplneniazákonnejpovinnostibanky
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a ako taká nemôže

predstavovať neprijateľnú podmienku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných
odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní začatom 18.09.2012 (doručením

návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) domáha vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo
formulárovej zmluve o úvere (čl. 3 ods. 6 zmluvy). Súčasne povinný (dlžník) podpisom zmluvy potvrdil,
že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre úver, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich
predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Podľa Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), sa

zmluvné strany v bode 11.2 dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a Obchodných
podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky,
a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a
Obchodnými podmienkami v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Miestom

rozhodcovského konania je Bratislava.

Po preskúmaní rozhodných skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v
tom, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava)
ako veriteľ a povinný ako dlžník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 60 000,- Sk (1
991,64 eura), je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť napokon nespochybňoval ani odvolateľ v

odvolaní.Exekučnýsúdpretopostupovalsprávne,keďrozhodcovskúdoložkuakosúčasťspotrebiteľskej
zmluvy posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka v predmetnej veci spĺňa všetky podmienky z
pohľaduust.§53Občianskehozákonníkanato,abybolasúdomhodnotenáakoneprijateľnápodmienka,

ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
neplatná. Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, je obsiahnutá v
OP, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľaotom,žesivymieňujerozhodcovskékonanie,atopreukázateľne.Pokiaľodvolateľnamietol,
že právny predchodca oprávneného bol bankou, pričom zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval
povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o
tom,žeichprípadnévzájomnésporybudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaní,odvolacísúdpoukazuje
na dve zásadné skutočnosti, ktoré vo veci neboli splnené na to, aby sa odvolateľ mohol dôvodne na
cit. ust. zákona o bankách odvolávať. Po prvé, zo znenia ust. § 93b ods. 1 vyplýva, že banka má

ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich

obsah, čo je daný prípad. Po druhé, ust. § 93b ods. 1 cit. zákona predpokladá rozhodovanie sporov
pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (zákona č. 510/2002 Z.z.),
ktorým bol Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. V predmetnej veci však zmluva i
OP uvádzali, že spory medzi zmluvnými stranami budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..

Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemôže zakladať právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory totiž neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy

dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo
146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať
za spôsobilý exekučný titul. Sám oprávnený v odvolaní uvádza, že v štádiu posudzovania splnenia

zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný
súd zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie. Keďže exekučný súd konštatoval, že exekučný titul (rozhodcovský
rozsudok) vydaný na základe neprijateľnej (a teda neplatnej) zmluvnej podmienky, je nulitným právnym
aktom, nebolo potrebné zaoberať sa skúmaním podmienok uvedených v § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Len v

prípade, ak rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky, môže súd
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jeobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/
cit. zákona.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie s poukazom na § 219 ods. 1

a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.