Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204167
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204167.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Q., ul. W. č. XXX/XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov E. S., nar. X. XX. XXXX, bytom J. Q., ul. D.
č. XXX a E. P., nar. XX. X. XXXX, bytom J. Q., ul. W. č. XXX/XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky E. P., nar. XX.X.XXXX,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec mal. dieťaťa E. S., nar. X.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX
sumou 50 eur mesačne, počnúc dňom 23.7.2014, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého

dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Dlžné výživné za obdobie od 23.7.2014 do 28.2.2015 vo výške 324,40 eur je otec mal. dieťaťa povinný
uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty
výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd dňa 23.07.2014 návrh na zverenie mal. D. P. do jej osobnej
starostlivosti a určenie výživného zo strany jej otca vo výške 50,- eur mesačne počnúc dňom podania
návrhu.

Podaný návrh odôvodnila tým, že z jej družského vzťahu s E. S., nar. X.XX.XXXX pochádza jedno
maloleté dieťa a to D. P., nar. XX.XX.XXXX. Mal. D. bude mať vek 3 rokov a od narodenia doposiaľ

osobnú starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje matka. Bežné výdaje pre mal. dieťaťa súvisia so
zakupovaním oblečenia, obuvi, stravy a hygienických potrieb.

Ďalej uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na mal. dieťa. Mesačne jej úrad
práce vypláca štátne sociálne dávky vo výške cca 223 eur. Okrem toho pracuje na dohodu ako
predavačka v Potravinách mis v Starej Ľubovni. Taktiež poberá invalidný dôchodok vo výške 172 eur
mesačne.Otec dieťaťa E. S. je zamestnaný, pracuje vo firme EKOS v Starej Ľubovni ako robotník. Na výživu dcéry
neprispieva pravidelne. Doposiaľ na výživu dieťaťa prispel sumou 80 eur, a to poštovými poukážkami.
V mesiaci február 2012 - 10 eur, marec 2012 - 30 eur, apríl. 2012 - 20 eur, máj 2012 - 20 eur. Žiadnym

iným spôsobom na výživu dieťaťa neprispieva. Dcére len príležitostne zakúpi darček, napr. na Vianoce.
Nemá vedomosť o tom, aké sú jeho príjmové pomery. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou a súrodencami. Dcéru v jej domácnosti nenavštevuje.

Spolu s mal. dieťaťom žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Bývajú v rodinnom dome, kde
majú k dispozícii jednu miestnosť. Na náklady spojené s bývaním rodičom mesačne prispieva sumou

100 eur a nakupuje ešte stravu pre seba a dcéru.

Otec mal. dieťaťa sa k návrhu nevyjadril.

Súd uznesením č.k. 4P/136/2014-8 zo dňa 4.8.2014 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni /ďalej ÚPSVaR/ a následne doručil účastníkom poučenie
o ich procesných právach a povinnostiach.

Otecmal.dieťaťasanapojednávanienedostavil,predvolaniemalriadneavčasvykázané,svojuneúčasť

žiadnym spôsobom neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa
s obsahom predmetného spisu, ako aj s listinnými dôkazmi doloženými do predmetného spisu a zistil
nasledovný skutkový stav.

Rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Matka spolu s mal. dieťaťom žije v domácnosti
sosvojimirodičmivrodinnomdomevStarejĽubovni.Otecžijevspoločnejdomácnostisosvojoumatkou.

Matka mal. dieťaťa na podanom návrhu trvala, v plnom rozsahu, poukazujúc na jeho obsahovú časť.

Pokiaľ ide o mal. dieťa, toto t.č. má vek 3 rokov, navštevuje MŠ od septembra minulého roku. Pokiaľ ide
o výdaje súvisiace s materskou školou tieto činia cca 27 eur mesačne.

Matka je od decembra 2014 v evidencii na Úrade práce v Starej Ľubovni. Okrem toho je invalidná
dôchodkyňa, z titulu čoho poberá invalidný dôchodok vo výške 180,10 eur mesačne. Žije v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi v Starej Ľubovni.

Do veku 3 rokov dieťaťa poberala rodičovský príspevok vo výške 194 eur a to spolu s rodinným
prídavkom na dieťa. Aktuálne poberá na dieťa rodinný prídavok vo výške 23,52 eur mesačne.

Pokiaľ ide o doposiaľ uhradené výživné otcom, tento vo februári 2015 uhradil sumu 20 eur a minulý rok
v decembri 2014 taktiež zaplatil na výživnom 20 eur. Od podania návrhu žiadne iné sumy výživného
neboli uhradené.

Kolízny opatrovník mal. detí na pojednávaní poukázal nato, že kým matka podala návrh na súd
opakovane navštívila ÚPSVaR, nakoľko chcela túto vec riešiť najskôr s otcom mimosúdne. Na základe

toho predvolali oboch rodičov za účelom možnosti uzatvorenia rodičovskej dohody mimosúdne. Tak to
bolo aj v roku 2012, kedy pán S. uviedol, že je ochotný platiť výživné od narodenia dieťaťa, teda doplatiť
toto výživné a je ochotný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 50 eur mesačne s tým, že bude
platiť ďalej bežné výživné. Dlžné výživné mal otec splácať v 20 eurových splátkach spolu s bežným
výživným. V roku 2014 sa opäť dostavila matka dieťaťa na ÚPSVaR v Starej Ľubovni, nakoľko otec

neplnil túto rodičovskú dohodu a bol opakovane predvolaný otec mal. dieťaťa, ktorý uviedol, že platí
výživné na dieťa, platí ho šekom, platí ho nepravidelne. Doposiaľ uhradil toto výživné asi 5 alebo 6 krát,
spolu zaplatil na výživnom sumu asi 150 eur, v budúcnosti plánuje platiť výživné 50 eur mesačne a topoštovou poukážkou. Prvú splátku výživného matke prisľúbil zaslať 12. júla 2014. Keďže sa tak nestalo,
matkapodalanávrhnasúdnaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností,vzhľadomnato,žedohoda
rodičov nebola možná. V období podania návrhu na súd došlo k zmene pomerov na strane matky a to

tým, že nepracuje na dohodu a ukončila poberanie rodičovského príspevku. Maloleté dieťa podrástlo,
začalo navštevovať MŠ. Otec mal. dieťaťa je t.č. nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie na ÚPSVaR, poberá dávku v hmotnej núdzi. Otec mal. dieťaťa sa pravidelne každý rok
sezónne zamestnáva približne od mesiaca apríl do septembra v EKOS-e ako robotník a v období, kedy
bol spísaný záznam na ÚPSVaR, čiže 23.1.2012 ani nepracoval a súhlasil s výškou výživného vo výške

50 eur mesačne.

Vzhľadom nato, že je predpoklad, že sa otec opakovane zamestná brigádne v EKOS-e aj tento rok,
nakoľko podľa vyjadrenia jeho brata, otec dieťaťa je t.č. doma ale čaká na telefonát, kedy mu zavolajú
a mal by nastúpiť do práce, navrhol súdu, aby vyhovel podanému návrhu matky, aby zveril mal. dieťa
do osobnej starostlivosti matke a aby určil výživné vo výške 50 eur mesačne.

Predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti a určenie výšky výživného.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej
starostlivostimatkejevzáujmetohtodieťaťa,poukazujúcnato,dieťaodnarodeniažijeajevychovávané
matkou a otec nežije s nimi.

Otec neprispieva pravidelne na jeho výživu. Mal. D. má vek troch rokov, je zdravá a navštevuje materskú
školu.

Súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca mal. mal.
dieťaťa, pri ktorej prihliadol tak na odôvodnené potreby oprávneného mal. dieťaťa, ako aj na schopnosti
a možnosti povinného, teda jeho otca.

Tak ako to vyplýva zo stanoviska kolízneho opatrovníka samotný otec mal. dieťa na ÚPSVaR uviedol,

že plánuje platiť výživné na mal. dcéru po 50,- eur mesačne a to poštovou poukážkou. Každoročne sa
otec dieťaťa sezónne zamestnáva od mesiaca apríl do septembra vo firme EKOS ako robotník a z tejto
práce má riadny príjem. Táto skutočnosť bola preukázaná výpisom z evidencie Sociálnej poisťovne.

V čase keď otec nepracuje, je v evidencii na úrade práce a je riešený dávkou v hmotnej núdzi. Aj v čase
spísania jeho vyjadrenia na ÚPSVaR bol otec mal. dieťaťa nezamestnaný a aj tak súhlasil s platením

výživného na mal. D. sumou 50,- eur mesačne, z čoho vyplýva, že otec sa musí zamestnávať aj inou
formou napr. brigádne a z tejto činnosti má tiež príjem.

Matka mal. dieťaťa je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce v Starej Ľubovni a je invalidná
dôchodkyňa. Poberá invalidný dôchodok vo výške 180,10 eur mesačne, prídavok na mal. dieťa vo výške
23,52 eur mesačne Žiaden iný príjem nemá.

S mal. dieťaťom žije u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým mesačne prispieva na domácnosť podľa
svojich možností.

Otec dieťaťa od podania návrhu na súd uhradil výživné na dieťa v decembri 2014 vo výške 20 eur a vo
februári 2015 tiež vo výške 20 eur. Žiadnou inou formou na výživu dieťaťa neprispieva.

Súd poukazuje na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a na to, že príjem matky je veľmi nízky na

to, aby mohla zabezpečiť riadnu výživu mal. dieťaťa.

Dlžné výživné za obdobie od 23.7.2014 do 28.2.2015 vo výške 324,40 eur súd umožnil otcovi uhrádzať
postupne v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, po
odrátaní už uhradeného výživného vo výške 40 eur.

Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré
možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do

15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.