Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/65/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216351
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614216351.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit
a. s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovanému K. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. L. XX,
štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 375,29 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 126,34 Eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 61,96 Eur od 26.10.2011 do zaplatenia, spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 8,05 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
52,83 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia a spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3,50 Eur od
26.01.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba v časti zaplatenia sumy 248,95 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 248,95 Eur
od 26.11.2012 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 375,29 Eur s príslušenstvom.

Uviedol, že Slovak Telekom, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 uzatvorila
so žalovaným dňa 29.11.2010 Zmluvu o pripojení a dňa 29.11.2010 Dodatok k Zmluve o pripojení
podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Predmetom Zmluvy o pripojení bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program PODLA SEBA
1 (0,06). Predmetom Dodatku bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón Samsung
S5230 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol danou Zmluvou
určené plnenie riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil faktúry, teda neplnil záväzok
vyplývajúci z Dodatku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho následne vyplýva mu povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca vystavil žalovanému faktúry č.
XXXXXXXXXX na sumu 61,96 Eur so splatnosťou 25.10.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 8,05
Eur so splatnosťou 25.11.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 52,83 Eur so splatnosťou 25.12.2011,
faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,50 Eur so splatnosťou 25.01.2012 a faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.11.2012, ktorá suma predstavuje zmluvnú pokutu.

Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení
pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe

uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.
Žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil.

Žalobca svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, na základe čoho mu vzniklo právo vyfakturovať
cenu služieb a dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného. Žalovaný sa nezaplatením vyššie uvedených faktúr dostal do omeškania, preto žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 16.04.2015 nezúčastnili, svoju
neúčasť neospravedlnili, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol
bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, doručenie má vykázané náhradných spôsobom v zmysle §
47 ods. 2 O. s. p., preto súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného s poukazom na
ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
29.11.2010, Dodatku k Zmluve o pripojení uzatvorenom dňa 29.11.2010, faktúr č. XXXXXXXXXX
na sumu 61,96 Eur so splatnosťou 25.10.2011, č. XXXXXXXXXX na sumu 8,05 Eur so splatnosťou
25.11.2011, č. XXXXXXXXXX na sumu 52,83 Eur so splatnosťou 25.12.2011, č. XXXXXXXXXX
na sumu 3,50 Eur so splatnosťou 25.01.2012 a č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 Eur so splatnosťou
25.11.2012, Oznámenia o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.11.2010 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o
pripojení v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom
Zmluvy bol program služieb PODLA SEBA 1 (0,06).

Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 29.11.2010 uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení.
Predmetom Dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1, a to vo vzťahu k SIM
karte uvedenej v záhlaví Dodatku, resp. k inej SIM karte, ktorá ju bude v budúcnosti nahradzovať s
tým, že účastník je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty uvedený v tabuľke č. 1
Dodatku. Predmetom Dodatku bol taktiež predaj mobilného telefónu značka Samsung S5230 za kúpnu
cenu 1,--Eur. Z uzatvoreného Dodatku tiež vyplývala povinnosť pre žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu počas 24 mesiacov pod následkom zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 248,95 Eur.

V bode 4 Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia Dodatku alebo Všeobecných podmienok
povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatku, a to vo výške 248,95 Eur.

Dňa 08.10.2011 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu
61,96 Eur so splatnosťou 25.10.2011, dňa 08.11.2011 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 8,05 Eur so splatnosťou 25.11.2011, dňa 08.12.2011 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX
na sumu 52,83 Eur so splatnosťou dňa 25.12.2011, dňa 08.01.2012 vystavil žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.01.2012 na sumu 3,50 Eur a dňa 08.11.2012 vystavil žalovanému
faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.11.2012, čo predstavovalo zmluvnú
pokutu.

Dňa 20.11.2013 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telecom, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO:
35763469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému.

Dňa 02.12.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. žalovanému oznámila, že postúpila všetky
pohľadávky, ktoré mu vyúčtovala v celkovej výške 375,29 Eur spolu s príslušenstvom na žalobcu.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z., účinný k 29.11.2010, zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z., účinný k 29.11.2010, podnik
má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 29.11.2010, veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, takže
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu
je dôvodná len čo do zaplatenia sumy 126,34 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých služieb
právnym predchodcom žalobcu žalovanému. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur s
príslušenstvom je žaloba žalobcu nedôvodná. Povinnosť žalovaného zaplatiť za poskytnuté služby zo
strany právneho predchodcu žalobcu vyplýva z ustanovení § 42 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z.

Zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v Dodatku
k Zmluve o pripojení zo dňa 29.11.2010 súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V odseku 3 § 53 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných
podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice číslo 93/13/ES bol ich výpočet
spresnený a doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v
Dodatku k Zmluve o pripojení zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je neplatná. Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur je neprimerane
vysoká suma ako sankcia spojená s nesplnením záväzku žalovaného, ktorú žalobca od neho požaduje.
Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, a ktorých práva sa aj v tomto konaní zaplatenia žalobca
domáha má súd preukázané, že za služby žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 126,34 Eur, pričom od
žalovaného požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu takmer v dvojnásobnej výške ako je žalovaná suma za
služby.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti
podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012).

Súd výzvou (č. l. 20 spisu) zo dňa 18.11.2014 vyzval právneho zástupcu žalobcu, či trvá na vydaní
platobného rozkazu v plnom rozsahu z dôvodu, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáha
aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny zástupca
žalobcu ani samotný žalobca na túto výzvu súdu nereagoval.

V konaní má súd preukázané, že Zmluva o pripojení a taktiež Dodatok k Zmluve o pripojení patria medzi
spotrebiteľské zmluvy, tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Zmluvné
dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto,
že žalobca ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení, resp. v jej Dodatku
súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Tým, že
žalovaný porušil povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby žalobcom v lehote splatnosti, podľa názoru
súdu žalobca v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má právo na zaplatenie úroku z
omeškania, čo v danom prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na
sankciovanie žalovaného z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 126,34 Eur s
príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur s príslušenstvom
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalovaný bol v konaní úspešný v prevažne väčšej miere, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil, preto
súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.