Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/299/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213222774
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213222774.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci

navrhovateľky: P. C., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. L.. XX, XXX XX S., právne zast.: JUDr. Eva Mészárosová,
advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: Z. Q., N..
XX.XX.XXXX, A. XXX XX A. Č.. X, právne zast.: JUDr. Emanuel Hebert, advokát, so sídlom Krajinská
30, 820 14 Bratislava 214, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k malol. dieťaťu: M. C., N..
XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje , že žalovaný Z. Q., N.. XX.X.XXXX je biologickým otcom maloletej M. C., N.. XX.X.XXXX

z matky P. C. N.. XX.X.XXXX.

Súd mal. M. zveruje do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Žalovaný je povinný platiť výživné na mal. M. sumou 40,- eur mesačne od 21.9.2011 vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

Výživné za zročné obdobie od 21.9.2011 do 30.04.2015 v sume 1732,- eur súd povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach po 35,- eur spolu bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok.

Styk žalovaného s maloletou dcérou sa neupravuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok 66,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka malol. dieťaťa podala dňa 07.11.2013 na tunajší súd návrh na určenie otcovstva
a úpravu výkonu práv a povinností k malol. dieťaťu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je matkou malol. M. C., N.. XX.XX.XXXX, ku ktorej otcovstvo doposiaľ
nebolo určené. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom začala udržiavať intímnu známosť v roku 2010
avmesiacidecember2010ajanuár2011žilivspoločnejdomácnostiujejsestryJ.M.naadrese:D.XXX,
XXX XX S., kde obývali jednu izbu. V tej dobe mali pravidelný pohlavný styk a v januári 2011 otehotnela.

O jej intímnej známosti s odporcom vedela jej sestra s manželom, u ktorých bývali, ako aj jej súrodenci a
rodina.Počastejdobyodporcapracovalbrigádnicky,prispievalnadomácnosťvsume120,-eur.Koncom
januára2011sanavrhovateľkadozvedela,žeodporcaneprerušil svojuznámosťsosvojoupriateľkouD.,
ktorá podľa udania navrhovateľky býva v A.. Odporca mal nezhody s manželom navrhovateľkinej sestry,pretože sa nevedel prispôsobiť chodu domácnosti a napokon sa ich spolužitie rozpadlo. Odporca sa
musel odsťahovať a navrhovateľka sa vrátila k matke, s ktorou žije v jednej domácnosti. Dňa 21.09.2011
sa jej narodila malol. M. C.. Odporca mal vedomie o tom, že navrhovateľka je tehotná, avšak sa o

ňu nijako nezaujímal. Po narodení dieťaťa mu navrhovateľka poslala SMS a MMS správu, ten ju však
nijakým spôsobom nekontaktoval, na výživu maloletej neprispieval a nepodieľal sa ani na jej výchove.
Dcéru videl, keď mala 9 mesiacov. K uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov neurobil žiadne
vyjadrenie a ani nárok voči navrhovateľke a dieťaťu, že otcovstvo chce uznať. Navrhovateľka ďalej vo
svojom návrhu uviedla, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa nemala pohlavný styk so žiadnym

iným mužom, iba s odporom a z tohto dôvodu otcom maloletej nemôže byť nik iný, len odporca, ktorému
prislúcha zákonná domnienka otcovstva.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, ktoré
jednoznačne preukázalo, že otcom malol. M. Q. Z. Q.Y., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX A. Č.. X.

Navrhovateľka - matka maloletej na pojednávaní dňa 21.04.2015 uviedla, že je nezamestnaná, nemá
žiaden príjem, poberá iba rodinné prídavky na dcéru a finančne jej pomáha matka a jej priateľ. Nemá
žiaden majetok. S odporcom žili v spoločnej domácnosti 2-3 mesiace, potom otehotnela. Uviedla, že do
rodného listu nemohla odporcu viesť, keďže neboli manželia a ani nežili v druhovskom pomere. Pokiaľ
ide o návštevy dieťaťa, odporca z počiatku chodieval, ale v neskorých večerných hodinách, kedy už

dieťa spalo.

Odporca na pojednávaní dňa 21.04.2015 uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k B. Q., N..
XX.XX.XXXX. Je zamestnaný, avšak sú to len sezónne práce, je zamestnaný v B. T.. Odporca mal
v decembri čistý príjem 170,- eur, v januári 2015 236,- eur, vo februári 500,- eur a v marci 414,- eur.

Uviedol, že je pravdou, že s matkou žili v spoločnej domácnosti niekoľko mesiacov.

Účastníci konania nežiadali styk odporcu s maloletým dieťaťom upraviť. Matka maloletej udala, že
neobráni odporcovi, aby navštevoval dcéru.

Kolízny opatrovník navrhol určiť otcovstvo a určiť výživné mesačne sumou minimálne 40,- eur od
narodenia maloletej.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa

nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že otcom maloletého dieťaťa je
Z. Q. a nakoľko určenie otcovstva je v záujme dieťaťa, súd ďalšie dokazovanie už nevykonal, nakoľko
to účastníci konania ani nežiadali.

Účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania a preto v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. súd
v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa
tohto práva výslovne vzdali.