Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201042
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314201042.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému V.I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX N. I.
H., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou, S. T., pracovníčkou OS O. I. G., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
309166, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica,
o zaplatenie 239,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 56,62 eur na účet
zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 29.01.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k úhrade sumy vo výške 239,04 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania zo splátok za
obdobie od 11.03.2010 do 10.11.2010 vo výške 7,18 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 239,04 eur od 11.05.2011 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho
právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 22.11.2006
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0463126806, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky.
Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 1542,53 eur, ktorá pozostáva z istiny 1222,16 eur,
riadneho úroku vo výške 143,66 eur, úroku z omeškania vo výške 176,71 eur, v súlade s výpisom
z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška

a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny
záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od 10.03.2010 do 10.11.2010 v počte 9 splátok a v celkovej výške 239,04 eur. Keďže žalovaný dlžnú
sumu neuhradil, žalobca podal na súd žalobu, pričom mimo sumy 239,04 eur si uplatňoval aj úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 239,04 eur od 11.11.2010 do zaplatenia. Súčasne si však uplatnil
aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z jednotlivých súm za obdobie od 11.03.2010
do 10.11.2010 vo výške 7,18 eur.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 18Ro/25/2014-34 zo dňa 02.04.2014. ktorý sa
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 13.11.2014 zrušil a vo
veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.Listom doručeným súdu dňa 30.07.2014 oznámilo, Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42
309 166, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane

žalovaného.

Šetrením bolo zistené, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa
súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd pre toto konanie ustanovil opatrovníčku, ktorá vec ponechala na
rozhodnutie súdu.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako

postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä Zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení

pohľadávky, výpisom z bankového systému, vyjadreniami vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný
skutkový stav.

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá aj naďalej.
Uplatňovaná suma pozostáva podľa neho z nepremlčaných splátok. Žalovaný uzavrel s právnym

predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou zmluvu o úvere č. 463126806, titulom ktorého bol
poskytnutý úver 25 000,- Sk, ktorý sa zaviazal v zmluve splácať v mesačných splátkach po 800,- Sk
a bola tam dohodnutá úroková sadzba RPMN s konečnou splatnosťou v novembri 2010. Keďže si
žalovaný neplnil svoj dlh, bola predmetná pohľadávka postúpená a 10. januára 2014 aj zažalovaná. Ku
dňu postúpenia táto pohľadávka pozostávala zo sumy 1542,00 eur a 53 centov, pričom táto suma bola

tvorená istinou, riadnymi úrokmi z omeškania a inými poplatkami s tým, že celú túto sumu si žalobca ani
v konaní neuplatňuje a táto suma bola vlastne generovaná certifikovaným bankovým systémom. Pokiaľ
ide o uplatňované splátky, tak žalobca žiadal priznať splátky splatné od 10. marca 2010 do 10. novembra
2010 spolu s úrokom z omeškania, tak ako boli špecifikované v písomnom podaní. K vyjadreniu
vedľajšiehoúčastníkauviedol,žetietosplátkynemôžubyťpremlčanénakoľkoNajvyššísúdsaužvyjadril

vo svojom rozhodnutí, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a majú sa ňu aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka vrátane ustanovení o premlčacej doby s tým, že viacero krajských súdov napr.
Krajský súd v Banskej Bystrici alebo iné krajské súd sa už opakovane vyjadrili o tom, že premlčacia doba
neslúži na ochranu spotrebiteľa a rozdielna úprava v Obchodnom a Občianskom zákonníku ohľadom
premlčacích dôb je len výsledkom odchýlneho legislatívneho procesu, ktorá s ochranou spotrebiteľa

nemá nič spoločné a ochrana spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ale aj ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa a premlčacia doba však nie je inštitút,
ktorý by mal čokoľvek spoločné so spotrebiteľom. Preto podanú žalobu považoval v celom rozsahu za
dôvodnú, žiadal aby jej súd vyhovel. Uplatnil si trovy konania.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.03.2015 uviedol, že medzi účastníkmi
došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, preto ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy o tom, že všetky
vzťahy vrátane premlčania sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, aj v zmysle konštantnej
judikatúry považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Teda hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere
charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou a z hľadiska aplikovateľnosti

má prednosť občiansky zákonníka, keďže aplikácia ustanovení obchodného zákonníka prichádza do
úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. V danej veci žalobca žiada úhradu splátok za obdobie od
10.03.2010 do 10.11.2010, ktoré sú podľa ustanovení občianskeho práva premlčané, nakoľko žalobca
mohol svoje právo uplatniť od 11.03.2010, avšak žalobu podal až dňa 29.01.2014. Teda po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, na zaplatenie

ktorých žiadal zaviazať žalobcu.

Zmluvou o splátkovom úvere č. 0463126806 zo dňa 22.11.2006 právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému úver vo výške 829,85 eur/25.000 Sk, ktorý sa žalovanýzaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 26,56 eur/ 800 Sk splatnými k 10. dňu v mesiaci
s dátumom prvej splátky 10.12.2006 a konečnou splatnosťou úveru 10.11.2010, s pevnou úrokovou
sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 18,40% ročne a RPMN 26,51% ročne. Celkový počet

splátok bol 48.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 829,85

eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 22.11.2006, ktorého splatnosť bola 1542,53 eur a pozostával
z istiny 1222,16 eur, riadneho úroku 143,66 eur a úrokov z omeškania vo výške 176,71 eur. Žalobca
však žiadal priznať 9 splátok po 26,56 eur za obdobie od 10.03.2010 do 10.11.2010.

Listom zo dňa 18.07.2011 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovanému, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 20.12.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2
OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije

aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ,
ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju
činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým
vzdelaním.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť

úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vdanejvecibolopreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške829,85
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 48 mesačnými splátkami po 26,56 eur splatnými vždy

v 10. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne a RPMN 26,51 %, s dátumom prvej splátky
10.12.2006 a dátumom poslednej splátky 10.11.2010.

Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči
žalovanému na žalobcu.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp. zn. ÚS 402/2013-10.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovaným nebola podaná
dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva o úvere
bola uzatvorená dňa 22.11.2006, z tejto zmluvy žalovanému vyplynula povinnosť platiť dohodnuté
mesačné splátky, ktorý však túto povinnosť neplnil. Zároveň posledná splátka bola dohodnutá na deň

10.11.2010, teda v tento deň bola určená konečná splatnosť úveru. Nasledujúcim dňom sa právo
mohlo vykonať po prvý raz a žalobcovi už týmto dňom vznikla možnosť podať žalobu na súd. Tento
okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Žalobca už dňa 11.11.2010 mohol
podať žalobu na súd a zároveň od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Súd aplikoval
pre plynutie premlčacej doby ustanovenie občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa

a spotrebiteľský charakter zmluvy, a z tohto dôvodu nemožno aplikovať na plynutie premlčacej doby
ustanovenia obchodného zákonníka a teda 4- ročnú premlčaciu dobu, tak ako vo svojom vyjadrení
žiadal žalobca, ktorý poukazoval na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. V danom
prípade premlčacia doba uplynula dňom 11.11.2013. V tejto lehote žalobca neuplatnil svoje právo na
súde. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 29.01.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej

premlčacej lehoty na vykonanie práva. Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Žalobca žiada
priznať náhradu splátok za obdobie od 10.03.2010 do 10.11.2010, teda splátky, ktoré v čase podaniažaloby, t.j. 29.01.2014, už boli premlčané. Keďže súd ex offo skúma premlčanie a zároveň námietku
premlčania vzniesol aj vedľajší účastník, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný ako
úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s

účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Nakoľko si právo na náhradu trov konania
neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že aj
jeho pričinením vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia

účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na
náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu
jeho trov. Nakoľko žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, súd aplikujúc ust. § 142 ods.
1 O.s.p., priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania a na ich zaplatenie zaviazal
žalobcu. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných

podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo
výške 56,62 eur.

za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 19,92 eur
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 19,92 eur

- vyjadrenie k žalobe 19,92 eur
- režijný paušál za rok 2015 á 8,38 eur x 2 16,78 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.