Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212204015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

navrhovateľky Q.. A. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX/X, Č., proti odporcovi ČESMAD Slovakia, Levická
1, Bratislava, IČO 30 779 553, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Kindl, AK Nám. Slobody 10,
Bratislava, o návrhu na určenie neplatnosti výpovede a o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky a
odporcu naďalej trvá, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala určenia, že výpoveď jej daná listom zo dňa
09.12.2011 je neplatná, z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu od 01.01.2012 trvá aj naďalej.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh v sume 99,50
€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.02.2012 sa domáhala navrhovateľka určenia, že výpoveď,
ktorú jej dal zamestnávateľa listom zo dňa 09.12.2011, ktorý jej bol doručený na pracovisku dňa

28.12.2011 a ktorým jej zamestnávateľ oznámil, že jej pracovný pomer končí dňa 31.12.2011, je
neplatná. Súčasne žiadala určiť, že jej pracovný pomer pokračuje, resp. bol založený od 01.01.2012
znovu, na dobu neurčitú. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej dňa 28.12.2011 bolo na pracovisku doručené
Oznámenie o skončení pracovného pomeru, ktorý mala uzavretý na dobu určitú, kde jej bolo oznámené,
že jej pracovný pomer končí 31.12.2011. Napriek tomuto oznámeniu jej bolo prikázané dňa 31.12.2011
nastúpiť do nočnej zmeny, ktorá končila ráno 01.01.2012, odpracovala celú zmenu, vykonávala práce
podľa pokynov jej nadriadeného, preto má za to, že jej pracovný pomer od 01.01.012 bol založený

ústne na dobu neurčitú. Súčasne žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov konania, ktoré by vyčíslila
dodatočne.

Odporca k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa
26.04.2012 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer
trvá aj naďalej mal za to, že navrhovateľka nevykonávala práce so súhlasom zamestnávateľa, resp.
nevykonávala žiadne práce, preto jej pracovný pomer 1. januára vzniknúť nemohol. Tiež uviedol, že

navrhovateľka ani napriek upozorneniu vedúceho zmeny neurobila vyúčtovanie včas, nestihla h vykonať
pred plánovanou odstávkou systému, vo vlastnom záujme bola nútená zostať na pracovisku a vyúčtovať
inkasovanú hotovosť ráno, po aktivácii informačného systému. Vyúčtovanie prostriedkov prijatých v
mene zamestnávateľa a ich odovzdanie v súvislosti so skončením pracovného pomeru nepovažujeza výkon práce. Nikto nenútil navrhovateľku pracovať, ani jej nezadával pracovné úlohy, ani nedal
pokyn vykonávať prácu pre zamestnávateľa a v sledovanom období teda nevykonávala žiadne pracovné
úlohy. Navrhovateľka niesla hmotnú zodpovednosť za inkasovanú hotovosť, musela vo vlastnom záujme

počkať na obnovenie informačného systému, po jeho odstávke a až následne vyúčtovať inkasovanú
hotovosť.Navrhovateľkaráno01.01.2012vykonalavyúčtovaniehotovosti,riadneodovzdalazapečatenú
obálku s hotovosťou a odišla z pracoviska. Zdôraznil, že navrhovateľka po polnoci do obnovenia
systému nevykonávala pre zamestnávateľa žiadne práce, iba čakala na obnovenie systému, aby mohla
vyúčtovať inkasovanú hotovosť a zbaviť sa tak hmotnej zodpovednosti za prevzatú hotovosť v mene

zamestnávateľa. Nikto jej nebránil opustiť pracovisko, preto je toho názoru, že nemohlo prísť k zmene
pracovného pomeru na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov, oznámením o skončení
pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú, fotokópiou z knihy príchodov a odchodov z 30.12.
až 01.01.2012, pracovnou zmluvu zo dňa 24.02.2010, Dodatkom č. 1 z 10.12.2010, emailovou

komunikáciou medzi Q.. S. U. V. H. z 19.04.2012, prehľadom dochádzky, plánom dochádzky za mesiac
december a január, dohodou o hmotnej zodpovednosti z 24.02.2011, ostatným obsahom spisu, pričom
zistil tento stav vo veci:

Z výsluchu navrhovateľky A. Q. súd zistil, že jej pracovný pomer bol založený na základe písomnej

pracovnej zmluvy zo dňa 24.02.2010. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 01.03.2010
do 31.12.2010. Bola prijatá na pozíciu samostatný odborný referent pre výber mýta. Dodatkom č. 1
pracovnej zmluvy z 10.12.2010 bol jej pracovný pomer predĺžený opäť na dobu určitú od 01.03.2010
do 31.12.2011. Dňa 28.12.2011 bola na vedení porada a 28.12.2011 jej bolo doručené oznámenie
o skončení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú s tým, že jej pracovný pomer končí

31.12.2011. Oznámenie jej doručil jej vedúci pán Z.. Myslela si, že zo strany jej zamestnávateľa ide
o výpoveď z pracovného pomeru, s ktorým nesúhlasila, lebo vzápätí jej zamestnávateľ nariadil nočnú
zmenu z 31.12.2011 do 01.01.2012 a keďže odpracovala celú túto zmenu, považuje tento akt skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za neplatný.

K časti návrhu týkajúceho sa určenia, že jej pracovný pomer trvá od 01.01.2012 nanovo, ako pracovný
pomer na dobu neurčitú uviedla, že podľa rozpisu služieb za december 2011 mala na deň 30.12. a 31.12
plánovanú nočnú zmenu. Nočná zmena jej
začínala večer od 19.00 hodine a trvala do 7.00 hodiny ráno. Na zmene, na ktorú nastúpila 31.12.2011
jej dala jej vedúca S. Z. podpísať pracovný výkaz za mesiac december 2011, v ktorom už mala vopred

naplánovanú zmenu do 7.00 hodiny ráno dňa 1.januára 2012. Tiež uviedla, že pani Z. vedela, že jej
pracovný pomer končí 31.12.2011. Počas nočnej zmeny bol pre uzávierku výpadok systému, ten sa robil
každú noc zhruba 5 až 10 minút pred polnocou. Počítačový systém sa zablokoval a nemohla sa do neho
dostať. Zablokovanie systému robili z Bratislavy z centrály. Niekedy to trvalo od polnoci do piatej ráno, že
sa nevedeli dostať do systému. Konkrétne 31.12.2011 to trvalo pomerne krátko, do systému bolo možné

vojsť okolo pol jednej až jednej v noci. V túto noc systém z centrály uzavreli skôr, asi 5 minút po pol
dvanástej v noci, keď sa chcela okolo 23,45 hod. prihlásiť, že dokončí svoju prácu, už ju systém nepustil.
Vedúci zmeny je prikázal čakať a urobiť uzávierku hneď, ako systém bude znova z centrály spustený a
dorobiť to ráno. Jej vedúci pán Hlava vedel, že od januára tam nemá čo robiť, lebo on osobne jej doručil
oznámenie, že jej pracovný pomer končí dňa 31.12., teda deň predtým, s tým, že chcel, aby mu prevzatie

oznámenia aj podpísala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pán Z. jej prikázal, aby pokračovala vo svojej
práci do konca zmeny. Tiež uviedla, že tejto situácii predchádzala v jej mobilnom telefóne SMS od jej
vedúcej S. Z., ktorá jej hrozila tým, že nech si nedovolí nenastúpiť do zmeny 31.12.2011. Z výpovede
navrhovateľky súd tiež zistil, že dňa 31.12.2011 boli na zmene v noci s navrhovateľkou Q. Z. U. Q. D..
Potom ako bol znova funkčný po polnoci systém, vykonávala prácu tak, ako jej povedal jej vedúci zmeny

Q. Z. a zúčtovanie urobila až ráno, keď jej končila zmena.

Z pracovnej zmluvy navrhovateľky súd zistil, že jej pracovné zaradenie bolo "samostatný odborný
referent pre výber mýta".

Z výpisu knihy príchodov a odchodov súd zistil, že navrhovateľka príchod do zmeny dňa 31.12.2011 má
vyznačený o 18.30 hod, odchod zo zmeny má vyznačený dňa 01.01.2012 o 7,00 hodine.Z výsluchu svedka Q. Z. súd zistil, že sa s navrhovateľkou osobne pozná, je to jeho bývalá kolegyňa,
k odporcovi nastúpil v júli 2011 a je zaradený do pozície odborný referent na výber mýta. Potvrdil, že
pracovné zmeny sa plánovali bez konzultácie so zamestnancami, lebo sa robili v dostatočnom časovom

predstihu. Bol zaradený do zmeny 31.12.2011 rovnako ako navrhovateľka. O odstávke systému boli
informovaní cez centrálny mail. Bolo im oznámené, že odstávka bude trvať niekoľko hodín. Začala sa
o 23.45 hodine 31.12.2011 a trvala do rána, približne do 4. alebo 5. hodiny ráno, 1. januára 2012.
Uviedol, že postup, ktorý treba dodržať na vykonanie uzávierky trvá asi 2 - 5 minút, ak je všetko v
poriadku, v systéme sa kliknú zmeny, vytlačia sa dva papiere, podpíšu sa, prerátajú sa peniaze, zalepia

sa do sáčku, ktorý sa odovzdá vedúcemu zmeny. Navrhovateľka počas pracovnej zmeny vykonávala
úkony ako priraďovala a odoberala palubné jednotky, dobíjala mýto zákazníkom, riešila rôzne sťažnosti
a reklamácie. Počas zmeny zamestnanci vykonávajú aj iné práce, napr. upratujú kancelárie, chodby,
záchody, sklad, udržiavajú poriadok po sebe. Pamätal si, že pred polnocou prišla do jeho kancelárie
navrhovateľka s tým, že povedala "prečo mi nejde spraviť uzávierka?", povedal jej aby čakala na
opätovne spustenie systému, aby mohla urobiť uzávierku. Nikoho z nadriadených neinformoval o tom,

že navrhovateľke prikázal zostať po polnoci v práci, aby urobila uzávierku. Neposlal ju 31.12.2011 o
polnoci domov, aj keď vedel, že jej pracovný pomer skončil.

Z výsluchu svedkyne S. Z. súd zistil, že navrhovateľku osobne pozná, zoznámili sa vtedy, keď táto
nastúpila do spoločnosti, bolo to začiatkom roka 2010, pracuje u odporcu od 16.11.2009, je pracovne

zaradená v pozícii odbornej referentky pre výber mýta, ako vedúci pracovník. Bola osobne na porade,
ktorá sa konala 28.12.2011, na ktorej sa rozhodovalo o tom, komu budú predĺžené pracovné zmluvy
a komu nie. Na tejto porade bola prítomná aj navrhovateľka, preto vedela, že jej pracovný pomer
končí 31.12.2011. pracovné zmeny plánovala vždy sama, bez konzultácie so zamestnancami, zaradila
navrhovateľku do zmeny 31.12.2011, dokonca jej telefonovala aby určite prišla. Ona osobne telefonicky

oznámila vedúcemu zmeny Q. Z., že navrhovateľka má 31.12.2011 len do polnoci. Do tejto zmeny
zaradila aj Q. D.. Neurobenie pracovnej uzávierky pokiaľ to systém dovoľoval a bol na to daný pokyn
považuje za porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Tiež uviedla, že na Silvestra na
nočnej zmene nie je veľa práce, klientov je málo, lebo od 00.00 hodiny je zákaz jazdy kamiónov.

Z oznámenia o skončení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú podľa § 71 Zákonníka práce
súd zistil, že bolo vypracované dňa 09.12.2011, obsahuje označenie zamestnávateľa a zamestnanca,
jeho obsahom je údaj o tom, že "pracovný pomer založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom
a zamestnancom, dohodnutý na dobu určitú, končí uplynutím tejto doby, t. j. dňom 31.12.2011.

Z pracovného výkazu vystaveného dňa 31.12.2011 súd zistil, že navrhovateľka vyúčtovala za nočnú
zmenu v čase od 06.30 hodiny 31.12.2011 do 06.15 hodiny 01.01.2012 sumu 100,- € prijatú v hotovosti
a sumu 100,- € uhradenú kartou Sky Toll. Z prehľadu denných platieb súd zistil, že do polnoci 31.12.2011
vybavila dve motorové vozidlá zákazníkov č. O. U. S..

Z pracovného výkazu vystaveného dňa 31.12.2011 súd zistil, že vedúci zmeny Marek Hlava vyúčtoval
za nočnú zmenu v čase od 06.30 hodiny 31.12.2011 do 23.13 hodiny sumu 50,- € prijatú v hotovosti a
sumu 250,- € prijatú kartou NDS. Z prehľadu denných platieb súd zistil, že do polnoci 31.12.2011 vybavil
tri motorové vozidlá klientov č. O., O. U. J..M. U. A..

Z pracovného výkazu vystaveného dňa 31.12.2011 súd zistil, že spolupracovníčka navrhovateľky na
zmene Q. D. vyúčtovala za nočnú zmenu v čase od 18.20 hodiny 30.12.2011 do 23.13 hodiny 31.12.2011
sumu 120,- € prijatú v hotovosti a sumu 100,- € prijatú kartou NDS. Z prehľadu denných platieb súd zistil,
že do polnoci 31.12.2011 vybavila dve motorové vozidlá klientov č. P. U. A..

Podľa§42ods.1,vetaprváZákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 59 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov,
je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva
roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť, alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov
najviac dvakrát.

Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím

dohodnutej doby.

Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí
sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným
zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im
na ten účel záväzné pokyny.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bol
pracovnouzmluvouzodňa24.02.2010vzneníDodatkuč.1zodňa10.12.2010uzavretýpracovnýpomer
nadobuurčitúod01.03.2010do31.12.2011.Odporcalistomzodňa09.12.2011dalnavrhovateľkelenna
vedomie,žejejpracovnýpomerkončítak,akobolodohodnutévpracovnejzmluveadodatkukpracovnej
zmluve, teda k 31.12.2011. Zo strany odporcu nešlo v žiadnom prípade o pokus doručiť navrhovateľke

výpoveď z pracovného pomeru, nakoľko vedela, že jej pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú,
bola osobne prítomná na porade, na ktorej sa rozhodovalo o tom, s kým bude pracovný pomer predĺžený
a vedela, že zamestnávateľ nemal záujem jej pracovnú zmluvu predĺžiť. Týmto listom len zamestnávateľ
dal navrhovateľke písomne na vedomie, že nemá záujem na pokračovaní tohto pracovného pomeru.
Súd preto v súlade so zisteným skutkovým stavom ustálil, že v tomto prípade zo strany odporcu nešlo o

akt skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nešlo o jednostranný právny úkon smerujúci k skončeniu
pracovného pomeru, preto návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako nedôvodný
zamietol.

Súd mal tiež z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca napriek tomu, že vedel o skutočnosti,

že pracovný pomer odporkyne je uzavretý len do 31.12.2011, túto zaradil do nočnej zmeny, ktorá
začínala 31.12.2011 o 19. hodine večer a končila 01.01.2012 o 7. hodine ráno. Teda s vedomím
zamestnávateľa mala pokračovať v práci aj po uplynutí doby, na ktorú bol jej pracovný pomer dohodnutý
u odporcu. Na túto zmenu navrhovateľka aj

riadne nastúpila, aj ju odpracovala, pričom postupovala podľa pokynov jej priameho nadriadeného p.
Q. Z., preto sa jej pracovný pomer zmenil od 01.01.2012 na pracovný pomer dohodnutý na neurčitý
čas. Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľka v tejto zmene na prelome rokov - Silvester/Nový rok nič

nerobila, porovnaním výkazov jej spolupracovníkov Q. Z. U. Q. D. z tejto zmeny by sa dalo konštatovať,
žeanionipopolnociprezamestnávateľanevykonávaližiadnepráce,lenčakalinakonieczmeny,nakoľko
ani jeden z nich od polnoci do ukončenia zmeny ráno 01.01.2012 nevybavili ani jedného zákazníka.
Súd z vykonaného dokazovania nezistil zo strany odporcu akúkoľvek činnosť, ktorou by sa snažil
vytvoriť navrhovateľke podmienky na to, aby svoj pracovný pomer ukončila u odporcu k 31.12.2011

do polnoci. Podľa článku IV. Dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej s navrhovateľkou mala byť v
deň skončenia jej pracovného pomeru vykonaná aj inventarizácia hodnôt zverených jej na vyúčtovanie,
namiesto inventarizácie a vybavenia výstupných formalít v súvislosti s ukončením pracovného pomeru ju
zamestnávateľ určil do nočnej zmeny, kam ju podľa názoru súdu vôbec nemal určiť a s prihliadnutím naskutočnosť, že to bola zmena na prelome kalendárneho roka 2011 a 2012, mal prijať účinné opatrenia
a zabezpečiť prostredníctvom vedúceho zmeny p. Z. ním riadenú zmenu tak, aby navrhovateľka svoj
pracovný pomer riadne ukončila pred polnocou 31.12.2011. Odporca mal predvídať aj možnosť, že

navrhovateľka neurobí vyúčtovanie včas, pred 24 hodinou, teda že nestihne vykonať vyúčtovanie pred
plánovanou odstávkou systému. Skutočnosť, že sa tak aj stalo by bolo možné vyhodnotiť zo strany
zamestnávateľa len ako porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, bolo povinnosťou jej vedúceho
p.Z.vjehovlastnomzáujmeazáujmezamestnávateľaabyvyúčtovalainkasovanúhotovosťaodovzdala
ich vedúcemu zmenu p. Z.. Odporca si mohol pre takýto prípad zabezpečiť prihlasovacie údaje do CIS

aplikácie pre prípad, že by navrhovateľka nestihla vyúčtovať navrhovateľkou inkasovanú hotovosť za
túto pracovnú zmenu a jej odovzdanie v súvislosti so skončením pracovného pomeru pred odstávkou
systému. Na základe zistených skutočností má súd za to, že navrhovateľka po polnoci 01.01.2012
vykonávala so súhlasom zamestnávateľa a na pokyny svojho vedúceho Q. Z. práce vyplývajúce jej z
jej pracovného zaradenia a preto jej pracovný pomer trvá od 01.01.2012 ako pracovný pomer uzavretý
na dobu neurčitú. Skutočnosť, že ju zamestnávateľ nezaraďoval do pracovných zmien po 01.01.2012

nemohla navrhovateľka nijako ovplyvniť, nakoľko z výpovede svedkyne S. Z. bolo nepochybné, že tieto
pripravovala ona bez toho, aby konzultovala tieto zmeny so zamestnancami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, ak
malúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľka nebol úspešná v časti určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, odporca bol neúspešný v časti určenia trvania pracovného
pomeru po 01. január 2012, preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

O povinnosti zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 99,50 € súd rozhodol

podľa § 2 ods. 2, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2, písm. d/ Zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je
navrhovateľka v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku podľa položky 1/b.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p, podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení.