Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204937
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714204937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXX, F. a
otec V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. Č. XXX, F. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. V. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne
s účinnosťou od 1.9.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom na mal. V. za čas od 1.9.2014 do 31.1.2015 v sume 200,- eur súd p o v o
ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po
právoplatnosti rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 4P/13/2012-25 zo dňa 6.3.2012 v časti výšky
výživného otca na mal. V..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala dňa 12.8.2014 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na maloletého na
sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila tým, že maloletý
od septembra 2014 nastupuje do 1. Ročníka ZŠ v F. a jeho náklady sú podstatne väčšie, musela zakúpiť
školské potreby, oblečenie, obuv.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril dňa 18.12.2014 s tým, že s návrhom matky nesúhlasí. Otec vo

vyjadrení poukázal na svoju finančnú situáciu, s tým že má exekučné zrážky zo mzdy, spláca veľa
pôžičiek. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že niektoré veci či už oblečenie alebo školské potreby
maloletému zakupujú jeho rodičia alebo jeho sestra.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní s tým, že
navrhol zvýšiť výživné.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom
pripojeného spisu 6P/325/2012, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správami o príjmoch a zistil
tento skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 4P/13/2012-25 zo dňa 6.3.2012 súd určil otcovi výživné v sume
50,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. Dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.
V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných

skutočností: Matka bola študentkou 2. ročníka denného štúdia na SOŠ W., odbor kaderníčka. Matka
nemala žiaden príjem, po finančnej stránke jej vypomáhali rodičia. Otec bol vo väzbe v UVV a UVTOS
Leopoldov. Otec mal celkom dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. V. ešte k mal. B., nar. X.X.XXXX.
Mal. V. navštevoval materskú škôlku v F..

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že naďalej býva v RD u jej otca v spoločnej domácnosti
s otcom, bratom a mal. V.. Naďalej študuje na SOŠ W., odbor kaderníčka, jedná sa o 5. ročné denné
štúdium, pričom navštevuje posledný ročník. V marci 2015 má maturitné skúšky. Matka má spísanú
dohodu o brigádnickej práci študentov, momentálne však nemá žiadnu brigádu. Cez letné mesiace
zarobila mesačne 300 eur na brigádach, ostatné mesiace cca 90 eur. Poberá rodinné prídavky 23,52
eur. Do domácnosti otcovi finančne prispievať nemusí. Mal. V. navštevuje od 1.9.2014 1. ročník ZŠ.

Stravuje sa v škole, za obedy platí len 3,50 eur. Školskú družinu platí 10 eur. Mal. je zdravý. Výdaje na
mal. V. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby a podobne. Otec výživné na mal.
V. riadne a včas platí v súdom stanovej výške 50 eur, nedoplatok nemá.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v dvojizbovom RD, jedná sa o prístavbu v spoločnej

domácnosti s družkou a mal. B. Š., nar. X.X.XXXX. Otec má celkom 2 vyživovacie povinnosti k mal. V. a
k mal. B.. Mal. B. navštevuje MŠ. Družka je zamestnaná, má príjem cca 350 eur. Otec je zamestnaný v
H. V. W. W.. Y.. R.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 736,83 eur. Z príjmu sú otcovi vykonávané
exekučné zrážky na dlhy, jedná sa o pôžičky od firiem Provident, Slovenská sporiteľňa, ktoré si zobral
v minulosti. Jednalo sa o rôzne bezúčelové pôžičky celkovo vo výške cca 7 000 eur, mesačne spláca

108 eur, 2 x po 30 eur mesačne a 5 eur mesačne. Výživného na mal. V. platí riadne a včas v sume 50,-
eur mesačne, nedoplatok nemá. Pokiaľ ide o darčeky, či už na Vianoce, narodeniny a podobne, zakúpi
darčeky maloletému. Mal. V. často chodieva do domácnosti k jeho rodičom, čiže darčeky má u rodičov.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu navrhol aby súd zvýšil výživné.

Z potvrdenia o výške príjmu otca súd zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti H. V. W. W..Y..R.., kde
za obdobie od 12/2013 až 11/2014 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 736,83 eur netto. Do
konca októbra 2014 boli otcovi vykonávané zrážky i na výživné, ktoré boli zrušené.

Z potvrdenia o výške príjmu matky súd zistil, že matka pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov
u U. K., Q., kde za obdobie od 05/2014 do 09/2014 dosiahla spolu príjem vo výške 19,87 eur.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
Matka ani otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberali dávky a príspevky v hmotnej núdzi.

Zo správy Sociálnej poisťovne Senica zo dňa 12.2.2014 mal súd preukázané, otec poberal nemocenské
spolu v sume 180,30 eur v mesiacoch 10/2013 a 11/2013.

Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k

takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho
rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti,
možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať
a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu,

v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom

prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou
mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovýmipomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich

detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na
svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na
zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu

závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností)
a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že
naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica č.k. 4P/13/2012-25
zo dňa 6.3.2012, pričom od tohto času uplynula doba necelých troch rokov, kedy výška výživného
nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa nedostačujúce,
nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal

preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
došlo na strane oprávneného, teda mal. V. a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského
systému. Mal. V. pri poslednej úprave výživného navštevoval materskú škôlku, v súčasnosti od 1.9.2014
je už žiakom 1. ročníka ZŠ. Zdravotný stav mal. V. je dobrý. V súvislosti s prechodom maloletého na
vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné

náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe
ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na

strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave výživného
bol vo väzbe v UVV a UVTOS Leopoldov, v súčasnej dobe je riadne zamestnaný v spoločnosti H. V.
W. W..Y..R.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 736,83 eur netto. Počet vyživovacích
povinností otca sa nezmenil, naďalej má celkom dve vyživovacie povinnosti k mal. V. a mal. B.. Na
strane matky súd nezistil výraznú zmenu pomerov, naďalej je študentkou denného štúdia SOŠ W., odbor

kaderníčka v poslednom ročníku, v máji 2015 má maturity. Matka pracuje na dohodu o brigádnickej práci
študentov u U. K., Q., kde za obdobie od 05/2014 do 09/2014 dosiahla spolu príjem vo výške 19,87 eur.
Podľa vyjadrenia matky táto si vie na brigádach počas letných mesiacoch zarobiť cca 300,- eur. Matka
má len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne
stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa.

Čosatýkavýdavkovobidvochrodičov,súdpoznamenáva,ževýživnémáprednosťpredinýmivýdavkami
rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. V.

zo sumy 50,- eur na sumu 90,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2014, teda od podstatnej zmeny
pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v nástupe maloletého na základnú školu. V danom
konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na
úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil
všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na maloletého je možné zvýšiť na sumu

90,- eur mesačne. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30%
z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou
oprávnené. Otec má celkom dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. V. (navštevuje 1. ročník ZŠ) a k
mal. B. (navštevuje MŠ). Ak bude otec mal. V. prispievať súdom určené zvýšené výživné vo výške
90,- eur mesačne a dobrovoľne na mal. B. cca vo výške 70,- eur (pozn. B. je mladšia a navštevuje

zatiaľ len MŠ), bude sa otec podieľať na výživnom pre deti celkom sumou 160,- eur mesačne, čo tvorí
približne 22 % z jeho čistého príjmu. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a
pri zohľadnení, že otec má celkom dve vyživovacie povinnosti, schopný platiť výživné na maloletého
v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam
rodičov,takajodôvodnenýmpotrebámmaloletéhosprihliadnutímnajehovek,osobnépotrebyanáklady

v škole, ktoré sa u maloletého upravili.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 1.9.2014, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od
1.9.2014 do 31.1.2015 v sume 200,- eur, ktoré súd s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p.povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom
po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných

rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené každý mesiac v sume 50,- eur, nemal žiadny nedoplatok.
Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za každý mesiac 09/2014 až 01/2015 v sume 40,- eur (90-50),
čo predstavuje spolu sumu 200,- eur (40x5).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci sa tohto práva vzdali.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)