Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510200354
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3510200354.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.
I. č. XX, Z., 2/ U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, D., obaja zastúpení O.. W. D., W. so sídlom
v Z., K. X, proti odporcovi B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, F. - Z., ČR, o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom O. D., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. decembra 2011, č.k. 4C/12/2010-97, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo návrhu vo výroku I. vyhovené
a III., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. D., vedená ako
pozemok CKN parcela č. XXXXX patrí v podiele 1/4 do dedičstva po neb. O. D., zomrelom XX.XX.XXXX.

Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že odporca je vedený ako výlučný vlastník pozemku na
parcele č. XXXXX o výmere 338 m2, kat. úz. D., pričom 2/3-iny pozemku nadobudol dedením po svojich
rodičoch a podiel 1/3 nadobudol vydržaním vlastníckeho práva, o čom vyhlásenie bolo osvedčené
notárskou zápisnicou C. G. zo dňa 30.07.2001 N 354/2001, Nz 334/2001. Vykonaným dokazovaním
zistil, že v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. D. je vlastníctvo uvedené v 1/6-ine, t.j. (podiel 1/2

z 1/3) na D. D., rod. E., v 1/6 na Z. (po O., ženatý s D. E.), v 1/6 na O. (po O. v W.). V pozemnoknižnej
vložke č. XXXX, kat. úz. D., je vlastníctvo vedené v 1/8 (podiel 1/2 z 1/4) na Z. D. (ženatý s D. E.),
v 1/8 na O. D. (v W.) a v 1/4 na O. D. (po K.). Vyslovil názor, že v oboch pozemnoknižných vložkách
došlo k nesprávnemu zápisu, keď parcela č. XXXXX bola vedená samostatne v každej z nich tak, že
na O. D., otca navrhovateľov bola vedená v 1/2 (správne malo sa jednať o podiel 1/4) a na právnych
predchodcov odporcu v celosti (správny zápis mal byť 1/2 z celku), pričom v nesprávnych podieloch

bola i predmetom dedenia po právnych predchodcoch účastníkov a na podklade nesprávnych údajov
bolo osvedčené i vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech odporcu, týkajúce sa tohto
pozemku. Považoval za preukázané, že odporca nemôže byť výlučným vlastníkom sporného pozemku,
keď nadobudol viac vlastníckych práv ako mali jeho právni predchodcovia. Navrhovatelia sa domáhali
určenia, že do dedičstva po ich otcovi patrí parcela č. XXXXX v 1/2, nakoľko v tomto podiele bolo
zapísané vlastníctvo na ich otca O. ako posledného vo vložke č. XXXX. S poukazom na zistené

skutočnosti, z ktorých je zrejmé že O. D. bol vlastníkom podielu len 1/4, nebolo možné návrhu vyhovieť
v celom rozsahu, a preto bol vo zvyšnej časti zamietnutý.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonnej lehote
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrh
bude v celom rozsahu zamietnutý. Súdu prvého stupňa vyčítal, že vzal bez dostatočných dôkazov za
preukázané, že O. D. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom 1/4 parcely XXXXX kat. úz. D.. Rozhodol

tak zrejme na základe vyjadrenia Správy katastra A. zo dňa 21.02.2011, ktorá však svoje vyjadrenienedoplnila žiadnym komentárom, ani ho časovo nezaradila a nijako nevysvetlila rozpor medzi aktuálnym
zápisomvkatastrinehnuteľnostíovlastníkoviparceleč.XXXXXnaLVč.XXprekat.úz.D.vovýhradnom
vlastníctve odporcu a zápisy vo vložke č. XXXX pozemkovej knihy (1/2 spoluvlastníctva O. D., 1/4 Z.

D., 1/4 O. D.) a vo vložke XXXX (1/3 D. D., 1/3 Z. D. a 1/3 O. D.. Poukazoval ďalej na to, že súd
prvého stupňa sa nevyporiadal s tvrdením odporcu o vydržaní vlastníctva k prípadnému podielu O. D.
na parc. XXXXX, pričom námietka vydržania bola obsiahnutá vo vyjadrení odporcu k návrhu na začatie
konania. Sám odporca uvádzal, že on a jeho právni predchodcovia užívali na základe riadnych titulov a
im zodpovedajúcich zápisov v pozemkovej knihe preukázateľne od roku 1935 parcelu XXXXX v dobrej

viere, že im celá patrí a že tak, ako oprávnení držitelia pre prípad, že by snáď nemali byť skutočnými
vlastníkmi určitej časti parcely XXXXX, nadobudli vlastnícke právo v tejto časti parcely vydržaním.
Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dôsledku 10 rokov trvajúceho užívania v dobrej viere o
tom, že je vykonávané, poznali všetky občianskoprávne kódexy od počiatku existencie Československej
republiky. O tom, že odporca a jeho právni predchodcovia boli vyše 50 rokov nerušenými vlastníkmi
parcely XXXXX má svedčiť okrem iného aj to, že navrhovatelia sa žalobou z roku 2010 domáhali určenia,

že ich otec, ktorý zomrel v roku 1963, bol vlastníkom 1/2 podielu na parcele XXXXX kat. úz. D., pričom
v dedičskom konaní nebol zahrnutý žiadny podiel na tejto parcele, pričom nebolo zistené, prečo sa tak
nestalo. Situácia ku dňu úmrtia právneho predchodcu navrhovateľov O. D. podľa dostupných dokladov
je taká, že do 25.10.1935 bol jediným vlastníkom parcele č. XXXXX O. D. - otec otca žalovaného.
Dňa 25.10.1935 Okresný súd Myjava uznesením D 323/34/6 povolil na parcele XXXXX v súvislosti s

prejednaním dedičstva po O. D. (ženatom s W., rod. I.), ktorému parcela v celku patrila, aby táto bola
odpísaná z pozemnoknižnej vložky XXXX a zapísaná do vložky XXXX kat. úz. D. na nových vlastníkov,
a to O. D. (v W.) v 1/3, Z. D. (otec odporcu) v X/X a D. D. (teta odporcu) v 1/3, teda všetkým ako deťom
zomrelého O. D.. V roku 1937 Okresný súd Myjava povolil zápis v pozemnoknižnej vložke kat. úz. D. č.
XXXX, podľa ktorého D. D. - teda odporcu, predala D. D., rod. E., t.j. matke odporcu 1/3 parcely XXXXX.

Spoluvlastníkmi pozemku s 1/3-novými podielmi boli tak otec žalovaného Z., matka žalovaného a strýko
O., žijúci v W.. V roku 1964 odporca dedením po matke D. D. podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v
J. D 1255/64 nadobudol vlastníctvo 1/3 parcele XXXXX a v roku 1983 dedením po otcovi Z. D. podľa
rozhodnutia Štátneho notárstva v J. D 1056/83 nadobudol vlastníctvo v ďalšej 1/3 parcely. Ku dňu smrti
O. D., t.j. k 21.03.1967 mal odporca rozhodnutím Štátneho notárstva v J. D XXXX/XX zo dňa 09.04.1965

potvrdené nadobudnutie vlastníctva v 1/3 parcely č. XXXXX z titulu dedenia po matke D. D. a otec
žalovaného Z. D. a jeho brat O. D. mali v tej dobe potvrdené vlastníctvo každý v 1/3 parcele XXXXX
uznesením Okresného súdu Myjava zo dňa 25.10.1935 D 323/34. Podľa pozemnoknižnej vložky č.
XXXX je spoluvlastníkom parcely XXXXX v 1/2 O. D. podľa titulu čd. XXX/XXXX, ktorý sa týka dedičstva
po K. D.. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, že by súd tento doklad mal k dispozícii. Z dokladov

predložených odporcom jednoznačne vyplýva, že v roku 1940 K. D. nebol vlastníkom žiadnej časti
parcele XXXXX. V roku 1940 boli podľa predložených dokladov spoluvlastníkmi parcele XXXXX O. D.
v 1/3, Z. D. v 1/3 a D. D. 1/3. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď považoval za preukázané, že O.
D. bol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom 1/4 parcely XXXXX. Urobil tak bez vyjasnených rozporov v
pozemkových evidenciách, vedených Správou katastra A. a dostatočného objasnenia skutkového stavu,

a preto jeho záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej pochybil, keď neprihliadol na tvrdenie
žalovaného, že pre prípad, že by v minulosti O. D. bol snáď vlastníkom podielu parcele XXXXX, došlo
k zániku jeho spoluvlastníckeho práva v dôsledku niekoľko rokov trvajúcej nerušenej oprávnenej držby
celej parcele XXXXX odporcom a jeho právnymi predchodcami.

Navrhovatelia vo vyjadrení, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť, s poukazom na stanovisko Správy katastra A. zo dňa
21.02.2011.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku I.,
ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu na začatie konania a v naväzujúcom výroku III. o náhrade trov a
zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/

O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.Odvolanímnenapadnutéhovýrokurozhodnutiasúduprvéhostupňa,ktorýmbolnávrhnazačatiekonania
čiastočne zamietnutý, sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo a
tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Odporca vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, ale
uvádza, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je dôvodom
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že
rozsudok bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je procesná situácia, keď účastník konania
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci

samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Za nesprávne právne posúdenie veci a ako dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. sa
podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. domáha

určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide vždy o posúdenie,
či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti
poručiteľa, a preto okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Ak súd
vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako
majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po

smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, v ktorých právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného, v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho
vlastníctve, sú však takéto neskoršie skutočnosti správne definované (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo 154/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. R 32/2011).

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že odporca je zapísaný na liste vlastníctva č. XX v kat.

úz. D. ako výlučný vlastník nehnuteľností na parcele č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 338 m2 a to na základe právnych titulov K. a osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 Notárskeho poriadku. Navrhovatelia v návrhu na začatie konania
spochybňujú práve opodstatnenosť zápisu vlastníckeho práva odporcu na základe tohto osvedčenia,
a preto v konaní nemôže byť záväzný obsah daného listu vlastníctva. Majú sa práve preukazovať

skutočnosti, z ktorých má vyplynúť, či zápis na liste vlastníctva vykonaný na základe osvedčenia o
vydržaní zodpovedá skutočnosti.

V priebehu prvostupňového konania bolo jednoznačne preukázané (a nebolo spochybnené ani
odporcom), že predmetná parcela je zapísaná jednak v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. D. na
D. D., rodenú E. v 1/6, na Z. D. po O., ženatý s D. E. v 1/6 a O. D. po O. v W. v 1/6. Rovnako je zapísaná

v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. D., kde je vlastníctvo vedené v 1/8 (podiel 1/2 z 1/4) na Z.
D., v 1/8 na O. D., v 1/4 na O. D. po K.. Samotná okolnosť, že pozemnoknižná parcela je zapísaná vo
viacerých pozemnoknižných vložkách, nemôže mať za následok nesprávnosť zápisu, ktorú skutočnosť
by napokon bolo možné napadnúť podľa vtedy platného práva len do troch rokov po jeho uskutočnení,
ale má za následok, že je potrebné prihliadať pri určení výšky podielov na všetky tieto zápisy.

Vzhľadom na to, že predmetná parcela je zapísaná aj v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, a to aj na
právneho predchodcu navrhovateľov, nie je opodstatnený záver o tom, že patrila výlučne len D. D., Z.D. a O. D., tak, ako je to zapísané vo vložke č. XXXX v kat. úz. D.. Podľa týchto zápisov v pozemkovej
knihe je potom opodstatnený záver o tom, že právnemu predchodcovi navrhovateľovi O. D., ktorý zomrel
XX.XX.XXXX, patril z uvedenej parcele podiel 1/4, tak, ako to ustálil aj súd prvého stupňa.

Údaje katastra podľa § 7 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o právach k nehnuteľnostiam, o vlastníkoch
nehnuteľností a o iných oprávnených právach k nehnuteľnostiam sú podľa § 70 citovaného zákona
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Znamená to, že v prípadnom súdnom konaní môžu účastníci
tvrdiť a preukazovať skutočnosti, na základe ktorých mohlo dôjsť k zmenám vo vlastníckych vzťahoch v
dôsledku právnych úkonov nezaznamenaných v evidencii nehnuteľností (v pozemkovej knihe).

V prejednávanej veci odporca za takúto okolnosť považuje nadobudnutie vlastníckeho práva k

predmetnej nehnuteľnosti (parcela č. XXXXX kat. úz. D.) na základe vydržania. Tvrdí totiž, že už jeho
právni predchodcovia predmetnú parcelu užívali v celosti v dobrej viere ako svoje vlastníctvo.

Súd prvého stupňa sa však týmito tvrdeniami odporcu vôbec nezaoberal.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe.

Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto
prípadom dochádzalo najmä vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej
za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade
vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť, avšak dôvodne mohlo v
užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o

jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo
k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda
vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči
spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j., ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v
užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov a tieto

mal počas príslušnej, zákonom stanovenej dobe v držbe.

V prejednávanej veci odporca neoznačoval v priebehu konania ani v odvolaní žiadnu takú skutočnosť,
ktorú by bolo možné považovať za tzv. právny titul vydržania, t.j. na základe akej skutočnosti sa
začali jeho právni predchodcovia domnievať, že sú výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Tvrdenia odporcu o užívaní v predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej v pozemkovej knihe aj na

právnehopredchodcunavrhovateľovvšakmožnopovažovaťzapredpokladyreálnehorozdelenia,pokiaľ
nehnuteľnosti, ktoré síce boli zapísané na viacerých spoluvlastníkov, dlhodobo užívali jednotlivo vo
vydelenom stave.

Podľa rozhodnutia bývalého Najvyššieho súdu ČSR z roku 1932 uverejneného v úradnej zbierke
rozhodnutí z roku 1932 pod č. XXX v dlhotrvajúcom stave držby a úžitku nehnuteľností, zapísaných v

pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, keď určití spoluvlastníci majú určité
časti z týchto nehnuteľností vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán v deľbe nielen čo do
držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.

Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXXX kat. úz. D. vyplýva, že vlastníctvo je zapísané na Z. D., O. D.
a O. D. v podieloch tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Jedná sa však o vlastníctvo ako parcely

XXXXX, tak aj parcely XXXXX, lebo sú tam zapísané obidve. Z výsluchu navrhovateľov na pojednávaní
súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 31.05.2011 vyplýva, že predmetnú parcelu považujú za svoju v
celosti, keď uvádzajú, že sporná parcela XXXXX slúžila ako prechod k ich parcele XXXXX užívanej ako
ovocný sad. Práve vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné bližšie sa zaoberať tvrdením odporcu, či
parcela XXXXX bola užívaná výlučne jeho právnymi predchodcami, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že

parcelu XXXXX, ku ktorej patrí spoluvlastnícky podiel rovnako právnym predchodcom odporcu, užívajú
v celosti navrhovatelia, čo by mohlo viesť k záveru, že došlo k reálnej deľbe aj vlastníctva týchtonehnuteľností v dôsledku dlhodobého oddeleného úžitku tak, že parcela XXXXX pripadla ešte právnym
predchodcom odporcu a parcela XXXXX právnym predchodcom navrhovateľov.

Všetky významné zistenia v naznačenom smere sa však musia týkať času do roku 1967, t.j. do úmrtia

poručiteľa O. D..

V ďalšom konaní preto súd prvého stupňa vykoná najmä ohliadku predmetných nehnuteľností, podrobne
vypočuje na okolnosti užívania týchto parciel účastníkov konania, ako aj svedkov, ktorých navrhnú
účastníci.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§
226 O.s.p.) a rozhodne nanovo aj o všetkých trovách účastníkov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .