Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202380
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7711202380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa 1/ A.. C. P., nar.

XX.XX.XXXX bytom J. H. XX, H., 2/ H. R., nar. XX.XX.XXXX bytom XX W. V., G., Z XMX, S., F., 3/ D.
X., nar. XX.XX.XXXX bytom J. XX, L., O. republika, 4/ E. M., nar. XX.XX.XXXX bytom W. XX, J., O.
republika, 5/ F. E., nar. XX.XX.XXXX bytom N. XXX, H. 1, O. republika, 6/ J.. D. O., nar. XX.XX.XXXX
bytom P. XXX/XX, H. všetci zastúpení Ing. C. P., 7/ E.. Y. O., nar. XX.XX.XXXX bytom M. a H. XX, H. proti
odporcovi Košický samosprávny kraj so sídlom Nám. maratónu 1, Košice, IČO: 35 541 016 v konaní o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Michalovce dňa 25.02.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd
určil, že navrhovateľ má vlastnícke právo k parcelám 3906, 3907, 3908, 3909, ktoré sú teraz súčasťou
parcely 1555/7, ktorej vlastníkom je Košický samosprávny kraj.

Návrh odôvodnil tým, že právni predchodcovia žalobcu a to C. P. a manželka C., rod. Y. v
kúpnej zmluve uvedená Y. dňa 28.07.1978 uzatvorili kúpnu zmluvu s Československým štátom zast.
Okresným ústavom národného zdravia v H.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy (uzatvorenej pre výstavbu
Psychiatrickej liečebne v H.) bol predaj nehnuteľností, ktoré boli zapísané v pozemkovej knihe vo
vložke č. 1692 na A1, r.č.1 parcela č. 3906/2 dom a dvor, r.č.2 parcela č. 3907/2 hospodárska budova,

r.č.3 parcela č. 3908/3 stodola a dvor, r.č.4 parcela č. 3903/3 roľa bez udania výmery, avšak podľa
vložkárskeho plánu 146 vo výmere 515 m2 a pod B3 na mene C. P., C. v celosti, avšak podľa §143 zák.
č. 46/1964 Zb. v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich.

Tieto nehnuteľnosti boli vyznačené v geometrickom pláne, ktoré vyhotovilo stredisko geodézie pre
okres H. č. 915-076-67. Podľa tohto geometrického plánu sú parcely včlenené do parciel 3906 - 3909
evidovanejnehnuteľnosti.Kúpnacenabolaurčenánazákladevyhl.č.47/69Zb.apodľaoceneniaznalca
vo výške 41.897 Kčs. Kúpna cena za nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy za výmeru 515 m2
predstavovala 3605 Kčs, t.j. 7 Kčs za 1 m2 v zastavanom území. V hore uvedenej kúpnej zmluve je

uvedené, že predmetom kúpy sú pozemky vo výmere 515 m2, čo je však v rozpore s výkazom plôch ku
geometrickémuplánuč.919-076-67zodňa16.12.1967,pretoženavložkeč.1692jecelkovávýmera813
m2.VsúčasnomobdobísúnehnuteľnostisúčasťouparcelyCKNč.1555/7zastavanéplochyanádvoria,
ktorá je zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie R., okres H., Obec H.. Navrhovateľ poukázal nauznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS/231/09 z 11.06.2009, poukázal na zák. č. 209/1992 Zb., na
výklad článku 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 3 Dohovoru.

Odporca sa k návrhu vyjadril, uviedol, že navrhovateľ sa formou pozitívnej určovacej žaloby

pravdepodobne domáha vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností,
katastrálne územie R. LV č. XXX a to k parcele 1555/7 pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č.
1692, katastrálne územie H. ako parcely č. 3906/2, 3907/2, 3908/3 a 3909/3. Svoj nárok na určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti však zakladá na hmotnoprávnom práve o navrátenie vlastníctva k pozemkom
podľa reštitučného zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a zmene a doplnení

zákona. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku prevedeného v rozhodnom období od 25.02.1948
do 01.01.1990 si mal ako oprávnená osoba uplatniť do 31.12.2004 na obvodnom pozemkom úrade.
Aj keby sa žalobca považoval za osobu oprávnenú v zmysle ust. §2 ods. 1,2 citovaného zákona
tunajší súd nie je ako nezávislý súdny orgán oprávnený rozhodovať o vrátení majetku oprávneným
osobám, nakoľko v reštitučných veciach konajú a rozhodujú príslušné orgány štátnej správy ako správne
orgány podľa zák. č. 71/1967 o správnom konaní. Žalobca by zrejmé ani pri uplatnení jeho práva

na príslušnom pozemkovom úrade nepreukázal splnenie podstatnej náležitosti a to zabratie majetku
štátom bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnenosť vyvlastnenia. Právni predchodcovia žalobcu neuzavreli
kúpnu zmluvu z 28.07.1978 v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, o čom svedčí aj tá
skutočnosť, že za predaj predmetných nehnuteľností im bola riadne vyplatená kúpna cena určená
podľa vtedajšieho platného právneho predpisu vyhl. č. 47/1967 Zb. a podľa ocenenia znalca. Tak

požiadavku tiesne ako aj požiadavku nápadne nevýhodných podmienok treba posudzovať vždy v
konkrétnom prípade, s prihliadnutím na osobité okolnosti. Táto požiadavka musí byť splnená aj v
prípade, ak kúpna cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom. Žalovaný sa preto nestotožňuje
s názorom žalobcu, že výkladom a aplikáciou ust. §3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. došlo pri
posudzovaní uzatvárania kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok k porušeniu

základného práva žalobcových predchodcov vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a
podľa článku 1 dodatkového protokolu k Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na súdnu a inú ochranu. Právni predchodcovia žalobcu nepreviedli vlastnícke právo k
pozemkom za nápadne nevýhodných podmienok. Nejedná sa len o to, že kúpna cena bola dohodnutá
v súlade s cenovým predpisom ako aj na základe znaleckého posudku vo výške 41.897 Kčs, ale za

nevýhodné podmienky nemožno považovať ani to, že podľa článku 7 citovanej zmluvy bol právnemu
predchodcovi žalobcu pridelený náhradný byt. Žalobca nemá právo domáhať sa ochrany vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré boli riadne prevedené na kupujúceho

za kúpnu cenu vyčíslenú podľa vtedajšej platnej legislatívy, bol za prevod predmetných pozemkov
poskytnutý náhradný byt, ktorého sa zrejmé neskôr stali aj vlastníkmi. Po ich smrti bolo zrejmé

predmetnom dedičského konania prejednávanie prideleného náhradného bytu a nie pozemku, ktorého
sažalobcavtomtokonanídomáha.Vzhľadomnavyššieuvedenúskutočnosťježalovanýtohonázoru,že
v danom prípade nie je splnená základná procesná podmienka a to aktívna procesnoprávna legitimácia
v spore. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal tvrdenie, že mu svedčí vlastnícke právo k parcele
č. 1555/7 vedenej na LV č.. katastrálne územie R.. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie

je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá by mu ako vlastníkovi prislúchala, čím
nie je daný ani naliehavý právny záujem prameniaci z právnej neistoty medzi účastníkmi konania.
Žalobca nepreukázal aktívnu procesnoprávnu legitimáciu v súdnom konaní. Je pravdou, že pred
uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.1978 boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pôvodne
vedených v pozemnoknižnej vložke č. 1692, k.ú. H. neb. C. P. a neb. C. P., rod. Y., a to na základe

nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.1950. Táto skutočnosť
žalobcom uvedená len predložením úmrtných listov oboch rodičov a jeho rodného listu ešte nezakladá
skutočnosť, že žalobca je právnym nástupcom vlastníkov spornej nehnuteľnosti. V konaní nie je
dostatočne preukázaná zákonná náležitosť naliehavého právneho záujmu, ktorý je daný iba v tom
prípade,aksamározhodnutímsúduodstrániťprávnaneistota,ktorájemedziúčastníkmisporuavydané

rozhodnutie sa súčasne prejaví v ich postavení. Na základe uvedeného navrhol, aby súd návrh zamietol
a konanie zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav veci:Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.1978 súd zistil, že bola uzatvorená medzi predávajúcim: C. P. a C. P.,
rod. Y. a kupujúcim: Československý štát zast. Okresným ústavom národného zdravia v Michalovciach.
Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, katastrálne územie H. vo

vložkeč.1692naAIr.č.lparcelač.3906/2domadvor,naA1r.č.2parcelač.3907/2hospodárskabudova,
na A1 r.č.3 parcela č. 3908/3 stodola a dvor, na A1 r.č.4 parcela č. 3909/3 roľa bez udania výmery, avšak
podľa vložkárskeho plánu 146 vo výmere 515 m2 a pod B3 na mene C. P. (C. Y.) v celosti, avšak podľa
§143 zák. č. 40/1964 Zb. v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich tak, ako tieto nehnuteľnosti sú
vyznačené v geometrickom pláne, ktoré vyhotovilo stredisko geodézie pre okres H. č. 915-076-67. Podľa

tohto geometrického plánu sú parcely včlenené do parciel č. 3906 - 3909 evidovanej nehnuteľnosti.
Podľa článku II zmluvy bola kúpna cena určená na základe vyhl. č. 47/1969 Zb. a podľa ocenenia
znalca vo výške 41.897 Kčs a to za výmeru pozemku 515 m2 a ďalšie nehnuteľnosti. Kúpna cena
bola predávajúcim vyplatená v celosti prostredníctvom Slovenskej štátnej sporiteľne okresnej pobočky
v H.. V zmysle článku VII kúpnej zmluvy až do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o pridelení
náhradného bytu, obyvateľ predávaného domu P. E. má právo tento obývať. Zmluva bola podpísaná

zástupcom Okresného ústavu národného zdravia H. a predávajúcim C. P. a C. P..

Z výpisu z pozemkovej knihy, katastrálne územie H. vložka č. 1692 časť A majetková podstata súd zistil,
že predmetné nehnuteľnosti dom súpisné číslo 806, dvor MT, hospodárska budova MT, stodola a dvor
a roľa MT nachádzajúce sa na parcelách č. 3906/2,

3907/2, 3908/3 a 3909/3 boli zapísané na meno C. P. (C. Y.) v celku titulom kúpy z 27.03.1950 č.d. 724.

Súd sa oboznámil s výkazom plôch ku geometrickému polohopisnému plánu č. 915-076-67 zo dňa
16.12.1967, z ktorého vyplýva, že na číslo pozemnoknižnej vložky 1692, číslo parcely 3906/2, 3907/2,
3908/3, 3909/3, je ako vlastník pôdy uvedený gróf C. R. vlastník nadstavby a užívateľ pôdy C. P. (C.,
rod. Y.), pričom výmera dvora a domu je 369m2, dvora 50m2, stodoly 20m2 a role 374m2, čiže celkom
813m2.

Súd sa oboznámil s kópiou z pozemkovej mapy EN k predmetným číslam parcely, katastrálne územie H.;
s náčrtom parciel získaným z mapových podkladov na internete, s výpisom LV XXX, katastrálne územie
R., s rodným listom C. P. - navrhovateľa, z ktorého je zrejmé, že jeho otcom je C. P. a matka C. P.,
rod. Y., s úmrtným listom C. P. evidovaným v knihe úmrtí Matričného úradu H., zväzok 35, ročník 1996,
strana 40, poradové číslo 329, z ktorého vyplýva, že menovaný zomrel dňa 21.06.1996 v H., s úmrtným

listom C. P., rod. Y. evidovaným v knihe úmrtí Matričného úradu H., zväzok 40, ročník 2004, strana 133,
poradové číslo 357, z ktorého vyplýva, že menovaná zomrela dňa 20.07.2004 v H., s korešpondenciou
navrhovateľa vo vzťahu ku Správe katastra H. a to listom doručeným Správe katastra H. 04.06.2010 a
odpoveďou Správy katastra H. z 28.06.2010.

Návrh navrhovateľa bol doplnený písomným podaním doručeným súdu 23.03.2011. Z doplnenia návrhu

súd zistil, že navrhovateľ žiada, aby súd určil, že žalobca má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parcela
č. 3906/2 o výmere 369 m2, parcela č. 3907/2 o výmere 50 m2, parcela č. 3908/3 o výmere 20 m2 a
parcela č. 3909/3 o výmere 374 m2. Celková výmera parciel spolu 813 m2, ktoré sú zahrnuté do parcely
č. 1555/7 o výmere 48.050 m2 evidovanej na LV č. XXX, ktorej vlastníkom je Košický samosprávny
kraj, katastrálne územie R.. Právny záujem na požadovanom určení právneho nároku odôvodnil tým, že

tento majetok bol vyvlastnený štátom na základe kúpnej zmluvy, čím parcely prešli do vlastníctva štátu.
Vyvlastnené parcely nikdy neslúžili a ani nebudú slúžiť účelu, na ktorý boli vyvlastnené (na výstavbu
Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach na Stráňanoch), tá je už v prevádzke a oplotená. O parcely
sa od roku 1978 nikto nestará, sú zarastené kríkmi a burinou. 515 m2 plochy bolo vyvlastnených
za vyplatenú náhradu, 298 m2 bolo vyvlastnených bez vyplatenia náhrady. Samotná kúpna zmluva

bola uzatvorená za nevýhodných podmienok. V tom čase však jeho rodičia nemali inú možnosť,
nikto nemohol ísť proti záujmu strany, ak nechcel skončiť vo väzení ako triedny nepriateľ. Opätovne
poukázal na článok 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
porušenie zák. č. 209/1992 v článku 17 tým, že štátni zamestnanci uviedli nesprávnu výmeru parciel
515 m2 namiesto 813 m2 a donútili jeho rodičov takúto zmluvu podpísať. Štát tým zbavil jeho rodičov

vlastníckeho práva podľa zámerov vtedajšieho spoločenského systému.

Súd sa oboznámil s nasledovnými listinami: uznesenie Rady VSL Krajského národného výboru v
Košiciach o schválení dostavby nemocnice s poliklinikou druhého typu prvej etapy s kapacitou 380
lôžok; správou Okresného národného výboru v H., uznesením Rady Okresného národného výboru vH. z 26.04.1974, rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor: výstavby v H. zo dňa 28.02.1975,
výzvou na uzavretie dohody o výkupe nehnuteľností zo dňa 19.06.1978 adresovanej p. K. H., rod. D.,
návrhom na vyvlastnenie nehnuteľností zo dňa 22.08.1978 Okresného ústavu národného zdravia v H.,

s rozhodnutím o vyvlastnení Mestského národného výboru, odbor: výstavby v H. zo dňa 26.09.1978
týkajúcich sa nehnuteľností

v katastrálnom území H., pozemnoknižná vložka č. 2326, vlastník H. R. a neb. L. P., pozemnoknižná
vložka č. XXXX vo vlastníctve H. J., E. Z., neb. Y. J., pozemnoknižná vložka č. 1441 vo vlastníctve E.
P., rod. J., pozemnoknižná vložka č. 2042 vo vlastníctve K. H., rod. D., H. H., H. Y., rod. H., U. S., rod.

H., K. K., rod. H., C. G., rod. H..

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 07.11.2011 súd zistil, že odporca má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku v tomto konaní a listiny, ktoré boli predložené, sa
netýkajú predmetu dokazovania a to ani, čo do subjektu ako oprávnenej osoby, ani čo do objektu určenia
vlastníckeho práva. V predmetných listinách nie je špecifikovaná žiadna z tých nehnuteľností, ktorých
sa žalobca v súdnom konaní domáha. Vyššie uvedené dôkazné listiny taktiež nesvedčia o predošlom

vlastníckom práve žalovaných právnych predchodcov a to neb. C. P. a neb. C. P..

Súd sa oboznámil s listami vlastníctva, katastrálne územie R. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX, č. XXXX, z ktorých zistil, že nesúvisia s predmetom konania.

Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Michalovce č. 5D/422/2009 po
poručiteľovi E. P. a č. 5D/261/2006 po poručiteľovi E. R., ktoré navrhovateľ navrhoval pripojiť k tomuto

súdnemu konaniu. Z uvedených súdnych spisov nebola zistená žiadna súvislosť s predmetom konania.

Súd sa oboznámil s pripojeným súdnym spisom Okresného súdu Michalovce č. D/1563/96 po
poručiteľovi C. P., z ktorého zistil, že vo veci bolo rozhodnuté osvedčením o dedičstve č. D/1563/96,
Dnot/473/96 zo dňa 16.01.1998, na ktorom bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi a to tak, že dedičia
uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva a to dlhopisu Fondu národnému majetku SR v prospech C. P.

s výplatnou povinnosťou vnukov D. O.j a JUDr. Y. O.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.02.1998.

Súd sa oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach č.k. 15D/233/2005, ktorým bolo
prejednanédedičstvopoporučiteľoviC.P.novoobjavenýmajetok,atonehnuteľnosti,katastrálneúzemie
R., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č., XXXX, LV č. XXXX, rozhodnutie bez vyznačenia
právoplatnosti zo dňa 27.05.2008.

Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Michalovce č. 5D/1489/2004 po
poručiteľovi C. P., z ktorého zistil, že dedičské konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu
v Michalovciach zo dňa 22.03.2005, č. 5D/1489/2004, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že
poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.05.2005.

Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 6C/35/2011 zo dňa 27.03.2012 pripustil, aby do konania na

strane žalobcu pristúpili žalobca v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade, pričom žalobca v 2 - 6. rade bol zastúpený
A.. C. P. - žalobcom v l. rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.04.2012.

Súd sa oboznámil s výpisom pozemnoknižnej vložky č. 1692, katastrálne územie H., z ktorého vyplýva
v časti majetková podstata evidencia týchto nehnuteľností: parcela č. 3906/2 dom č. 806, dvor, miestna
trať, parcela č. 3907/2 hospodárska budova a dvor, parcela č. 3908/3 stodola a dvor, parcela č. 3909/3

roľa. V časti katastrálna plocha je rukou dopísaný záznam 514 m2, v časti B vlastníctvo sú ako vlastník
pôdy uvedení pod č. 1 gróf C. R. titulom dedenia, pod č. 2 C. P. (B. K.) titulom

kúpy a pod č. 3 C. P. (C. Y.) podľa kúpnopredajnej zmluvy danej v H. dňa 27.03.1950 a obecného
svedectva v H., č.j. 10/69.

Z výpovede navrhovateľa v l. rade súd zistil, že návrh na začatie konania podal z dôvodu, že tieto

pozemky boli násilne vyvlastnené od jeho rodičov, preukazoval to listinami vo vzťahu k cudzím osobám,
pretože jeho rodičia si tieto listiny neuchovali. Druhý nárok je titulom kúpnej zmluvy. Poukázal na kúpnu
zmluvu a to bod 6 zmluvy, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená pre majetkovoprávne usporiadanie
staveniska stavby Psychiatrická liečebňa a hospodárska časť, pričom na týchto pozemkoch daná stavba
nikdy postavená nebola. Z toho dôvodu žiadal určiť vlastnícke právo. Ďalej poukázal na to, že kúpnacena bola určená na základe vyhl. č. 47/1969 Zb. a nie je tam uvedené, že bola dohodnutá a poukázal
aj na to, že nehnuteľnosti sú uvedené v geometrickom pláne, ktoré vyhotovilo stredisko geodézie pre
okres H. pretože kúpna zmluva bola predtlačená, určité partie sú predtlačené a tie, ktoré boli dopisované,

boli dopisované od dvoch úradných inštitúcii, ktoré spracovalo výmery plôch. Vo výmere plôch, ktoré
spracoval úrad geodézie a kartografie je uvedená výmera 813 m2, pričom podľa kúpnej zmluvy bolo
vyplatených za 515 m2, čiže 298 m2 nebolo vyplatených. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že kúpna
zmluva je nesprávna a nemala byť zapísaná a pozemky neslúžia tomu účelu, na ktorý boli vykúpené.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že bolo porušené jeho vlastnícke

právo. Teda na uzavretej kúpnej zmluve namieta to, že nehnuteľnosti neslúžia na ten účel, na aký bola
uzatvorená kúpna zmluva. Zároveň, že tu nebola dohoda o cena, ale bola cena určená na základe
vyhlášky, ktorú citoval a namieta rozdiel výmer medzi 813 m2, ktorá vyplýva z výkazu plôch a výmerou
515 m2, ktorý vyplýva z kúpnej zmluvy, teda 298 m2 bolo vyvlastnených nezákonne. Uviedol, že sa
nevie vyjadriť, či jeho rodičia, teda právni predchodcovia uplatňovali v rámci reštitučného konania nárok
vyplývajúci z tejto kúpnej zmluvy, nezaujímal sa o to, nakoľko žil mimo Slovenska. Bol v kontakte so

svojimi rodičmi, avšak týmto veciam sa nevenoval. Uviedol, že rodičom bol pridelený náhradný byt, ale
býval v ňom otcov brat Ján Hrehovčík ako to vyplýva z danej zmluvy, pretože otec mu nechcel predať
strechu nad hlavou. V nadväznosti na vstup ďalších účastníkov na strane navrhovateľa uviedol, že sa
domáha, aby súd určil, že je vlastníkom daných nehnuteľností s tým, že tu bude výplatná povinnosť pre
ostatných navrhovateľov v takom podiele, v akom boli v poslednom rozhodnutí o dedičstve po neb. C.

č.k. 15D/233/2005.

Z prednesu zástupcu odporcu súd zistil, že namieta tvrdenie, že šlo o násilné vyvlastnenie, nakoľko
ide o nepravdivú informáciu, pretože bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá je prejavom slobodnej vôle.
Cena, ktorú namieta navrhovateľ bola stanovená podľa vtedajších platných právnych predpisov, teda
nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Čo sa týka namietanej výmery

vtedy bola evidencia výmery iná a nemôžeme vychádzať z evidencie výkazu plôch, ktorý je z roku
1967 a je potrebné vychádzať z vložkarského plánu 146, nakoľko aj na tom výkaze plôch z roku
1967 je pri mene C. P. len výmera 374 m2. Čo sa týka otázky vyvlastňovania k tomu uviedla, že
prebiehalo vyvlastňovanie v určitých krokoch, najprv bola vôľa s účastníkom uzatvoriť kúpnu zmluvu a
až potom následne prichádzalo k vyvlastňovaciemu konaniu. Čiže právni predchodcovia neboli vyzývaní

pred začatím správneho konania o vyvlastnení, pretože najprv bola vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu.
Navrhovatelia a dokonca ich právni predchodcovia mali možnosť využiť právo na navrátenie pozemkov
podľa reštitučného zákona a toto svoje právo nevyužili, nemôžu sa teraz dôvodmi z reštitučného zákona
domáhať určenia vlastníckeho práva. Navrhovatelia mali právo domáhať sa reštitučného nároku do
31.12.2004, keďže boli

podľa reštitučných zákonov považovaní ako oprávnené osoby, nemôžu sa domáhať teraz vlastníckeho
práva určovacou žalobou podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Súd sa oboznámil s delimitačným protokolom o prechode nehnuteľného majetku podľa zák. č. 446/2001
Z.z. o majetku vyšších územných celkov.

Zo správy Správy katastra H. súd zistil, že v zbierke listín týkajúcich sa prevodu vlastníckych práv na

nadobúdateľa Okresný ústav národného zdravia H. pod položkou zmeny č. 94/1988 v k.ú. R. sú v prílohe
doložené okrem kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.1978 uzatvorenej s C. P. a C. P., rod. Y. a nadobúdateľom
aj výpis z pozemkovej knihy z PKV č. 1692 k.ú. H., výpis z vložkarského plánu č. 146 k.ú. R., kúpne
zmluvy uzatvorené s ostatnými spoluvlastníkmi z vložkarského plánu č. 146 ako aj výpisy z PKV č.
1691, 1692 a 1694, k.ú. H.. Tieto listiny boli priložené v prílohe a s ich obsahom sa súd oboznámil.

Čo sa týka uvedenej výmery na origináli PKV č. 1692 v kolonke katastrálna plocha 514 m2 správa
katastra uviedla, že ide iba o pomocný údaj, pri vyhotovovaní výpisov z pozemkovej knihy sa tento
údaj neuvádza. Prepočítaním zistili, že číslo 514 zodpovedá výmere, ktorá prislúchala vlastníkovi v
PKV č. 1692 a jeho spoluvlastníckemu podielu zapísanému vo vložkarskom pláne č. 146 pod B.17 a to
spoluvlastnícky podiel 24/96, t.j. po zaokrúhlení výmera spoluvlastníckeho podielu je 515 m2 z celkovej

výmery 2059 m2, výmera súčtu výmer všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných vo vložkarskom
pláne č. 146. Po prepočítaní výmer prislúchajúcich ostatným spoluvlastníckym podielom z celkovej
výmery 2059 m2 výpočtom bolo zistené, že výmera spoluvlastníckeho podielu vo vložkarskom pláne
č. 146 pod B18-1696 je 343 m2, pod B.19-12/96, pod B.24-3/96, pod B.25-27/96 a pod B.26-14/96
zodpovedá výmera 1201 m2. Z toho usudzujú, že v kúpnych zmluvách sú uvedené výmery prislúchajúce

spoluvlastníckym podielom vlastníkov zapísaných vo vložkarskom pláne č. 146. Vložkarský plán č. 146,k.ú. Stráňany vznikol pri vložkárskych prácach vykonávaných za účelom založenia novej pozemkovej
knihy zosúladením právneho stavu vedeného v pozemkovej knihe so skutočným stavom, resp. užívacím
stavom v teréne. Vo výkaze výmer geometrického plánu č. 915-076-67 sú v doterajšom právnom stave

uvedené výmery PK parciel č. 3906/2 - 369 m2, 3907/2 - 50 m2, 3908/3 - 20 m2 a 3909/3 - 374 m2. V
grafickej časti GP pozemkovoknižný stav, kde sú zobrazené parcely právneho stavu sú zobrazené celé
parcely tak, ako sú zobrazené v mapovom podklade zobrazujúci právny stav. V citovanom GP je nesúlad
medzi písomnou časťou výkaz - výmer s grafickou časťou. Tieto parcely v novom stave GP zanikajú
zlúčením do novovytvorenej parcely. Čo sa týka špecifikácie vlastníkov nehnuteľností na PK vložka č.

1692 podľa posledného platného zápisu je ako vlastník zapísaný C. P. (C., rod. Y.) v celosti titulom kúpy
č. 724/1950 zo dňa 27.03.1950. Vlastníctvo nadobudol od C. P. (B., rod. K.) pod B2, ktorý bol ako vlastník
zapísaný titulom kúpy zo dňa 20.06.1912. Pod B1 je zapísaný gróf C. R., ale zápis je zrušený, pričom
je vyznačené čd. 456/1943. Táto listina sa v dokumentačných fondoch správy katastra nenachádza.

Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi R. E. a Československým štátom zo dňa
28.07.1978, výpisom z pozemkovej knihy vložka č. 1691, k.ú. H., kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi

C. P. a C. P. a Československým štátom zo dňa 28.07.1978 a výpisom z pozemkovej knihy vložka č.
1692, k.ú. H., kúpnou zmluvou uzavretou medzi H. P. a Československým štátom zo dňa 28.07.1978
a výpisom z pozemkovej knihy vložka č. 1694, k.ú. H.; ďalej s výpisom z pozemkovej knihy vložkarský
plán 146, k.ú. H. - R. a písomným podaním navrhovateľa adresovaným Správe katastra H. dňa

12.02.2013 a odpoveďou Správy katastra H. zo dňa 04.03.2013. Z odpovede vyplýva, že porovnaním

vykupovaných výmer - parciel uvedených vo výkaze plôch GP č. 915-076-67 s výmerami v kúpnych
zmluvách uložených v zbierke listín sú v 119 kúpnych zmluvách určené výmery v súlade s výmerami GP.
V týchto prípadoch sú výmery v súlade aj s doloženými výpismi z LV, resp. pozemkovoknižných vložiek.
V troch prípadoch boli výmery vykupovaných parciel v kúpnych zmluvách uvedené podľa vložkarského
plánu, pričom neboli v súlade s výmerami uvedenými vo výkaze plôch citovaného GP.

Okresný súd Trebišov uznesením č. 14C/83/2012-162 zo dňa 11.02.2013 pripustil zmenu návrhu
nasledovne: Súd určuje, že žalobca má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, parcela č. 3906/2 o výmere
369 m2, parcela č. 3907/2 o výmere 50 m2, parcela č. 3908/3 o výmere 20 m2 a parcela č. 3909/3
o výmere 374 m2, celková výmera 813 m2, ktoré sú zahrnuté do parcely č. 1555/7 o výmere 48050
m2 evidovanej na LV č. XXX, k.ú. R., ktorej vlastníkom je odporca, s výplatnou povinnosťou pre H.

Y. (navrhovateľ v 2. rade) v podiele 1/5 z ceny nehnuteľností, pre D. X. ( navrhovateľ v 3. rade) v
podiele 1/5 z ceny nehnuteľností, E. M. (navrhovateľ v 4. rade) v podiele 1/10 z ceny nehnuteľností,
F. E. (navrhovateľ v 5. rade) v podiele 1/10 z ceny nehnuteľností, J.. D. O. (navrhovateľ v 6. rade) v
podiele 1/10 z ceny nehnuteľností, E.. Y. O. (navrhovateľ v 7. rade) v podiele 1/10 z ceny nehnuteľností.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.02.2013.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy nebol obývaný rodičmi
navrhovateľa, ale v ňom býval otcov brat, ktorý bol slobodný. Následne, keď dom začali búrať, musel
dom opustiť, bolo to asi v roku 1978 a odišiel bývať do bytu na sídlisku, jednalo sa o byt, ktorý mu pridelil
štát, pretože v tom období socializmu sa nedali kupovať byty. E. P. zomrel pár rokov po tom.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
poukazujúc na násilné vyvlastnenie predmetných nehnuteľností právnym predchodcom navrhovateľov a
zároveň poukazujúc na to, že v kúpnej zmluve nebola dohodnutá kúpna cena a výmera nezodpovedala
výmere, ktorá vyplývala z geometrického plánu.

Odporca poukázal na to, že navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli vyvlastnené, bolo

možné podľa osobitného zákona a keďže navrhovatelia ani ich právny predchodcovia podľa osobitného
zákona svoj nárok neuplatnili, nemôžu sa domáhať určenia vlastníckeho práva podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku.Súd sa nestotožnil s obranou odporcu. Mal za to, že zmyslom reštitučných zákonov je zmierniť následky
niektorých majetkových a iných krívd urobených štátom resp. jeho orgánmi v rozhodnom období. Z
tohto pohľadu nie je možné pri ich aplikácii postupovať príliš reštriktívne a formalisticky, ale naopak je

nutné ich používať veľmi citlivo, vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Zmyslom a účelom
reštitučných zákonov nie je legalizácia vlastníctva štátu k majetku, ktorý štát v rozhodnom období získal
konfiškáciami, znárodnením, okupáciou či inými majetkovými opatreniami, ktoré boli a sú v rozpore s
princípmi právneho štátu. Účelom a zmyslom reštitučného zákonodarstva nebolo spôsobenie zániku
vlastníckeho práva oprávnených osôb ale naopak, uľahčenie obnovenia ich

vlastníckeho práva. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a súdov SR je ustálený názor,
že slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie
reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si žalobca, ktorý nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok
na základe reštitučných predpisov, podal žalobu, ktorou žiadal určiť teda deklarovať existenciu svojho
vlastníckeho práva. Reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho
práva oprávnených osôb ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k

zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku
a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou
sa o všeobecné predpisy občianskeho práva, teda podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva
prostredníctvom žalôb určovacích, vindikačných, negatórnych a pod. (II.ÚS 231/09, III.ÚS 178/06, II.ÚS
249/2011, 3Cdo 205/2009).

Na základe uvedeného teda vyplýva, že v situácii keď povinnej osobe - štátu neprislúcha žiadny
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované
vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva
štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá. Aj keď mohla osoba, ktorej nehnuteľnosti
prevzal štát v rozhodnej dobe pre reštitúciu žiadať o vydanie týchto nehnuteľností podľa špeciálneho

predpisu (zák. č. 229/1991 Zb resp. 87/1991 Zb), môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho
práva podľa všeobecných predpisov a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa ust. §80 písm. c,
Občianskeho súdneho poriadku, tak ako je to v danom prípade.

Z uvedeného dôvodu súd neskúmal, či navrhovatelia sú oprávnenou osobou v zmysle osobitného
zákona, neskúmal podmienky za ktorých mohlo dôjsť k vyvlastneniu ani to, či sporné nehnuteľnosti

sú využívané za tým účelom, za akým boli vyvlastnené, teda za irelevantné považoval aj tvrdenie
navrhovateľa v 1. rade, že sporné nehnuteľnosti nie sú využívané na účel, pre ktorý boli vyvlastnené ale
skúmal, či sú dané predpoklady v zmysle ust. §80 písm. c, OSP.

Podľa ust. §80 písm. c, Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie
žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je
naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny

záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým
alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Ak navrhovateľ navrhuje určenie svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť
súdnerozhodnutieurčujúcevlastníckeprávozaznamenanédokatastranehnuteľnostíatýmtospôsobom
dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri

nehnuteľností.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca je ako vlastník zapísaný na LV č. XXX,
k. ú... Na predmetnom liste vlastníctva je zapísané vlastnícke právo odporcu k nehnuteľnostiam - okrem
iného aj k parc. č. 1555/7 druh zastavané plochy a nádvoria, výmera 48050m2, do ktorej boli včlenené
parcely: parc. č. 3906/2 dom čp.806a dvor, parcela č. 3907/2 hospodárska budova, parcela č. 3908/3 stodola a dvor, parcela č. 3903/3 roľa
bezudaniavýmery,zapísanépôvodnevovl.č.1692pozemkovejknihyk.ú.H..Vlastníkomnehnuteľností
evidovaných vo vložke č. 1692 boli právny predchodcovia navrhovateľov, tieto skutočnosti mal súd za

preukázané z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 1692, k.ú. H., úmrtných listov právnych predchodcov
navrhovateľov a z rozhodnutí v dedičskom konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov. Tým bola
preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľov v tomto konaní.

V súlade s platnou judikatúrou mal súd za to, že ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako
vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho

práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.1 Cdo 56/2003).

Podľa ust. §34 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. §35 ods.1,2 OZ, Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne

úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. §37 ods.1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. §39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. §40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Odporca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú evidované na LV č. XXX k.ú. R. parc. č. 1555/7, druh
zastavané plochy a nádvoria, výmera 48050m2, ktoré nadobudol na základe zák. č. 446/2001 Zz od

odovzdávajúceho subjektu Nemocnica s poliklinikou Štefana F., H.. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania, boli včlenené do parc. č. 1555/7 /ďalej sporné nehnuteľnosti/. Právny predchodca
odovzdávajúceho subjektu sporné nehnuteľnosti nadobudol od právnych predchodcov navrhovateľov
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.1978.

V konaní súd nemal za preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli právnym predchodcom navrhovateľov

násilne vyvlastnené. Vyvlastňovaciemu konaniu predchádzala v zmysle ust. §56 ods. 2 vyhl. č.
85/1976 Zb. výzva na uzavretie dohody o výkupe nehnuteľnosti a ak na predmetnú výzvu vyzvané
osoby nereagovali, malo sa za to, že dohodu odmietajú. Po márnom uplynutí lehoty bez odpovede
vyzvaných subjektov, bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení. Skutočnosť, že právny predchodca
odporcu postupoval uvedeným spôsobom, bola preukázaná listinami, ktoré predložil navrhovateľ a ktoré

boli adresované iným vlastníkom nehnuteľností v predmetnej lokalite. Navrhovateľ však nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že právny predchodca odporcu postupoval vydaním rozhodnutia o vyvlastnení
vo vzťahu k právnym predchodcom navrhovateľov. To, že bola právnym predchodcom navrhovateľov
doručená výzva na uzavretie dohody o výkupe nehnuteľností, aj keď to preukázané v konaní nebolo,
možno predpokladať z toho, že vo výzve boli adresáti pozvaní,

ak sú ochotní nehnuteľnosti podľa výzvy predať, na uzavretie kúpnej zmluvy do OÚNZ v H.. Navrhovateľ
predložilkonkrétnukúpnuzmluvu,ktorábolauzavretámedziprávnympredchodcomodporcuaprávnymi
predchodcami navrhovateľov dňa 28.07.1978 /ďalej kúpna zmluva/. Na základe uvedeného mal súd za
to, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že nehnuteľnosti boli právnym predchodcom navrhovateľov
násilne vyvlastnené, nakoľko k samotnému vyvlastňovaciemu konaniu nedošlo.

Náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení boli stanovené v ust. §57 vyhl. č. 85/1976 Zb.. Rozhodnutie bolo
vydané Mestským národným výborom - odborom výstavby v H., z čoho možno vyvodiť, že sa jedná o
výsledok rozhodovacej činnosti správneho orgánu a nie o dvojstranný právny úkon.V predmetnom prípade však došlo k uzavretiu dvojstranného právneho úkonu, ako prejavu vôle
smerujúcemu k vzniku resp. zániku práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu. V konaní bolo
preukázané, že kúpna zmluva bola výsledkom prejavenej vôle urobenej konaním, teda podpísaním

obidvoma zmluvnými stranami, čo možno považovať za výslovný prejav vôle spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právny úkon je neplatný, ak úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (§40 ods. 1 OZ) ako aj ten, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§39 OZ).

Kúpna zmluva bola vyhotovená v písomnej forme (§46 ods. 1 OZ znenie do 31.03.1983), boli v nej

špecifikovaní účastníci zmluvného vzťahu, nezameniteľným spôsobom špecifikovaný predmet zmluvy,
uvedená kúpna cena (v zmysle ust. §399 ods. 2 OZ znenie do 31.03.1983 Dohodnutá cena kúpenej
veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak nemožno takto cenu určiť, určí
sa odhadom.). Na základe uvedeného mal súd za to, že kúpna zmluva bola urobená vo forme, ktorú
vyžadoval zákon v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Neboli teda zistené také skutočnosti ohľadne
formy právneho úkonu, ktoré by boli spôsobili jej neplatnosť.

Na základe uvedeného preto súd ďalej zisťoval, či kúpna zmluva nebola vyhotovená tak, že by bola
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho alebo sa priečila dobrým mravom.

Navrhovateľ v 1. rade poukázal na to, že v kúpnej zmluve nebola dohodnutá kúpna cena. V zmysle ust.
§399ods.2OZcit.vyššie,ajkebybolamedziúčastníkmizmluvnéhovzťahucenadohodnutá,tánesmela
presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. V predmetnom prípade súd z kúpnej zmluvy zistil,

že kúpna cena bola určená na základe vyhl. č 47/1969 Zb. cenách stavieb v osobnom vlastníctve a
o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností a na základe ocenenia znalca, teda v súlade v cenovými
predpismi platnými v čase uzavretia kúpnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by boli právny
predchodcovia navrhovateľov uzavreli zmluvu v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko
kúpna cena bola právnym predchodcom vyplatená a za nápadne nevýhodné podmienky nemožno

považovať ani to, že podľa čl. VII zmluvy bol právnym predchodcom navrhovateľov pridelený náhradný
byt. Skutočnosť, že náhradný byt bol právnym predchodcom navrhovateľov skutočne pridelený, potvrdil
samotný navrhovateľ v 1. rade, v tomto smere nie je právne relevantnou skutočnosťou, kto v danom byte
býval ale to, že náhradný byt bol poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľov okrem kúpnej ceny.

Navrhovateľ v 1. rade poukázal aj na to, že výmera v kúpnej zmluve nezodpovedala výmere, ktorá

vyplývala z geometrického plánu. Za účelom objasnenia rozdielnosti výmery pozemku,

ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy (515m2) a výmery vyplývajúcej z výkazu plôch ku geometrickému
plánu (813m2) súd dožiadal príslušnú správu katastra. Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. 1692,
katastrálne územie H., mal súd za preukázané, že v časti majetková podstata je evidencia týchto
nehnuteľností: parcela č. 3906/2 dom č. 806, dvor, miestna trať, parcela č. 3907/2 hospodárska budova

a dvor, parcela č. 3908/3 stodola a dvor, parcela č. 3909/3 roľa. V časti katastrálna plocha je rukou
dopísaný záznam 514 m2, v časti B vlastníctvo sú ako vlastník pôdy uvedení pod č. 1 gróf C. R.
titulom dedenia, pod č. 2 C.k (B.) titulom kúpy a pod č. 3 C.) podľa kúpnopredajnej zmluvy danej v
H. dňa 27.03.1950 a obecného svedectva v H., č.j. 10/69. Na základe správy Správy katastra H. súd
zistil, že výmera 514m2 zodpovedá výmere, ktorá prislúchala vlastníkovi v PKV č. 1692 (C. P.) a jeho

spoluvlastníckemu podielu zapísanému vo vložkarskom pláne č. 146 pod B.17 a to spoluvlastnícky
podiel 24/96, t.j. po zaokrúhlení výmera spoluvlastníckeho podielu je 515 m2 z celkovej výmery 2059
m2, výmera súčtu výmer všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných vo vložkarskom pláne č. 146.
Po prepočítaní výmer prislúchajúcich ostatným spoluvlastníckym podielom z celkovej výmery 2059 m2
výpočtom bolo zistené, že výmera spoluvlastníckeho podielu vo vložkarskom pláne č. 146 pod B18-1696

je 343 m2, pod B.19-12/96, pod B.24-3/96, pod B.25-27/96 a pod B.26-14/96 zodpovedá výmera 1201
m2.

Na základe uvedeného je zrejmé, že v kúpnej zmluve bola uvedená výmera prislúchajúca
spoluvlastníckemu podielu vlastníkov zapísaných na PKV č. 1692 (C. P. ž. B. K.) vychádzajúc z
údajov zapísaných vo vložkarskom pláne č. 146, od ktorých nadobudol sporné nehnuteľnosti právny

predchodca navrhovateľov C. P. a C. rod. Y..Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu
katastrálneho operátu. Súčasťou katastrálneho operátu je i pozemková kniha a železničná kniha,
ktoré sú zdrojom informácii o právach k nehnuteľnostiam, ak právo k nehnuteľnosti nie je zapísané

na liste vlastníctva. Pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych
územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam. Pozemkové knihy a železničná kniha
sú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou. Vložkársky plán je spisový materiál, vyhotovený pri
zakladaní vložiek alebo náprave pozemkovej knihy, na základe ktorého sa vyhotovia návrhy vložiek tak,
aby sa zhodovali so stratenými alebo zničenými vložkami.

Vložkárskyplánč.146,k.ú.R.vznikolprivložkárskychprácachvykonávanýchzaúčelomzaloženianovej
pozemkovej knihy zosúladením právneho stavu vedeného v pozemkovej knihe so skutočným stavom,
resp. užívacím stavom v teréne.

Podľa ust. §67 ods. 1,2 zák. č. 162/1995 Zz, Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,
verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje
o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj

bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. (2)
Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické
znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných
čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.

Zo správy Správy katastra H. mal súd ďalej za preukázané, že vo výkaze výmer geometrického plánu

č. 915-076-67 sú v doterajšom právnom stave uvedené výmery PK parciel č. 3906/2 - 369 m2, 3907/2
- 50 m2, 3908/3 - 20 m2 a 3909/3 - 374 m2. V grafickej časti GP pozemkovoknižný stav, kde sú
zobrazené parcely právneho stavu sú zobrazené celé parcely tak, ako sú zobrazené v mapovom
podklade zobrazujúci právny stav. V citovanom GP je nesúlad medzi písomnou časťou výkaz - výmer s
grafickou časťou. Tieto parcely v novom stave GP zanikajú zlúčením do novovytvorenej parcely.

Vychádzajúc z historického hľadiska a účelu vložkárskeho plánu, pozemkovej knihy a geometrického
plánu súd dospel k záveru, že rozhodujúcim podkladom pre určenie výmery v kúpnej zmluve boli údaje
vychádzajúce z vložkárskeho plánu, preto mal súd za to, že pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy
nedošlo k ukráteniu právnych predchodcov navrhovateľov čo do výmery pozemku, nakoľko právny
predchodcovia navrhovateľov mohli nadobudnúť a byť vlastníkmi pozemku iba v takom rozsahu, koľko

mali ich právny predchodcovia C. P. a B. K., teda 515m2 a jedine táto výmera mohla byť ďalej predmetom
prevodu. Tento názor súdu je potvrdený aj správou Správy katastra H., ktorú adresovala navrhovateľovi
v 1. rade, kde je uvedené, že v spornej kúpnej zmluve a ďalších dvoch boli výmery vykupovaných parciel
v kúpnych zmluvách uvedené podľa výmery vo vložkárskom pláne, nakoľko neboli v súlade s výmerami
uvedenými vo výkaze plôch podľa GP. V ďalších 119 kúpnych zmluvách boli výmery v súlade s výmerami

s GP avšak tieto výmery boli v súlade s doloženými výpismi z listov vlastníctva resp. pozemkovoknižných
vložiek.

Z uvedeného dôvodu preto mal súd za to, že ani uvedenie tejto výmery (515m2) nezaložilo dôvodnosť
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že bol urobený za nápadne nevýhodných podmienok a v rozpore
s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že nie je dôvodné návrhu navrhovateľov vyhovieť,
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Záverom zároveň súd poukazuje aj na to, že petit žalobného návrhu aj do pripustení jeho zmeny
nie je vykonateľným petitom, čo je rovnako dôvodom pre zamietnutie návrhu. Navrhovateľ sa môže
domáhať určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá reálne existuje. V danom prípade sa navrhovatelia

domáhali určenia vlastníctva k pozemkom (parcelám), ktoré reálne neexistujú. Parcela je totiž
vymedzenie pozemku v priestore ohraničením hranicami a lomovými bodmi. Sporné parcely evidované
v pozemnoknižnej vložke (3906/2 a pod.) zanikli tým, že boli včlenené do jednej parcely č. 1555/7,
evidovanej na LV č. XXX, k. ú. R. a tak predpokladom pre určenie vlastníckeho práva k nim, jeich opätovné vyčlenenie na základe geometrického plánu, ktorý však v tomto prípade absentoval. V
prípade vyčlenenia sporných parciel z existujúcej parcely, by tak vyčleneným parcelám bolo pridelené
nové parcelné číslo, ktoré je len predbežne určené v geometrickom pláne a až na základe zápisu

geometrického plánu spolu s prípadným rozhodnutím súdu, ktorým by sa žalobnému návrhu vyhovelo,
by boli nové parcely evidované v katastri nehnuteľností novým parcelným číslom na novom liste
vlastníctva.

Nevykonateľnosť petitu súd videl aj v tom, že navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníctva v
prospech navrhovateľa v 1. rade s výplatnou povinnosťou v prospech navrhovateľov v 2. až 7.

rade. Predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že podieloví spoluvlastníci už sú
podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Najprv teda musí

byť určené podielové spoluvlastníctvo všetkých navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam, teda nie
len v prospech navrhovateľa v 1. rade a až následne možno vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
spôsobom žiadaným navrhovateľom v 1. rade, teda podľa podielov vyplývajúcich z rozhodnutia o
dedičstve.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,vzmyslektorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vkonaníbolúspešnýodporca,tensináhradutrovkonanianeuplatnil,pretomusúdnáhradutrovkonania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.