Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212228065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212228065.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci navrhovateľa G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. R. Č.. XX, X., zastúpeného JUDr. Petrom Dumanom,
advokátom, so sídlom Hodžovo nám. 1A, Bratislava, proti odporcovi T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.
T. Č.. XXX/XX, X., zastúpenému Mgr. Ľubomírom Bugáňom, advokátom, so sídlom ul. Bajkalská č. 25/
A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1120/11799
na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
Katastrálnym odborom v Bratislave pre kat. úz. O., okres X. N., obec X. - m. č. G. pod poradovým č.

XX ako:

a) nebytový priestor s označením „Priestor č. 2-1“ nachádzajúci sa v suteréne domu s názvom „Obyt.
súbor H. - X. S. - R. D..“, vchod R. XX, súpisné č. XXXXX, postaveného na pozemku - parc. reg. C-KN
č. XXXXX/XXX, výmera 237 m2, zastavané plochy a nádvoria,

b) podiel o veľkosti 11799/109923 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedeného
v písm. a), ktorý prislúcha k nebytovému priestoru uvedenému v písm. a) a

c) podiel o veľkosti 11799/109923 na pozemku uvedenom v písm. a), ktorý prislúcha k nebytovému
priestoru uvedenému v písm. a).

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania 99,50 € a náhradu
trov právneho zastúpenia 2.730,23 € na účet advokáta JUDr. Petra Dumana, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.10.2012, podaným na súd dňa 26.10.2012, zmeneným so súhlasom
súdu dňa 13.9.2013, domáhal proti odporcovi určenia, že navrhovateľ je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1120/11799 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou
katastra pre hl. m. SR Bratislavu pre kat. úz. O., okres X. N., obec X. - m. č. G. pod poradovým č. XX ako:

a) nebytový priestor s označením „Priestor č. 2-1“ nachádzajúci sa v suteréne domu s názvom „Obyt.
súbor H. - X. S. - R. D..“, vchod R. XX, súpisné č. XXXXX, postaveného na pozemku - parc. reg. C-KN
č. XXXXX/XXX, výmera 237 m2, zastavané plochy a nádvoria,b) podiel o veľkosti 11799/109923 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedeného
v písm. a), ktorý prislúcha k nebytovému priestoru uvedenému v písm. a) a

c) podiel o veľkosti 11799/109923 na pozemku uvedenom v písm. a), ktorý prislúcha k nebytovému

priestoru uvedenému v písm. a).

Spolu s návrhom vo veci samej podal navrhovateľ aj návrh na náhradu trov konania.

Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 8. novembra 2010 uzatvoril ako kupujúci so
spoločnosťou AVIDOL s. r. o., Bratislava Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol byt a
jednogarážovéstátienachádzajúcesavbytovomdomepostavenomspoločnosťouAVIDOL.Nazáklade
uvedenejzmluvynadobudolnavrhovateľvlastníckeprávoajkspornejnehnuteľnosti,vzmluveoznačenej

ako „parkovacie státie vnútorné v hromadných garážach bloku C, č. 8“, konkrétne spoluvlastnícky podiel
na nebytovom priestore, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoluvlastnícky podiel na
pozemku tak, ako sú uvedené v petite návrhu. V čl. VI bod 1. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu
spoločnosť AVIDOL vyhlásila, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom prevodu, viazne záložné
právo v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s., ktoré sa vymaže spolu s vkladom tejto zmluvy na

základe písomného súhlasu záložného veriteľa podaním návrhu na výmaz časti záložného práva. Toto
záložné právo zabezpečovalo úver poskytnutý spoločnosti AVIDOL na výstavbu nehnuteľnosti „Obytný
súbor AVIDOL“. V čl. VI bod 2. zmluvy sa spoločnosť AVIDOL zaviazala, že zabezpečí výmaz záložného
práva a vykoná úkony potrebné k tomu, aby záložné právo zaniklo a bolo vymazané z listu vlastníctva
č. XXXX, čo sa však nestalo.

V septembri 2012 sa navrhovateľ z údajov Katastrálneho portálu dozvedel, že namiesto neho je ako
vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný odporca, ktorý mal spornú nehnuteľnosť získať na základe
kúpnej zmluvy. Odporca je súčasne konateľom a jediným spoločníkom AVIDOL (záložného dlžníka),
teda tej istej spoločnosti, ktorej úver poskytnutý Tatra bankou, a.s. zabezpečovala sporná nehnuteľnosť.
Po nahliadnutí do zbierky listín na správe katastra navrhovateľ zistil, že zmena vo vlastníctve bola

dôsledkom výkonu záložného práva priamym predajom. Kúpnu zmluvu uzatvorila v mene navrhovateľa
spoločnosť SANPARK, s.r.o., so sídlom v Bratislave ako záložný veriteľ s odporcom ako kupujúcim dňa
12.7.2012. Vklad bol povolený dňa 21.8.2012 v rámci vkladového konania č. P.-XXXXX/XX. Z čl. I bod
2.1 a 2.2 kúpnej zmluvy plynie, že spoločnosť SANPARK sa stala záložným veriteľom namiesto Tatra
banky, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok (Z-10953/11).

V čase výkonu záložného práva boli na liste vlastníctva č. XXXX v časti tiarch zapísané tri záložné práva
vzťahujúce sa k spornej nehnuteľnosti (z toho záložné právo v prospech UniCredit Bank Slovakia, a.s.,
Bratislava na nebyt. priestor - Garáž č. 1, suterén, vchod: R. XX, podľa P.-XXXXX/XX zo dňa 8.12.2010
nie je podstatné pre daný spor, keďže bolo zriadené v súvislosti s financovaním kúpy bytu a garáže
navrhovateľom v roku 2010) a to:

a) záložné právo v prospech SANPARK, s.r.o., Bratislava na parc. č. XXXXX/XXX podľa P.-XXXX/XX
zo dňa 14.3.2006, podľa P.-XXXXX/. zo dňa 15.01.07 (GP č. 607/06) - P. XXX/XX, na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, Z-10953/11. Záložné právo bolo zapísané do katastra na základe Zmluvy o
záložnom práve k nehnuteľnému majetku, ktorú uzatvorila Tatra banka, a.s., so spoločnosťou AVIDOL
dňa 21. februára 2006 za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého tejto spoločnosti („Záložná zmluva

1“). Podľa tejto záložnej zmluvy záloh tvorili dva pozemky pôvodne označené ako pozemok s parc. č.
XXXXX/X o výmere 4310 m2 zapísaný na LV č. XXXX a pozemok s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 8754
m2 zapísaný na LV č. XXXX. Z parcely č. XXXXX/XXX sa neskôr odčlenili 4 menšie parcely. Na jednej
z týchto parciel (parc. č. XXXXX/XXX) stojí stavba „Obytný súbor AVIDOL“, kde sa nachádza aj sporná
nehnuteľnosť. Z dôvodu odčlenenia pozemkov bolo záložné právo prislúchajúce k parcele č. XXXXX/

XXX zapísané na novozaložený list vlastníctva č. XXXX. Vklad bol povolený dňa 15. januára 2007 pod
č. P.-XXXX/XX.

X.) záložné právo na pozemok parc. č. XXXXX/XXX o výmere 237 m2, zastavané plochy a nádvoria a
rozostavanú stavbu „Obytný súbor H., XXX X..Y..“ bez súpisného čísla, postavená na parc č. XXXXX/
XXX v prospech SANPARK, s.r.o., Bratislava, podľa P.-XXXXX/XX zo dňa 15.01.07 - P. XX/XX, nazáklade zmluvy o postúpení pohľadávok, Z-10953/11. Uvedené záložné právo bolo do katastra zapísané
na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, ktorú uzatvorila Tatra banka, a.s., so
spoločnosťou AVIDOL dňa 28. decembra 2006 taktiež za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého

tejto spoločnosti („Záložná zmluva 2“).

Podľa navrhovateľa, jeho spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach nikdy neboli predmetom záložného práva svedčiaceho v prospech Tatra banky, a.s.,
resp. neskôr v prospech spoločnosti SANPARK, s poukazom na ustanovenia § 151d ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 15, ods. 16, § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. Z uvedených zákonných

ustanovení je zrejmé, že zmluvné strany majú možnosť zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť v rôznom
stupni rozostavanosti, t. j. na rozostavanú stavbu, či rozostavaný nebytový priestor, novú stavbu, ako aj
na nehnuteľnosť, ktorá vznikne v budúcnosti. Ako sa výslovne uvádza v čl. II ods. 2.1. písm. E Záložnej
zmluvy 2, v čase zriaďovania záložného práva bola stavba v takom stupni rozostavanosti, že ju bolo
možné zapísať do katastra ako rozostavanú stavbu. Z listu vlastníctva tiež vyplýva, že do katastra boli
zapísané rozostavané nebytové priestory, čo potvrdzuje, že v čase podpisu Záložnej zmluvy 2 mali

zmluvné strany reálnu možnosť zriadiť záložné právo už na rozostavané nebytové priestory. Vzhľadom
na to, že záloh bol v Záložnej zmluve 2 jednoznačne identifikovaný ako „rozostavaná stavba“ zmluvné
strany zriadili záložné právo na rozostavanú stavbu, a nie na rozostavané nebytové priestory. V Záložnej
zmluve 2 absentuje akákoľvek zmienka o tom, že by zálohom mali byť už existujúce rozostavané
nebytové priestory alebo nebytové priestory, ktoré vzniknú v budúcnosti. To, že si záložný veriteľ a

záložca v Záložnej zmluve 2 zvolili ako predmet zálohu rozostavanú stavbu, vylučuje ich vôľu zaťažiť
aj navrhovateľov spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach. Keďže navrhovateľov spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore a na spoločných častiach
neboli predmetom žiadneho záložného práva svedčiaceho v prospech Tatra banky, a.s., a ani v prospech
spoločnosti SANPARK ako jej právneho nástupcu, spoločnosť SANPARK nemala voči navrhovateľovi

postavenie záložného veriteľa a nemala preto ani oprávnenie konať v mene navrhovateľa podľa
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako to uviedla v Kúpnej zmluve, ktorou scudzila spornú
nehnuteľnosť. Spoločnosť SANPARK de iure nebola záložným veriteľom a nemala teda oprávnenie
vlastníckydisponovaťsuvedenýminebytovýmipriestormi.Kúpnuzmluvuuzatváralavosvojomvlastnom
mene ako nevlastník. Na základe takejto zmluvy odporca nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo,

pretože by ho nadobúdal v rozpore so zásadou nemo plus iuris.

Záložné právo zriadené Záložnou zmluvou 2 k rozostavanej stavbe v súlade s § 151md ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka zaniklo dňom, keď namiesto rozostavanej stavby vznikla nová vec, a to bytový
dom s niekoľkými bytmi a nebytovými priestormi, teda niekoľkými samostatnými vecami v právnom
zmysle, t.j. dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia 4. novembra 2008.

Podľa navrhovateľa ani na jeho spoluvlastníckom podiele na pozemku neexistuje záložné právo.
Záložnou zmluvou 1 bolo zriadené záložné právo na parc. č. XXXXX/XXX, ktorá vznikla odčlenením z
pôvodnej parcely č. XXXXX/XXX. Na túto parcelu bolo neskôr zriadené aj druhé záložné právo, a to
Záložnou zmluvou 2 z 28. decembra 2006. Obe záložné práva sa vzťahovali k pozemku, ktorý nemal
charakter pozemku pod dokončeným bytovým domom. Prvé záložné právo vzniklo ešte pred vydaním

stavebného povolenia zo dňa 7. júla 2006 a druhé v čase, keď na pozemku stála rozostavaná stavba
„Obytného súboru AVIDOL“. Dňa 4. novembra 2008 došlo k dokončeniu rozostavanej stavby a vzniku
novej veci v právnom zmysle - bytového domu skladajúceho sa z bytových a nebytových priestorov. V
tento deň vznikol aj nebytový priestor - garážové státie, ktorého spoluvlastníkom sa v roku 2010 stal
navrhovateľ. V zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

k spoluvlastníctvu pozemku zastavaného domom možno zriadiť záložné právo len vtedy, ak sa súčasne
zriadi záložné právo aj k nebytovému priestoru v dome. Keďže záložné právo k nebytovému priestoru
nevzniklo, pretože nikdy nebolo predmetom žiadnej záložnej zmluvy, záložné právo k spoluvlastníckemu
podielu na pozemku zaniklo dňom dokončenia stavby z dôvodu zmeny povahy stavby a vzniku nových
vecí z právneho hľadiska. S poukazom na ust. § 23 ods. 1 cit zákona, keď samotný nebytový priestor nie

je zaťažený záložným právom, nie je možné záložné právo viaznúce na pozemku, ktorý je nerozlučne
spätý s nebytovým priestorom a ktorý možno previesť len spolu s týmto nebytovým priestorom, platne
vykonať. Ak spoločnosť SANPARK uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou chcela ako záložný veriteľ v mene
navrhovateľa previesť spoluvlastnícky podiel na pozemku, urobila tak bez dispozičného oprávnenia abez akéhokoľvek zákonného zmocnenia. V dôsledku toho, v súlade so zásadou nemo plus iuris, odporca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k navrhovateľovmu spoluvlastníckemu podielu na pozemku.

Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že sporná nehnuteľnosť v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nebola

zaťažená záložným právom, navrhovateľ v návrhu namieta, že spôsob výkonu tohto putatívneho
záložného práva je v rozpore so Záložnou zmluvou 1 aj Záložnou zmluvou 2 a § 151m ods. 8
Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.Podľaobidvochzáložnýchzmlúvmalzáložnýveriteľvprvomradepísomnevyzvaťzáložného
dlžníka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy zabezpečil predaj zálohu (uzatvoril kúpnu zmluvu).

Až po nesplnení povinnosti záložného dlžníka zabezpečiť predaj zálohu mohol záložný veriteľ pristúpiť
k priamemu predaju zálohu v zmysle čl. II bod 2.4.4. Záložnej zmluvy 1 a čl. II., bod 2.4.4. Záložnej
zmluvy 2. Podľa navrhovateľa neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by záložný veriteľ postupoval v súlade
s citovanými ustanoveniami záložných zmlúv. Rovnako neexistuje žiadny dôkaz ani o tom, že by záložný
veriteľ dodržal postup stanovený v čl. II bod 2.4.4. Záložnej zmluvy 1 a v čl. II., bod 2.4.4. Záložnej zmluvy
2 (povinnosť záložného veriteľa vyhotoviť znalecký posudok na predmet zálohu, povinnosť záložného

veriteľa predať záloh aspoň za 70 % hodnoty určenej znaleckým posudkom, podmienka zaplatenia
kúpnej ceny najneskôr v deň účinnosti kúpnej zmluvy a povinnosť konať pri výkone záložného práva
s náležitou starostlivosťou vo vzťahu ku kúpnej cene), čím porušil zákonnú povinnosť postupovať pri
výkone záložného práva „spôsobom určeným v zmluve“ a s „náležitou starostlivosťou“

(§ 151m ods. 1, § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka) a privodil tak neplatnosť kúpnej zmluvy pre jej

rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ odôvodnil danosť naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c) 0. s. p. tým, že s ohľadom na charakter zápisov v katastri
nehnuteľností je právne postavenie navrhovateľa v dôsledku nesprávneho zápisu odporcu ako vlastníka
spornej nehnuteľnosti neisté a bez požadovaného určenia sú práva navrhovateľa ako vlastníka,

predovšetkým právo disponovať s nehnuteľnosťou, znemožnené. Rozhodnutie súdu v otázke určenia
vlastníctva bude podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.3.2014 k návrhu, tento považoval za nedôvodný, navrhol
návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania. Poukázal na to,
že dňa 12.7.2012 odporca uzatvoril s navrhovateľom, v mene ktorého konal záložný veriteľ - spoločnosť

SANPARK, s.r.o., Bratislava, kúpnu zmluvu, na základe ktorej dňa 21.8.2012 Správa katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu povolila pod číslom vkladu P.-XXXXX/XX v prospech odporcu vklad vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1120/11799 na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri
nehnuteľností pod por. č. XX na liste vlastníctva č. XXXX pre okres X. N., obec X. - mestská časť G.,
katastrálne územie O.P., ako:

1.1. nebytový priestor označený ako „Priestor č. 2 - 1“ v bloku C, nachádzajúci sa v suteréne domu
„Obytný súbor H.-X. S.-R. D..“ so súp. č. XXXXX, vchod R. XX, postaveného na pozemku, parcele
registra „C“ s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 237 m2 zastavané plochy a nádvoria,

1.2 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11799/109923 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu uvedeného v bode 1.1., ktorý prislúcha k nebytovému priestoru uvedenému v bode 1.1.,

1.3. spluvlastnícky podiel o veľkosti 11799/109923 na pozemku špecifikovanom v bode 1.1., ktorý
prislúcha k „Priestoru č. 2 - 1“ špecifikovanému v bode 1.1.

K tvrdeniam navrhovateľa o nevzniknutí, resp. o zániku záložného práva k spoluvlastníckemu podielu
na nebytovom priestore a na spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu
odporca uviedol, že sám navrhovateľ predložil s návrhom na začatie konania záložnú zmluvu, ktorou

bolo záložne právo k rozostavanej stavbe zriadené a následne na jej základe aj riadne zavkladované
Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu pod číslom vkladu P. XXXXX/XX,
čim záložné právo vzniklo.Záložné práva môžu zaniknúť iba v dôsledku skutočností, ktoré sú taxatívne ustanovené § 151md ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Takouto skutočnosťou bol v danom prípade
výkon záložného práva. Stavebné dokončenie ani kolaudácia stavby zánik záložného práva nespôsobili.

Nedošlo nimi k zániku veci v zmysle

§ 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Stavebným dokončením nedochádza k zániku
pôvodnej veci ani k vzniku veci novej. Stavebné dokončenie je iba technickou finalizáciou stavby, ktorá
ostáva totožným predmetom práv.

Kolaudácia je procesom povolenia užívania stavby na zamýšľaný účel. Zavŕšením tohto procesu je, v
prípade stavieb s bytmi a nebytovými priestormi, zápis skolaudovaných bytov a nebytových priestorov

do katastra nehnuteľností. Nie je možné tvrdiť, že kolaudáciou dochádza k zániku stavby v zmysle §
151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nastáva iba jej právna transformácia - rozdelenie stavby
na byty a nebytové priestory, pričom vlastnícke právo ani záložné právo k súčastiam stavby nezaniká.

Podľa odporcu, princíp zachovania vecných práv pri rozdelení veci je premietnutý v právnom poriadku
Slovenskej republiky nielen implicitne (§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje rozdelenie

veci ako dôvod zániku záložného práva), ale v súvislosti s bytmi a nebytovými priestormi aj explicitne
(napr. § 5 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. ustanovuje, že v prípade prevodu bytu či nebytového
priestoru v dome vlastník domu zostáva vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome,
spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku).
Obdobne judikatúra týkajúca sa rozdelenia veci zhodne konštatuje, že práva tretích osôb, ktoré na veci

viaznu, rozdelením veci nezanikajú. Tomu zodpovedá aj prax katastrálnych orgánov, ktoré v prípade
rozdelenia vecí (pozemkov či stavieb) zapisujú ťarchy pôvodne viaznuce na nerozdelenej veci na jej
oddelené súčasti.

S odvolaním sa na § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež na judikatúru týkajúcu sa zotrvania
tiarch tretích osôb v prípade rozdelenia veci odporca uviedol, že nemohlo dôjsť ani k zániku záložného

práva k pozemku, nakoľko nenastala žiadna skutočnosť, na ktorú zákon zánik záložného práva viaže.

K tvrdeniam navrhovateľa o neplatnosti výkonu záložného práva odporca namietal, že navrhovateľ
nepreukázal svoje tvrdenie o nesplnení povinnosti záložného veriteľa vyzvať záložného dlžníka na
predaj zálohu. Čo sa týka povinnosti záložného veriteľa vyhotoviť znalecký posudok na predmet
zálohu, odporca splnenie tejto povinnosti preukazuje znaleckým posudkom č. 54/2012 zo dňa 6.6.2012,

vypracovaným znalcom Danielom Cibuľom, ktorý posudok dal záložný veriteľ vyhotoviť pred výkonom
záložného práva. Znalcom určená všeobecná hodnota speňaženej nehnuteľnosti je 7.700,- Eur, z čoho
vyplýva, že záložný veriteľ si splnil svoju povinnosť predať záloh za cenu najmenej vo výške 70 %
znalcom určenej hodnoty. Predajná cena predstavovala 90,9 % znalcom určenej hodnoty. Čo sa týka
lehoty zaplatenia kúpnej ceny, v zmysle ustanovení Kúpnej zmluvy zo dňa 12.7.2012 bol síce odporca

povinný zaplatiť kúpnu cenu na účet záložného veriteľa až v lehote 60 dní odo dňa právoplatností
rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu, reálne však došlo k zaplateniu kúpnej ceny v hotovosti
pri podpise zmluvy, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad. Pokiaľ ide o ponuku právneho zástupcu
záložného veriteľa danú navrhovateľovi na vzdanie sa záložného práva za 13 tis. € bez DPH, jej výška
primárne nevychádza z hodnoty garážového státia, ale z nákladov záložného veriteľa vynaložených na

kúpu pohľadávky od spoločnosti Tatra banka, a.s.

Nazákladevykonanéhodokazovaniavýpoveďounavrhovateľa,odporcu,výpoveďouznalcaIng.Daniela
Cibuľu (§ 51a ods. 7 vyhl. č. 543/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), oznámením obsahu listinných
dôkazov predložených účastníkmi konania v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p. (Zmluva o prevode vlastníctva
bytu z 8. novembra 2010, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 19.10.2011, Kúpna zmluva z 12.

júla 2012, Rozhodnutie Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu č. vkladu: P. XXXXX/XX z 21.8.2012,
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21. júna 2011, Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému
majetku z 21.02.2006, Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 28.12.2006, príjmový
pokladničný doklad z 12.7.2012, Katastrálny Bulletin č. 1/2001 Úradu geodézie, kartografie a katastraSR, rozsudok NS ČR z 22.4.2008 sp. zn. 29 Odo 661/2006, Znalecký posudok č. 55/2012 zo 6.6.2012
vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo Ing. Danielom Cibuľom, Znalecký posudok č. 24/2013 z
12.9.2013 vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo Ing. Ivanou Cihovou), zistil súd skutkový stav

zhodne tak, ako ho opísal a tvrdil v návrhu na začatie konania navrhovateľ, ktoré skutkové tvrdenia boli
medzi účastníkmi konania zhodné, preto si ich súd osvojil ako objektívne správne v súlade s § 120 ods.
3 O.s.p.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len "OZ"), neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 151a OZ v znení účinnom od 13.4.2006 do 28.02.2007, záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa
týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo
možné záloh určiť.

Podľa§151cods.3OZ,záložnéprávoprechádzapriprevodealeboprechodepohľadávkyzabezpečenej
záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej
zo zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných

majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 151d ods. 4 OZ , záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo
nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť
záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

Podľa§151mods.1OZ,predaťzálohspôsobomurčenýmvzmluveozriadenízáložnéhoprávaalebona
dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného
práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon

neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatiavýkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová
lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

Podľa § 151m ods. 6 OZ, pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene záložcu.

Podľa § 151m ods. 8 OZ, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je
oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

Podľa § 151md ods. 1 písm. b) OZ, záložné právo zaniká zánikom všetkých vecí, práv alebo iných

majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 5 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2005 do 30.6.2007, ak nedôjde
k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu

vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zák., k spoluvlastníctvu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstva a k spoluvlastníctvu pozemku zastavaného domom a priľahlému pozemku možno zriadiť

záložné právo 27) len vtedy, ak sa súčasne zriadi záložné právo aj k bytu alebo nebytovému priestoru
v dome.

Podľa § 3 ods. 15 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom od 15.4.2004 do 30.12.2007 (ďalej len
"katastrálny zákon"), rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané
kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už

z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého
nadzemného podlažia.

Podľa § 3 ods. 16 katastrálneho zákona, rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je
miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný
účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je

uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) bod 3. katastrálneho zákona, v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou
pevným základom, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom
práva k nim.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) katastrálneho zákona, v katastri sa evidujú byty, rozostavané byty, nebytové

priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k
nim; tieto sa evidujú len v súbore popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a
vlastníckych vzťahoch.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.Rozhodnutie súdu o predmete sporu - vlastníckej žalobe, záviselo od vyriešenia otázky platnosti, resp.
neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej v mene navrhovateľa spoločnosťou SANPARK, s.r.o., so sídlom v
Bratislave ako záložným veriteľom s odporcom ako kupujúcim dňa 12.7.2012 s povoleným vklad dňa

21.8.2012 v rámci vkladového konania č. P.-XXXXX/XX (ďalej len "kúpna zmluva"), ktorú súd posudzoval
ako otázku predbežnú v súlade s § 135 ods. 2 O.s.p., pričom pri posúdení otázky, kto je vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, sa súd môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností v súlade s
§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné právne posúdenie vzniku a existencie, resp. neexistencie

záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, t.j. na spoluvlastníckom podiele na nebytovom
priestore, na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, ktoré prislúchajú k nebytovému
priestoru, v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

Súd zo Záložnej zmluvy 2., ktorú uzatvorila Tatra banka, a.s., so spoločnosťou AVIDOL dňa 28.
decembra 2006 za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého tejto spoločnosti, mal za jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že predmet záložného práva (záloh) bol zmluvnými stranami

jednoznačne, určite a zrozumiteľne určený (okrem ďalších pozemkov) ako pozemok parc. č. XXXXX/
XXX o výmere 237 m2, zastavané plochy a nádvoria a rozostavaná stavba „Obytný súbor H., XXX X..Y..“
bez súpisného čísla, postavená (okrem ďalších pozemkov) aj na parc. č. XXXXX/XXX, nachádzajúce
sa v k. ú. O.. Zo Záložnej zmluvy 2. vyplýva, že v čase zriaďovania záložného práva bola stavba
v takom stupni rozostavanosti, že bolo zrejmé jej stavebnotechnické a funkčné usporiadanie a že ju

bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností ako rozostavanú stavbu. Vzhľadom k tomu, že v tom
čase platné príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záložné právo vo vymedzení
predmetuzáložnéhopráva(záloh)umožňovalizmluvnýmstranámzriadiťzáložnéprávonanehnuteľnosť
v rôznom stupni rozostavanosti, t. j. na rozostavanú stavbu, ako aj byt a nebytový priestor, ktoré
vzniknú v budúcnosti (rozostavané byty a nebytové priestory), ktoré boli predmetom evidovania v katastri

nehnuteľností, mali účastníci Záložnej zmluvy 2. možnosť vymedziť predmet záložného práva, vzhľadom
na druh stavby (obytný súbor) na rozostavané byty a nebytové priestory, ktoré vniknú v budúcnosti.
Vzhľadom na to, že záloh bol v Záložnej zmluve 2 jednoznačne identifikovaný ako „rozostavaná stavba“
zmluvné strany zriadili záložné právo na rozostavanú stavbu, a nie na rozostavané nebytové priestory.
Keďže navrhovateľov spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore a na spoločných častiach neboli

predmetom žiadneho záložného práva svedčiaceho v prospech Tatra banky, a.s., a ani v prospech
spoločnosti SANPARK ako jej právneho nástupcu, spoločnosť SANPARK nemala voči navrhovateľovi
postavenie záložného veriteľa a nemala preto ani oprávnenie konať v mene navrhovateľa podľa
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako to uviedla v Kúpnej zmluve, ktorou scudzila spornú
nehnuteľnosť. Spoločnosť SANPARK de iure nebola záložným veriteľom a nemala teda oprávnenie

vlastníckydisponovaťsuvedenýminebytovýmipriestormi.Kúpnuzmluvuuzatváralavosvojomvlastnom
mene ako nevlastník. Na základe takejto zmluvy odporca nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo,
pretože by ho nadobúdal v rozpore so zásadou nemo plus iuris, čo má za následok absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy podľa § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom.

Z vyššie uvedeného súdu vychodí, že pokiaľ nevzniklo na navrhovateľov spoluvlastnícky podiel na

nebytovom priestore a na spoločných častiach žiadne záložné právo (neboli predmetom záložného
práva), nemohlo ani neexistujúce záložné právo zaniknúť.

Keďže na predmetný nebytový priestor - garáž, ktorého spoluvlastníkom sa v roku 2010 stal navrhovateľ,
nevzniklo (nebolo zriadené) záložné právo, pretože nikdy nebolo predmetom žiadnej záložnej zmluvy,
nebolo možné zaťažiť záložným právom spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXXX/XXX pod

dokončeným bytovým domom s poukazom na ust. § 25 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Ak spoločnosť SANPARK uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou chcela ako záložný veriteľ v mene
navrhovateľa previesť spoluvlastnícky podiel na pozemku, urobila tak bez dispozičného oprávnenia a
bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia. V dôsledku toho, v súlade so zásadou nemo plus iuris, odporca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k navrhovateľovmu spoluvlastníckemu podielu na pozemku, čo

má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom.Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd sa z hľadiska hospodárnosti konania, napriek ďalšiemu
vykonanému dokazovaniu, nezaoberal a nevyhodnocuje ako nadbytočnú navrhovateľom namietanú
neplatnosť kúpnej zmluvy z ďalších dôvodov.

K obrane odporcu v spore, že stavebné dokončenie ani kolaudácia stavby zánik záložného práva
nespôsobili, pretože nedošlo nimi k zániku veci v zmysle § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka ako aj s poukazom na § 5 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. a judikatúru, v ktorej sa konštatuje,
že práva tretích osôb, ktoré na veci viaznu, rozdelením veci nezanikajú, súd má za to, že odporcom
predložený judikát (rozsudok NS ČR zo 22.4.2008 sp. zn. 29 Odo 661/2006) a odpoveď na otázku č.

17 uvedená v Katastrálnom Bulletine č. 1/2001 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, nie je možné
aplikovať na predmetný spor.

V Katastrálnom Bulletine č. 1/2001 sa odpoveď na otázku č. 17 týka prevodu vlastníckeho práva
k rozostavanej stavbe zaťaženej záložným právom vlastníkom rozostavanej stavby v prospech
stavebníkov, čo nie je prípad navrhovateľa, ktorý nebol stavebníkom, ani na neho nebola prevádzaná
rozostavaná stavba jej vlastníkom AVIDOL, s.r.o., Bratislava.

ČosatýkarozsudkuNSČRzodňa22.4.2008sp.zn.29Odo661/2006súdpoukazujenato,ževČeskej
republike platí, a to napriek predchádzajúcej spoločnej právnej úprave, odlišná teoretická a legislatívna
koncepcia tzv. vlastníctva jednotiek, ktorá je vyjadrená v zákone č. 72/1994 Sb. o vlastníctví bytu v znení
neskorších predpisov, preto závery uvedené v tomto rozsudku nemožno aplikovať na predmetný spor.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že česká právna úprava, na rozdiel od monisticky

ponímanej slovenskej právnej úpravy, ktorá sa upína výlučne k bytu, vychádza z dualistických teórií
a opiera sa o spoluvlastníctvo domu a vlastníctvo jednotky, ktorej súčasťou je byt alebo nebytový
priestor. Inak povedané, táto úprava kladie dôraz nielen na byt, ale aj spoluvlastníctvo budovy. Okrem
vlastníctva jednotky zachováva spoluvlastnícky vzťah k domu, čo sa v slovenskej úprave nenachádza.
Slovenská právna úprava inštitútu vlastníctva bytu a nebytového priestoru obsiahnutá v zák. č. 182/1993

Z. z. sa opiera o teóriu vlastníctva bytu, teda za výlučný predmet vlastníckeho práva považuje byt
alebo nebytový priestor, ku ktorému sa akcesoricky a automaticky zo zákona priraďuje počas trvania
práva spoluvlastníctvo na spoločné časti, spoločné zariadenia a pozemok. Spoločné časti či zariadenia
domu, ako aj práva k pozemku neboli ani nie sú považované za súčasť predmetu vlastníctva bytu,
ale iba za predmet spoluvlastníctva, pričom tieto spoluvlastnícke práva boli a sú iba akcesorickými vo

vzťahu k vlastníctvu bytu a nebytovému priestoru. Toto spoluvlastníctvo nebolo ani nie je považované za
obsahovú súčasť vlastníckeho práva, preto dom či jeho spoločné časti nie sú z tohto titulu predmetom
bytového vlastníctva. Vychádzajúc z vyššie uvedenej slovenskej právnej úpravy vlastníctva bytov a
nebytových priestorov, v momente prvého prevodu bytu alebo nebytového priestoru sa dom, ktorý sa
spravoval všeobecným vlastníckym režimom podľa OZ, dostáva do odlišnej, osobitnej právnej situácie,

keďže sa právne posudzuje v novom, špeciálnom vlastníckom režime podľa osobitného zákona, a to
v režime vlastníctva bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého bytový dom sa nestáva predmetom
spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo znamená, že záložné právo viaznúce na
rozostavanej stavbe bytového domu, nemôže po jeho kolaudácii v momente prvého prevodu bytu alebo
nebytového priestoru a prvom prejsť na vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nestávajú

spoluvlastníkmi bytového domu.

Navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k
predmetným nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c) O. s. p.), bez ktorého určenia súdom je jeho právne
postavenie neisté a nemôže dôjsť k zmene zápisu vlastníckych vzťahov v príslušnom katastri
nehnuteľností, preto súd návrhu ako dôvodne podanému vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.
s. p. priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania 2.829.73 €, ktoré sú navrhovateľom
zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania 99,50 € ako iné trovy konania (§ 151 ods. 8 O. s.p.) a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom 2.730,23 €, priznané podľa vyhl. č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky považoval súd za tarifnú hodnotu veci, ktorej sa týka právna služba v

tomto spore o určenie vlastníctva, hodnotu spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore - garáži č.
X (garážové státie č.X) a podielu na pozemku parc. č. XXXXX/XXX ku dňu výkonu záložného práva, t. j.
k 12.07.2012, určenú v znaleckom posudku č. 24/2013 znalkyňou Ing. Ivanou Cihovou v sume 10.300,-
€, ktorú vyhodnotil za reálnu a primeranú. Základná sadzba z tarifnej hodnoty veci v sume 10.300,- €
je v sume 270,54 € za jeden úkon právnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15 písm. a),

§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 9 úkonov právnej
služby po 270,54 € za jeden úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.02.2012, 2. písomné
podanie návrhu na začatie konania zo dňa 25.10.2012 na súd, 3. až. 6. účasť na pojednávaniach
dňa 12.4.2013, 05.6.2013, 13.9.2013, 27.11.2013, 7. písomné podanie na súd zo dňa 19.07.2013 -
vyjadrenie k judikatúre a k znaleckému posudku predloženému odporcom, 8. písomné podanie na súd
zo dňa 14.10.2013 - záverečné vyjadrenie, 9. písomné podanie na súd zo dňa 21.10.2013 - reakcia

na vyjadrenie odporcu s návrhom na doplnenie dokazovania), za jeden úkon právnej služby účasti na
pojednávaní dňa 13.02.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 1/4 základnej sadzby
tarifnej odmeny, čo je 67,63 € (§ 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom v uvedenej dobe) plus
režijnýpaušál77,74€(2x7,63€,8x7,81€),plusnáhradahotovýchvýdavkovvynaloženýchzaznalecký
posudok č. 24/2013 v sume 150,- €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v

sume 2.730,23 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.