Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 17, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204954
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513204954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu CEE COLLECT

FUND 1 LTD, sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus,
právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického
4012/30, Martin, proti žalovanej E. I., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/XXX, F. Z., o zaplatenie 673,97 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.9.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
673,97eur,úrokuzomeškaniavovýške8,50%ročnezuvedenejsumyod5.9.2013dozaplatenia,akoaj

náhrady trov konania, pričom poukazoval na to, že uvedená pohľadávka mu bola postúpená zmluvou o
postúpenípohľadávokzodňa21.8.2012spoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,a.s..Ďalejuviedol,že
žalovaná uzavrela s menovaným právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem
iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k jej bežnému účtu. Prehľad čerpania úveru žalovanou
žalobca dokladoval výpisom z účtu žalovanej (správne prehľadom histórie transakcií na bežnom účte
žalovanej). Uviedol, že žalovaná podpisom zmluvy súhlasila so všeobecnými obchodnými podmienkami
pôvodného veriteľa (ďalej tiež len „VOP“) pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podpisom zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej

povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo
výbery v hotovosti a to aj vtedy, ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi
z účtu žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej,
alebo vkladom v hotovosti. Zároveň sa žalovaná zaviazala povolené prečerpanie splácať pôvodnému
veriteľovi formou započítania pohľadávky právneho predchodcu žalobcu proti pohľadávke žalovanej z
jej účtu a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu a v rozsahu, v ktorom sa tieto
pohľadávky kryjú. Právny predchodca žalobcu svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil riadne a včas,

t.j. žalovanej poskytol povolené prečerpanie k jej

.bežnému účtu, a to za podmienok v zmluve uvedených. Nakoľko žalovaná využila možnosť prečerpania
svojho bežného účtu v zmysle zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo zmluvy na
vrátenie povoleného prečerpania pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, žalobca písomne vyzval
žalovanú na splnenie svojho záväzku. K 23.8.2012 právny predchodca žalobcu evidoval voči žalovanej
pohľadávku vo výške 673,97 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom ako novým veriteľom došlo k postúpeniu pohľadávky voči

žalovanej vrátane jej príslušenstva žalobcovi. Žalobca tak ku dňu spísania žaloby eviduje voči žalovanejpohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 673,97 eur. Vzhľadom na to, že nie je reálny predpoklad,
že by si žalovaná dobrovoľne splnila svoj peňažný záväzok voči žalobcovi, žalobca žiadal, aby súd jeho
žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Pojednávania nariadeného na deň 17.1.2014 sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili. Nik z
nich nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd
prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.

Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu zamietnuť s tým, že dostala
sumu 11.000,- Sk, nik jej nedal ani šeky na zaplatenie, prešlo odvtedy 8 rokov, ona bola vtedy na
materskej dovolenke, pričom banka to sama núkala ženám v osade, že netreba nič platiť iba z materskej

nechať niečo na účte; teraz je v hmotnej núdzi; účet nevyužíva asi 5 rokov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením obsahu podanej žaloby, zmluvy o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb k flexiúčtu, prehľadu histórie transakcií na bežnom
účte pripojeného k žalobe, výzvy k úhrade dlžnej sumy, oznámenia o postúpení pohľadávky,
Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, zoznamu postupovaných

pohľadávok,potvrdeniaosídležalobcuvrátanejehoprekladu,potvrdeniaoriadiacichorgánochžalujúcej
spoločnosti vrátane jeho prekladu, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 vrátane jej príloh,
informatívneho výpisu právneho zástupcu žalobcu z obchodného registra, podania žalobcu doručeného
súdu 28.11.2013 a k nemu pripojených : žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru, potvrdenia o
poskytnutí flexidebetu, oznámenia o nastavení kontokorentného úveru, schválenia kontokorentného

úveru,podaniažalobcudoručenéhosúdu18.12.2013(oznámenieoneúčastinapojednávaní),ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.1.2006 uzavreli žalovaná a právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej tiež len „zmluva o bežnom účte“). V
zmysle písm. g) jej Záverečných ustanovení VÚB, a.s. je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií

klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Podľa bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných
podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej iba „VOP pre DP“) právny predchodca žalobcu na
základe ním stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom
účte žalovanej a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na tomto účte mohol zriadiť k bežnému
účtu žalovanej povolené prečerpanie, a to najneskôr do 3 pracovných dní od jeho rozhodnutia o

súhlase s povoleným prečerpaním, pričom o výške a začiatku povoleného prečerpania mal žalovanú
písomne informovať. Povolené prečerpanie malo byť úročené platnou úrokovou sadzbou, ktorej výšku
podľa bodu 4.4.5. VOP pre DP mohol právny predchodca žalobcu jednostranne meniť. Podľa bodu
4.4.8. VOP pre DP mala žalovaná byť povinná (okrem iného) po poskytnutí povoleného prečerpania
zabezpečiť prostriedky na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte, zaplatiť vyúčtované

úroky, zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na účet. O poskytnutie prečerpania
požiadala žalovaná žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 5.4.2006,
a to vo výške 11.000,- Sk (365,13 eur). Toho istého dňa jej právny predchodca žalobcu potvrdil
poskytnutie flexidebetu vo výške 11.000,- Sk (365,13 eur), a to po dobu plnenia týchto podmienok -
mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 5.500,- Sk na bežný účet a splatenie poskytnutého

limitu flexidebetu jedenkrát za kalendárny rok. Sumu prečerpania, 11.000,- Sk (365,13 eur), žalovaná
čerpala dvoma výbermi zo dňa 7.4.2006 a od tej doby podľa predloženého prehľadu transakcií z jej
strany nedošlo do 31.3.2009 (kedy právny predchodca žalobcu posledný krát na ťarchu účtu žalovanej
vyúčtoval poplatok za vedenie konta flexiúčet v dôsledku čoho stav na jej účte predstavoval mínus
385,61 eur) ani raz k splateniu poskytnutého limitu flexidebetu. Posledná kreditná operácia v prospech

účtu žalovanej bola vykonaná dňa 16.1.2009 vo výške 53,78 eur. Ako je už uvedené vyššie, stav
účtu žalovanej ku dňu 31.3.2009 predstavoval mínus 385,61 eur, čím sa účet žalovanej dostal do
„nepovoleného prečerpania“ v zmysle bodu 4.5.1. VOP pre DP, pričom podľa čl. 4.5. VOP pre DP bol
právny predchodca žalobcu v takom prípade oprávnený zaslať žalovanej upomienku s požiadavkou o
vyrovnanie nepovoleného prečerpania a ak nepovolené prečerpanie žalovanou by nebolo vyrovnané v

stanovenejlehote,malpodľauvedenéhočlánkuVOPpreDPprávnypredchodcaprávovyhlásiťokamžitú
splatnosť celej pohľadávky vrátane príslušenstva. Doklady o takomto postupe neboli súdu predložené.Po 31.3.2009 však na bežnom účte žalovanej, na ktorom došlo k prečerpaniu, podľa predloženého
prehľadu transakcií neboli vykonávané žiadne kreditné operácie z jej strany, ani debetné operácie
akéhokoľvek druhu zo strany právneho predchodcu žalobcu, až 4.4.2012 za obdobie od 1.4.2009 do

4.4.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej debetné úroky 288,36 eur (z akej sumy boli
počítané, akou výškou úrokovej sadzby a či išlo o úrokovú sadzbu pre povolené prečerpanie alebo
nepovolené prečerpanie nebolo súdu v konaní nijako preukázané). Zmluvou zo dňa 14.8.2012 (nie ako
je v žalobe uvedené zo dňa 21.8.2012) mala VÚB, a.s. postúpiť žalobcovi pohľadávku voči žalovanej v
celkovej výške istiny 673,97 eur (t.j. súčet debetného zostatku na bežnom účte žalovanej k 31.3.2009

vo výške 385,61 a sumy debetných úrokov od 1.4.2009 do 4.4.2012 á 288,36 eur), ktorej zaplatenia sa
žalobca v tomto konaní domáhal. Žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 708 ods. 1 OBZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 1 OBZ, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 OBZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
o bežnom účte), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka

, Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom k dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom k dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom k dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splaniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

Žalobcom predložená zmluva o bežnom účte, od ktorej odvodzoval podanou žalobou uplatňované

nároky, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23a ods. 1
zákona č. 634/1992 Zb., ako aj v zmysle v tom čase platného a účinného znenia § 52 OZ, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého tam uvedený výpočet právnych foriem
spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

V danej veci právny predchodca žalobcu bol dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná bola
spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (preukázateľne
vzhľadom na jej obsah) nekonala v rámci obchodnej činnosti. Právny predchodca (ako je súdu známe z
jeho činnosti) obdobné zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaná - spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvnila. Obsah tejto zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok
nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom vzhľadom k
jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaná mala možnosť
individuálne ovplyvniť znenie zmluvy. Takýto druh zmluvy uzavieral žalobca vo viacerých prípadoch,
pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že žalovaná obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňovala - a to už len s poukazom na to, že všetky rozhodujúce vzťahy
týkajúce sa uzavretej zmluvy sú upravené v zásade vo VOP pre DP - teda uzavretá zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.), ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť
od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa - žalovanej (§ 54 ods. 1 OZ), preto v základných otázkach
zmluvného vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o bežnom

účte v zmysle ustanovení § 708 OBZ vrátane v dôsledku prečerpania vzniknutej situácie v zmysle § 710
OBZ i zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností účastníkov
konania, vyplynuvších z uzavretej zmluvy treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych
predpisoch, najmä v OZ, a to najmä čo sa týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných
podmienok zmluvy ako celku (teda vrátane VOP pre PD), osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VOP

pre PD preukázateľne nemala žalovaná možnosť nijako ovplyvniť.

Žalobca právo na zaplatenie žalovanej istiny v žalobe odvodzoval od povoleného prečerpania na
bežnom účte - súdu však neboli predložené konkrétne zmluvné podmienky upravujúce spôsob, čas
splácania prečerpania, doklady o konkrétnej výške úroku z povoleného prečerpania atď.. Navyše v
žiadnej z predložených listín nie je náležite definovaná úroková sadzba, ktorou sa mala úročiť suma či

už povoleného alebo nepovoleného prečerpania (bod 4.5.3. VOP pre DP, resp. v bode 5.1.4. VOP preDP označovaná ako debetné úroky z nepovoleného prečerpania) - v tomto prípade totiž vzhľadom na
výšku povoleného prečerpania a stav účtu žalovanej k 31.3.2009 v kontexte úpravy v bode 4.5.1. VOP
pre DP nemožno mať za to, že by išlo čo sa týka vyúčtovania úrokov za obdobie 1.4.2009 až 4.4.2012

v zmysle § 710 OBZ o úroky podľa § 497 a nasl. OBZ, nakoľko § 710 OBZ sa vzťahuje a odkazuje na
ustanovenia zmluvy o úvere len v súvislosti s príkazmi na platby, ktoré banka vykoná do určitej sumy
(v danom prípade limit 11.000,- Sk - t.j. 365,13 eur), aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky
na účte - nie nad takúto určitú sumu - teda v danom prípade nie nad povolené prečerpanie. Odhliadnuc
od uvedeného, ku dňu 31.3.2009 predstavoval celkovú záväzok žalovanej voči právnemu predchodcovi

žalobcu 385,61 eur, od uvedeného dňa neboli na bežnom účte žalovanej vykonávané žiadne transakcie
či z jej strany, alebo zo strany právneho predchodcu žalobcu, pričom súdu neboli predložené žiadne
konkrétne

zmluvné dojednania o najneskoršom čase splatenia záväzkov žalovanej, ktoré vznikli zo zmluvy o
bežnom účte uzavretej s právnym predchodcom žalobcu vrátane záväzkov zo vzťahov spravujúcich
sa ustanoveniami zmluvy o úvere v dôsledku tzv. prečerpania (§ 710 OBZ). Z prehľadu transakcií na

bežnom účte žalovanej však vyplýva, že posledná kreditná operácia na danom účte bola vykonaná
16.1.2009 - po uvedenom dni už zo strany žalovanej, resp. inej osoby v prospech účtu žalovanej nebol
učinený žiaden vklad a teda tak v mesiaci február 2009 ako ani v mesiaci marec 2009 preukázateľne
z titulu splátky povoleným prečerpaním založeného úveru zo strany žalovanej ako dlžníka právnemu
predchodcovi žalobcu ako veriteľovi nebola uhradená žiadna splátka, a teda od 1.4.2009 bol právny

predchodca žalobcu v zmysle § 710 OBZ oprávnený podľa § 506 OBZ, nakoľko k 1.4.2009 bola žalovaná
preukázateľne v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, požadovať aby žalovaná vrátila dlžnú
sumu s úrokmi. Toto právo právneho predchodcu žalobcu taktiež podlieha premlčaniu a keďže súdu
nebolo v konaní nijako preukázané, že by v trojročnej lehote po 31.3.2009 takáto výzva vo vzťahu k
žalovanej bola učinená, došlo dňom 1.4.2012 k premlčaniu uvedeného práva právneho predchodcu

žalobcu a teda i k samotnému premlčaniu práva na zaplatenie uvedenej sumy 385,61 eur (samotný
žalobca mal vyzývať žalovanú na zaplatenie dlhu až po uvedenej lehote podaním z 23.8.2012 - navyše
nepredložil súdu žiaden doklad o tom, že by dané podanie bolo žalovanej doručené). Z uvedených
dôvodov súd v tejto časti žalovanej istiny žalobu zamietol, nakoľko žaloba bola podaná až po uplynutí
vyššie uvedenej lehoty, a to dňa 20.9.2013 (a rovnako tak zamietol súd žalobu aj v časti zo sumy 385,61

eur požadovaných úrokov z omeškania, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie istiny, nemožno
priznať ani právo na zaplatenie jej príslušenstva).

Čo sa týka zvyšnej časti žalovanej istiny - t.j. sumy 288,36 eur ako debetných úrokov za obdobie od
1.4.2009 do 4.4.2012 - súdu nebolo nijako preukázané v akej sadzbe a z akej konkrétnej sumy (či
z celej sumy 385,61 eur dlžnej k 31.3.2009 alebo iba z jej niektorej časti - nakoľko i táto už v sebe

podľa predloženého prehľadu transakcií preukázateľne zahŕňala iné príslušenstvo pohľadávky) boli
vypočítané. Navyše treba dodať, že priznanie týchto debetných úrokov by bolo podľa súdu v rozpore
s dobrými mravmi, pretože pokiaľ veriteľ včas neuplatňuje právo na zaplatenie samotnej pohľadávky
(snažiac sa možno práve ešte o jej navýšenie o takúto položku) až dôjde k premlčaniu samotnej
pohľadávky,bolobyvrozporesdobrýmimravmizaviazaťdlžníkanaplnenieúrokovztakejtopohľadávky,

o to viac, že takéto úroky by veriteľ mohol uplatňovať naďalej (pretože premlčaním istiny právo na jej
zaplatenie nezaniká, iba ho súd nemôže priznať, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá - tak ako v tomto
prípade), čím by de facto bol dlžník napriek premlčaniu samotnej pohľadávky nútený nakoniec uhradiť
i túto premlčanú pohľadávku. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu i v tejto časti žalovanej istiny
a rovnako tak i v časti úrokov z omeškania z nej požadovaných (navyše úroky ako i úroky z omeškania

sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky, pričom žiadne ustanovenie OZ neumožňuje
požadovať príslušenstvo z iného príslušenstva pohľadávky).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré bola podaná žaloba v celom rozsahu zamietnutá, sa
súd už s poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
predložených zmluvných dokumentoch a ich možným dopadom na výšku pohľadávky voči žalovanej,

ako ani ne/oprávnenosťou jednotlivých podľa predloženého prehľadu transakcií účtovaných poplatkov,
ako ani javiacim sa nedostatkom samotnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a teda jeho
oprávnenia vôbec sa vo vlastnom mene a na vlastný účet domáhať zaplatenia žalovanej sumy voči
žalovanej ((totižpodľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov /v znení platnom a účinnom v čase uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávok/, „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len “postupník“), aj bez súhlasu klienta“. - splnenie tohto postupu
zo strany právneho predchodcu žalobcu v danom prípade nebolo súdu nijako relevantne preukázané.

Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v OZ (§ 524 a nasl.). V danom prípade
však išlo o pohľadávku banky voči svojmu klientovi a teda osobitnou podmienkou postúpenia takejto
pohľadávkymalobyťsplneniepodmienokvzmysle§92ods.8vetyprvejzákonač.483/2001Z.z.vznení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je ustanovením osobitným vo
vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení OZ a teda tam uvedené skutočnosti mali byť
preukázateľne splnené pred postúpením pohľadávky voči žalovanej žalobcovi, t.j. právny predchodca

žalobcu bol podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinný preukázateľne písomne vyzvať žalovanú
nasplneniejejpeňažnýchzáväzkovaažakbyžalovanánapriektakejtovýzvebolanepretržitedlhšieako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti jej peňažného záväzku voči banke - právnemu
predchodcovi žalobcu, mohol tento svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu klienta - teda žalovanej. Splnenie tohto postupu

nemal súd /napriek tomu, že žalobca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p./ nijako preukázané.
V tomto smere nepostačuje vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení pohľadávok - jej čl.
5. bod 5.1. písm. (a) „právomoci a oprávnenie“ alebo písm. (c) „oprávnenia“, ale splnenie tohto postupu
musí byť preukázané riadne (výzva klientovi, doklad o jej doručení) a príslušné listiny mali byť podľa
názoru súdu prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok)).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní neúspešný a teda nemá nárok na náhradu trov konania, pričom úspešnej žalovanej
preukázateľné trovy v tomto konaní podľa obsahu spisu nevznikli, ani v celom konaní nárok na náhradu

trov konania neuplatňovala, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.