Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204545
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814204545.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL

FACTORING, a.s. so sídlom Bratislava, Košická č. 56, IČO 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova č 12, IČO 35 885 459, proti odporkyni: A. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q., T. č. XXX/XX, zast. opatrovníkom súdnou tajomníčkou OS Prievidza I. F., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov,
Námestie legionárov č. 5, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec,
J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1891,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na nepripustenie vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so

sídlom v Prešove, Nám. Legionárov č. 5, IČO: 42176778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne z a m i e t a s tým, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nastali
podaním návrhu na vstup dňa 16.04.2014.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 63,20 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
63,20 eur od 11.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyni trovy konania a to
trovy právneho zastúpenia 200,16 eur a to k rukám právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta
so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 10.3.2014 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 1891,96 eur s

úrokom vo výške 17,70 % od 30.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% od 30.1.2014 do
zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 21.12.2010 od Slovenskej sporiteľni a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48. Právny
predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 2.5.2006 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol
odporcovi úver 1161,79 eur pri úrokovej sadzbe 17,70% ročne a odporca sa zaviazal úver splácať
v mesačných splátkach v termínoch od 10.6.2006 do 10.4.2011. Odporca úver riadne nesplácal ani
do dohodnutej konečnej splatnosti do 10.4.2011. Po postúpení pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade

záväzku platbami od 1.7.2013 do 29.1.2014 v sume 2.618,- eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 10Ro 66/2014 z 28.4.2014, ktorý bolo potrebné zrušiť pre
nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporkyni.Súd uznesením sp. zn. 15C/178/2014 z 8.1.2015 ustanovil odporkyni opatrovníka v osobe súdnej
tajomníčky OS Prievidza z dôvodu nezistenia pobytu odporkyni. Opatrovník odporkyni procesne
zastupoval odporkyňu ako účastníčku konania v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.

Písomným podaním z 20.11.2014 navrhovateľ zobral späť návrh v časti o zaplatenie istiny a úrokov z
omeškania s tým, že uplatnil len nárok na zaplatenie 63,20 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od
11.4.2011 do zaplatenia. Súd uznesením sp. zn. 15C 178/2014 z 8.1.2015 zastavil čiastočne konanie
o zaplatenie 1828,76 eur s úrokom z omeškania od 30.1. 2014 do zaplatenia a vrátil navrhovateľovi
pomernú časť súdneho poplatku.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to oznámením o postúpení pohľadávky z 28.12.2010,

doručenkou, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 2.5.2006, zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE z 21.12.2010, prílohami k zmluve, písomnými podaniami vedľajšieho
účastníka, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 2.5.2006 uzavrela odporkyňa a Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol odporkyni úver 35.000,- Sk s pevnou úrokovou sadzbou

17,70% ročne p.a., bez poplatku za poskytnutie úveru, s poplatkom za správu úveru 50,- Sk mesačne,
výškou mesačnej splátky 952,- Sk, splatnosťou prvej splátky 10.6.2006 s počtom splátok 59, konečnou
splatnosťou úveru 10.4.2011, RPMN 9,94%. Súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky a VOP.

Zmluvouopostúpenípohľadávokč.1424/2010/CEzodňa21.12.2010postupovalaSlovenskásporiteľňa
a.s. na navrhovateľa okrem iného i predmetnú pohľadávku voči odporkyni, ktorá skutočnosť nebola v

konaní namietaná a sporná. Z prílohy k zmluve vyplýva, že zostatok pohľadávky predstavoval 2537,72
eur, úrok y 160,17 eur, počet dní omeškania 1260 dní, výška omeškanej splátky 1304,91 eur.

Oznámením z 28.12.2010 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava odporkyni na adresu
uvedenú v zmluve o úvere ako korešpondenčnú adresu postúpenie pohľadávky na navrhovateľa s tým,
že ide o pohľadávku v sume 2537,72 eur.

Vedľajší účastník podaním z 21.5.2014, ktoré označil ako odpor proti platobnému rozkazu, poukázal
na právnu úpravu vedľajšieho účastníctva a skutočnosť, že platobný rozkaz s poukazom na § 172
ods. 9 O.s.p. nemal byť vydaný. Ďalej poukázal na právnu úpravu spotrebiteľského práva s tým, že
predmetná zmluva o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, predovšetkým nesprávne
stanovenú RPMN, ktorá je stanovená vo výške 9,94% ročne a ročná úroková sadzba je 17,70% ročne.

Je preto nelogické, aby hodnota RPMN bola nižšia ako výška úrokovej sadzby, preto sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na splatnosť úveru a dátum podania návrhu, preto je
nárok navrhovateľa v celom rozsahu premlčaný. Navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd uznesením sp. zn. 10Ro/66/2014 z 26.6.2014 rozhodol o námietke navrhovateľa proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania tak, že návrh na nepripustenie vstupu Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyni
zamietol.

Navrhovateľ písomným podaním z 27.3.2015 vzniesol opätovne námietku proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania na strane odporcu, námietku nemožnosti podať odpor vedľajším účastníkom.
Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 47/2012 a rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 8Co153/2014 z 29.1. 2015 a rozhodnutie NS SR 7Cdo 135/2013. Navrhol posúdiť podanie odporu ako
neprípustné a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Na vstup vedľajšieho účastníka do konania je vo všeobecnosti potrebné splniť podmienky, a to musí byť
daná vôľa tretej osoby vstúpiť do konania ako vedľajší účastník a právny záujem na výsledku konania /

§ 93 ods. 1 O.s.p./. V tomto konaní však ide o vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., t.j. ako
vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu a preto skúmanie splnenia vyššieuvedených podmienok súdu odpadá.
V danej veci vedľajší účastník oznámil vstup do konania písomným podaním doručeným 16.4. 2014 a
výslovne prejavil svoju vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Predmetom

tohto konania je zaplatenie peňažného plnenia zo spotrebiteľského vzťahu, pričom právny záujem na
výsledku konania vedľajší účastník preukazovať nemusí, pretože mu to vyplýva z predmetu činnosti
opísanej v stanovách združení, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

V predmetnej veci vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu písomným podaním

doručeným súdu 16.4.2014. Následne súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 28.4.2014, ktorý bol
doručený aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Tento postup súdu bol nesprávny a je pravdou,
že pokiaľ súd vydal platobný rozkaz nebolo možné doručovať platobný rozkaz vedľajšiemu účastníkovi,
ktorý ak oznámil vstupu do konania pred vydaním platobného rozkazu a súd zvažoval vydať platobný
rozkaz s prihliadnutím na záver, že odpor môže podať len osoba odporcu, vedľajšiemu účastníkovi

platobný rozkaz nemal byť vydaný. Uvedené však nespôsobuje právny záver, že účinky vstupu
vedľajšieho účastníctva nenastali, pretože otázka ako skončí rozkazné konanie nie je v tomto štádiu
vyriešená. V tejto súvislosti súd poukazuje už na pomerne ustálenú súdnu prax , a to napr. rozhodnutie
KS TN sp. zn. 17C 55/2012 z 19.12.2012, uznesenie KS TN 17Co 175/2014 z 30.4.2014, podľa
ktorého „nie je správny záver, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo na základe vstupu je pred zrušením

platobného rozkazu neprípustné. Aj keď vedľajší účastník vstúpi do konania pred vydaním platobného
rozkazu,resp.vyjadrenímsaodporcuvovecisamej,jeprisplneníostatnýchpodmienokjehoúčastníctva
potrebné považovať jeho účasť založenú úkonom jeho vstupu. Treba však starostlivo posudzovať úkony
vedľajšieho účastníka urobené predtým, ako je vo veci umožnené vyjadriť sa odporcovi. Neustále musí
byť totiž zohľadňované, či si úkony vedľajšieho účastníka a účastníka neodporujú“. Ďalej súd poukazuje

napr. na uznesenie KS TN 5Co 257/2014 z 14.5.2014, podľa ktorého „ právom podať odpor proti
platobnému rozkazu disponuje výslovne len odporca, pričom ide o významné dispozičné oprávnenie ,
pretožeibaodporcarozhodujeotom,čipodanímodporuodstrániplatobnýrozkazformourozhodnutiavo
veci samej. Pokiaľ by sa toto právo priznalo aj vedľajšiemu účastníkovi , bolo by to popretie dispozičného
práva odporcu. Na rozdiel od odvolania majúceho suspenzívny a devolutívny účinok , má totiž podanie

odporu okamžitý a nezvrátiteľný účinok - zrušuje sa ním platobný rozkaz. Ak by právo podať odpor
mal vedľajší účastník, zisťovanie stanoviska odporcu by sa stalo bezpredmetné. Odporca by už účinky
podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 odst.
4 Os..p., a to posudzovanie úkonov vedľajšieho účastníka“. Aj vo veci uznesenie OS PD 12C 290/2012
z 5.2. 2013, uznesenie KS TN 5Co 730/2014 z 5.11. 2014 bol vyslovený názor: „Ak bol vo veci vydaný

platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor len vedľajší účastník na strane odporcu, a platobný rozkaz
nebol odporcovi doručený, preto z hľadiska prípustnosti vedľajšieho účastníka nie je významné, či k
zrušeniu platobného rozkazu došlo v dôsledku podaného odporu tak ako predpokladá ustanovenie §174 odst. 2 O.s.p. alebo v dôsledku nemožnosti jeho doručenia odporcov do vlastných rúk podľa § 172
odst. 2 O.s.p.“

Pokiaľ ide o prípadný súhlas podporovaného účastníka s vystupovaním vedľajšieho účastníka podľa

právnej úpravy platnej do 31.12.2013 tento bol samozrejme nevyhnutný, avšak O.s.p. ho nevyžadovalo
vo forme výslovného súhlasu, ale sa vychádza z prezumpcie jeho danosti až pokiaľ nedôjde k
výslovnému nesúhlasu. Táto konštrukcia bola zrejmá z § 93 ods. 3 O.s.p., ktoré tento výslovný
nesúhlas vyžaduje ako podmienku rozhodovania súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Z iného
princípu nevychádza ani rozhodnutie NS SR 3Cdo 188/2012. Aj z ustálenej rozhodovacej činnosti
vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane spotrebiteľa nie je podmienený súhlasom

spotrebiteľa. Zákon vstup združenia do konania na stranu odporcu neviaže na žiadne ďalšie podmienky
než tie, ktorých splnenie ustanovuje § 93 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o tvrdenie neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva v tzv. skrátenom rozkaznom konaní, podľa ktorej je v tomto štádiu veci vedľajšieho
účastníctvo z povahy veci vylúčené, nie je správny záver, že vedľajšie účastníctvo na základe
vstupu pred zrušením platobného rozkazu je neprípustné, čo napokon nevyplýva ani z navrhovateľom

citovaného rozhodnutia NS SR 6Cdo 207/2011. To pojednáva o účinkoch vstupu vedľajšieho účastníka v
závislosti od fázy konania a nie o samotnej prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Aj keď vedľajší účastník
vstúpi do konania pred vydaním platobného rozkazu, resp. pred vyjadrením sa odporcu vo veci samej, je
pri splnení ostatných podmienok jeho účastníctva, potrebné považovať jeho účasť za založenú úkonom
jeho vstupu.

S prihliadnutím na uvedené podľa názoru súdu účinky vstupu vedľajšieho účastníka nastali i v štádiu
rozkazného konania s tým, že vedľajší účastník nemal právo podať odpor voči platobnému rozkazu,
ktoré právo patrí len odporcovi. V danej veci však platobný rozkaz nebol zrušený v dôsledku podaného
odporu vedľajším účastníkom ako tvrdí navrhovateľ, ale v dôsledku nemožnosti doručiť platobný rozkaz
do vlastných rúk odporkyni postupom podľa § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením z 5.11.2014, ktoré bolo

navrhovateľovi doručené 14.11.2014. Navrhovateľ preto mal vedomosť o tom, že platobný rozkaz bol
zrušený uznesením súdu a nie v dôsledku odporu vedľajším účastníkom, ktoré podanie súd považoval
len za písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka. Keby sa pripustil právny názor, že vstup vedľajšieho
účastníka do konania pred vydaním platobného rozkazu bez ohľadu na ďalší „osud“ platobného rozkazu,
je bez ďalšieho neprípustný, potom by sa poprel zmysel vstupu vedľajšieho účastníctva v sporovom

konaní a v prípade, že platobný rozkaz sa ruší v dôsledku nemožnosti doručenia odporcovi, alebo
podaním odporu odporcovi, musel by byť vedľajší účastník prinútený opäť nanovo vstúpiť do konania,
čo považuje súd za neprípustné. Preto je správny názor, že súd vyčká na to, či voči platobnému rozkazu
podá odpor, resp. ak nepodá platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a potom je správny záver, že
vstup vedľajšieho účastníka nenastal a námietka účastníka konania proti jeho vstupu by bola dôvodná.

Nakoniec v danej veci súd aj v procesnom štádiu pred zrušením platobného rozkazu takto aj rozhodol ,
keďuznesenímz26.6.2014návrhnavrhovateľananepripustenievstupuvedľajšiehoúčastníkazamietol,
voči ktorému uzneseniu navrhovateľ odvolanie nepodal.

Písomným podaním z 27.3.2015 navrhovateľ opakovane namietal vedľajšie účastníctvo na strane
odporcu, preto súd považoval za potrebné opätovne o tejto námietke rozhodnúť. V zásade navrhovateľ

tvrdil, že vedľajšie účastníctvo nastáva až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka a nie oznámením vstupu do konania. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS R 5Cdo
47/2012, na ktoré poukazuje navrhovateľ, súd udáva, že na predmetnú vec je uvedené rozhodnutie
nepoužiteľné, pretože v danej veci sa riešil vstup vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p. a
podstatou rozhodovania súdu bolo preukazovanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku

konania. NS SR v danej veci vyslovil záver, že samotná skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom odporcu
nezakladá právny záujem na výsledku konania ako má na mysli § 93 ods. 1 O.s.p. V tomto prípade ide
vyslovene o majetkový záujem, ako správne ustálil aj odvolací súd.

V zmysle uvedeného považoval súd vedľajšie účastníctva za prípustné, pretože vedľajší účastník na
strane odporkyni preukazuje svoj záujem na výsledku konania priamo zákonnou úpravou ochrany

spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa o nemožnosti pokračovať v konaní pred právoplatnýmrozhodnutím o námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka, súd udáva, že uvedený právny názor
je súdu známy. V danej veci však už právoplatne o námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho
účastníka rozhodnuté bolo, navrhovateľ opakovane po určení termínu pojednávania vzniesol námietku

proti vstupu s odôvodnením, že vedľajší účastník nemá právny záujem na výsledku konania, i keď v
tomto smere je námietka navrhovateľa odôvodnená nedostatočne a súd len vyvodzuje, čo chcel zrejme
navrhovateľnamietať.Podľanázorusúduvšakuvedenýzávernemôžeplatiťnavšetkyprocesnésituácie
vo veciach vedľajšieho účastníctva založeného podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Keby sa pripustil názor, že
súd nemôže vždy pokračovať v konaní ak je podaná námietka proti vstupu vedľajšieho účastníka, takto

by mohlo dôjsť k odďaľovaniu rozhodnutiu súdu vo veci samej len samotným opakovaným podávaním
procesných námietok, i keď by boli zjavne neodôvodnené a bolo by o nich právoplatne rozhodnuté
i v minulosti v danej veci. Pokiaľ O.s.p. vyslovene napríklad nezakazuje ani rozhodnúť o námietke
proti vstupu vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní, kedy sa rozhoduje tým istým rozhodnutím aj
o námietke aj o odvolaní vo veci samej, je možné podľa názoru súdu osobitne vyhodnocujúc každý
jednotlivý prípad a povahu námietky, rozhodnúť negatívne o námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka

aj v rozhodnutí vo veci samej. Súd poukazuje aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, kedy
neustálym podávaním námietok a vyjadrovaním sa k námietkam by dochádzalo k predlžovaniu konania
a zvyšovaniu trov konania. Súd pritom poukazuje na to, že navrhovateľ podal písomnú námietku proti
vstupu vedľajšieho účastníka deň pred konaním pojednávania vo veci samej, pričom súd vykonal dôkaz
prečítaním písomného vyjadrenia na pojednávaní dňa 2.4.2015.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o nemožnosti podať odpor vedľajším účastníkom, s týmto názorom
sa súd plne stotožňuje a v danej veci odporu vedľajšieho účastníka nikdy ani nepriznal účinky riadne
podaného odporu oprávnenou osobou. Platobný rozkaz bol zrušený z iného dôvodu, a to nemožnosti
doručenia platobného rozkazu odporkyni a nie z dôvodu podaného odporu.

Vzhľadom na uvedené súd opätovne zamietol námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka

a v rámci nej aj možnosť podať odpor s tým, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka nastali dňom
16.4.2014 vzhľadom na to, že rozkazné konanie skončilo zrušením platobného rozkazu. Len pre úplnosť
súd dodáva, že výslovný súhlas odporcu so vstupom do konania vedľajšieho účastníka podľa právnej
úpravy účinnej od 1.1.2015 nie je potrebný, pretože účinky vstupu v danej veci nastali pred 1.1.2015.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka úverovou zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

Podľa § 2 písm. a/ , b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 odst. 1,2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Predmetom konania po späťvzatí návrhu navrhovateľom zostal nárok na zaplatenie 63,20 eur s úrokom
z omeškania, rovnajúci sa dvom neuhradeným splátkam, ktoré boli dojednané mesačne vo výške
952,- Sk, t.j. 31,60 eur. Podľa názoru súdu predmetná zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ako zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1,2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide
o námietku vedľajšieho účastníka, že v zmluve je zjavne uvedený nesprávny údaj o RPMN vzhľadom
na jeho percentuálnu výšku v porovnaní s výškou dohodnutej ročnej úrokovej sadzby, súd udáva, že

údaj o RPMN je určený v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
a to vzorca na výpočet RPMN v prílohe zákona a pokiaľ uvedená právna úprava určovala nesprávny
spôsob výpočtu RPMN a navrhovateľ sa riadil touto zákonnou úpravou, nemožno takto upravený údaj v
zmluve považovať za chybný. Je pravdou, že celkové náklady boli tvorené aj dohodnutým úrokom 17,70
% ročne, ktorá skutočnosť bola odporkyni ako spotrebiteľovi nepochybne známa. Nemožno nechať

bez povšimnutia, že uvedený nesprávny údaj o RPMN úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol
spôsobený použitím nesprávneho vzorca pre výpočet RPMN stanoveného zákonnou úpravou až do
30.6. 2006, teda aj v čase uzatvorenia predmetne zmluvy. Podľa § 2 písm. d) ročnou percentuálnou
mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Ak teda mal navrhovateľ zákonnú povinnosť uviesť údaj o RPMN vypočítaný podľa vzorca
v prílohe zákona a takto postupoval, konal plne v súlade so zákonom a tomuto konaniu nemožno nič
vytknúť /viď i uznesenie KS TN 5Co 701/2014 z 4.3.2015. Iný výklad by bol podľa názoru súdu až
šikanózny a výrazne poškodzujúci stranu veriteľa. Súd preto zaviazal odporkyňu k zaplateniu dvoch
nepremlčaných splátok zo splátkového úveru, a to splátky splatné k 10.3.2011 a 10.4.2011 v sume 2x

po 31,60 eur, t.j. 63,20 eur, pretože splatnosť úveru nenastala skôr ako dojednaná pôvodne v splátkach
s dátumom konečnej splatnosti 10.4. 2011. Navrhovateľ podal návrh 10.3. 2014, preto s prihliadnutím
na trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka sú obe splátky nepremlčané. V
tomto smere je námietka vedľajšieho účastníka, že je celý nárok premlčaný neopodstatnená. Súd priznal
navrhovateľovi z oboch splátok aj úrok z omeškania 9 % ročne od 11.4.2011, kedy sa stali splatné obe

splátky. Úrok z omeškania patrí navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 2 O.s.p. a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Zb. v znení platnom ku dňu počiatku doby omeškania.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p.. Navrhovateľ pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie 1.891,96 eur s príslušenstvom, následne
zobral späť nárok v časti o zaplatenie 1.828,76 eur v dôsledku vznesenej námietky premlčania vedľajším

účastníkom, teda k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, ktorý zobral späť návrh a konanie
sa zastavilo, preto znáša trovy konania odporkyni, resp. vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ bol úspešný
v časti o zaplatenie 63,20 eur s úrokom z omeškania. Teda berúc do úvahy sumu uplatnenej pohľadávky
a priznaného plnenia súdom je jeho úspech v konaní 3,34%, neúspech 96,66%. Čistý neúspech
navrhovateľa a tým čistý úspech vedľajšieho účastníka predstavuje 93,32%. V tomto rozsahu podľa

názoru súdu je povinný navrhovateľ nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorého vstup do
konania bol dôvodný. Z hľadiska účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd zastáva
právny názor, že aj vedľajšiemu účastníkovi je nutné ponechať právo na právne zastúpenie a nárok
na náhradu týchto trov. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva obmedzenie pre vedľajšieho
účastníkadaťsaprávnezastúpiť.Súdpriznalakoúčelnevynaloženétrovyprávnehozastúpeniaodmenu
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie veci a

zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci z 21.5.2014, a to á 81,33 eur /§ 10 ods. 1 vyhlášky/, 2x RP
á 8,04 eur, DPH 35,75 eur spolu trovy právneho zastúpenia aj z DPH 214,49 eur, pričom súd
priznal trovy len v rozsahu čistého úspechu 93,32 %, t.j. 200,16 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./