Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225490
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113225490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobkyne: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č.
XXX, I. I., toho času H. F.. XXX, U. J. I., zastúpenej Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou v Prešove, Ul.
Hlavná č. 14, proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, I. I., zastúpenému JUDr.
Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Ul. Slovenská č. 69, o zrušenie BSM počas
trvaniamanželstva,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.12C/234/2013-53
z 16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že dôvody, uvedené žalobkyňou, sú dostačujúce k tomu, aby súd rozhodol
o zrušení BSM za trvania manželstva účastníkov, a ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom.
Odpor s dobrými mravmi je tu v správaní žalovaného, ktorý jednak ponúkol rodinný dom na predaj,

hoci nemal súhlas žalobkyne, a nakladal s finančnými prostriedkami na vkladnej knižke, hoci patria
do BSM a teda je tu reálna obava, že by mohol byť použitý spoločný majetok patriaci do BSM
na úkor žalobkyne. V tomto ohľade súd poukazuje aj na to, že správanie žalovaného je v rozpore
s dobrými mravmi, ktoré ako interpretačné pravidlo upravuje ustanovenie § 3 OZ. Hoci Občiansky
zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 OZ
hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti v ktorých
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Žalovaný tieto

zásady nerešpektuje a tým reálne ohrozuje majetok žalobkyne. Rozsudok vydaný v tomto konaní má
konštitutívny charakter a bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká dňom právoplatnosti rozsudku o jeho
zrušení, teda nie spätne. Po zániku BSM majú účastníci vykonať jeho vyporiadanie v zmysle § 149 a §
150 OZ, čo však je už nad rámec tohto konania.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že pre zrušenie BSM za trvania manželstva musia existovať závažné dôvody, pre
ktoré by trvanie BSM odporovalo dobrým mravom. Takéto správanie žalovaného nebolo preukázanéani po doplnení dokazovania výpoveďami svedkov -účastníkov a ďalších svedkov. Za najobjektívnejšiu
je potrebné považovať výpoveď svedkyne Y., ktorá je susedou účastníkov konania a nie je v žiadnom
vzťahu ani k jednému z účastníkov konania.

Pokiaľideotvrdenývýberprostriedkovzvkladnejknižky,tietožalovanýsícevybral,noužnapojednávaní
04.03.2014 uviedol, že tieto finančné prostriedky má k dispozícií a neminul z nich nič a finančné
prostriedky ukázal aj na pojednávaní. Ani v tomto prípade nejde o neuvážené hospodárenie so
spoločnými prostriedkami.

Pokiaľ ide o inzerát o predaji rodinného domu účastníkov zo strany žalobkyne nebola existencia takéhoto
inzerátu preukázaná. Ak by tomu tak aj bolo, táto skutočnosť sama o sebe nie je tak závažnou
skutočnosťou, aby bolo potrebné ďalšie trvanie BSM považovať za rozporné s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný celý život riadne pracoval a peniaze dával žalobkyni,

čo potvrdila aj dcéra S. H.. Rovnako aj samotná žalobkyňa potvrdila, že o hospodárení so spoločnými
prostriedkamirozhodovalivždyobajamanželiaspoločne.ExistenciaBSMniejetedamanželomnaujmu,
žalobkyňa môže zo svojho príjmu nadobúdať veci, v užívaní ktorých ju žalovaný žiadnym spôsobom
neobmedzuje, rovnako ju neobmedzuje v užívaní vecí, ktoré zo spoločných prostriedkov nadobudli v
minulosti.

Argumentácia súdu prvého stupňa nespĺňa v odôvodnení rozhodnutia požiadavku vnútornej
nerozpornosti a požiadavku, aby argumenty súdu uvedené v odôvodnení podporovali rozhodnutie súdu.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že žalovaný bez vedomia žalobkyne
požiadal realitnú kanceláriu o predaj predmetného rodinného domu patriaceho do BSM, žalovaný bez
vedomia žalobkyne vybral z vkladnej knižky spoločne našetrené finančné prostriedky a nadmerne a
často požíval alkoholické nápoje, k žalobkyni sa správal hrubo a vyhnal ju z domu. Všetky tieto okolnosti

boli potvrdené svedeckými výpoveďami v konaní. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných
dôvodov,najmäakďalšietrvaniebezpodielovéhospoluvlastníctvabyodporovalodobrýmmravom,môže
súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

Podľa § 151 OZ, ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len
rozhodnutím súdu, vydaným na návrh jedného z manželov.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania dlhodobo nežijú spolu, po
predchádzajúcich konfliktoch žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť účastníkov vo I. I. a zdržiava u

svojej dcéry v U. J. I..

Vzťahy medzi účastníkmi sú rozvrátené a žalobkyňa nie je ochotná podať návrh na rozvod manželstva
len z náboženských dôvodov. Medzi účastníkmi konania boli aj fyzické konflikty, žalovaný žalobkyňu zbil
a od mája 2013 žalobkyňa býva u svojej dcéry v zmysle vyššie uvedeného, pričom účastníci spolu nežijú

a nevedú spoločnú domácnosť.Na súde prvého stupňa bolo taktiež preukázané, že žalovaný podal inzerát vo vzťahu k predaju
spoločného rodinného domu vo I. I. a taktiež vybral zo spoločných úspor väčšiu sumu finančných
prostriedkov a to vo výške 5 000 Eur, ktorý výber uskutočnil bez súhlasu žalobkyne.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že existujú okolnosti vo vzťahoch medzi účastníkmi, ktoré
odôvodňujúzáver,žeďalšietrvanieBSMúčastníkovbybolovrozporesdobrýmimravmiatosozreteľom
na všetky vyššie uvedené okolnosti, najmä správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni vzhľadom
na okolnosť, že účastníci dlhodobo spolu nežijú a zo strany žalobkyne nie je ani záujem na obnovení

manželského spolužitia, ako aj z dôvodov konkrétnych úkonov, ktoré žalovaný vo vzťahu k spoločnému
majetku v zmysel vyššie uvedeného vykonal. Je potrebné brať zreteľ aj na to, že žalobkyňa so zreteľom
na všetky okolnosti nie len nemieni obnoviť spolužitie so žalovaným, ale nemieni s ním ani hospodáriť a
nemá záujem na ďalšom trvaní BSM, práve so zreteľom na predchádzajúce správanie sa žalovaného.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobe vyhovel a zrušil predmetné bezpodielové

spoluvlastníctvo účastníkov za trvania manželstva, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného boli splnené
všetky podmienky a takýto postup so zreteľom na to, že ďalšie trvanie BSM účastníkov za trvania
manželstva by odporovalo dobrým mravom.

Pretopostupompodľa§219ods.1O.s.p.Odvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypotvrdilsozreteľom

na to, že odôvodnený je aj výrok o trovách konania.

V ostatnom poukazuje odvolací súd na správne a presvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalobkyňa, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Právna zástupkyňa žalobkyne
však v lehote 3 dní od verejného vyhlásenia rozhodnutia predmetnej veci nevyčíslila a preto odvolací
súd rozhodol, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.