Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Alena Ernestová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200126
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615200126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa AB

2 B. V., Amsterdam, Stravinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa na doručovanie Teplická
7434/147, Piešťany, sídlo Piaristická 707/25, Trenčín proti odporkyni: O. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Z. H., Š.
XXX/X, o zaplatenie 369,33 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 369,33 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania od
18.09.2013 do 17.12.2014 vo výške 43,04 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
369,33 eur od 18.12.2014 do zaplatenia a na trovách konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľa

Advokátskej kancelárie GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o. 109,02 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia istiny 369,33 eur, kapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 43,04 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
369,33 eur od 18.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že odporkyňa
dňa 02.01.2013 uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
boli úverové podmienky navrhovateľa, s ktorými bola odporkyňa oboznámená a podpisom úverovej

zmluvy prejavila s nimi súhlas. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
revolvingového úveru do výšky úverového rámca vo výške 320 eur zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa odporkyni prostredníctvom kreditnej karty. Čerpanie revolvingového úveru upravuje Hlava
3 úverových podmienok právneho predchodcu navrhovateľa. Odporkyňa sa zaviazala riadne a včas
splatiť poskytnutý úver v pravidelných v mesačných splátkach s termínom splatnosti vo výške určenej
v úverovej zmluve, pričom prvú splátku bola odporkyňa povinná uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po
mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo

možné dohodnúť. Úverovou zmluvou sa odporkyňa zaviazala tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru
vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá aj
platba úroku, pričom v jednotlivých splátkach sú zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej
listiny vrátane poplatkov za poskytované služby podľa sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru, ktorý
je úverom revolvingovým, navrhovateľ uvádzal, že nie je možné určiť výšku ročnej priemernej miery
nákladov (RPMN), pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporkyne a tým sa menia aj údaje
relevantné pre výpočet RPMN. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 95/2010 zo

dňa 27.01.2011, ktorý vyslovil názor, že ak ide o revolvingový úver a nie je možné RPMN pri takomto type
úveru stanoviť, neuvedenie RPMN neznamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Odporkyni bolo
podaním navrhovateľa zo dňa 12.11.2014 oznámené, že pohľadávka z nezaplateného úveru, ktorú voči
nejevidujeprávnypredchodcanavrhovateľa,prešlazmluvouopostúpenípohľadávokzodňa18.03.2013na navrhovateľa, ktorý je oprávnený pohľadávku vymáhať. Napriek výzve navrhovateľa žalovanú sumu
neuhradila.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, pričom súd mal doručenie predvolania preukázané dňom

01.04.2015. Nežiadala pojednávanie odročiť a k návrhu sa nevyjadrila. Súd preto v zmysle § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti odporkyne, ale aj v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorý taktiež neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil úverovú zmluvu zo dňa 02.01.2013, predžalobnú upomienku,
podacie hárky, ktorými navrhovateľ preukazoval doručenie predžalobnej výzvy odporkyni, oboznámil
úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu Premium vrátane

príručky pre držiteľa kreditnej karty, výzvu k splateniu celého dlhu zo dňa 12.11.2014 a podací hárok,
ktorým navrhovateľ preukázal doručovanie tejto listiny odporkyni, oboznámil výpis čerpania splátok a
úhrad, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nárok navrhovateľa je oprávnený.

Odporkyni bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým limitom 320 eur, pričom na základe zmluvy
a zmluvných podmienok sa odporkyňa zaviazala platiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne

platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorom je obsiahnutá aj platba úroku. V
zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 43,93 % s tým, že odporkyňa mala z úveru vrátane odplaty
a poplatkov vrátiť 385,11 eur. Z prehľadu čerpania úveru mal súd preukázané, že odporkyňa, ktorá sa
zaviazala splácať úver splátkami vo výške 4 % z dlžnej čiastky, tento úver riadne nesplácala a ku dňu
17.12.2014 dlhuje navrhovateľovi 369,33 eur, v čom je zahrnutá istina, úroky z úveru, zosplatnená istina

a poplatky za upomienky a výpisy z účtu. Z výšky čerpaného úveru zaplatila iba 39 eur. Keďže odporkyňa
nesplácala jednotlivé splátky, navrhovateľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka požiadal o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pričom v žalobnom návrhu si navrhovateľ neuplatňuje
zosplatnený zmluvný úrok a dohodnuté zmluvné pokuty.

I keď účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ide o

spotrebiteľský úver, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ods. 1, 2

(1)Tentozákonupravujeprávaapovinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. písm. a - d / na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou

Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.,

1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Na daný spor je potrebné aplikovať ustanovenia tohto zákona, keďže k uzavretiu zmluvy o úvere došlo

za jeho účinnosti.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa o tom, že v úverovej zmluve vzhľadom na charakter
revolvingového úveru nie je možné uvádzať RPMN, a preto ak RPMN nie je uvedená, nemožno
považovaťúverzabezúročnýabezpoplatkovspoukazomnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.
6Co/95/2010. Tento rozsudok vychádza z aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 281/2001

Z.z. Odporkyňa však uzavrela úverovú zmluvu 02.01.2013 t.j. za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. a
ustanovenia tohto zákona upravujú aj pri revolvingovom úvere uvedenie výšky RPMN v úverovej zmluve.
Vzmluvezodňa02.01.2013jeuvedenáajRPMNato43,93%.SúdprepočítalvýškuRPMNvychádzajúc
zo zmluvných dojednaní účastníkov. Podľa týchto sa mal úver splácať v splátkach vo výške 4 % z
dlžnej čiastky a malo sa celkom zaplatiť 385,11 eur. V zmysle zmluvných dojednaní pre výpočet výšky

vrátenej sumy boli kritériá - čerpanie výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške pri najvyšších
poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, kedy sa považoval úver za úver poskytnutý na obdobie jedného
roka a splatný v 12 splátkach s rovnakou výškou istiny. Súd podľa týchto údajov prepočítal výšku
RPMN s výsledkom 35,84 %. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v úverovej zmluve nebola RPMN uvedenásprávne,avšaknievneprospechspotrebiteľa,keďževýška vrátenéhoúveruuvedenávúverovej zmluve
zodpovedá výpočtu súdom. Preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. nie je možné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa je oprávnený a tak zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 369,33 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania
kapitalizovaný od 18.09.2013 do 17.12.2014 na 43,33 eur a úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka od 18.12.2014 vo výške určenej v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č.
87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov ku dňu uzavretia záväzkového vzťahu o 8 percentuálnych

bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 12.01.2013 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola stanovená na 0,25 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky podľa návrhu t.j. vo výške 8,25 %
ročne, pričom úroky boli priznané od 18.12.2014 do zaplatenia a úrok od 18.09.2013 do 17.12.2014 bol
kapitalizovaný na sumu 43,04 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu priznal

navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 35
eur a trov právneho zastúpenia priznaných a vypočítaných podľa § 13a, § 18 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. v platnom znení. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za dva
úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žalobného návrhu po 28,22 eur
v zmysle § 13a a 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, k čomu treba v zmysle § 15 vyhlášky pripočítať 2 x

8,04 eur režijný paušál za r. 2014, pričom celková výška náhrady trov konania za dva úkony právnej
pomocivrátanerežijnéhopaušálučiní72,52eur.PrávnazástupkyňanavrhovateľajeplatcomDPH,preto
v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky k odmene právnej pomoci a priznaným režijným paušálom je
potrebné pripočítať 20 % DPH, pričom súd výšku trov právneho zastúpenia vyčísľuje na 87,02 eur. Po
pripočítaní súdneho poplatku 35 eur je celková výška náhrady trov konania súdom vyčíslená na 109,02

eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.