Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ján Rybárik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/76/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208123
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114208123.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: P. A.,
rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. I. XX/XX, L. O., občan SR, proti odporcovi: P. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. I. XX/XX, L. O., o rozvod manželstva a o určenie výživného na plnoleté deti takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov konania P. A., rod. B., nar. XX.X.XXXX a P. A., nar. XX.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.X.XXXX pred bývalým H. úradom v I., zapísané v knihe manželstiev matričný úrad L. O., vo
zväzku 3, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 5, r o z v á d z a.
Q. návrh na určenie výživného na plnoleté deti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 07. 03. 2014 domáhala rozvodu manželstva
uzatvoreného medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX pred bývalým Obvodným úradom v Žiline,
zapísané v knihe manželstiev matričný úrad L. O., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom X a tiež určenie výživného na plnoleté deti F. A. V. A. vo výške 400 Eur mesačne.
Z manželstva pochádzajú dve, toho času už plnoleté deti.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 20. 02. XXXX.
Od uzavretie manželstva je ich spoločné bydlisko u jej matky v L. O.. Z manželstva pochádzajú dve
nezaopatrené deti: F. A. - študent vysokej školy a V. A. - študentka gymnázia. Zo spolužitia medzi nimi
postupnezačalivznikaťnezhody,nakoľkoodporcanechceprispievaťnadomácnosť.Vzájomnesacitovo
odcudzili. Odporca si často kupuje alkohol a pije. Celková situácia v domácnosti je napätá a zle vplýva
na deti i jej matku. Odporca je v poslednom čase i agresívny. Vzhľadom na deti mala záujem udržať
manželstvo, ale nakoľko sú vzťahy medzi nimi už tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v
budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel a nevytvára vhodné prostredie pre deti, domnieva sa,
že rozvod nebude ani v rozpore s ich záujmami.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, nakoľko tvrdenia navrhovateľky nie sú na 80
% pravdivé. V manželstve bol psychicky a fyzicky týraný. Navrhovateľkina matka neprispievala na
spoločnú domácnosť. Keď býval v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou okrem toho, že prispievalnavrhovateľke sumou 400 Eur a neskôr 300 Eur, dával deťom cestovné, platil obedy. Cez týždeň sa
musel stravovať v Žiline, lebo doma nebolo navarené.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením s obsahom listín, ktoré
tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo Sobášneho listu má súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa
XX.X.XXXX pred bývalým Obvodným úradom v Žiline, zapísané v knihe manželstiev matričný úrad L.
O., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 5.
Z rodného listu F. A. vyplýva, že sa narodil dňa XX. XX. XXXX.
Z rodného listu V. A. vyplýva, že sa narodila dňa XX. XX. XXXX.
Navrhovateľka vypovedala tak, že s odporcom v spoločnej domácnosti nežijú rok a ako manželia viac
ako dva roky. Nevidí žiadny dôvod na obnovenie spolužitia. Navyše odporca si vôbec neplní rodičovské
povinnosti.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o
rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie.
Podľa § 19 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia sa tak vážne citovo odcudzili,
že nie možné, aby manželstvo v budúcnosti plnilo svoj účel. Rozvrat vzťahov medzi manželmi možno
označiť za dlhotrvajúci, nenapraviteľný a neodstrániteľný. Obnovenie manželského spolužitia nemožnoočakávať. Manželské spolužitie medzi manželmi je už len formálnym zväzkom dvoch ľudí. S poukazom
na uvedené má súd za to, že v danom prípade ide o kvalifikovaný rozvrat manželstva, ktorý je
podmienkou rozhodnutia o zániku manželstva rozvodom, preto manželstvo účastníkov tohto konania
rozviedol.
Pokiaľ ide o návrh v časti určenia výživného na plnoleté deti, súd návrh v tejto časti zamietol, nakoľko
navrhovateľka nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie tohto návrhu. Deti účastníkov konania sú
v súčasnosti už plnoleté, a teda len oni sami môžu podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči
nim. Dosiahnutím plnoletosti prestala byť navrhovateľka ich zákonným zástupcom, a teda v súčasnosti
už v mene svojich detí konať nemôže.
Podľa § 144 O.s.p. veta prvá, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenia, či tu manželstvo je alebo nie je.
O trovách súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania, tak ako sa uvádza vo
výrokovej časti tohto rozsudku, nepriznal nakoľko ide o konanie o rozvode manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.