Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/113/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110209893
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110209893.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu N. G., T.. XX. X.

XXXX, trvale bytom Y., I. X, právne zastúpeného Mgr. J. W., advokátkou so sídlom D. Y., W. T. XX, proti
žalovanej F. U., T.. XX. X. XXXX, trvale bytom Y., Š. XX, právne zastúpenej JUDr. U. G., advokátkou so
sídlom v Y., C. X, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 4. 2010 domáhal, aby súd zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX vedenom Správou katastra
Y., k. ú G. I., a to byt Č.. X T. X. C., vo vchode Č.. XX, na Š. O. D. Y., obytného domu súpisné číslo

XXX, stojaceho na pozemkoch parcela č. XXXX o výmere 170 m2, zastavené plochy a nádvoria p. č.
XXXX o výmere 212 m2, zastavané plochy a nádvoria p. č. XXXX o výmere 170 m2, zastavené plochy a
nádvoria, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch
o veľkosti XXX/XX XXX, ktorých vlastníkom je žalobca v 1 k celku a žalovaná v 1 k celku a prikázal
ich vrátane príslušenstva do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazal žalovanú vyplatiť náhradu za
odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobcovi vo výške 20 000 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 35C/87/2006-41 zo dňa
17. 10. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 11. 2006, bolo manželstvo so žalovanou rozvedené. Po

rozvode manželstva nedošlo medzi žalobcom a žalovanou v zákonom stanovenej dvojročnej lehote k
vysporiadaniu BSM, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka je toho času
byt v ich podielovom spoluvlastníctve (obaja v jednej polovici z celku). Tento byt nadobudli do BSM
v roku 1998 a spoločne v ňom bývali až do rozvodu ich manželstva. Žalobca sa z bytu odsťahoval
v marci 2007 a od tejto doby byt užíva žalovaná spolu s ich dvoma synmi. Žalobca sa pokúsil so
žalovanou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dohodnúť na vyporiadaní tohto bytu. Po odchode
zo spoločného bytu žalobca musel riešil svoju bytovú situáciu prenájmom a v čase podania návrhu býval

v dvojizbovom byte u svojej priateľky T. I. O. Č.. X D. Y..

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že jej starí rodičia bývali po výmene bytu v byte Č.. X T. Š. O. Č..
XX od 18. 10. 1972. V tomto byte u svojich starých rodičov trávievala prázdniny, stretávala sa tam celá
rodina na oslavách. Neskôr chodievala k starým rodičom pomáhať a po smrti starej mamy sa k starému
otcovi nasťahovala, aby mu mohla pomáhať. V predmetnom byte mala žalovaná trvalý pobyt od 27. 1.
1992. Po smrti starého otca požiadala Miestny úrad Mestskej časti Y. - G. o prechod nájmu a následne sa
stala výlučnou nájomníčkou bytu. Žalobca podľa nej nemá morálne právo na predmetný byt. Manželstvoso žalobcom uzavreli v decembri 1995. V tom čase mal žalobca trvalý pobyt T. Y.R. O. Č.. XX D. U..
Z manželstva sa im narodili synovia C. G., T.. X. XX. XXXX, a C. G., T.. XX. X. XXXX. Predmetný byt
odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva dňa 8. 4. 1998, avšak výlučne z jej finančných prostriedkov

nadobudnutých pred uzatvorením manželstva za sumu 413,66 € (12 462 Sk). Ďalej uviedla, že návrh na
rozvod podávala prvýkrát po prvom fyzickom útoku od žalobcu, kedy bola tehotná so synom C.. Keďže
však bola na materskej dovolenke, nemala by to jednoduché a nechcela syna C. vystavovať zbytočným
stresom, návrh na rozvod manželstva vzala späť. Po druhom návrhu na rozvod manželstva žalobca
chodieval k svojej priateľke a v predmetnom byte žili ako dve samostatné rodiny. Žalobca mal vo svojej

izbe televízor a počítač a žalovaná so synmi prístup k nim nemali. Televízor pozerali len keď žalobca
nebol doma. Pevnú linku vypínal, zakázal jej telefonovať, previedol si pevnú linku na svoje meno, pričom
telefónne číslo bolo ešte starých rodičov žalovanej. Žalobca žalovanú sexuálne obťažoval a upustil od
toho len pri slovách ich syna. Ďalej vulgárne žalovanej nadával, rozbil dvere do izby, kde bývala žalovaná
s deťmi. Deťom nedal jesť, zakazoval im variť v jeho hrncoch a používať jeho chladničku. Do izby, kde
s deťmi bývala žalovaná, si zakúpila za pomoci svojich rodičov dvere so zámkom, chladničku, policu na

knihy a detský nábytok. Izbu si musela vždy zamykať, len čo ju opustila, pretože sa jej žalobca vyhrážal,
že všetko jej z bytu povyhadzuje a zničí. Žalobca sa o spoločné maloleté deti nestaral, staral sa len o
svojho syna z prvého manželstva - G., a to väčšinou tým spôsobom, že ho bil, pretože jeho výchovu
nezvládal. Keď bol žalobca doma, žalovaná sa a deťmi radšej doma nezdržiavala a chodievala radšej k
svojim rodičom. Neskôr si žalobca našiel priateľku, ku ktorej chodieval a tak isto ju vodieval do ich bytu,

čoho svedkom bol aj ich syn C.. Aj keď žalobca sa považuje za podielového spoluvlastníka bytu, odkedy
sa odsťahoval z bytu, neprispieval na daň z nehnuteľnosti do fondu opráv a réžie, neuhrádzal náklady
spojené s rekonštrukciou stupačkového vedenia, výmenou WC, vymaľovaním bytu. Žalobca žiada od
žalovanej vrátenie sumy 20 000 € a nesúhlasí s tým, aby bol byt prepísaný na ich deti, čo je jasným
dôkazom toho, že mu ide o vlastný prospech. Žalovaná poukázala na to, že maloleté deti po rozvode

manželstva boli zverené do jej osobnej starostlivosti, a teda nehnuteľnosť dokáže účelne využiť pre ich
deti, a taktiež žiadala, aby súd prihliadol aj na všetky uvedené okolnosti, ktoré predchádzali odkúpeniu
bytu a na násilné správanie žalobcu voči žalovanej aj voči ich deťom. Preto hľadisko rovnosti podielov
nemožno zachovať, keďže by to bol rozpor s dobrými mravmi, pretože žalobca si počínal nezodpovedne
a poškodzoval rodinu. Preto navrhla, aby súd prikázal byt Č.. X T. Š. O. Č.. XX D. Y. do výlučného

vlastníctva žalovanej.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 22. 2. 2012 č. k. 10C/113/2010-122 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal uvedené nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovanej, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu 206,83 € do
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Uznesením zo dňa 30. 9. 2013 č. k. 3Co/297/2012-146 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21. 11. 2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením s predloženými

písomnými listinnými dôkazmi do spisu. Po zrušení rozsudku a vrátení veci späť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, prvostupňový súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia zo dňa 30.
9. 2013, a celkovo zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 16. 12. 1995, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice I, č. k. 35C/87/2006-41 zo dňa 17. 10. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.

11. 2006. Z manželstva pochádzajú maloleté deti C., T. X. XX. XXXX a C., T. XX. X. XXXX. Obe deti
boli zverené po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Byt Č.. X T. X. C. bytového domu, súpisné číslo
XXX, T. Š. O. Č.. XX D. Y. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach,
ako aj na pozemkoch pod bytovým domom nadobudli účastníci na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu od Mesta Y., zo dňa 10. 3. 1998 za kúpnu cenu 12.462 Sk. Podľa ústrižku, ktorým bola kúpna cena

zaplatená, túto zaplatila žalovaná.Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca nesúhlasí s návrhom žalovanej, aby sa byt previedol na ich
deti. Toho času je pre neho dôležité, aby si vedel svoju existenciu zabezpečiť, a to kúpou jednoizbového
bytu. Chce mať pocit, že má niečo vlastné. Žalobca uviedol, že pred uzavretím manželstva so žalovanou

vlastnil 4-izbový byt v U.B., ktorý predal za 280 000 Sk. Predmetný byt odkúpili so žalovanou spoločnými
silami, a to z peňazí, ktoré on získal za byt. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že finančné prostriedky na
kúpu tohto bytu boli výlučne iba jej, pretože on prispel zo svojich finančných prostriedkov, ktoré získal z
predaja bytu, a to aj keď na šeku za zaplatenie kúpnej ceny tohto bytu bolo uvedené meno žalovanej.
Žalobca k otázke násilia voči žalovanej uviedol, že sa to udialo už dávno a je pravdou, že ju napadol,

avšak vtedy pracovali hlavne nervy. Priestupkovým konaním bol uznaný za vinného z priestupku, za
čo zaplatil pokutu. Vinný bol z toho dôvodu, že ju udrel a dal jej facku, pričom žalovaná mala nejaké
modriny. Taktiež je pravdou, že napísal e-mail (čl. 29 v spise) adresovaný zamestnávateľovi žalovanej.
Tiež uviedol, že peniaze, ktoré mal z predaja svojho bytu, použil jednak na odkúpenie predmetného bytu
do bezpodielového spoluvlastníctva, ďalej synovi C. a synovi z prvého manželstva dal po 10 000 Sk
(tieto skutočnosti však nijako nepreukázal). Ďalej uviedol, že svojpomocne prerábal predizbu, kuchyňu,

obklad od kuchyne a kuchynskú linku. Taktiež za nejaké finančné prostriedky nakúpil aj bielu a čiernu
techniku, ako aj finančné prostriedky investoval do detskej výbavy.

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23. 11. 2011 uviedla, že o nadobudnutie predmetného
bytu sa žalobca nijako nezaslúžil. V tomto byte bývali jej starí rodičia od roku 1972 do roku 1992. Po smrti
starého otca v roku 1992 sa stala výlučnou nájomníčkou bytu prechodom nájmu a sama v ňom bývala

do decembra roku 1995, keď sa vydala za žalobcu. Uzavretím manželstva vznikol účastníkom spoločný
nájom k bytu. V čase uzavretia manželstva mal žalobca trvalý pobyt D. U. a až oveľa neskôr mal trvalý
pobyt D. Y. v predmetnom byte. Nie je jej celkom jasné, akú bytovú otázku si žalobca potrebuje riešiť. V
čase trvania manželstva ich z tohto bytu vyháňal. Uviedla, že bola aj ona predvolaná na Obvodný úrad
D. Y., za účelom prejednania priestupku žalobcu na priestupkové oddelenie, keď prišli policajti potom čo

ju dusil, tvrdil že ho s nožom porezala, tak sa policajti pýtali, či ho chce udať. Ona nechcela, následne
žalobca odišiel s policajtmi a udal ju. Kvôli tomu bola na polícii. Má len uznesenie, že voči nej bolo
zastavené priestupkové konanie. Nikdy nebola uznaná za vinnú v priestupkovom konaní. Byt, ktorý je
predmetom tohto konania bol odkúpený výlučne z jej prostriedkov za sumu 413,66 € (12 462 Sk). Od
odsťahovania žalobcu 31. 3. 2007 neprispel ani raz na daň za byt ani do fondu opráv. Takisto musela

splácať nedoplatok za rok 2005 aj 2006. Úhrady za byt platila ona po 31. 3. 2007 a aj nedoplatok za rok
2005 a 2006 splácala sama. Vynaložila nemalé prostriedky na jeho zveľadenie, vymenila plastové okná
do celého bytu. Peniaze jej dal jej otec, ona na to nemala. Okrem bytu, v ktorom býva so svojimi deťmi
nemá žiaden iný majetok a žalobca nemá na tento byt žiadne morálne právo. Na strane druhej rovnosť
podielov nemožno na základe vyššie uvedeného zachovať, jednak preto, že byt je účelne využitý pre ich

deti a pre násilné správanie žalobcu počas aj po skončení manželstva. Iné riešenie, ako previesť byt na
ich deti nevidí. Žalovaná uviedla, že sumu o ktorej tvrdí žalobca vo svojej výpovedi za svoj vlastný byt,
t. j. 280 000 Sk, túto sumu nikdy nevidela. Kúpil do bytu gaučovú súpravu, počítač, ktorý si aj odniesol,
mrazničku, ktorú tiež odniesol. Ostal jej televízor, ktorý je už pokazený, nefunkčný. Obklad z drevotriesky
kúpil, kuchynská linka sa kupovala tak, že jedna časť je tam ešte po jej starých rodičoch doteraz a na

inej strane kúpil žalobca novú časť kuchynskej linky, avšak nešlo o novú linku, pretože ju kúpil “od ruky“.
Aj pračka, ktorá sa už kazí, sa kúpila z jeho osobných prostriedkov, tieto veci si rozdelili. Žalobca v byte
rozbil dvere, aj tie musela kúpiť. Koberce povyhadzoval. Zobral si skoro všetko. Zároveň uviedla, že
nemá vedomosť o tom, že by dal synovi Petrovi 10 000 Sk, tak ako to predniesol vo svojej výpovedi
žalobca, pretože syn mal vtedy dva roky. Ak dal tie peniaze na nejakú vkladnú knižku, tak o nej nevie.

Rozhodnutím Obvodného úradu D. Y., odborom všeobecnej vnútornej správy č. VVS-Pr/3815/06/MAC
zo dňa 12. 2. 2007 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchaniach priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 17. 11. 2006 tým, že vulgárne nadával žalovanej a fyzicky ju
napadol. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským úradom D. Y., odborom všeobecnej vnútornej správy
č. B/2007/01727 zo dňa 2. 5. 2007. Žalovaná nebola právoplatne uznaná za vinnú z priestupku, ani zo

žiadneho iného násilného správania voči žalobcovi.

Žalobca mailom zo dňa 10. 7. 2006 adresovanom zamestnávateľovi žalovanej sa snažil privodiť ujmu
žalovanej, a to zrušenie pracovného pomeru u jej zamestnávateľa obzvlášť vulgárnym spôsobom.Žalovaná v podaní doručenom súdu 15. 2. 2012 navrhla, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa
nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu. Dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodnila hlavne tým, že byt nadobudla prechodom nájmu po svojich starých rodičoch, je teda zrejmé,

že byt od roku 1972 užívala a tiež splácala anuitu výlučne rodina žalovanej a od roku 1992 sa výlučne
sama žalovaná starala o byt, preto pri odkúpení bytu do osobného vlastníctva bolo potrebné uhradiť už
len sumu 413,66 €. Ako malá v ňom vyrastala a považuje ho za svoje dedičstvo po starých rodičoch a
preto má aj silnú citovú väzbu k tomuto bytu. V súčasnej finančnej situácii nie je schopná si zabezpečiť
iné bývanie ani pre seba, ani pre svoje maloleté deti, čo je ďalším z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ďalším dôvodom osobitného zreteľa je aj zdravotný stav žalovanej, ktorá od svojich štrnástich rokov má
nepriaznivý zdravotný stav a má obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia. Jej pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je znížený o 20 %. Má dlhodobé zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú už
niekoľko rokov a to sa prejavuje na tom, že má väčšie problémy nájsť si prácu. Na toto bývanie sú zatiaľ
odkázané aj spoločné maloleté deti účastníkov konania

Žalobca na pojednávaní dňa 22. 2. 2012 predniesol, že nemá žiadne dôkazy ohľadom ním uvádzaných

investícií.

Po zrušení prvostupňového rozsudku z 22. 2. 2012 odvolacím súdom prvostupňový súd nariadil vo veci
pojednávanie na deň 15. 1.2015. Žalobca trval naďalej na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a
to tým spôsobom, že nakoľko rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, žiada, aby súd prikázal predmetnú
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, aby mu vyplatila primeranú náhradu z hodnoty

tohto bytu, resp. v prípade, ak nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby súd rozhodol tak,
že rozhodne o predaji predmetného bytu a o rozdelení jeho výťažku medzi žalobcu a žalovanú. Súd
oboznámil na tomto pojednávaní účastníkov s tým, že na základe informácií prístupných na internete
zistil, že podľa stavu predmetného bytu sa trhová hodnota takéhoto bytu pohybuje približne od 50 do 70
000 €. Účastníci súhlasili, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa pohybuje v tomto rozmedzí, avšak

žalovanásavyjadrila,ženaďalejtrvánatom,abysúdtohočasunevyporiadalpodielovéspoluvlastníctvo,
a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré už sú vyššie uvedené v rozsudku. Ako ďalšie
dôvody uviedla, že v predmetnom byte toho času žije s oboma synmi, ktorí sú študentmi, a to starší je
študentom 3. ročníka Obchodnej akadémie, má zdravotné problémy, je alergik, je často chorý. Takisto
má problémy s kĺbami, chodí pravidelne na vakcíny jedenkrát do týždňa D. Y. k lekárke a denne berie

lieky. Mladší syn toho času navštevuje 9. ročník Základnej školy a chystá sa na štúdium na Strednej
škole - elektrotechnickej D. Y.. Má metabolické poruchy a raz za pol roka s tým chodí na kontrolu.
Žalovaná poukázala na to, že jej zdravotný stav toho času je taký, že približne ďalšie nasledujúce dva
roky si nebude môcť pre svoje zdravotné problémy nájsť prácu. Je pravdepodobné, že by jej ani nebol
poskytnutý úver, resp. hypotéka z dôvodu toho, v akej finančnej situácii sa momentálne nachádza, resp.

ak by jej aj bola poskytnutá táto hypotéka, existuje taká situácia, že by ju nebola schopná splácať, keďže
jej momentálny príjem je 155,40 €, a to len z toho dôvodu, že poberá ochranný príspevok od štátu.
Inak pokiaľ už nebude práceneschopná, bude poberať iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 120,70 € a
prídavok na dieťa vo výške 47,04 € do trvania podmienok. Navyše ju čaká ďalšia operácia. Uviedla, že je
nereálne, aby sa odsťahovala s maloletými synmi mimo mesta, pričom za peňažné prostriedky, ktoré by

dostalazpredajapredmetnéhobytuvprípade,žebysúdrozhodoltak,žebynariadilpredajpredmetného
bytu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi účastníkov, z týchto prostriedkov by si tak či tak bytovú
situáciu nedokázala vyriešiť, pretože by si nemohla za sumu 20, resp. 30 000 € kúpiť žiadny byt D. Y.,
kde by mohla s oboma synmi bývať. Žalobca tvrdil, že žalovaná má aj inú možnosť, kde by sa mohla po
eventuálnom predaji predmetného bytu odsťahovať, a to k jej rodičom, ktorí sú obidvaja dôchodcovia

a žijú v 3-izbovom byte T. R. O., a taktiež vlastnia chatu, ktorá je celoročne obývateľná. Žalovaná sa
však vyjadrila, že táto možnosť je nereálna z toho dôvodu, že ona sama má také zdravotné problémy,
ktoré jej neumožňujú, aby sa starala o svojich rodičov, ktorí sú obaja chorí, a v tomto 3-izbovom byte
žijú tak, že jedna spoločná miestnosť je obývačka, ďalšia izba je spálňa, a tretia izba je malá, v ktorej by
bolo nereálne, aby žila ona so dvoma takmer plnoletými synmi. Takéto spolužitie by nebolo vhodné na

psychiku synov a taktiež pre pohodlie starých rodičov, ktorí by s týmto riešením ani nemuseli súhlasiť,
keďže je to ich byt a vyvracala tvrdenie, žalobcu, že chata je celoročne obývateľná. Naopak žalobca
má svoju bytovú otázku momentálne vyriešenú, pretože býva striedavo u svojich rodičov, ktorí bývajú
v rodinnom dome a u priateľky v jej byte. Momentálna situácia je teda taká, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí toho času podielové spoluvlastníctvo vyporiadať.Podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda reálne rozdelenie vecí medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov, prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva
je reálne deliteľný. Zároveň je potrebné zvážiť, do akej miery možno vyžadovať od spoluvlastníkov

vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva
nie je dobre možné, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to prikázanie predmetu spoluvlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do
vlastníctva za primeranú náhradu. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (napríklad zisťuje bytovú
odkázanosť účastníkov konania, prihliada na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval, atď.)

Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja predmetu
spoluvlastníctva v prípade, ak ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Súd nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo len výnimočne, a to len v prípade, že reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie
je možné, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné prikázať vec jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu do vlastníctva, ani predmet spoluvlastníctva predať.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že návrh žalobcu toho času nie je dôvodný. Žalobca sa návrhom na začatie konania
domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti s tým, aby bola prikázaná
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej a aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi finančnú
náhradu. Neskôr žalobca súhlasil aj s tým, že v prípade, ak žalovaná nemá dostatok finančných

prostriedkov na to, aby ho vyplatila, aby sa predmetný byt predal a výťažok z predaja sa rozdelil podľa
ich podielov, pričom obaja sú polovičnými podielovými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a že ani jeden zo spoluvlastníkov nie
je ochotný vynaložiť finančné prostriedky na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, nakoľko
ani tak by predmetná nehnuteľnosť nebola reálne deliteľná, pretože sú tam spoločné priestory, a

to kuchyňa a balkón, WC, kúpeľňa, ktoré sa nedajú reálne rozdeliť, a ich spolužitie v tomto byte
je nemožné. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať likvidáciu spoluvlastníckych podielov
rozdelením nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

Žalovaná by súhlasila s druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak táto toho
času nemá finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady žalobcovi. Žalovaná je toho času

nezamestnaná. Vzhľadom na jej zdravotné problémy toho času ani nie je predpoklad, že by si v
dohľadnej dobe našla nejakú adekvátnu prácu. Má zníženú práceschopnosť na 25 % a stará sa o deti,
ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Toho času teda ani nie je reálne, aby žalovaná mohla si finančné
prostriedky na vyplatenie žalobcu požičať a následne ich splácať, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej
núdzi a prídavky na deti.

Čo sa týka tretieho spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, teda nariadenia predaja veci
a rozdelenia výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov, ten prichádza do úvahy, len ak nie je
rozdelenie veci možné a žiadny zo spoluvlastníkov o vec nemá záujem. Nakoľko však žalovaná má
záujem o predmetnú nehnuteľnosť, súd v danom prípade prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa
na strane žalovanej, na základe ktorých nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov

konania, ani tretím spôsobom, a to predajom veci. Súd pritom prihliadal jednak dôvody na stranežalovanej už vyššie uvedené (zárobkové a finančné možnosti žalovanej), a jednak na to, že žalovaná
má k predmetnému bytu citový vzťah, nakoľko tento byt zdedila ešte po svojich starých rodičoch. Žije v
ňom doposiaľ aj so svojimi dvoma deťmi, s ktorými je odkázaná na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti.

Len ona uhrádza náklady na údržbu a bývanie. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná si môže bývanie spolu
so synmi zabezpečiť aj inde, a to u svojich rodičov, ktorí bývajú v 3-izbovom byte, a tiež majú
chatu, súd nepovažoval za primerané vyriešenie danej situácie, pretože medzi starými rodičmi a synmi
žalovanej je dvojgeneračný rozdiel, rodičia žalovanej majú zdravotné problémy a v rámci spolužitia v
jednej domácnosti by mohli následne vznikať rôznorodé problémy z toho vyplývajúce. A navyše rodičia

žalovanej nie sú povinní jej poskytnúť bývanie vo svojom byte, kde by tak či tak mohla mať k dispozícií
iba jednu malú izbu s dvoma takmer plnoletými synmi. Predajom bytu a rozdelením výťažku, by sa
nevyriešila bytová otázka žalovanej a detí, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti po rozvode
manželstva s žalobcom, pretože hodnota predmetnej nehnuteľnosti, a teda polovica podielu, ktorý by
pripadol žalovanej vo výške 20 až 30 000 € je nepostačujúca na to, aby si kúpila akýkoľvek byt D. Y.,
resp. v blízkom okolí Y.. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa môže odsťahovať napríklad do Rožňavy je

taktiežscestné,keďjezrejmé,žeobajasynoviaúčastníkovdennenavštevujúškoluD.Y.,pretobymuseli
dennodenne dochádzať napríklad F. M. S. Y. tam a späť, čo by bolo jednak časovo a jednak aj finančne
náročné pre rodinu, ktorá už aj toho času nemá dostatok finančných prostriedkov.

Súd sa preto priklonil k názoru žalovanej, že toho času nie je dôvod na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, a teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh žalobcu zamietol. Súd však

uvádza, že nič nebráni tomu, aby v budúcnosti, ak dôjde k zmene tejto situácie napríklad v tom, že
žalovaná si nájde prácu, resp. synovia účastníkov nadobudnú schopnosť sami sa živiť, aby neskôr
zrušili svoje spoluvlastníctvo dohodou, resp. aby si pri podstatnej zmene pomerov podali nový návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 O. s. p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazyuplatniť.Súdvideldôvodyhodnéosobitnéhozreteľavpovahesporu,atopredovšetkýmvtom,že
keby toho času neboli na strane žalovanej dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nevyporiadal

podielové spoluvlastníctvo, je zrejmé, že by došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva jedným
zo spôsobov uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka, preto z uvedených dôvodov nemohol súd
zaviazať žalobcu, aby nahradil trovy konania žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
len z týchto už uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, vo dvoch vyhotoveniach. Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2
O. s. p.).