Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231786
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113231786.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci navrhovateľa: P. F., A..

X.XX.XXXX, W. B..C..X. XXXX/X, F., zastúpeného: Mgr. Jana Petrášová Laiferová, advokátka so sídlom
Royova 9, Piešťany, proti odporcovi: BOA-S, spol. s r.o., IČO: 36 248 959, so sídlom Lomonosova
5/2796, Trnava, zastúpenému: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške
380,09 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu
odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 20.11.2013 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.9.2013 dané mu odporcom je neplatné a pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu naďalej trvá.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: P.. P. W., F. M.,
S. A., O. O., F. F., U. S., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou zo dňa 30.11.2009;
Listom zo dňa 9.8.2013; Listom zo dňa 15.8.2013; Listom zo dňa 19.8.2013; Listom zo dňa 22.8.2013;
Rozdelením smien na mesiac september 2013;Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
15.9.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa

navrhovateľ domáha na tom skutkovom základe, že bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 30.11.2009, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, navrhovateľ bol prijatý na
pracovné miesto: strážca - bezpečnostný pracovník, miestom výkonu práce bolo dielo vodného zdroja
TAVOS - Veľké Orvište. Odporca listom zo dňa 15.9.2013 doručeným do vlastných rúk navrhovateľa dňa
25.9.2013 označenom ako okamžité skončenie pracovného pomeru, oznámil navrhovateľovi, že s ním
okamžite rozväzuje pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 2 ZP.
Podľanázoruodporcunavrhovateľhruboporušilpracovnúdisciplínutým,žesadňa15.9.2013nedostavil

do práce na svoje pracovisko na objekte vodného zdroja Veľké Orvište, čo bolo zistené na mieste.
Rovnakosapodľatvrdeniaodporcunedostavildopráceanidňa14.9.2013.Neospravedlnenúabsenciuv
práci naviac viacnásobnú zamestnávateľ - odporca považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
osobitne s ohľadom na náplň práce navrhovateľa pri ochrane objektu vodného zdroja a ponechanietohto strategického objektu bez dozoru. Odporca mal tiež za to, že navrhovateľ svojvoľne odcestoval
na dovolenku i napriek nesúhlasu zamestnávateľa - odporcu, čo je rovnako zvlášť hrubým porušením
pracovnej disciplíny a dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Navrhovateľ listom zo dňa 3.10.2013 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a zároveň
uviedol,žeskutkovédôvodyokamžitéhoskončeniasúnepravdivéaniejesivedomýžiadnehoporušenia
pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z nasledovných
dôvodov: navrhovateľ sa v dňoch 14.9.2013 a 15.9.2013 nedostavil do práce z dôvodu čerpania riadnej
dovolenky určenej odporcom a dodatočne odsúhlasenej odporcom. Navrhovateľ pracoval u odporcu v

jednosmennej prevádzke, pracovný čas navrhovateľa bol rozvrhnutý v 12-hodinových smenách, podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2009. Podľa Zákonníka práce o pridelení a čerpaní dovolenky rozhoduje
zamestnávateľ, dovolenky zamestnancov odporcu boli určené odporcom ako zamestnávateľom Plánom
dovoleniek na rok 2013, ktorý bol následne zapracovaný v Pláne služieb na rok 2013. Navrhovateľ
tak ako ostatní zamestnanci čerpal dovolenku podľa uvedeného harmonogramu - plánu dovoleniek.
Poukazuje na to, že dovolenka navrhovateľa nebola správne vypočítaná, navrhovateľ požiadal listom zo

dňa 30.8.2013 Inšpektorát práce Trnava o prešetrenie výpočtu a krátenia dovolenky, Inšpektorát práce
zistil porušenia čo sa týka výpočtu dovolenky navrhovateľa ako aj ostatných zamestnancov.

Poukazuje na to, že dňa 30.8.2013 bolo pri kontrole pracoviska navrhovateľa vykonanej konateľmi
odporcu odsúhlasené čerpanie riadnej dovolenky navrhovateľa v dňoch od 14.9.2013 do 26.9.2013 a
to priamo konateľkou spoločnosti pani F.. Odporca odsúhlasil čerpanie dovolenky navrhovateľa aj dňa

9.9.2013 a to aj v dôsledku výsledku kontroly vykonávanej Inšpektorátom práce Trnava. Poukazuje
na to, že navrhovateľ telefonicky riešil s konateľkou odporcu aj svoje zastupovanie počas čerpania
riadnej dovolenky v období od 14.9.2013 do 26.9.2013 na čo mu pani F. oznámila, že: „ o opravu
harmonogramu plánu služieb sa nemá starať, nemá suplovať jej prácu a kolegovi Klčovi dá včas vedieť
zmenu pracovných smien.“

Právny zástupca odporcu listom zo dňa 9.10.2013 navrhovateľovi oznámil, že odporca trvá na
okamžitom skončení pracovného pomeru a jeho žiadosť o ďalšie zamestnávanie považuje za
bezpredmetnú.

Listom zo dňa 23.10.2013 požiadali právneho zástupcu odporcu o preverenie dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru a pokúsili sa o uzatvorenie zmieru, nedostali odpoveď.

Je toho názoru, že odporca určil navrhovateľovi dovolenku v období od 14.9.2013 do 26.9.2013 a
to v Pláne dovoleniek 2013, v auguste 2013 dovolenku neodsúhlasil z dôvodov, ktoré neexistovali,
potomdovolenkuústnouformouodsúhlasilanáslednesankcionovalnavrhovateľazazávažnéporušenie
pracovnej disciplíny zaslaním okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že navrhovateľ
svojvoľne odcestoval na dovolenku a má neospravedlnenú absenciu v práci. Účelom tohto konania

odporcu bol podľa ich názoru neoprávnený postih navrhovateľa za konanie, ktorým sa domáhal svojich
zákonných práv, keď navrhovateľ upozorňoval zamestnávateľa na porušovanie viacerých ustanovení
Zákonníka práce, čo podľa ich názoru bola nejaká odplata za takéto jeho správanie. Výkon práv zo
strany odporcu považuje navrhovateľ za šikanózny a v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľ si nie
je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného

pomeru, považuje ho za neplatné.

Navrhovateľ uviedol, že čerpanie dovolenky od 14.9.2013 mu ústne odsúhlasila konateľka odporcu pani
H. F. dňa 30.8.2013, keď mu povedala, že dobre, keď tú dovolenku tak potrebuje, má ju schválenú,
keď už o ňu toľkokrát písomne žiadal, ďalej povedala, že ju má schválenú s tou podmienkou, že do
konca roka 2013 žiadnu dovolenku už mať nebude, spýtala sa či s tým súhlasí, povedal áno. Bol pri tom

prítomný jej manžel pán F. F.. Pýtali sa ho ešte ako to má s tou dovolenkou, kedy odchádza, povedal
im, že 11. a 12. má službu v práci a že 12.9.2013 kedy bol deň pracovného voľna pocestuje preč.
Poukazuje na to, že v tomto čase ešte zamestnávateľ nemal vedomosť o výsledku šetrenia Inšpektorátu
práce.PodnetnaInšpektorátpráceposlal30.8.2013nakoľkoInšpektorátprácehopožiadal,žemápodať
písomne podnet, už pred tým ich informoval, aké nedostatky zistil. Následne 2.9.2013 volal s pánom Mgr.

W. zamestnancom Inšpektorátu práce, ktorý vybavoval jeho podnet, ktorému oznámil, že mu písomne
podnet poslal a zároveň mu oznámil, že už nie je potrebné zaoberať sa dovolenkou, ktorú mal čerpať
od 14.9.2013, nakoľko i na toto v podnete poukazoval, s tým, že túto dovolenku mu zamestnávateľdňa 30.8.2013 schválil. Dňa 7.9.2013 sa informoval u kolegu F. M., ktorý mal službu na Generálnom
riaditeľstve TAVOS Piešťany, či už odporca zabezpečil jeho zastupovanie počas čerpania dovolenky
v období od 14.9.2013 s tým, že mu hovoril, že už má dovolenku schválenú, kolega mu povedal, že

žiadna zmena urobená nebola. Dňa 9.9.2013 v pondelok zavolal pani F., lebo jej chcel povedať, aby
sa nezabudlo na jeho zastupovanie počas čerpania dovolenky od 14.9.2013, pani F. mu povedala že
sa nemá starať o plán služieb, nemá suplovať jej prácu a kolegovi O. dá zavčas vedieť zmenu smien.
Všetko to počul S. A., bol pri tom, keď telefonoval s pani F. a mal zapnutý reproduktor. V týždni od
2.9.2013 do 5.9.2013 mu volala pani F. a chcela upresniť nástup do práce, povedal jej, že to má uvedené

v písomnej žiadosti na udelenie dovolenky, ktorú jej poslal a je to uvedené aj na dovolenkovom lístku,
ktorý poslal spolu so žiadosťou. Povedala, že nie je v kancelárii, že jej to má nadiktovať, nadiktoval jej
že nastupuje 14.9.2013 a nastúpi do práce dňa 26.9.2013.Vzhľadom na uvedené dňa 12.9.2013 odišiel
z práce s tým, že nastupuje následne na dovolenku.

Na otázku súdu či ho zamestnávateľ nejakým spôsobom kontaktoval, keď dňa 14.9.2013 nenastúpil do
práce, a kedy sa dozvedel o tom, že zamestnávateľ to považuje za absenciu? Navrhovateľ uviedol: ,,Ja

som sa to dozvedel až 25.9.2013, keď som si prevzal zásielku na pošte okamžité skončenie pracovného
pomeru. Ja som nechcel veriť vlastným očiam, nekontaktoval som odporcu.“

Na otázku súdu, prečo nežiadal navrhovateľ písomné odsúhlasenie dovolenky? Navrhovateľ
uviedol: ,,Lebo som veril odporcovi.“

Na otázku súdu, akým spôsobom prebiehalo požiadanie o dovolenku, schválenie dovolenky, či

navrhovateľ si ešte overoval, či dovolenka mu bola schválená? Navrhovateľ uviedol: ,,V minulosti,
keď som žiadal dovolenku prax u odporcu bola taká, že som zatelefonoval konateľke odporcu, že
žiadam o dovolenku, potom mi ju schválili alebo neschválili, čo mi oznámili tiež telefonicky, keď súhlasili
s dovolenkou, tak som si vypísal dovolenkový lístok, priložil som ju k mesačnému výkazu, poslalo
sa to do Trnavy na sídlo spoločnosti a ja som viac písomne schválenie dovolenky nevidel. Takto

to bolo ešte pred rokom 2013, kedy neboli plány dovoleniek určené vopred, až od roku 2013 sa
vypracovával plán dovoleniek na celý rok. V roku 2013 to prebiehalo tak, že v pláne dovoleniek boli
určené termíny, preto som si už len vypísal dovolenkový lístok, ktorý som priložil k mesačnému výkazu
a poslal zamestnávateľovi. Potom som sa už neinformoval, či dovolenka bola schválená a rovno som
na ňu nastúpil, lebo spravidla to bolo tak, že keďže bol určený harmonogram dovolenky, bolo určené

i zastupovanie.“

Splnomocnenýzástupcaodporcuuviedol,žežalobupovažujezanedôvodnú,keďmázato,žeskončenie
pracovného pomeru je platné, je nesporné, že navrhovateľ sa nedostavil v inkriminovaných dvoch
dňoch na pracovisko, čo nepopiera, nie je podstatné, na čo sa zameriava navrhovateľ, teda koľko mal
dní dovolenky, či tam bola inšpekcia práce, podstatné je či dovolenku mal schválenú alebo nemal,

odporca jednoznačne tvrdí, že dovolenku schválenú nemal, vyplýva to priamo z listinných dôkazov
predložených navrhovateľom, ak navrhovateľ tvrdí opak týchto skutočností, ktoré vyplývajú z týchto
dôkazov opiera sa len o údajný ústny súhlas odporcu, ktorý odporca jednoznačne popiera, má za to,
že navrhovateľ je v dôkaznej núdzi ohľadom svojich tvrdení. Z predloženého rozdelenia plánu smien,
ktoré odporca ako zamestnávateľ vypracováva zhruba mesiac vopred bolo zrejmé, že navrhovateľ mal

v dňoch 14.9. a 15.9.2013 pracovať, z jeho listov zo dňa 9.8. a 15.8. jednoznačne vyplýva, že o tomto
pláne smien a o tom, že má 14. a 15. pracovať vedel i z písomných odpovedí zamestnávateľa - odporcu
zo dňa 19.8.2013 a opakovane 22.8.2013 jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ mu túto dovolenku
neschvaľuje. Napriek tejto jednoznačnej vedomosti navrhovateľ s argumentom, že už má zaplatenú
dovolenku do práce nenastúpil. Má za to, že pracovník bezpečnostnej služby - strážca, ktorého hlavnou

náplňou práce je fyzická ostraha objektu na pracovisku nevyhnutne musí byť a dvojdňová absencia
je jednoznačne závažným porušením pracovnej disciplíny, navrhovateľ sa však bez zjavného dôvodu
spoliehal, že odporca mu bude toto konanie tolerovať, čo sa však nestalo. Tak ako navrhovateľ uviedol
boli viaceré spory medzi navrhovateľom a odporcom, je zrejmé, že podával podnety na Inšpektorát
práce, nemožno od zamestnávateľa očakávať menej prísnu formu za takéto porušenie pracovnej

disciplíny navrhovateľom, keďže navrhovateľ tým ohrozil samotnú zárobkovú činnosť odporcu, ktorý
vykonáva bezpečnostnú službu predovšetkým pre spoločnosť TAVOS, zabezpečuje stráženie dôležitých
strategických objektov. Navrhovateľ ako jediný dôkaz, ktorý má preukázať, že táto dovolenka mu bola
schválená poukazuje na údajné ústne schválenie dovolenky konateľkou odporcu.Na otázku súdu, či v prípade ak mal navrhovateľ službu v práci, túto vykonával sám? Navrhovateľ i
splnomocnený zástupca odporcu uviedli: ,,Áno“

Na otázku súdu, ako sa odporca dozvedel o tom, že navrhovateľ sa dňa 14.9.2013 nedostavil na miesto

výkonu práce? Splnomocnený zástupca odporcu uviedol: ,,Odporca pravidelne námatkovo kontroluje
svojich zamestnancov sám, v tento deň teda tiež to bolo zistené na základe takejto osobnej kontroly
na mieste.“

Na otázku súdu navrhovateľovi, či je pravdou, že sa robia takéto kontroly? Navrhovateľ uviedol: ,,Áno
je to pravda. Takáto kontrola bola naposledy vykonaná 30.8.2014 a potom až 15.9.2013, kedy už som

čerpal dovolenku. Chcem poukázať na to, že tento zamestnávateľ kontrolu v nedeľu ani pred 15.9.2013,
kedy bola nedeľa ani následne kontrolu nevykonával, takúto kontrolu nevykonával ani v takom krátkom
časovom rozsahu.“

Konateľka odporcu H. F. uviedla, že jediná je konateľkou odporcu, bolo to tak i v čase rozhodnom v
predmetnom konaní.

Na otázku súdu aký bol postup spoločnosti pri schvaľovaní dovolenky? Konateľka odporcu

uviedla: ,,Nakoľko je pohyblivá pracovná doba, väčšinou zamestnanci si v predstihu dovolenku
nahlasujú, stačí i telefonicky, minimálne mesiac dopredu, keďže vypracovávame harmonogram práce,
aby sa vedelo, kto kedy má dennú, rannú, nočnú a podobne. Zamestnanec to oznámi buď mne, alebo
môjmu manželovi, ktorý je zamestnaný u odporcu, väčšinou to nahlasujú priamo mne. Väčšinou sa
zamestnanec dozvie obratom, alebo nasledujúci deň, či mu je dovolenka schválená, schvaľujem ju

teda telefonicky a vždy to zanesieme písomne do harmonogramu, aby sa vopred vedelo. Stáva sa, že
zamestnanci požiadajú aj písomne o dovolenku, väčšinou vtedy keď vedia v predstihu dva tri mesiace,
že dovolenku potrebujú, požiadajú písomne, to sa však stáva málokedy. Ja na takýto list vždy písomne
odpovedám, to sa stalo možno dvakrát počas existencie spoločnosti.“

Na otázku súdu, aby sa vyjadrila, ako to bolo v danom prípade so schvaľovaním dovolenky

navrhovateľovi ktorú mal čerpať v dňoch 14.9 a 15.9.? Konateľka odporcu uviedla: ,,Ja som
navrhovateľovi v niekoľkých listoch napísala, že dovolenku schválenú nemá, nakoľko predtým už čerpal
dovolenku, včas mu bolo oznámené, že na dovolenku nárok nemá, oznámila som mu to písomne i ústne,
následne dňa 30.8.2013 sme boli na kontrole, tam som mu to takisto povedala, že dovolenku schválenú
nemá, keď žiadal 6 až 8 dní a v tej dobe mal nárok možno na dva, tri dni, presne to neviem, vtedy mu

bolo vytknuté aj to, že nie je oblečený podľa našich predpisov, mal svoje civilné oblečenie.“

Na otázku súdu, či sa stalo predtým, že by s navrhovateľom ako zamestnancom, boli nejaké problémy,
resp. že by sa bezdôvodne nedostavil do práce? Konateľka odporcu uvádza: ,,Nie, boli tam nejaké
nezrovnalosti, navrhovateľ prišiel vždy s niečím novým, čo sa muselo prekonzultovávať, on to predtým
konzultoval s Inšpektorátom práce.“

Na otázku súdu, či mala vedomosť, že navrhovateľ chcel čerpať dovolenku od 14.9.? Konateľka odporcu
uviedla: ,,Áno, keďže mi to oznámil, že si dovolenku naplánoval. Navrhovateľ ma upozorňoval, že je zlý
prepočet dovolenky, ja som to riešila cez Inšpektorát práce, či tento výpočet bol správny, nakoniec sme
dospeli k tomu záveru, že k pochybeniu prišlo, keďže sme mali i kontrolu z Inšpektorátu práce, ale sme
to už napravili, v auguste 2013 mu zostávali tri dni dovolenky.“

Na otázku súdu kedy sa dozvedela o tom, že navrhovateľ nenastúpil 14.9. a 15.9.2013 do práce?
Konateľka uviedla: ,,Ja z mojej pozície vykonávam námatkové kontroly. V tom období bol ešte trnavský
jarmok, boli sme aj vo Veľkom Orvišti, bolo to 15.9.2013 v nedeľu a zistili sme, že náš pracovník nie je
prítomný, boli tam len z vodárenskej spoločnosti, nakoľko vždy stráži jeden náš zamestnanec a jeden z
vodárenskej spoločnosti. Keďže bolo po 18.00 hod. volali sme k nám na prevádzku do Piešťan, že kto

má mať službu, povedali nám, že na rozpise je napísaný pán F., ale nebol prítomný, preto sme zavolali
kolegu, ktorý mal voľno, aby tam prišiel. Na mieste sme tiež zistili, že v knihe, do ktorej sa zapisujú
príchody a odchody bola aj dňa 14.9. prázdna kolonka, teda že tam nikto nebol. Nakoľko to bolo pre
mňa hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, keďže ja som dovolenku neschválila,
tak som mu písomne napísala moje stanovisko v predmetnej veci, tak že s ním ukončujem pracovný

pomer okamžite. Ja som toho názoru, že ja ako zamestnávateľ určujem, kedy dovolenku dám a kedyju nepriznám. Ja som následne navrhovateľa odhlásila zo soc. a zdrav. poistenia a bolo to pre mňa
ukončené. Navrhovateľ doručil následne písomne žiadosť o ďalšie zamestnávanie, ja som to z vyššie
uvedených dôvodov neumožnila, mal vyplatené všetko potrebné.“

Konateľka odporcu k výpovedi navrhovateľa uviedla: ,,Dňa 30.8.2013 som prišla na bežnú kontrolu, kde
som zistila to čo som už uviedla, že pán F. nebol oblečený podľa predpisov, opätovne žiadal o dovolenku,
ja som mu opätovne povedala, že mu ju neschvaľujem a keďže nebol ani oblečený podľa predpisov,
ani by som mu ju neschválila.“

Na otázku súdu, či teda nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že mu 30.8.2013 povedala, že má

dovolenku schválenú? Konateľka odporcu uviedla: ,,Skutočne ma opätovne žiadal o dovolenku, nie je
pravdou, že by som mu povedala, že ju má schválenú, to som mu nepovedala. Dokonca mi ešte párkrát
v septembri telefonoval, dával mi návrhy, ako by som to mohla zabezpečiť, ja som povedala, že moje
rozhodnutie je konečné a dovolenku schválenú nemá.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa či zostatok dovolenky navrhovateľa do konca roka
bol 8 dní tak, ako to vyplýva z výplatnej pásky? Konateľka uviedla: ,,Áno je to zostatok dovolenky do

konca roka.“

Na otázku súdu aké sťažnosti a rôzne upozornenia zo strany navrhovateľa mala odporkyňa na mysli
v liste zo dňa 22.8.2013 , ktorý adresovala navrhovateľovi? Konateľka uviedla: ,,Navrhovateľ mal od
začiatkuroka2013stálenejakéinvektívy,vadilomukedysaodovzdávajústravnélístky,žesimusíchodiť
pre výplatu ako ostatní zamestnanci, myslím, že jediný nespokojný zamestnanec bol pán F., sťažoval sa

na Inšpektoráte práce. Bol jedným z tých zamestnancov, ktorý sa sťažovali resp. to inicioval. Keď prišli
z Inšpektorátu práce, nedostatky boli už odstránené, boli to chyby v prepočte dovolenky.“

Naotázkusplnomocnenejzástupkynenavrhovateľa,čibolpredloženýplándovolenieknarok2013,kedy
bol predložený a či mal zamestnávateľ voči nemu výhrady? Konateľka odporcu uviedla: ,,Nie takýto plán
dovoleniek predložený nebol. Ja jediné čo som povedala na internej porade bolo to, že ak budú včas

vedieť, že plánujú niekde cestovať, aby si požiadali o dovolenku, bolo to vo februári, alebo marci 2013.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, či mala vedomosť, že mal navrhovateľ zaplatenú
dovolenku? Konateľka odporcu uviedla: ,,Myslím, že to spomenul v nejakom liste, v ktorom sa mi i
vyhrážal, resp. ma upozorňoval, že ak mu dovolenku neschválim, tak mu dovolenku budem musieť
zaplatiť.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ako si overovala prečo sa navrhovateľ nedostavil na
pracovisko? Konateľka odporcu uviedla: ,,Neoverovala som si to, nakoľko viem, že všade rozhlasoval,
že dovolenku mal schválenú.“

Svedok Mgr. P. W. na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, či si svedok pamätá čo bolo
predmetom kontroly Inšpektorátu práce na podnet pána F.? Svedok uviedol: ,,Ja si to už nepamätám,

spis je uložený na Inšpektoráte práce Trnava, ja ako štátny zamestnanec som viazaný mlčanlivosťou.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, či si svedok pamätá, že pán F. mu volal ohľadom
dovolenky? Svedok uviedol: ,,Áno volal mi, ale obsah rozhovoru už neviem potvrdiť, ani vyvrátiť.“

Svedok F. M. uviedol, že pracuje u odporcu ako strážnik, bol údajne zavolaný pred súd na to, aby
dosvedčil, či mu pán F. telefonoval, či má v rozpise napísanú dovolenku alebo službu. Je pravdou, že mu

telefonoval p. F., pýtal sa, či má napísanú dovolenku, alebo to má prepísané, hovoril, že pani konateľka
mu sľúbila dovolenku, povedal mu, že to prepísané nie je, ani nikto druhý namiesto neho nie je napísaný
do služby. Nevie uviesť kedy to bolo kedy to bolo.

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa či si svedok pamätá, či by niektorý večer v nedeľu
prišiel zamestnávateľ na kontrolu? Svedok uviedol: ,,Chodili vo sviatok i v pracovný deň tak cez deň,

ako i vo večerných, alebo nočných službách.“Svedok S. A. uviedol: ,,Viem, že predmetom tohto konania je to, že navrhovateľ mal problémy v práci.
Vravel mi, že podľa neho mal mať dovolenku a podľa odporcu nemal mať a to v počte dní, to je všetko
čo viem o veci.“

Na otázku súdu, či sa vie svedok vyjadriť k neprítomnosti navrhovateľa v práci v dňoch 14.9.2013 a
15.9.2013? Svedok uviedol: ,,Ja som mal v tom čase ruku v sádre, navrhovateľ bol u mňa, doniesol mi
raňajky, povedal mi, že má v práci problémy, že má dovolenku a nesedia mu nejako dni, počet dní na
dovolenku, mal zaplatený nejaký pobyt v Tatrách, chodil tam každý rok v septembri, následne bol za
mnou asi o týždeň a vtedy mi povedal, že dovolenku asi bude mať, lebo za ním bola vedúca a povedala

mu, že dovolenku má schválenú. Následne som bol za ním asi o týždeň uňho doma, bolo to v pondelok,
bol som si kúpiť chleba, chcel som aby mi ho pokrájal, pýtal som sa ho ako to teda má s tou dovolenkou a
on povedal, že musí tam zavolať a pripomenúť im to, lebo nevedel svoje zastupovanie počas dovolenky.
Potom telefonoval, zapol reproduktor, aby som to počul aj ja, zdvihla to pani, on ju oslovil menom, ja
neviem to meno, a povedal, že doteraz nie je ešte určené zastupovanie, že to nevidel, povedala, že
nech sa o to nestará, že ona dá vedieť Klčovi.“

Svedok O. O. uviedol: ,,Navrhovateľ je bývalý kolega, odporca je môj zamestnávateľom. My sme
robili spolu s navrhovateľom, okolo 20.-teho v mesiaci nám chodil rozpis služieb a tam je uvedené, či
má zamestnanec dovolenku, alebo nemá, navrhovateľ mal vraj nahlásenú dovolenku, ale ja som mu
povedal, že má napísané zmeny, tak som mu hovoril, nech zavolá, či mám chodiť na zástup, alebo nie,
on mi povedal, že volal a ja sa nemám do toho čo starať. To je všetko čo ja viem k tomu uviesť.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ako prebieha u zamestnávateľa spôsob
schvaľovania, nahlasovania dovoleniek? Svedok uviedol: ,,Buď sa zatelefonuje, alebo sa zavolá
dopredu, kto kedy by chcel dovolenku a oni pošlú buď na rozpise, že dovolenka je, alebo zavolajú, že
neni dovolenka schválená.

Naotázkusplnomocnenej zástupkynenavrhovateľapopredloženíplánudovolenieknarok2013,čisato

takýmto spôsobom predkladá a či pozná tento dokument? Svedok uviedol: ,,Áno, takýmto spôsobom sa
vopred nahlasujú dovolenky na začiatku roku na celý rok a potom oni určia, či je alebo nie je dovolenka.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, či mu hovoril pán F., že má schválenú dovolenku?
Svedokuviedol:,,Áno,pretosommujapovedal,žetamjamámzapísanésmeny,taktammátelefonovať,
aby som vedel, či ho mám zastupovať, a on mi povedal, že ja sa nemám do toho čo starať, ja neviem,

kto mu to povedal, s kým telefonoval, lebo ja som pri telefonáte nebol.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľa, či si pamätá, že by bol zamestnávateľ na kontrole
v nedeľu večer? Svedok uviedol: ,,Boli tam x-krát, ja si nepamätám, či to bolo v nedeľu večer.“

Svedok F. F. uviedol: ,,Konateľka odporcu je mojou manželkou, navrhovateľ je bývalý zamestnanec,
ja mám k nemu normálny vzťah. Ja viem, čo je predmetom tohto konania. Ja čo si pamätám, keď

navrhovateľ žiadal o dovolenku, umožnené mu to nebolo, s tým, že v tom období na to ani nárok nemal,
myslím v takom rozsahu v akom ju žiadal, keď sme boli predtým na kontrole bol v civile, teda nemal
pracovný odev aký mal mať, išli sme aj na rutinnú kontrolu 15.9. myslím, že to bola nedeľa, prišli sme
na prevádzku, kde mal navrhovateľ pracovať, zistili sme, že tam nebol ani deň predtým, čo nás veľmi
prekvapilo, nakoľko je to vodný zdroj, ja som sa mu snažil dovolať, bol nedostupný, hneď som potom

zabezpečoval druhého človeka.“

Na otázku súdu, či bol priamym svedkom vyššie uvedených skutočností ohľadom toho, že navrhovateľ
žiadal o dovolenku? Svedok uviedol: ,,Bol som pri tom a dovolenka mu bola zamietnutá. Bola tam moja
manželka, bolo to myslím na tej predchádzajúcej kontrole, ktorú sme mali, bol som svedkom toho, že
navrhovateľ žiadal dovolenku, s tým, že mal dovolenku zakúpenú, manželka navrhovateľovi hovorila,

že ten počet dní dovolenky, ktoré žiada nemá a nemôže mu ich toľko dať.“

Naotázkusúdu,činebolsvedkominéhokeďnavrhovateľskonateľkouodporcuriešildovolenku?Svedok
uviedol: ,,Myslím, že to bolo v auguste, stále sa to točilo okolo toho, že navrhovateľ má zaplatenú
dovolenku a zamestnávateľ mu ju nemôže dať. Keby bola umožnená dovolenka, hneď by sa to riešilo v
rozpise, a hneď by to vedeli aj ostatní zamestnanci, vedeli by, že ho treba zastupovať.“Na otázku súdu akú funkciu vykonáva u odporcu? Svedok uviedol: ,,Ja mám na starosti, že chodím
na kontroly, kontrolujem dodržiavanie predpisov, dodržiavanie obchôdzok, alkohol na pracovisku a
podobne.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ako by hodnotil prácu navrhovateľa? Svedok
uviedol: ,,Navrhovateľ často nosieval svoje vlastné oblečenie, prekvapil nás, že napriek tomu, že to
nemal odsúhlasené, nenastúpil do práce.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, či mal pred tým absenciu? Svedok uviedol: ,,Nie.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, či navrhovateľ upozorňoval na nedostatky? Svedok
uviedol: ,,Na jeho podnet sme mali nejaké kontroly, ale pokiaľ kontrola prišla, týkalo sa to počtu zostatkov

dovolenky, všetko bolo prepočítané a dalo sa to do poriadku.“

SvedokU.S.uviedol:,,Jasomzamestnancomodporcu,navrhovateľjemôjbývalýkolega,smekamaráti.
Ja viem, čo je predmetom tohto konania, navrhovateľ mi len povedal, že on má schválenú dovolenku,
povedal mi to ešte pred dovolenkou. To je všetko čo mi povedal.

Na otázku súdu či následne bol volaný na jeho zastupovanie kedy a kým? Svedok uviedol:: ,,Volala mi

pani konateľka, či sa môžem dostaviť do služby, lebo pán F. nie je v službe, ja si nepamätám už dátum.“

Na otázku súdu, či sa zaujímal čo sa stalo? Svedok uviedol: ,,Nie, ja som vedel, že on je na dovolenke.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ako prebiehalo čerpanie dovoleniek, ako sa
schvaľovali dovolenky? Svedok uviedol: ,,Zavolali sme na firmu, povedali sme, kedy chceme dovolenku,
potom nám prišiel rozpis služieb, a tam väčšinou bola už napísaná dovolenka, alebo bolo to aj tak, že

keď sme už mali rozpis služieb a chcel som dovolenku, ja som zavolal pani konateľke a tá mi povedala,
že tam mám niekoho napísať, kto ma bude zastupovať, dovolenku som mal schválenú a išiel som na
dovolenku. My sme sa vždy s pani konateľkou telefonicky dohodli, či mám schválenú dovolenku.

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ako často chodil zamestnávateľ na kontrolu?
Svedok uviedol: ,,Bolo to námatkovo, zhruba raz za mesiac.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa pamätáte si, že navrhovateľ telefonoval s
konateľkou alebo jej manželom? Svedok uviedol: ,,Už si nepamätám ale myslím, že nie.“

Naotázkusplnomocnenejzástupkynenavrhovateľa,čimalinarok2013určenýplándovoleniek?Svedok
uviedol: ,,Myslím že nie, na jeden rok sme si písali predbežný plán dovoleniek, ale neviem na ktorý.“

Z Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2009 medzi zamestnávateľom: BOA-S, spol. s r.o., Trnava a

zamestnancom: P. F. súd zistil, že zamestnanec mal nastúpiť do práce dňom 1.12.2009 ako strážca
- bezpečnostný pracovník, miestom výkonu práce bolo DVZ TaVOS - Veľké Orvište, Trnava a podľa
potreby zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 9.8.2013 súd zistil, že navrhovateľ písomne
požiadal o udelenie 6 dní plánovanej dovolenky v mesiaci september 2013 s nástupom dovolenky

14.9.2013 a nástupom do práce dňa 26.9.2013.

Z listu navrhovateľa zo dňa 15.8.2013 adresovaného odporcovi označeného ako ,,Upozornenie“ vyplýva
nasledovné: ,, Pri prezeraní harmonogramu zmien čl. 24 na mesiac september 2013 som zistil, že
nemám udelenú plánovanú dovolenku podľa plánu dovoleniek na rok 2013 aj keď som o udelenie tejto
dovolenky okrem toho, že je v pláne dovoleniek na rok 2013 žiadal doporučeným dopisom zo dňa

9.8.2013. Dovolenky mám dosť, na čo som upozornil doporučeným dopisom zo dňa 5.8.2013, kde som
poukázal na nesprávny prepočet dovolenky na 12 hodinové dni dovolenky. Žiadne dôvody nebránia
tomu, aby mi dovolenka v dňoch 14.9. až 26.9.2013 nebola udelená. Tak ako každý rok aj v tomto
roku mám v tomto období zaplatený 14 dňový liečebný pobyt v špecializovanom liečebnom zariadenív Tatrách v hodnote 724,43 eur. Upozorňujem Vás, že pokiaľ mi neumožníte čerpanie tejto plánovanej
dovolenky, budem od Vás požadovať náhradu nákladov, ktoré som za liečebný pobyt už uhradil.“

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi označenému ,,Udelenie dovolenky“ zo dňa 19.8.2013 súd

zistil, že p. H. F., konateľka spoločnosti oznámila navrhovateľovi, že predpokladaný zostatok dovolenky
do konca roka je 8 dní/12 hod. Zároveň oznámila, že nakoľko navrhovateľ nemá požadovaný počet dní
dovolenky, žiadosť o udelenie dovolenky bola zamietnutá.

Z listu odporcu zo dňa 22.8.2013 adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že navrhovateľovi bolo
oznámené, že zostatok dovolenky ku koncu roka je 3 dni, nemá žiadnu voľnú dovolenku a z toho
dôvodu nie je možné čerpanie dovolenky povoliť. Ďalej bolo navrhovateľovi oznámené nasledovné: ,,Je

nám ľúto, že si zaplatil pobyt v Tatrách ale dovolenku ste nemal odsúhlasenú nakoľko Váš návrh
na čerpanie dovolenky je iba orientačný a ako som už napísala vyššie o jej čerpaní rozhoduje
zamestnávateľ .“.....Zároveň Vás žiadam aby ste pri korešpondencii volil vhodnejšiu formu komunikácie,
nakoľko sme stále Vašim zamestnávateľom a Vám neprislúcha aby ste volil formy upozorňovania,
napomínania a v telefonickej forme aj vyhrážania voči svojmu zamestnávateľovi. Nakoľko ste neustále

nespokojný s prácou v našej spoločnosti čo dokazujete neustálymi sťažnosťami a zasielaním rôznych
upozornení skúste prehodnotiť, či by rozviazanie pracovného pomeru v našej spoločnosti a zamestnanie
sa u iného zamestnávateľa nebolo pre Vás výhodnejšie.

Z rozdelenia smien na prevádzkach G.R.TaVOS, PN a DVZ Veľké Orvište na mesiac september 2013
súd zistil, že navrhovateľ mal v dňoch 14.9.2013 a 15.9.2013 pracovať. (čl. 46 spisu)

Z listu odporcu zo dňa 15.9.2013 adresovaného navrhovateľovi, označeného ,,Okamžité skončenie
pracovného pomeru“ súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že s ním okamžite rozväzuje
pracovný pomer a to pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce.

Uvedené odporca odôvodnil nasledovne: ,, Pracovnú disciplínu ste hrubo porušil tým, že ste sa

dnešného dňa t.j. 15.9.2013 nedostavil do práce na svoje pracovisko na objekte vodného zdroja Veľké
Orvište, čo bolo zistené kontrolou na mieste. Rovnako sme pri kontrole na pracovisku zistili, že ani
dňa 14.9.2013 ste do práce na Vaše pracovisko nenastúpili. Neospravedlnenú absenciu v práci, naviac
viacnásobnúpovažujemezazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,osobitnesohľadomnanáplňVašej
práce pri ochrane objektu vodného zdroja a ponechanie tohto strategického objektu bez dozoru. Máme

tiež za to skutočnosť, že ste svojvoľne odcestoval na dovolenku i napriek nesúhlasu zamestnávateľa
(vid. listy zo dňa 19.8.2013 a 22.8.2013) je sama osebe zvlášť hrubým porušením pracovnej disciplíny
a dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.“

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov

zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacovodo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru, okamžité

skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom
skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj

zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenie pracovného
pomeru a vyslovenia, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá.

Súd po zistení, že predmetný návrh bol podaný v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

mal pracovný pomer skončiť, po zistení, že okamžité skončenie pracovného pomeru obsahovalo všetky
zákonom stanovené náležitosti, zameral dokazovanie na zistenie či sa navrhovateľ dopustil konania
uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru a či toto konanie bolo závažným porušením
pracovnej disciplíny odôvodňujúcim ukončenie pracovného pomeru takýmto spôsobom.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 111 ods. 1 Zákonníka práce, bez súhlasu zamestnávateľa

nie je možné nastúpiť na dovolenku. Aj keď právo na dovolenku je ústavným právom, čas čerpania
dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ. Formu rozhodnutia zamestnávateľa o určení termínu čerpania
dovolenky Zákonník práce neustanovuje. Ide o oprávnenie zamestnávateľa, pri uskutočnení ktorého má
zamestnávateľ prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca. V prípade, že by zamestnanec sám
sa rozhodol čerpať dovolenku, bez určenia zamestnávateľom, porušuje pracovnú disciplínu a môže byť

právne postihnutý aj výpoveďou zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny. (Prof. JUDr. Helena
Barancová, DrSc., Zákonník práce, Komentár, 2. Vyanie 2012, C.H.BECK, str. 648-649).

Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 68 ods. 1,2 a § 70 Zákonníka práce, okamžité
skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, ide o
jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so

zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Dôvody, ktoré
oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento
dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká. (§ 36 ods. 1) Na
platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa

vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený dôvod jeho skončenia a musí byť doručené druhému
účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatné. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave
uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníkaktomutospôsobuskončeniapracovnéhopomeru.Uvedenýdôvodnemožnododatočnemeniť.

Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného
porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, pričom by sa malo prihliadať
k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia
pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. ( Prof. JUDr.

Helena Barancová, DrSc., Zákonník práce, Komentár, 2. Vydanie 2012, C.H.BECK)

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2009, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, navrhovateľ bolprijatý na pracovné miesto: strážca - bezpečnostný pracovník, miestom výkonu práce bolo dielo vodného
zdroja TaVOS - Veľké Orvište. Navrhovateľ sa v dňoch 14.9.2013 a 15.9.2013 nedostavil do práce,
podľa jeho tvrdenia z dôvodu čerpania dovolenky, ktorú mal schválenú zamestnávateľom, čo odporca v

konaní poprel. Odporca doručil dňa 25.9.2013 navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru
ako dôvod uviedol, že navrhovateľ sa dňa 15.9.2013 nedostavil do práce na svoje pracovisko na objekte
vodného zdroja Veľké Orvište, do práce sa nedostavil ani dňa 14.9.2013, čo odporca považoval za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca mal tiež za to, že navrhovateľ svojvoľne odcestoval
na dovolenku i napriek nesúhlasu zamestnávateľa čo považoval za zvlášť hrubé porušenie pracovnej

disciplíny.

V konaní bolo sporné, či bola navrhovateľovi odporcom schválená dovolenka s dňom nástupu dňa
14.9.2013, resp. či išlo o neospravedlnenú absenciu navrhovateľa.

Ako vyplýva z listu navrhovateľa zo dňa 9.8.2013 adresovaného odporcovi, navrhovateľ požiadal
písomne o dovolenku od 14.9.2013 s nástupom do práce dňa 26.9.2013. Listom zo dňa 19.8.2013
odporca navrhovateľovi oznámil, že navrhovateľ nemá požadovaný počet dní dovolenky, žiadosť o

udelenie dovolenky bola zamietnutá. Následne ďalším listom odporcu zo dňa 22.8.2013 adresovaného
navrhovateľovi bolo opätovne navrhovateľovi oznámené, že nie je možné čerpanie dovolenky povoliť.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca mu dovolenku schválil ústne dňa 30.8.2013, čo konateľka
odporcu poprela a uvedené nebolo podľa názoru súdu v konaní žiadnym spôsobom preukázané a to ani
výpoveďou svedkov. Priamym svedkom ústneho schválenia dovolenky mal byť len manžel konateľky

odporcu p. F., ktorý poprel tvrdenie navrhovateľa, že dovolenka mu bola ústne konateľkou odporcu
schválená.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako
zamestnávateľom neboli vzťahy ustálené, keď navrhovateľ sa opakovane domáhal svojich zákonných
práv, upozorňoval zamestnávateľa na porušovanie viacerých ustanovení Zákonníka práce, čo vopred

konzultoval s Inšpektorátom práce, na základe jeho podnetu bola vykonávaná kontrola odporcu
Inšpektorátom práce. Medzi navrhovateľom a odporcom boli názorové rozdiely čo sa týka zostatku
dovolenky a spôsobu schválenia a čerpania dovolenky, záväznosti návrhu, resp. plánu čerpania
dovolenky, čo je zrejmé z písomnej komunikácie (listy zo dňa 15.8.2013 a dňa 22.8.2013). Vzhľadom
na uvedené je potom otázne prečo navrhovateľ nevyžadoval písomné potvrdenie schválenia dovolenky,

keď pôvodne o dovolenku v uvedenom období žiadal písomne. V konaní to odôvodnil tým, že odporcovi
veril.

Podľa názoru súdu zamestnávateľ žiadnym právne relevantným spôsobom neoznámil zamestnancovi
- navrhovateľovi schválenie ním navrhnutého termínu čerpania dovolenky, čo potvrdzuje i správanie sa
navrhovateľa, ktorý po tom ako mu mala byť dovolenka ústne schválená zisťoval, či bolo zabezpečené

jeho zastupovanie počas dovolenky. Podľa názoru súdu, ak by mal navrhovateľ jednoznačne za to, že
mu bola dovolenka schválená, nemal by dôvod sa týmto zaoberať, nebolo to v jeho kompetencii.

Na základe uvedeného súd vyvodil záver, že navrhovateľ napriek tomu, že tvrdí, že dovolenka mu bola
ústne schválená (čo súd nemal v konaní preukázané), nemohol mať vzhľadom na vyššie uvedené istotu,
že tomu tak je (čerpanie dovolenky nebolo vyznačené ani v rozpise smien čo bolo obvyklým postupom v

prípade akéjkoľvek zmeny), napriek tomu na dovolenku nastúpil, čím podľa názoru súdu závažne porušil
pracovnú disciplínu, preto bolo dôvodné okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom.

Súd zároveň poukazuje na to, že dôvod prečo zamestnávateľ nedal súhlas na čerpanie dovolenky, s
poukazomnavyššiecitovanézákonnéustanovenie§111ods.1Zákonníkapráce,niejepodstatný,preto
je irelevantné aký bol skutočný zostatok dovolenky navrhovateľa. Takisto je irelevantné, či zamestnanci

mali vypracovaný plán dovoleniek, takýto plán nie je pre zamestnávateľa vôbec záväzný, v konaní
napokon ani nebolo preukázané, že bol zamestnávateľovi predložený.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 380,09 eur ako trovy právneho
zastúpenia za 3 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.7.2014, vyjadrenie k návrhu zo dňa

18.8.2014,zastupovanienapojednávanídňa26.11.2014podľa§11ods.1písm.a)Vyhláškyč.655/2004Z.z. á 61,87 eur + 2 úkony - zastupovanie na pojednávaní dňa 16.2.2015, dňa 25.3.2015 podľa § 11
ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky á 64,53 eur + 1 úkon zastupovanie na pojednávaní dňa 15.4.2015 na
ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie podľa § 11 ods. 1 písm. a) s použitím § 14 ods. 5 písm. b) citovanej

vyhlášky á 16,13 eur, t.j. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 64,53 eur + režijný paušál podľa §
16 ods. 3 citovanej vyhlášky 3x v roku 2014 á 8,04 eur + 3x v roku 2015 á 8,39 eur, t.j. spolu 380,09 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.