Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15P/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218948
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814218948.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: D. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U., L. B. č. XX, t.č. ÚVTOS R. M. F., proti odporkyni: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
U., L.. D. č. XX/X, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o návrhu navrhovateľa ako otca
o zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej A. E., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na malol. A. E. z a m i e t a .

Z r u š u j evyživovaciu povinnosť navrhovateľa D. E. voči odporkyni S. E. z titulu príspevku na výživu
rozvedenej manželky, určenú rozsudkom OS Prievidza č. 6C/33/2011-17 zo dňa 10.08.2011 v celom
rozsahu a to počnúc 01.12.2014.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 21.10.2014 navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť voči bývalej manželke

a znížiť výživné na maloletú A. na sumu 50,- eur mesačne dňom podania návrhu. Uviedol, že výživné
bolo na maloletú A. určené v sume 200,- eur v roku 2011, ďalším rozhodnutím súdu z roku 2011
bola určená vyživovacia povinnosť na rozvedenú manželku v sume 70,- eur mesačne. Rozsudkom OS
Prievidza č. 1T 18/2014 bol odsúdený na 27 mesiacov výkonu trestu odňatia slobody nepodmienečne z
dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody, navrhuje
znížiť, resp. zrušiť výživné.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že príspevok na výživu rozvedenej manželky nebol znížení
na sumu 30,- eur, už v minulosti sa navrhovateľ neúspešne domáhal zníženia tohto príspevku.

Navrhovateľ sa vyhýbal obom vyživovacím povinnostiam dva roky a neplatí nič. Bývalý zamestnávateľ
s ním skončil pracovný pomer z dôvodu neplnenia pracovných povinností, bol vyradený z evidencie
uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Dlhuje na výživnom sumu viac ako 8500,- eur. Ona sama
poberá len rodičovský príspevok, náklady na bývanie má 220,- eur, jedlo 200,- eur, drogériu 30,-
eur. Na škôlku vynakladá mesačne 50,- eur, ďalej polročné výdavky na škôlku 30,- eur, výdavky na
oblečenie, ošatenie dcéry. Dcéra býva chorá a dopláca aj za jej zdravotnú starostlivosť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to rozsudkom OS Prievidza sp.
zn. 1T 18/2014 z 20.3.2014, písomným vyjadrením odporkyni, resp. matky dieťaťa, potvrdeniami o
poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, rodným listom maloletej, spisom OS Prievidza

č. 14P 78/2013, 14C 49/2014, 6C 33/2011, správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody R. M. F.,
výsluchom kolízneho opatrovníka, oznámením SP Prievidza, na základe čoho zistil tento skutkový
stav:

Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 7C/5/2011 z 28.1.2011 bolo manželstvo účastníkov rozvedené,
maloletá A. bola zverená do starostlivosti odporkyni a navrhovateľovi bola určená vyživovacia

povinnosť vo výške 200,- mesačne.

Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 6C 33/2011 z 10.8.2011 bola navrhovateľovi určená vyživovacia
povinnosť voči odporkyni z titulu príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 70,- eur mesačne
od 25.2.2011. V tej dobe bola odporkyňa na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok,
účastnícinemalivysporiadanéBSM. Navrhovateľ bolzamestnaný spríjmom okolo 600,-eur mesačne,
poukazoval na existujúce dlhy, ktoré mal splácať.

Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 1T 18/2014 z 20.3.2014 bol navrhovateľ uznaný vinným na
tom základe, že hoci mu vyplýva vyživovacia povinnosť voči maloletej A. E. platiť na jej výživu
mesačne výživným 200,-eur v období od 25.2.2013 do 11.10.2013 si túto svoju povinnosť neplnil, nebol
nikde zamestnaný a bol dňa 29.10.2012 vyradený z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu, dňa
8.3.2013 podpísal dohodu o vykonaní pracovnej činnosti, pričom do práce nenastúpil. Následne bol

opäť vyradený pre nespoluprácu z evidencie nezamestnaných a zostal dlhovať na výživnom sumu
1600,- eur. Ďalej bol uznaný vinným z neplnenia si vyživovacej povinnosti z titulu príspevku na výživu
rozvedenej manželky a zostal dlhovať na výživnom za dobu od 25.2.2013 do 11.10.2013 sumu
490,- eur. Za uvedené mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne.
Predchádzajúcim rozsudkom OS Prievidza 3T 29/2013 z 14.2.2013 bol navrhovateľ uznaný vinným

taktiež z prečinu zanedbania vyživovacej povinnosti za dobu neplnenia si výživného od 1.5.2012 a
navrhovateľovi bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Navrhovateľ v priebehu konania na podanom návrhu trval. Zmena pomerov nastala v tom, že v máji
2014 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody pre neplnenie si vyživovacej povinnosti a nemá z
čoho platiť výživné. Predtým pracoval na dohodu ako automechanik s príjmom 100,- eur mesačne,

pracovný vzťah zanikol uplynutím doby. Dcére okrem výživného, ktoré aktuálne neplatí v plnej výške,
iným spôsobom neprispieva. Ďalej uviedol, že má aj iné dlhy titulom úveru v bankách A. a.s. a VUB a.s.,
má dlh aj voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Z výplatných listín vyplýva, že za mesiac júl 2014 mal
príjem 60,93 eur, august 2014 v sume 48,84 eur, september 2014 v sume 116,69 eur, október 2014
mal čistý príjem v rámci pracovného zaradenia 118,- eur, v novembri 2014 98,53 eur, v decembri

2014 v sume 42,85 eur, v januári 2015 v sume 55,49 eur, vo februári 102,06 eur, v marci 2015 v sume
115,43 eur. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom oznámil, že navrhovateľ je vo
výkone trestu od 20.5.2014 a je zaradený do práce od 14.7.2014, ústav vykonáva zrážky na výživné
pre maloletú A. na základe exekučného konania a na bežné výživné bolo zrazené 111,35 eur, otec
uhradil výživné v sume 200,50 eur.

V písomnom vyjadrení z 12.1.2015 odporkyňa poukázala na to, že súd posudzoval pomery na
strane účastníkov v predchádzajúcich súdnych konaniach, kde boli návrhy navrhovateľa zamietnuté.
Navrhovateľ sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody pre neplatenie predmetného výživného, teda
v dôsledku vlastného protiprávneho konania. Strata možnosti dosahovať príjem nemôže ísť na ťarchu
plnenia si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Navrhovateľ vedel o reálnej hrozbe trestu, napriek

tomu vlastným konaním výživné si nesplnil. V priebehu konania odporkyňa uviedla, že do decembra
2014 poberala rodičovský príspevok, od decembra je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce,
má požiadané o podporu v nezamestnanosti. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovala vzlatníctve. Prácusihľadá, jejzdravotnýstavjedobrý,nemôževykonávaťprácuvprašnomprostredí. Má
ukončenú Obchodnú akadémiu a žije s dcérou sama. Býva v byte rodičov, ktorý byt jej rodičia darovali
a za nájom platí 220,- eur spolu s ostatnými platbami. Dcéra navštevuje predškolské zariadenie,

škôlku platí 30,- eur mesačne, strava v domácnosti je 150,- eur, dcéra trpí alergiami, za lieky
dopláca mesačne 20,- eur. O dieťa sa stará, musí si nájsť zamestnanie tak, aby mohla dieťa vodiť
a vyberať za škôlky.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že odporkyňa poberá rodinný prídavok na
dieťa 23,52 eur a rodičovský príspevok poberala do októbra, resp. s výplatou do novembra 2014.

Z oznámenia SP pobočka Prievidza vyplýva, že odporkyňa je poberateľkou dávky v nezamestnanosti

od 19.11.2014 do 30.5.2015, ktorá jej bola vyplatená v decembri 2014 vo výške 181,90 eur, január
2015 v sume 181,90 eur, február 2015 v sume 164,30 eur, marec 2015 v sume 181,90 eur, apríl
2015 v sume 176,10 eur a v máji 2015 v sume 176,10 eur.

Kolízny opatrovník navrhol návrh v časti zníženia výživného na maloleté dieťa zamietnuť. Zo správy z
prešetrenia pomerov u odporkyni vyplýva, že matka býva s dcérou v trojizbovom zrekonštruovanom

byte, maloletá má svoju izbu zariadenú a prispôsobenú svojim potrebám. Hygiena v domácnosti bola
na veľmi dobrej úrovni. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa.

Z rozsudku OS Prievidza sp. zn. 14P/78/2013 z 25.4.2013 vyplýva, že návrh navrhovateľa ako
otca maloletej A. o zníženie vyživovacej povinnosti súd zamietol z dôvodu, že od doby určenia
výživného na maloletú v sume 200,- eur mesačne rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 7C/5/2011

z 27.1.2011 nenastala kvalifikovaná zmena pomerov, pretože navrhovateľ prišiel o zamestnanie
vlastným zavinením, opakovane porušil pracovnú disciplínu. Išlo o zamestnávateľa spoločnosť Q..U..Q.
spol. s r.o. a pracovný pomer bol ukončený ku dňu 9.4.2012. Neskôr bol navrhovateľ ako nezamestnaný
vyradený z evidencie ÚPSV a R Partizánske pre nespoluprácu a následne bol zaradený 11.10.2013.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.5.2014.

Z rozsudku OS Prievidza sp. zn. 14C/49/2014 z 7.5.2014 vyplýva, že súd zamietol návrh
navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky s poukazom na to, že zmeny
umožňujúce zrušenie príspevku na strane navrhovateľa nenastali. Odporkyňa bola naďalej na
rodičovskej dovolenke, zabezpečovala starostlivosť o maloletú A., poberala len rodičovský príspevok.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.8.2014.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaného ustanovenia zákona považoval súd návrh

navrhovateľa v časti, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú A. za nedôvodný, a preto
ho zamietol. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola naposledy určená rozvodovým rozsudkom
účastníkov konania v sume 200,- eur mesačne, a to počnúc právoplatnosťou 8.2.2012. V tej dobe bol
navrhovateľ zamestnanýajehopríjemdovoľoval platiťuvedenévýživné.Následneodmája2012prestaltoto výživné riadne platiť, v dôsledku čoho bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy a
bol mu uložený najskôr podmienečný trest odňatia slobody a aktuálne vykonáva nepodmienečný trest
odňatia slobody tak ako súd udáva prehľadne vyššie. Navrhovateľ odôvodnil zmenu pomerov v tom,

že je vo výkone trestu a dlh na výživnom mu narastá. Podľa názoru súdu a vychádzajúc aj zo súdnej
praxe, táto skutočnosť sama o sebe nezakladá dôvod na zníženie výživného. Navrhovateľ si terajší
stav a stratu pracovnej príležitosti zavinil sám svojím zavineným protiprávnym konaním, ktoré nemôže
ísť na ťarchu plnenia si vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ aj v minulosti mal nezodpovedný prístup k
plneniu si výživného na maloletú, keď výživné po dlhší čas riadne neplatil, a to i v situácii keď vedel, že

je za to trestne stíhaný. Súd poukazuje aj na predchádzajúci rozsudok súdu č.k. 14P/78/2013, ktorým
bol návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietnutý. Navrhovateľ aj v čase, keď bol na slobode
sa zavineným správaním pripravil o zamestnanie, následne nebol riadne evidovaný na úrade práce,
nenastúpil na výkon práce na základe dohody o pracovnej činnosti. Vzhľadom na uvedené nenastala
taká zmena pomerov, ktorá by založila dôvod na zníženie výživného, pretože súd vychádza zo zásady
tzv. potencionálneho príjmu navrhovateľa, ktorý by dosiahol nebyť jeho odsúdenia a výkonu trestu a

zachovaniapracovnéhopomeru uzamestnávateľa Q..U..Q.s.r.o.,kde bolpracovnýpomer ukončený z
dôvodov na jeho strane. Skutočnosť, že následne otec dosahoval pred nástupom do výkonu trestu, ako
i počas výkonu trestu odňatia slobody nízky príjem nemôže ísť na ťarchu výživného zvlášť za stavu,
že navrhovateľ ako otec na výživu dcéry iným spôsobom neprispieva, s dcérou sa nestretáva, preto
musí byť jeho vyživovacia povinnosť vyvážená finančným plnením. Na druhej strane vzrástli potreby

maloletej, ktorá na rozdiel od času posledného určenia výživného je v súčasnej dobe umiestnená
v predškolskom zariadení, matka má výdavky na ňu najmenej do 50,- eur mesačne, výdavky na lieky
20,- eur mesačne, ďalej ošatenie, obuv, stravovanie. Matka si pritom plní vyživovaciu povinnosť
predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Za tohto stavu súd návrh otca na zníženie
výživného zamietol ako neopodstatnený.

Navrhovateľ zároveň žiadal zrušiť aj jeho vyživovaciu povinnosť z titulu príspevku na výživu rozvedenej
manželky. Súd považoval tento návrh za dôvodný. Odporkyňa je v súčasnej dobe nezamestnaná,
prestala poberať rodičovský príspevok, ktorý jej bol naposledy vyplatený v novembri 2014. Uviedla,
že je evidovaná ak nezamestnaná, prácu si hľadá a aktuálne poberá len dávku v nezamestnanosti do
konca mesiaca máj 2015. Podľa názoru súdu, odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť tým,

že je spôsobilá sa zamestnať, dieťa je umiestnené v predškolskom zariadení, môže si nájsť prácu tak,
aby zvládla aj starostlivosť o dieťa. Samotná nezamestnanosť a nedostatok pracovných miest nemôže
ísť na ťarchu vyživovacej povinnosti už i s ohľadom na dĺžku doposiaľ určeného výživného. Zmena
pomerov , ktorá teda odôvodňuje zrušenie výživného , spočíva v tom, že odporkyňa je schopná
zamestnať sa, pokrývať svoje náklady na primeranú výživu, pričom tieto pokrýva aj čiastočne dávkou

v nezamestnanosti, ktorá účelovo pokrýva osobu odporkyni v jej nezamestnanosti a nie starostlivosť o
dieťa tak, ako tomu bolo doteraz. Obrana odporkyni, že si nemôže nájsť prácu, pretože dcéru vystrája
a preberá zo škôlky neobstojí, pretože je bežnou vecou, že i pracujúce matky umiestňujú deti do
predškolského zariadenia a len táto skutočnosť nemôže matke brániť zamestnať sa. Odporkyni v
zamestnaní sa nebránia žiadne závažné objektívne skutočnosti. Súd čiastočne vzhľadom na povahu

tohto príspevku prihliadol i na to, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody i keď v dôsledku
vlastného zavineného konania. Súd zrušil výživné od 1.12.2014, kedy odporkyni skončilo poberanie
rodičovského príspevku a začala fakticky poberať podporu v nezamestnanosti, ktorým momentom
nadobudla schopnosť sama sa živiť. Pokiaľ navrhovateľ žiadal zrušiť výživné dňom podania návrhu,
súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.