Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/1626/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197899873
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7197899873.28

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcov: v 1. rade N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. I. XXX, v
2. rade K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, R., v 3. rade G.B. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, R., v
4. rade J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, R., v 5. rade N. B., Y.. XX.X.XXXX, bytom Ž. X, R.Q., v 6.
rade N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/B, R., zastúpeného žalobkyňou v 1. rade, v 7. rade K. I., nar.
X.X.XXXX, bytom J. XX/A, R. zastúpeného A. I., Y.. X.XX.XXXX, bytom J. XX/A, R. a v 8. rade A.Ž. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, C., všetci zastúpení: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01
Košice, proti žalovanej: N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, R. - R. Y. G., zastúpená JUDr. Alexandrom
Fuchsom, advokátom, Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie, že žalovaná nie je oprávnenou držiteľkou
nehnuteľností, v konaní o určenie, že žalovaná je oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, v konaní o
určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a v konaní o určenie, že žalovaná
nesplnila zákonné podmienky na zápis jej výlučného vlastníctva

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra Košice
na LV č. XXXX, okres R. Q., obec R.Q. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720

m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. 63/2009 vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou
GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. 226/09,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely

registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada.

Žalobu o určenie, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R.
na LV č. XXXX, okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k.ú. R. Y. G., ako parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy

a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX, vo výmere 720
m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou
GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra „C“

evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 377 m2, záhrada, z a
m i e t a .

Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu
geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009,

úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnousúčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/
X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné
č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape,

parcelnéč.XXXX/Xvovýmere45m2,zastavanáplochaaparcelyregistra"C"evidovanejnakatastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27,
J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele 1/9, N.Á. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81,
K. I. v podiele 1/81.

Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako
výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R.Q. na LV č. XXXX, okres R. Q., obec R.
- R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X
vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým

plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2,
zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere
172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X

vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné
č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia
vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku a to k rukám ich právneho zástupcu VOJČÍK &

PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia resp. ich právni predchodcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.7.1997
domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely č. XXXX A. XXXX
vo výške podielov určených v zmysle LV č. XXXX, ďalej že odporkyňa je povinná odstrániť na

vlastné náklady zrealizovanú betónovú platňu uloženú na betónových podvaloch postavenú na parcele
navrhovateľov XXXX a XXXX, kat. úz. R. Y. G., zapísaná na LV č. XXXX a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadali uhradiť všetky trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodňovali tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to pozemku parc. č.

XXXX A. XXXX (býv. č. XXX), kat. úz. R. Y. G. v zmysle LV č. XXXX. žalobcovia sa viackrát pokúšali
dohodnúť ešte s rodičmi žalovanej na vyporiadaní vlastníckych vzťahov a odpredaji predmetných
pozemkov, čo sa nestalo a žalovaná bez vyporiadania vlastníckych vzťahov začala stavať na
tomto pozemku stavbu, ktorej výstavba bola na základe ohlásenie jedného zo žalobcov zastavená
Rozhodnutím č. G. zo dňa 5.11.1997, ktoré vydal starosta MČ R. - R. Y. G..

K návrhu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 2.10.1998, v ktorom uviedla, že jej vlastnícke právo k
uvedeným nehnuteľnostiam vyplýva z notárskeho osvedčenia dr. Andreja Kašpera N 158/97 Nz 206/97
zo dňa 6.8.1997 a z osvedčenia o dedičstve po jej matke A. C. B.. Y. vydaného týmže notárom pod 35D
299/94 Dnot 170/94 dňa 16.10.1996. Matka žalovanej, volajúca sa za slobodna A. Y. získala sporný

pozemok od MNV v R. Y. G. na základe rozhodnutia zo dňa 3.4.1954 č. XXX/XXXX a to ako stavebný
pozemok, na ktorom mala započať so stavbou rodinného domu s tým, že v opačnom prípade bude
parcela udelená inému uchádzačovi. Na základe rozhodnutia bývalého ONV R. zo dňa 13.2.1959 č.
výst./. bolo A. Y. vydané aj stavebné povolenie na rodinný dom pozostávajúci z jednej izby, kuchyne,
komory, predizby a kúpeľne a to svojpomocne. Od pridelenia stavebného pozemku sporný pozemok

bez prestania nerušene užívala až kým sa nezosobášila C. N. C. v r. 1981. Odvtedy užívala spornú
nehnuteľnosť aj spolu so svojim manželom a deťmi. Nerušenou držbou, do ktorej si právom započítala
aj držbu jej nebohej matky, nadobudla aj vlastnícke právo. Nezávisle na tom došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva aj spracovaním sporných pozemkov postavením domu v zmysle § 125 Občianskeho
zákonníka.Návrh na začatie konania žiadali žalobcovia niekoľkokrát počas súdneho konania zmeniť a to podaniami
zo dňa 25.11.1999, 31.5.2001 a 18.4.2006. Okresný súd R. Q. uznesením č.k. 16C/1626/1997-216 zo
dňa 25.1.2007 zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 25.11.1999 a 31.5.2001 nepripustil, pripustil

zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 18.4.2006.

Podaním zo dňa 25.5.2009 doručeným súdu dňa 1.6.2009 žiadali opätovne zmenu návrhu na začatie
konania, ktorú súd uznesením č.k. 16C/1626/1997-292 zo dňa 3.8.2009 pripustil tak, že petit návrhu na
začatie konania znel:

Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených na LV XXXX, kat. úz. R.
Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 380 m2
a parcela KN-C č. XXXX - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX
vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra
Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX vytvorenej parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 92

m2, parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. XXXX/X-zastavaná
plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343 m2.
Súd určuje, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie osvedčenia podľa § 2 až § 8 zák. č.
293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, na
základe ktorého bola žalovaná v katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ nehnuteľností

vedených na LV XXXX, kat. úz. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q. ako parcela KN-C č. XXXX -
zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. XXXX - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu
geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009,
úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX vytvorenej parcely KN-C č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 172

m2, parcely KN-C č. XXXX/X-zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - záhrada
o výmere 343 m2.
Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako
výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na LV XXXX, kat. úz. R. Y. G., W. R. - R. Y. G., okres R. Q.,
ako parcela KN-C č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. XXXX - záhrada o

výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou
GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX
vytvorenej parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. XXXX/X -
zastavanáplochaovýmere172m2,parcelyKN-Cč.XXXX/X-zastavanáplochaovýmere45m2,parcely
KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343 m2.

Žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú rozostavanú stavbu „sklad náradia“ v
rozsahu, v akom je postavená na parcele KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú
stavbu oplotenia medzi parcelami KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, KN-C č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343 m2
a neoprávnené stavby a garáže a letnej kuchyne postavené na parcele KN-C č. XXXX/X - zastavaná

plocha o výmere 45 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť navrhovateľom v 1. až 8. rade trovy konania.

Žalobcovia ďalej v konaní predniesli, že z Oznámenia bývalého N. Y. G. G. R.Q. Y. G. č.j. XXX/
XXXX zo dňa 3.4.1954 o pridelení parcely (stavebného pozemku „Pod záhradami“) vyplýva, že právnej

predchodkyni žalovanej, matke žalovanej bola pridelená parcela č. 36, pričom táto nie je bližšie určená
výmerou a druhom pozemku, ani nie je inak špecifikované, o ktorý konkrétny pozemok a v akej výmere
sa jedná. Je teda sporné, či pridelený pozemok je totožný s parcelami KN-C č. XXXX - zastavaná
plocha o výmere 380 m2 a KN-C č. XXXX - záhrada o výmere 725 m2 vytvorených geometrickým
plánom č. XX XXX XXX-XXX/XX zo dňa 3.3.1997. Z obsahu oznámenia bývalého N. Y. G. G. R.

Y. G., okr. R., č.j. XXX/XXXX zo dňa 3.4.1954 o pridelení parcely jednoznačne vyplýva, že stavba
rodinného domu právnej predchodkyne žalovanej sa mala realizovať na cudzom pozemku s tým, že
vlastníctvo k tomuto pozemku malo byť vysporiadané v budúcnosti administratívnym právnym aktom
- rozhodnutím o vyvlastnení. Predpoklad vyvlastnenia pozemku v budúcnosti nemožno považovať za
okolnosť, ktorá by odôvodňovala dobromyseľnosť držby žalovanej a jej právnej predchodkyne v zmysle

§ 129 Občianskeho zákonníka, t.j. že jej vec patrí. Žalovanou tvrdený dobromyseľný vstup do držby
a užívania pozemku ako vlastného neobstojí, nakoľko v čase vydania oznámenia Rady MNV v R. o
pridelené stavebného pozemku č.j. XXX/XXXX zo dňa 3.4.1954 mala právna predchodkyňa žalovanej
so zreteľom na všetky okolnosti vedomosť o tom, že pozemok vlastnícky patrí tretím osobám a dôvodna prechod, resp. prevod vlastníckeho práva k pozemku na právnu predchodkyňu žalovanej nie je
daný. O skutočnosti, že došlo k vyvlastneniu, mala byť právna predchodkyňa žalovanej resp. žalovaná
včas informovaná, avšak ani samotná skutočnosť vyvlastnenia bez ďalšieho by neodôvodňovala

dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Pozemky na N. M. G. R. Y. G. boli prideľované na výstavbu
rodinných domov bez rešpektovania existujúcich vlastníckych vzťahov a práva vlastníkov nakladať s
predmetnom svojho vlastníctva, ale aj bez usporiadania vlastníckeho práva k pozemkom zásahom
štátu - vyvlastnením. Postup vtedajšieho vedenia bývalého MNV vnímali vlastníci pozemkov ako
násilný medzi obyvateľmi R. Y. G. vznikali nezhody a následnej aj snaha o usporiadanie vzniknutého

stavu s konkrétnymi stavebníkmi. Napätými vzťahmi sa zaoberal aj bývalý N. Y. G. G. R., ktorý
uznesením pre radu MNV R. Y. G. nariadil, aby pozemky pridelené v 50-tych rokoch na výstavbu boli
usporiadané medzi občanmi kúpnou zmluvou. Vlastníci pozemkom nezmierení s násilným zásahom do
svojho vlastníckeho práva navrhovali stavebníkom uzatvorenie kúpnych zmlúv, za tým účelom jednali
s vlastníkmi stavieb na nich postavených, pričom v niekoľkých prípadoch došlo k uzatvoreniu kúpnych
zmlúv. Žalovaná pochádza z R. Y. G., je znalá miestnych pomerov a vyššie uvedenými udalosťami

bola priamo dotknutá aj jej právny predchodkyňa, ktorá sa na bývalom Obvodnom súde R. X domáhala
proti žalovaným K. V. A. C.. v konaní vedenom pod č.k. 16C 67/93 určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Čestné vyhlásenia Š. J. a K. B. priložené k notárskej zápisnici Y. XXX/XX Y. XXX/XX
zo dňa 6.8.1997 sú neurčité a nezrozumiteľné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná ako aj jej
právna predchodkyňa s prihliadnutím na všetky okolnosti si pri vynaložení minimálnej starostlivosti a

obozretnosti musela byť vedomá toho, že pozemky parc. č. XXXXa XXXX jej ako vlastné nepatria a
nie je ich dobromyseľnou a oprávnenou držiteľkou. Žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola
v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka citovaných nehnuteľnosti, nakoľko neboli
splnené zákonné predpoklady na vydanie osvedčenia podľa § 2 až § 8 zákona č. 293/92 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Žalovaná resp. jej právny predchodkyňa teda

zriadila stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemala právo.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.9.2009, ktorým návrh žalobcov v 1. až 8. rade, aby súd určil,
že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX, k.ú. R. Y. G., W. R. -
R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č.

XXXX - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č.XX/XXXX vyhotoveným Ing.
Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009
pod č. XXX/XX vytvorenej parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45
m2, parcely KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343 m2 zamietol, ďalej návrh žalobcov v 1. až 8. rade,

aby súd určil, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie osvedčenia podľa § 2 až 8, zákona
č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, na
základe ktorého bola žalovaná v Katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ nehnuteľností,
vedených na LV č. XXXX, k.ú. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. XXXX -
zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. XXXX - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu

geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18. 2. 2009,
úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX vytvorenej parcely KN-C č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 172
m2, parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - záhrada o
výmere 343 m2 zamietol a návrh žalobcov v 1. až 8. rade, aby súd určil, že žalovaná nesplnila zákonné

podmienky, aby bola v Katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, vedených
na LV č. XXXX k.ú. R. Y. G., W. R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. XXXX - zastavaná plocha
o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. XXXX - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým
plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX vytvorenej parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná

plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-
C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343
m2 zamietol.

V prevyšujúcej časti konanie o uloženie povinnosti na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú

rozostavanú stavbu - sklad náradia, v rozsahu, v akom je postavená na parcele KN-C č. XXXX/X -
záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi parcelami KN-C č. XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere 172 m2, parcelou KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-
C č. XXXX/X - záhrada o výmere 343 m2 a neoprávnenej stavby garáže a letnej kuchyne postavenej naparcele KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Proti uvedenému rozsudku, a to konkrétne proti výrokom, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom
nehnuteľnostiaprotivýroku,žežalovanánesplnilazákonnépodmienky,abybolavkatastrinehnuteľnosti
zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností podali žalobcovia odvolanie, na základe ktorého Krajský
súd v Košiciach následne rozhodol uznesením č.k. 11Co/102/2010-332 zo dňa 31.5.2011, ktorým zrušil
rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov v 1. - 8. rade, že

žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností a vo výroku v poradí treťom, ktorým súd zamietol
návrh žalobcov, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Podaním žalobcov zo dňa 17.2.2012 títo uviedli, že naďalej zotrvávajú na tvrdení, že žalovaná nie je

oprávnenou držiteľkou nehnuteľností a rovnako ňou nemohla byť a nebola ani právna predchodkyňa
žalovanej - jej matka. Výmera parcely KN-E č. XXX zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcov
bola neoprávnene znížená o výmeru, ktorú nedobromyseľne užívala spočiatku právna predchodkyňa
žalovanej a po jej smrti žalovaná. Táto výmera bola vymedzená geometrickým plánom č. XX/XXXX,
vyhotoveným na žiadosť žalobcov Ing. Zuzanou Buľkovou. Žalovaná sa nikdy nestala vlastníčkou

nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania a jej zápis ako vlastníčky na LV č. XXXX, ktorý bol žalovanou
predložený na pojednávaní dňa 17.9.2009, je nesprávny. Zároveň žalovaná nesplnila podmienky, aby
bola ako vlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľností. Žalovaná v konaní doposiaľ nepredložila žiadne
rozhodnutie Rady MNV o pridelení parcely, pretože list oznamujúci pridelenie pozemku zo dňa 3.4.1954
s názvom: Pridelenie parcely - oznámenie, nemožno považovať za rozhodnutie o pridelení pozemku a

teda ani nemôže mať účinky rozhodnutia. V predloženom oznámení, teda v listine nespôsobilej vyvolať
zmeny v existujúcom právnom stave sa uvádza, že žalovanej mal byť údajne pridelený pozemok pod
záhradami, a to parcela č. XX. Zároveň sa v ňom právnej predchodkyni žalovanej oznámilo, že príslušné
opatrenie - vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne a o tejto skutočnosti
bude právna predchodkyňa žalovanej včas informovaná. Žalovaná v konaní predložila rozhodnutie ONV

zn. G../. zo dňa 15.11.1956, ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby v obci R. Y. G. na parcele
č. XX bez akýchkoľvek identifikačných údajov parcely. Toto rozhodnutie nenahrádza rozhodnutie o
vyvlastnení, ktorým malo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nepredložila
žiadne rozhodnutie o vyvlastnení a žalobcovia dodávajú, že ani ich právnym predchodcom nikdy
žiadne rozhodnutie pozbavujúce ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedobromyseľne užívaným

žalovanou, nebolo doručené. Žalobcovia trvajú na tom, že nebolo preukázané, či parcely, ktoré sú
predmetom konania, ktoré žalovaná nedobromyseľne a neoprávnene užíva, sú totožné s pozemkom
pod záhradami, a to parcelou č. XX, ktorá mala byť údajne pridelená právnej predchodkyni žalovanej,
keďže v oznámení sa pridelený pozemok označuje ako pozemok pod záhradami, a to parcela č. XX
bez ďalších podrobnejších údajov - druh pozemku, výmera a podobne. Žalovaná na pojednávaní dňa

15.10.1999 vypovedala, že parcelu nevie bližšie identifikovať. Písomným podaním zo dňa 30.1.2002
uviedla, že nevie uviesť, prečo sa v oznámení a v rozhodnutí ONV zo dňa 15.11.1956 uvádza parcela
č. XX a či je v citovaných dokumentoch parcelné číslo uvedené správne alebo nie, nevie uviesť. Z
identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Košice č.j. R., ktorá je súčasťou súdneho spisu
vyplýva, že parcela č. XX, vo výmere 62 siah je v súčasnosti vedená pod parc.č. XXX/X - záhrady a XXX/

X - zastavané plochy, pričom tieto parcely sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R. Y. G. a ich vlastníci nie sú
účastníci tohto konania, ani právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej. Žalovaná v konaní neozrejmila,
na základe akých skutočností došlo z jej strany, resp. zo strany jej právnej predchodkyne k stotožneniu
pozemkupodzáhradami,parc.č.XXsčasťouparcelyvovlastníctvežalobcov,ktorúzačalaužívaťprávna
predchodkyňa žalovanej. Na základe uvedených skutočností sa žalobcom javí, že právna predchodkyňa

žalovanej si postavila rodinný dom na parcele odlišnej od tej, ktorá sa uvádza v oznámení. Žalovaná je
v súčasnosti na LV č. XXXX vedená ako oprávnená držiteľka parcely KN-C č.XXXX/X, vo výmere 126
m2 - zastavaná plocha, parcely KN-C č. XXXX/X vo výmere 268 m2 - zastavaná plocha a parcely KN-C
vo výmere 720 m2 - záhrada. Tieto parcely boli vytvorené, resp. zložené z bývalých pozemnoknižných
parciel č. XXX (vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a v súčasnosti žalobcov), č. XXX, XXX

A. XXX. Žalobcovia navrhli v konaní ustanoviť znalca z príslušného odboru za účelom stotožnenia
parcely č. XX a identifikácie tejto parcely s parcelami, vo vzťahu ktorým je žalovaná na LV č. XXXX
zapísaná ako oprávnená držiteľka. Žalovaná ďalej tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k pozemkom
vo vzťahu, ku ktorým je zapísaná ako oprávnená držiteľka spracovaním a vydržaním. Avšak žalovanáani jej právna predchodkyňa nemohli nikdy splniť podmienky, ktoré sú podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. S poukazom na § 134 ods. 1, ods. 3, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom so zreteľom na citované zákonné ustanovenia žalobcovia konštatujú,

že žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemohli byť dobromyseľné, že im nehnuteľností patria, pretože
s ohľadom na všetky skutkové okolnosti nemali presvedčenie, oporu v skutkových okolnostiach. Z
uvedeného dôvodu nikdy ani neboli oprávnenými držiteľmi. Absencia dobromyseľnosti ako podmienky
oprávnenosti držby vyplýva z listinných dôkazov predložených v konaní, ako aj z účastníckej výpovede
samotnej žalovanej. Z oznámenia je zrejmé, že vlastnícke právo k pridelenému pozemku malo byť

vysporiadané v budúcnosti, a to vyvlastnením. K vydaniu rozhodnutia o vyvlastnení pozemku však nikdy
nedošlo a preto sa ani právna predchodkyňa žalovanej, ani žalovaná nemohla stať pri užívaní pozemku
dobromyseľnou. Nemohli nadobudnúť opodstatnené presvedčenie, že im pridelená nehnuteľnosť patrí,
keďže vedeli, že je potrebné, aby bolo vydané ďalšie rozhodnutie. Právna predchodkyňa žalovanej
vedomá si, že jej nehnuteľnosti nepatria, pokúsila sa určenie vlastníckeho práva riešiť v súdnom konaní
vedenom na bývalom Obvodnom súde Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/67/1993, kedy sa

domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti žalovaným - K. V. a spol., teda proti právnym
predchodcom žalobcov. S ohľadom na to, že oznámenie doručené právnej predchodkyni žalovanej
neobsahuje žiadnu ďalšiu identifikáciu pridelenej parcely, okrem jej určenia označením pozemok pod
záhradami, parcela č. XX, nie je daná dobromyseľnosť vo vzťahu k žalovanou užívanej parcely č.
XXX, ktorá patrí žalobcom. Žalovaná doposiaľ neozrejmila, na základe akých skutočností došlo z jej

strany, resp. zo strany jej právnej predchodkyne k stotožneniu pozemku pod záhradami, parc.č. XX s
časťou parcely vo vlastníctve žalobcov, ktorú začala užívať právna predchodkyňa žalovanej. Parcela
vo vlastníctve žalobcov a pôvodných právnych predchodcov bola vedená na pozemnoknižnej vložke
č. XXX pod číslom parcely XXX, vo výmere 5503 m2. Z výpovede žalovanej učinenej v priebehu
konania je zrejmé, že nebola naplnená podmienka nepretržitosti plynutia vydržacej doby, keďže právna

predchodkyňa bola vo svojom užívaní rušená právnym predchodcom žalobcov, dokonca sa s ním chcela
dohodnúť a nehnuteľností odkúpiť. Je nepochybné, že napriek tomu, že sa žalovaná aj snaží udržať
sa v línii tvrdenia vydržania, napokon sama priznáva, že bola žalobkyňou v 1/ rade rušená pri užívaní
nehnuteľností, dokonca sa chcela so žalobcami dohodnúť a nehnuteľnosti odkúpiť. Nepochybne nebola
naplnená podmienka nepretržitosti plynutia vydržacej doby, keďže žalovaná bola vo svojom užívaní

rušená žalobkyňou v 1/ rade. Žalovaná nebola vo svojej držby dobromyseľná a tomu svedčí aj fakt, že
v R. Y. G. býva celý život a sú jej známe pomery a okolností, za akých došlo k prideľovaniu pozemkov
bývalým Miestnym národným výborom na N. M. a ako sama v konaní pred prvostupňovým súdom
uviedla, má vedomosť o tom, že medzi viacerými obyvateľmi N. M. a žalobcami už došlo k dohode
o usporiadaní vlastníckych vzťahov. Z jej výpovedí je zrejmé, že z jej strany nejde o nevedomosť o

skutočnom vlastníkovi pozemkov, ale o nevôľu uhradiť trhovú kúpnu cenu skutočným vlastníkom, ktorí
všakfaktickydlhérokynemôžurealizovaťvšetkysvojeprávapatriaceimakovlastníkomčastipozemkov,
ktoré žalovaná od počiatku nedobromyseľne užíva. Žalovaná po tom, čo v roku 1990 neuspela so
žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Obvodnom súde R. Q., snažila sa aj
naďalej vyhnúť riadnemu a spravodlivému usporiadaniu vlastníckeho práva práve formou notárskeho

svedčenia o vydržaní. Možno teda uzavrieť, že žalovanou uvádzaný titul nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, je účelový. Právna predchodkyňa žalovanej nebola vo svojej držby dobromyseľná,
nemôže si žalovaná započítať dobu jej držby. Zároveň žalovaná od počiatku svojej držby vedela o tom,
že pridelený pozemok nikdy vlastnícky vyporiadaný jej právnou predchodkyňou nebol a preto jej držba
od počiatku nebola a doposiaľ nie je dobromyseľná. Tak žalovaná, ako aj právna predchodkyňa boli

počas svojej držby rušené a teda nie je splnená ani podmienka nepretržitosti trvania držby. Vzhľadom na
to, že došlo k rušeniu držby a držba nebola oprávnená, nie je potrebné zaoberať sa ďalšou podmienkou
vydržania, ktorou je vydržacia doba. Žalovaná, ani jej právna predchodkyňa nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo na základe spracovania, pretože v rozhodnom čase, teda v čase, kedy sa začala stavba
- rodinný dom užívať, mohla byť zo zákona spracovaná cudzia vec dobromyseľne len socialistickou

právnickou osobou, inak sa mala vec uviesť do predošlého stavu. Iná osoba, ako socialistická právnická
osoba mohla spracovaním nadobudnúť vlastnícke právo zo zákona len, ak uvedenie veci do predošlého
stavu nebolo dobre možné, ale podmienkou aj pre tento prípad, bola jej dobromyseľnosť pri spracovaní.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalovaná nebola dobromyseľná. V čase
stavby rodinného domu jej nebolo doručené rozhodnutie, ktorým by došlo k usporiadaniu vlastníckych

vzťahov, i keď direktívnemu, teda vyvlastňovacie rozhodnutie. Pokiaľ by mala žalovaná nadobudnúť
nehnuteľnosti spracovaním, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáhala vydania osvedčenia o vydržaní
nehnuteľností a teda žalobcovia poukazujú na účelovosť jej tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva
spracovaním. Zo zákona mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva spracovaním len v prípade,ak došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci socialistickou právnickou osobou. Ak došlo k
dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci inou osobou, uviedla sa vec do predošlého stavu. Pre prípad,
že došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci inou osobou a nebolo dobre možné uviesť veci

do predošlého stavu, stal sa zo zákona vlastníkom veci ten, ktorého podiel ocenený v peniazoch bol
väčší. Právna predchodkyňa žalovanej však nebola ani socialistická právnická osoba, ani nebola pri
stavbe rodinného domu dobromyseľná, pretože vedela, že stavia na cudzom pozemku. Táto nemala k
pozemku ani právo stavby, na základe ktorého by bola bývala mohla na pozemku žalobcov zriadiť trvalú
stavbu. Nebolo tu zriadené právo stavby v zmysle príslušných ustanovení ani zo zákona, ani úradným

výrokom, ani zmluvou. Existencia takéhoto práva by musela byť zapísaná v pozemkovej knihe. V tomto
prípade nebola právna predchodkyňa žalovanej ako stavebníčka dobromyseľná, vedela, že stavia na
cudzom pozemku a že jej nebol daný súhlas vlastníkmi pozemku, preto nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti spracovaním. K zmene postavenia žalovanej v LV č. XXXX, zapísanej ako
oprávnenej držiteľky, teda nikdy nedošlo a nemožno ju preto v konaní považovať za výlučnú vlastníčku
nehnuteľností, tak ako ju pri rozhodovaní o veci za výlučnú vlastníčku považoval prvostupňový súd.

V závere uvedeného podania žalobcovia žiadali, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorú súd
pripustil uznesením č.k. 16C/1626/1997-374 zo dňa 20.4.2012 a to tak, že petit žaloby znel:

1/ Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra

Košice na LV č. XXXX, okres R. Q., obec R.Š. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720
m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou

GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely

registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada.
2/ Súd určuje, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na
LV č. XXXX, okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy

a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720
m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou
GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na

katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 377 m2, záhrada.
3/ Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu
geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009,

úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/
X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné
č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape,
parcelnéč.XXXX/Xvovýmere45m2,zastavanáplochaaparcelyregistra"C"evidovanejnakatastrálnej

mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27,
J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele 1/9, N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81,
K. I. v podiele 1/81.
4/ Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra Košice na LV č. XXXX, okres Košice

III, obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č.
XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C"
evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahugeometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009,
úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/

X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné
č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape,
parcelnéč.XXXX/Xvovýmere45m2,zastavanáplochaaparcelyregistra"C"evidovanejnakatastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada.
5/ Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

K uvedenému podaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná stanoviskom zo dňa 9.5.2012, kde uviedla, že
bola presvedčená, rovnako ako jej právna predchodkyňa o tom, že pozemok, ktorý užívala, na ktorom
došlo k postaveniu stavby je totožný s pozemkom uvedeným v rozhodnutí bývalého MNV R. Y. G..
Skutočnosť, že mala snahu dostupnými právnymi prostriedkami zosúladiť skutočný stav vlastníctva

s právne evidovaným stavom, nie je na prekážku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, či
spracovaním a celkom chybný je právny názor, podľa ktorého v rozhodnom období mohla spracovaním
nadobudnúť vlastníctvo iba socialistická právnická osoba. Súdna judikatúra k ustanoveniu § 125 OZ z
roku 1956 dospela k opačnému záveru.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesmi účastníkov konania, pripojenými spismi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Osvedčením vydaným notárom JUDr. Andrejom Kašperom Y. XXX/XX Y. XXX/XX dňa 6.8.1997 bolo
v zmysle § 2-8 zákona č. 293/92 Zb. osvedčené, že žalovaná splnila podmienky, aby bola v katastri

nehnuteľností zapísaná za vlastníčku parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parc. č.
XXXX - záhrada o výmere 725 m2 kat. úz. R. Y. G. v celosti, vytvorených geometrickým plánom č.
XXXXX XXX-XXX/XX overeným dňa 13.3.1997 pod č. XXX/XX.

Oznámením č.j. 574/1954 zo dňa 3.4.1954 Rada MNV v R. Y. G. upovedomila A. Y. (právnu

predchodkyňu žalovanej - matku), že sa jej prideľuje parcela č. XX za podmienok, že behom troch
rokov započne so stavbou rodinného domu, v inom prípade bude parcela pridelená inému uchádzačovi.
Príslušné opatrenia ako vyvlastnenie a prepis v Pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne, o čom bude
včas upovedomená.

Rozhodnutím G../. zo dňa 13.2.1956 Rada Okresného národného výboru v R. povolila stavebníkovi A.
Y. v obci R. Y. G. na parcele č. XX stavbu rodinného domku pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne,
komory, predizby a kúpeľne.

Splnomocnený zástupca právneho predchodcu žalobkyne v 1. rade K. V. vypovedal, že žalobca v 1.

rade - A. V. je jeho otec a predmetnú nehnuteľnosť zdedil po svojom otcovi N. V. spolu so sestrou A. V. v
pomere 1/3. Nakoľko pozemok patrí žalobcom, chceli sa so žalovanou dohodnúť, aby od nich pozemok
odkúpila, avšak k dohode nedošlo.

Právna predchodkyňa žalobkyne v 2. rade A. Y. vypovedala, že s bratom zdedila nehnuteľnosť po otcovi

N. V. v pomere 3/9. Predmetný dom žalovaná neužíva, len prenajíma. Keďže sa žalovaná považuje za
vlastníčku, má naliehavý záujem na určení, že je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti.

Žalobkyňa v 3. rade vypovedala, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v rámci dedičského konania po
nebohej matke N. Y., ktorá túto vlastnila v podiele 1/3. Po matke dedila so sestrou A. K. a K. I. A. N. I.

ako potomkom po jej nebohej sestry N. I.. Ona konkrétne zdedila podiel 1/27.

Právna predchodkyňa žalobkyne v 4. rade J. C. vypovedala, že predmetnú nehnuteľnosť zdedila v
rovnakom podiele spolu so sestrami A. S. a nebohou N. Y. po svojej matke N. V. v podiele 1/9.

Právna predchodkyňa žalobkyne v 5. rade A. S. vypovedala, že svoj spoluvlastnícky podiel zdedila po
matke N. V. so sestrami J. C. a nebohou N. Y..Žalovaná v konaní vypovedala, že bývalý NV ešte v roku 1954 pridelil jej nebohej matke predmetný
pozemok, na ktorom ona postavila dom, ktorý užívala asi od roku 1958. Žalovaná ho začala s rodinou
užívaťvroku1989.Vdedičskomkonanípomatkezdedilarodinnýdomsgarážou,spornýpozemoknebol

predmetom dedenia. Keďže nebola vysporiadaná otázka vlastníctva pozemku, na ktorom bol postavený
dom, požiadala notára o vydanie osvedčenia. Podľa jej vedomostí sa mama chcela so žalobcami vždy
dohodnúť, avšak s A. V. nebola dohoda možná, pretože mu nikdy nevyhovovala cena, ťahalo sa to
strašne dlho. Žalobcovia resp. ich právni predchodcovia ju resp. jej právnu predchodkyňu kontaktovali
v ústnej forme v rámci susedských vzťahov. Žalobkyňa si myslí, že všetky doklady má v poriadku,

nehnuteľnosť zdedila po svojej mame. Viacerí na ulici sa vysporiadali, ale slušnou cenou, nie 800,- Sk
za m2. Žalovaná ďalej vypovedala, že dom sa staval a mali k tomu aj stavebné povolenie. V tom čase
bola veľmi malá, o vec sa nezaujímala. Na otázku súdu, akým spôsobom sa žalovaná dozvedela, že jej
dom stojí na parcele žalobcov, resp. na ich vlastníctve, žalovaná uviedla, že to nevie vysvetliť, pretože
ešte jej mama komunikovala buď so žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami. Bolo to pridelené
Národným výborom, dodatočne sa to malo vysporiadať, ale doteraz sa to nevysporiadalo. O tom má

ona takúto listinu.

Z pripojeného spisu Mestského súdu G. R. sp. zn.: 16C 67/1993 súd zistil, že navrhovateľka A. C. B.. Y.Á.
sa domáhala voči odporcom K. V. a spol., aby súd určil, že nehnuteľnosti v kat. úz. R. - Y. G. vytvorené z
pozemnoknižných vložiek XXX parc. č. XXX, XXX, parc. č. XXX, XX, pac. č. XXX tak ako boli označené

GP č. XXX-X-XXXXXX/XXXX a vedené ako parc. č. XXXX dom, dvor o výmere 359 m2 č.p. XX a parc.
č. XXXX záhrada o výmere 748 m2 patria do jej výlučného vlastníctva. Uznesením citovaného súdu č.k.
16C 67/93-49 bolo konanie zastavené a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.1995.

Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. R. Y. G., obec R.Š., vyhotoveným Katastrálnym úradom v R., C.G. R.

R. dňa 11.5.2011 súd zistil, že žalovaná má v súčasnosti postavenie oprávneného držiteľa na základe
Notárskej zápisnice Y. XXX/XXXX a to nehnuteľností: parc.č. XXXX o výmere 720 m2, druh pozemku:
záhrada, parc.č. XXXX/X o výmere 268 m2, druh pozemku: zastavané plochy, parc.č. XXXX/X o výmere
126 m2, druh pozemku: zastavané plochy a domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX/X (dom
zapísaný na LV č. XXXX).

Z výpisu pozemno-knižnej vložky č. XX, k.ú. R. Y. G., písomnej a grafickej identifikácie tejto parcely a
listu vlastníctva č. XXXX k.ú.: R. Y. G. súd zistil, že pôvodná mpč. parcela č. XX je zapísaná ako parcela
KN-C č. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku: záhrady, parcela KN-C č. XXX/X o výmere 109 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela KN-C č. XXX/X o výmere 285 m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú Š. Y. A. K. Y. B.. S..

V konaní vypovedal svedok Š. Y., ktorý uviedol, že všetko začalo v roku 1952, keď bol vypracovaný
geometrický plán na uvedené parcely a v roku 1956 sa začala vymeriavať pôda na výstavbu rodinných
domov, čo robil Miestny národný výbor G. R. Y. G.. Jeho rodina má v R. Y. G. 9 pozemkov, ktoré im

boli zobraté, nikto sa ich na nič nepýtal, nikoho, ani jeho rodičov, len sa na nich začalo stavať. Niektorí,
ktorí postavili rodinné domy, si vysporiadali tieto svoje vzájomné nároky ešte pred revolúciou a boli takí,
ktorí prišli aj po revolúcii, pretože vedeli, že inak pozemok nikdy nebude ich. Pozemky jeho rodičom
boli odňaté tak, že otec dostal oznámenie, že im zoberú pozemky na výstavbu rodinných domov. Ľudia,
ktorí sa vysporiadávali pred resp. po revolúcii, títo museli vedieť, že im to nepatrí, lebo existuje aj kúpno-

predajná zmluva, kde to bolo takto urobené. Svedok má vedomosť aj o iných ľuďoch, ktorí sa takto
vysporiadalinaulici,atoopaniC.apaniR..Svedok,resp.niktozjehorodinynežiadalštátoodškodnenie
v rámci reštitúcie, pretože prišli za nimi užívatelia a vysporiadali to s nimi. Ani jeho otec si neuplatnil
reštitučný nárok vo vzťahu k parcelám, ohľadom ktorých sa nechceli dohodnúť p. Š. A. I.. R..

V konaní vypovedala svedkyňa Q.. H. B., ktorá uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaná, resp. jej
mama - p. C. stavali na N. M., lebo súčasťou tej novej „C“ parcely je aj ich „E“ parcela XXX, ktorú zdedili
po otcovi so sestrou. Problémom však nie je len parcela, ktorá je predmetom tohto konania, ale celá
N. M., kedy v roku 1950, resp. 1960 pridelil Miestny národný výbor takým lístočkom parcelu za účelom
výstavby domu, avšak nebolo to právoplatné stavebné povolenie. Na tom lístočku bolo napísané, že

majetkovo-právne vysporiadanie má ešte prebehnúť. Taktiež sa viedol súdny spor, kde sa jej otec k
tomuto vyjadroval. Tak isto ako žalobcovia, aj ona, teda jej rodina boli vlastníkmi pozemkov, ktoré v
tom roku 1950 či 1960 pridelil MsNV iným ľuďom za účelom výstavby rodinných domov a tak isto ako
žalobcovia sa domáhali svojich práv na súde. O týchto veciach vie podrobne z dôvodu existujúcichprebiehajúcich súdnych konaniach, ako aj od jej mamy a staršej sestry. Dôležité na tom je to, že na tých
lístočkoch bolo napísané, že sa následne majetkovo-právne vec vysporiada. Jedná sa o spory ohľadom
mnohých parciel na celej Mliečnej ulici, kedy niektorí sa nechceli vysporiadať, avšak šikovnejší si dohodli

lepšiu sumu a podobne. Táto situácia je podľa jej vedomostí v spomenutých prípadoch jej rodiny úplne
rovnaká ako u žalobcov. Osobne svedkyňa lístok, t.j. pridelenie parcely právnej predchodkyni žalovanej
nevidela, avšak pochybuje, že by ona dostala iný lístoček, než všetci ostatní ľudia. Či mala žalovaná
platné stavebné povolenie, keď postavila dom, o týchto skutočnostiach svedkyňa nevedela, pretože sa
nezaujímala o veci týkajúce sa žalobcov. Vedela len uviesť, ako to bolo v jej prípade.

V konaní vypovedal svedok Q.. I. Y., ktorý uviedol, že síce nevie, presne ktorej parcely sa tento spor
týka, ale vie, v ktorom mieste sa pozemok nachádza, teda v ktorej časti R. Y. G. to je. Pozná to z toho
dôvodu, lebo tieto parcely boli rozdávané na výstavbu rodinných domov rôznym ľuďom v R. Y. G. a
títo po výstavbe rodinných domov tieto pozemky zabrali, bývali na nich. Svedok uvedenú skutočnosť
vedel kvôli tomu, lebo aj jeho starí rodičia boli vlastníkmi takých pozemkov, ktoré boli zabraté, dostali

sa teda do problémov pri vysporiadaní s týmito potencionálnymi vlastníkmi pozemkov a takýto prípad
absolvovali aj v rámci súdneho procesu s pánom I. a p. V., kedy dospeli k vysporiadaniu. O prípade
p. W., resp. jej matky p. C. nevie, pozemky zdedil po rodičoch a potom to riešili buď súdnou cestou
alebo sa s týmito ľuďmi dohodli. Avšak vie, že pozemky prideľoval Národný výbor, doklad, ktorý k tomu
mali bol predkladaný v súdnych konaniach, proste tieto pozemky dostali vtedy ľudia či už za zásluhy,

alebo nevie za čo a vznikla N. M.. Predtým táto ulica neexistovala, vtedy sa to volalo P. P. a vlastne až
prideľovaním táto ulica vznikla. Vec pozná on z rozprávania rodičov a vie, že Národný výbor sa rozhodol
podľa nejakého územného plánu alebo podľa čoho prideľovať pozemky. Či v prípadoch, ktoré sú mu
známe, či majú ľudia stavebné povolenie, alebo stavali na čierno, to svedok uviesť nevedel.

V konaní vypovedala svedkyňa Q.. N. N., ktorá uviedla, že má skúsenosť s vysporiadavaním pozemkov
na N. M. G. R. Y. G.si a takúto vedomosť, pretože aj jej rodina má pozemky na N. M., z ktorých niektoré
boli vysporiadané a niektoré nie. K vysporiadaniu došlo po revolúcii, pár rokov dozadu. Vysporiadúvali
to s týmito osobami kúpnymi zmluvami, za cenu od 500 do 800,- Sk/m2. Či mali ľudia v prípadoch, o
ktorých má vedomosť, stavebné povolenie, alebo stavali na čierno, svedkyňa uviedla, že zrejme stavali

na čierno, keďže nemali pozemky vysporiadané, ale presne to uviesť nevedela.

Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009,
úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX bola z pôvodnej parcely KN-
C č. XXXX/X o výmere 126 m2, druh pozemku: zastavaná plocha bola odčlenená nová parcela KN-C

č. XXXX/X o výmere 34 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a pôvodná parcela parc. KN-C č. XXXX/
X zmenila výmeru na 92 m2, druh pozemku: zastavaná plocha; z pôvodnej parcely KN-C č. XXXX/X
o výmere 268 m2, druh pozemku: zastavaná plocha bola odčlenená nová parcela KN-C č. XXXX/X o
výmere 45 m2, druh pozemku: zastavaná plocha, nová parcela KN-C č. XXXX/X o výmere 28 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha, nová parcela KN-C č. XXXX/X o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha, a pôvodná parcela parc. KN-C č. XXXX/X zmenila výmeru na 268 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha; z pôvodnej parcely KN-C č. XXXX o výmere 720 m2, druh pozemku: záhrada bola odčlenená
nová parcela KN-C č. XXXX/X o výmere 377 m2, druh pozemku: záhrada a nová parcela KN-C č. XXXX/
X o výmere 343 m2, druh pozemku: záhrada. Novovytvorené KN-C parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X A. XXXX/X boli predtým súčasťou parcely KN-E č. XXX o výmere 4497 m2, druh pozemku: orná pôda.

Ostatné novovytvorené KN-C parcely č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X A. XXXX/X súčasťou parcely KN-
E č. XXX neboli.

Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú.: R. Y. G. zo dňa 10.10.2012 súd zistil, že podiely žalobcov k pôvodnej
parcele KN-E č. XXX o výmere 4179 m2, druh pozemku: orná pôda predstavujú: K. C. 3/9, A. K. 1/27,

J. L. 1/9, N.B. B. 1/9, N. N. 3/9, G. E. 1/27, N. I. 2/81, K. I. 1/81.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
(úč. do 30.11.2000), na základe osvedčenia notára4) (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienokuvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba
uvedená v tomto osvedčení.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
(úč. do 30.11.2000), ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1
neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania
vlastníckych a užívacích pomerov5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva
sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania;6) to platí aj pre prípad,

keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
(úč. do 30.11.2000), po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo
nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.7)

Podľa ustanovenia § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Podľa ustanovenia § 562 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len stredný Občiansky
zákonník), ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je
ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.1.1951. Do tohto dňa sa tieto právne pomery
spravujú skorším právom.

Podľa ustanovenia § 111 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka, vlastníctvo k veciam jednotlivo
určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z
osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 112 stredného Občianskeho zákonníka, prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam,

zapísaných v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

Podľa ustanovenia § 114 stredného Občianskeho zákonníka, v prípadoch, v ktorých tak zákon
ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej
správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej

knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa § 115 stredného Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak
nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 stredného Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej
veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je
potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže
si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa ustanovenia § 125 stredného Občianskeho zákonníka, ak cudziu vec dobromyseľne spracuje
socialistická právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve, inak sa vec, ak možno tak urobiť,
uvedie do predošlého stavu.

Podľaustanovenia§126ods.1strednéhoObčianskehozákonníka,kuvedenievecidopredošléhostavu

nie je dobre možné, najmä ak tomu bráni povaha výrobku alebo všeobecný záujem, stane sa vlastníkom
výrobku ten, podiel ktorého ocenený v peniazoch je najväčší. Pri určení ceny podielu sa vezme do úvahy
aj hodnota vytvorená prácou.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 2 stredného Občianskeho zákonníka, ak sú podiely rovnaké alebo ak

bráni osobitné ustanovenie alebo všeobecný záujem tomu, aby sa vlastníkom stal ten, koho podiel je
najväčší, určí vlastníka súd; pritom dá zpravidla prednosť tomu, kto ku vzniku výrobku prispel prácou.Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka, vlastníctvo sa stráca najmä tým, že
ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá.

Podľa § 143 stredného Občianskeho zákonníka, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 stredného Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 155 stredného Občianskeho zákonníka, vlastníkom stavby môže byť osoba
rozdielna od vlastníka pozemku.

Podľa ustanovenia § 158 stredného Občianskeho zákonníka, socialistická právnická osoba môže si
zriadiť a mať vlastnú stavbu na pozemku, ktorý jej bol odovzdaný do trvalého užívania (§ 103 ods. 2).

Podľa ustanovenia § 159 stredného Občianskeho zákonníka, v ostatných prípadoch možno na cudzom

pozemku zriadiť trvalú stavbu len na základe práva stavby.

Podľa ustanovenia § 160 stredného Občianskeho zákonníka, právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom
pozemku (právo stavby) vzniká zo zákona alebo úradným výrokom § 117 alebo zmluvou. Na zriadenie
práva stavby zmluvou je potrebné privolenie okresného národného výboru.

Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je

podielové alebo bezpodielové.

Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Žalobcovia sa v konaní domáhali:
ad1/určenia,žežalovanániejeoprávnenýmdržiteľomnehnuteľnostívedenýchSprávoukatastraKošice
na LV č. XXXX, okres R. Q., obec R. - R.Š. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy

a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720
m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou
GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na

katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada;
ad 2/ určenia, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na
LV č. XXXX, okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na

katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720
m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou
GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX,

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 377 m2, záhrada;
ad 3/ určenia, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu

geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009,
úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/
X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné
č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape,

parcelnéč.XXXX/Xvovýmere45m2,zastavanáplochaaparcelyregistra"C"evidovanejnakatastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27,
J. L. v podiele 1/9, N.Á. B. v podiele 1/9, N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81,
K. I. v podiele 1/81;
ad 4/ určenia, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako
výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra Košice na LV č. 1371, okres R. Q., obec

R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X
vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým
plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným

Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2,
zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere
172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X
vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné

č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada.

Vychádzajúc z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý

právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo
neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či
právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem

nemusí nutne existovať v dobe začatia konania, ale musí byť preukázaný v čase vyhlásenia rozsudku.

Súd videl naliehavý právny záujem na určovacích výrokoch, ktorých sa žalobcovia domáhali už len z
toho dôvodu, že bez súdneho rozhodnutia žalobcovia nemajú možnosť zmeniť zápis na liste vlastníctva
týkajúci sa nehnuteľností. Existenciu naliehavého právneho záujmu bolo potrebné vidieť i s poukazom

na ustanovenie § § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam.

Následne primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danom prípade posúdiť, bola otázka, či žalovaná je
oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností a v súvislosti s touto otázkou teda skúmať, na základe

akého právneho dôvodu sa chopila držby nehnuteľností jej právna predchodkyňa - matka resp. či k
uvedeným nehnuteľnostiam nesvedčí vlastnícke právo žalobcom.

Na základe vykonaného dokazovania v zmysle listu vlastníctva zabezpečeného Krajským súdom v R.
mal súd preukázané, že žalovaná je na základe Notárskej zápisnice Nz 206/1997 i v čase rozhodovania

súdu zapísaná ako oprávnená držiteľka (nie vlastníčka) a to nehnuteľností: parc.č. XXXX o výmere 720
m2,druhpozemku:záhrada,parc.č.XXXX/Xovýmere268m2,druhpozemku:zastavanéplochy,parc.č.
XXXX/X o výmere 126 m2, druh pozemku: zastavané plochy a domu súp.č. XXX postaveného na parc.č.
XXXX/X (dom zapísaný na LV č. XXXX). Súd sa preto v súlade so žalobcami formulovaným petitom
zaoberal otázkou, či žalovaná je oprávnenou držiteľkou týchto nehnuteľností.

Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické
ovládanie veci a nakladanie s vecou akos vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania; môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť

predmetom vlastníctva,
b/ držba musí byť oprávnená,
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby; u nehnuteľnosti ide o desaťročnú
dobu.

Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie
vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby.

Ako už bolo uvedené vyššie, jednou z podmienok vydržania je oprávnená držba. Podľa konštantnej
judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí a že v tejto dobrej
viere je so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá

viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, prípadne, že sú dané právne
skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Zo zákona (vyššie citované ustanovenie
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950) vyplýva, že k oprávnenej držbe nestačí prostá
subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“.

Posúdenie, či držiteľ veci je so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný alebo nie, je potrebné
vyhodnotiť objektívne a nielen z subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia
samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav totiž nemožno priamo dokázať.
Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti

daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,
ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí
v spore preukázať držiteľ veci. Medzi také okolnosti patrí najmä nadobúdací titul, t.j. titul, na základe
ktorého sa ujal držby, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva. Ide teda o to, aby
držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny titul, na základe ktorého

mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo k veci, svedčí.

V tomto prípade súd žalovaná opierala svoj vstup do držby resp. vstup do držby jej právnou
predchodkyňou - matkou o Oznámenie č.j. 574/1954 zo dňa 3.4.1954, ktorým Rada MNV v R. Y. G.
upovedomila A. Y. (právnu predchodkyňu žalovanej - matku), že sa jej prideľuje parcela č. XX za

podmienok započatia so stavbou rodinného domu v lehote 3 rokov. Uvedené oznámenie však nemožno
považovať za riadny a právoplatný titul vstupu do držby právnou predchodkyňou žalovanej, nakoľko
toto nepredstavuje rozhodnutie o pridelení pozemku, z ktorého by právna predchodkyňa žalovanej
(a následne žalovaná) mohla usudzovať, že daný pozemok jej vlastnícky patrí. Naviac ak v závere
uvedeného oznámenia bolo uvedené, že príslušné opatrenia ako vyvlastnenie a prepis v pozemkovej

knihe sa prevedie dodatočne, o čom bude právna predchodkyňa žalovanej včas upovedomená, táto
sa v žiadnom prípade nemohla domnievať, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože v
oznámení bola jednoznačne a bez pochýb uvedená ďalšia podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho
práva a to - vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe - ku ktorým malo v budúcnosti ešte len dôjsť,
avšak do dnešného dňa ani nikdy nedošlo. Žalobcovia a ani ich právni predchodcovia nikdy neobdržali

žiadne rozhodnutie o vyvlastnení citovanej nehnuteľnosti a aj preto si svoj nárok neuplatnili v rámci
reštitučných právnych predpisov. Z týchto dôvodov nemožno dané Oznámenie z roku 1954 posudzovať
ako titul vstupu do držby.

Zároveň práve vyššie uvedená citácia ďalšej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva v

predmetnom Oznámení vyvracia tvrdenie žalovanej, že ona resp. jej právna predchodkyňa bola pri
nadobúdaní danej nehnuteľnosti dobromyseľná. Táto si bola resp. mala si byť pri zachovaní úplne
bežnej opatrnosti, a už len pri prečítaní tejto absolútne zrozumiteľnej podmienky uvedenej oznámení,
vedomá, že nehnuteľnosti vlastnícky nenadobúda. Naviac je nutné poukázať i na okolnosti tohto
prípadu, ktorý sa zhodoval s mnohými ďalšími prípadmi postavenia rodinných domov v R. Y. G.

na základe obsahovo totožného oznámenia zo 60-tych minulého storočia. Totiž prípadov zabrania
pozemku a postavenia rodinného domu na nie vlastnom pozemku staviteľa bolo v R. Y. G. Y. N. M.,
ktorá vlastne vznikla na základe prideľovania týchto pozemkov v daných rokoch miestnym národným
výborom, oveľa viac a teda ľudia v R. Y. G. vedeli o autoritatívnom prideľovaní pozemkov vtedajšímmiestnym národným výborom, ktorý nerešpektoval existujúce vlastnícke vzťahy. Vzhľadom na uvedené
vnasledujúcichrokochprebiehalimedzivlastníkmipozemkovavlastníkmitýchtopostavenýchrodinných
domov rokovania ohľadom vysporiadania vzájomných vzťahov. Niektorí ľudia si tieto sporné vzájomné

vzťahy vysporiadali dohodou, niektorí sa dohodli až v rámci prebiehajúcich súdnych sporov a niektoré
súdne spory prebiehajú doteraz.

Tak ako uviedla vo svojej výpovedi žalovaná, túto situáciu veľmi dobre poznala i jej právna predchodkyňa
- matka, ktorá sa chcela s právnym predchodcom žalobcov vždy dohodnúť, len tomuto nikdy

nevyhovovala cena. Takže už len z tejto vlastnej účastníckej výpovede žalovanej súd mohol uzavrieť,
že jej právna predchodkyňa v žiadnom prípade pri nadobúdaní nehnuteľnosti nebola dobromyseľná, že
jej pozemok patrí. Aj počas celých ďalších rokov sa snažila s právnym predchodcom dohodnúť, ale k
tomuto nedošlo. Zároveň i samotná žalovaná si bola vedomá, že nie je vlastníčkou pozemku, pretože
vedelaotom,žecelérokyprebiehalamedziichprávnymipredchodcamivzájomnákomunikáciaohľadom
vzájomného vysporiadania. Vo výpovedi ďalej uviedla, že sporný pozemok nebol predmetom dedenia

a keďže nebola vysporiadaná otázka vlastníctva pozemku, tak oslovila notára za účelom vyhotovenia
notárskeho osvedčenia o vydržaní. Z citovaných výpovedí žalovanej bez pochýb vyplýva, že táto nebola
dobromyseľná, pretože so zreteľom ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa pozemkov na N. M. G. R.
Y. G., ohľadom mnohoročných prebiehajúcich rozhovorov medzi jej matkou a právnym predchodcom
žalobcov za účelom dosiahnutia dohody a vysporiadania tohto neudržateľného protiprávneho stavu, o

ktorých vedela, žalovaná nemohla byť v dobrej viere, že jej akýkoľvek právny titul, na základe ktorého
by jej resp. jej matke mohlo vzniknúť vlastnícke právo k veci, svedčí. Žalovaná svoje subjektívne
vnútorné presvedčenie o svojej dobromyseľnosti ani nijako nepreukázala a ani zo všetkých ostatných
okolností prípadu nemožno ani objektívne konštatovať na strane žalovanej a jej právnej predchodkyne
dobromyseľnosť.

V neposlednom rade tak žalovaná, ako aj jej právna predchodkyňa boli počas svojej držby rušené zo
strany žalobcov a ich právnych predchodcov, a teda nie je splnená ani podmienka nepretržitosti trvania
držby.

Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že nadobudla dané nehnuteľnosti spracovaním, i táto právna
argumentácia je neudržateľná. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení ohľadom spracovania
vyplýva, že nadobudnúť vlastnícke právo dobromyseľným spracovaním mohla len socialistická
právnická organizácia, čo žalovaná resp. jej právna predchodkyňa nebola. V opačnom prípade bolo
nutné uviesť vec do pôvodného stavu, ak to je možné. Ak nie, platí postup v zmysle ustanovenia §

126 stredného Občianskeho zákonníka. Ustanovenia stredného Občianskeho zákonníka o spracovaní
teda ako základnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom uvádzajú
dobromyseľnosť. S odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku je i tu nutné uzavrieť,
že dobromyseľnosť u žalovanej a jej právnej predchodkyne chýba a teda uvažovať o nadobudnutí
vlastníckeho práva spracovaním nie je na mieste.

Zároveň je nutné prísne striktne oddeľovať inštitút práva stavby, t.j. práva zriadiť si trvalú stavbu na
cudzom pozemku, ktoré vyvodzuje žalovaná z Rozhodnutia Rady Okresného národného výboru G. R.
G../. zo dňa 13.2.1956 od nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním alebo spracovaním. S poukazom
na text Oznámenia Rady MNV v R. Y. G. žalovaná a jej právna predchodkyňa si nemohli myslieť, že

rozhodnutie o povolení stavať rodinný dom akýmkoľvek spôsobom nahrádza rozhodnutie o vyvlastnení
nehnuteľností od žalobcov v ich prospech. Už len na záver súd dodáva, že žalobcovia resp. ich právni
predchodcovia sa nikdy nevzdali svojho vlastníckeho práva, pretože v tomto zmysle nikdy neučinili
žiaden právny úkon.

V priebehu konania bol žalobcami v 1/ až 8/ rade vypracovaný a súdu predložený Geometrický plán
č. XX/XXXX vyhotovený Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overený Správou
katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, z ktorého bol ozrejmený pôvodný právny stav ako aj stav
po novovytvorení nových KN-C parciel, z ktorého súd mal za preukázané, že na mieste pôvodnej KN-E
parcely č. XXX o výmere 4497 m2, druh pozemku: orná pôda, sú týmto geometrickým plánom vytvorené

KN-C parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X.

Súd vo veci nevykonal znalecké dokazovanie na stotožnenie parcely č. XX I. P. uvedenej v Oznámení
č.j. XXX/XXXX zo dňa 3.4.1954, pretože na základe dotazu na Katastrálny úrad v R. bolo zistené, žepôvodná mpč. parcela č. XX je stotožnená s úplne inými parcelami, než ktoré sú predmetom konania, z
čoho súdu jednoznačne vyplynulo, že údaj uvedený v citovanom oznámení, t.j. pridelenie parcely č. XX I.
P. neznamená, že sa jednalo o označenie pôvodnej mpč. parcely č. XX. Ako mal súd z vlastnej iniciatívy

zistené, v daných 60tych rokoch 20.storočia, t.j. v období socializmu údaje pri autoritatívnom prideľovaní
parciel nezodpovedali starým mpč. parcelám a je teda zrejmé, že číslo parcely č. XX vyplývalo z iného
interného členenia nových častí obce vytvoreného príslušným miestnym národným výborom pre účely
prideľovania týchto pozemkov. Na druhej strane žalobcovia ani nespochybňovali tvrdenie žalovanej
o tom, že táto rodinný dom postavila na tom mieste, ktoré jej bolo určené pracovníkmi vtedajšieho

národného výboru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za to,
že žalobcovia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu nikdy nestratili, toto
nebolo nadobudnuté inou osobou - žalovanou resp. jej právnou predchodkyňou tak vydržaním ako aj
spracovaním, a teda žalovanú nemožno považovať ani za ich držiteľku, ani za ich vlastníčku.

Na základe vyššie uvedených konštatovaní a v súlade s predloženým geometrickým plánom súd potom
dospel k záveru, že nároky žalobcov v 1/ až 8/ rade uvedené ako výroky č. 1, 3 a 4 sú plne dôvodné
a preto im v plnom rozsahu vyhovel a vyslovil, že:
1/ žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. XXXX,

okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C"
evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady,
a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC

dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na
katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C"

evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada.
3/ žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu geometrickým
plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným
Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2,

zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere
172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X
vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č.
XXXX/X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9,
N. B. v podiele 1/9, N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81.

4/ žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra Košice na LV č. XXXX, okres R. Q., W. R. - R. Y. G.,
k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere
126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č.
XXXX/X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej

mape, parcelné č. XXXX G.o výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/
XXXX vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou
katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 92 m2, zastavaná
plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 172 m2,

zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. 1042/3 vo výmere
45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X
vo výmere 343 m2, záhrada.

Veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. až 8. rade vyplývala z listu vlastníctva č.

XXXX, k.ú.: R. Y. G..

Čo sa týka výroku č. 2/, t.j. o určenie, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených
Správou katastra R. na LV č. XXXX, okres Košice III, obec R.Š. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcelaregistra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 126 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 268
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č.

XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. 63/2009 vyhotoveným Ing.
Zuzanou Buľkovou GEODETIC dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009
pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej
na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C"
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely

registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a
parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 377 m2, záhrada,
súd tento zamietol, nakoľko mal za to, že na danom výroku nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem,
pretože je evidentné, že po odčlenení nových parciel nie je sporné, že žalovaná je držiteľkou týchto
vyššie uvedených novovytvorených KN-C parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré neboli
súčasťou pôvodnej KN-E parcely č. XXX.

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy konania vyčíslil právny zástupca žalobcov v 1. až 8. rade v podaní zo dňa 16.10.2012 na sumu
11.084,77 EUR, ktorá pozostáva
- zo sumy 10.268,62 EUR titulom trov právneho zastúpenia [v súlade s vyhláškou MS SR č. 240/1990
Zb. vo výške 484,63 EUR, v súlade s vyhláškou MS SR č. 163/2002 Z.z. vo výške 4.201,02 EUR, v

súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 3.871,53 EUR + 20 % DPH],
- zo sumy 816,15 EUR titulom zaplatených poplatkov (398 EUR + 199 EUR + 200 EUR + 19,15 EUR).

Súd preskúmal preložené vyúčtovanie a dospel k záveru, že toto nie je v súlade s vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, s vyhláškou MS

č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a ani vyhláškou
MS č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len
vyhláška č. 655/2004 Z.z., vyhláška č. 163/2002 Z.z. a vyhláška č. 240/1990 Zb.).

O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., tak že žalobcom v 1. až 8 rade priznal

náhradu trov konania vo výške ich úspechu. Pri priznaní náhrady trov konania žalobcom vychádzal z
hodnoty sporu, ktorú nie je možné oceniť v peniazoch. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden právny
úkon v zmysle § 13 ods. 6 a § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 240/1990 Zb. v poslednom znení predstavuje
sumu 400,-Sk (200,-Sk +100,-Sk +100,-Sk +100,-Sk - 20 % z tejto sumy). Základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden právny úkon v zmysle § 13 ods. 6 a § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. v znení do

31.12.2002 predstavuje sumu 2.340,-Sk (1.170,-Sk +585,-Sk +585,-Sk +585,-Sk - 20 % z tejto sumy).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden právny úkon v zmysle § 13 ods. 6 a § 17 ods. 2, 4 vyhlášky
č. 163/2002 Z.z. v poslednom znení predstavuje sumu 2.562,-Sk (1.281,-Sk +640,50,-Sk +640,50,-Sk
+640,50,-Sk - 20 % z tejto sumy). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden právny úkon v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010 predstavuje

sumu 57 EUR v roku 2011 (57 EUR +19 EUR +19 EUR +19 EUR - 50 % z tejto sumy) a sumu 58,69
EUR v roku 2012 (58,69 EUR +19,56 EUR +19,56 EUR +19,56 EUR - 50 % z tejto sumy).Trovy konania žalobcov teda pozostávajú zo zaplatených poplatkov spolu vo výške 816,50 EUR (súdne
poplatky 199 EUR + 398 EUR a poplatky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním 200 EUR + 19,50 EUR) a
z trov právneho zastúpenia vo výške 6.509,06 EUR, a to:

- z odmeny za 10 úkonov právnej pomoci poskytnutých právnym zástupcom Mgr. Miroslavom Černým
vo výške á 400,-Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia žalobcu v 1. rade, prevzatie a prípravu zastúpenia
žalobcu v 2. rade, prevzatie a prípravu zastúpenia žalobcu v 3. rade, prevzatie a prípravu zastúpenia
žalobcu v 4. rade, prevzatie a prípravu zastúpenia žalobcu v 5. rade, (§ 16 ods. 1 písm. a) vyhl.
240/1990 Zb. v poslednom znení), za písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.11.1997 za žalobcu v 1.

rade, a písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.11.1997 za žalobcu v 2. rade, a písomné podanie vo
veci samej zo dňa 10.11.1997 za žalobcu v 3. rade, a písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.11.1997
za žalobcu v 4. rade, a písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.11.1997 za žalobcu v 5. rade (§ 16
ods. 1 písm. c) vyhl. 240/1990 Zb. v poslednom znení) + režijný paušál 10 x 70,-Sk (§ 19 ods. 3 vyhl. č.
240/1990 Zb. v poslednom znení), spolu 4.700,-Sk, t.j. 156,01 EUR,
- z odmeny za 10 úkonov právnej pomoci poskytnutých právnou zástupkyňou JUDr. Slávkou

Zborovjanovou vo výške á 400,-Sk za účasť na pojednávaní dňa 15.11.2001 za žalobcu v 1. rade, za
účasť na pojednávaní dňa 15.11.2001 za žalobcu v 2. rade, za účasť na pojednávaní dňa 15.11.2001 za
žalobcuv3.rade,zaúčasťnapojednávanídňa15.11.2001zažalobcuv4.rade,zaúčasťnapojednávaní
dňa 15.11.2001 za žalobcu v 5. rade (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhl. 240/1990 Zb. v poslednom znení), za
účasť na pojednávaní dňa 31.1.2002 za žalobcu 1. rade, za účasť na pojednávaní dňa 31.1.2002 za

žalobcu 2. rade, za účasť na pojednávaní dňa 31.1.2002 za žalobcu 3. rade, za účasť na pojednávaní
dňa 31.1.2002 za žalobcu 4. rade, za účasť na pojednávaní dňa 31.1.2002 za žalobcu 5. rade (§ 16
ods. 1 písm. d) vyhl. 240/1990 Zb. v poslednom znení) + režijný paušál 10 x 100,-Sk + (§ 19 ods. 3 vyhl.
č. 240/1990 Zb. v poslednom znení), spolu 5.000,-Sk, t.j. 165,97 EUR,
- z odmeny za 24 úkonov právnej pomoci poskytnutých právnou zástupkyňou JUDr. Slávkou

Zborovjanovou vo výške á 2.340,-Sk, a to 5 x účasť na pojednávaní dňa 18.4.2002 za žalobcov v 1. až
5. rade (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhl. 163/2002 Z.z. v znení do 31.12.2002), prevzatie a príprava zastúpenia
žalobcu v 6. rade, prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 7. rade, prevzatie a prípravu zastúpenia
žalobcu v 8. rade (§ 16 ods. 1 písm. a) vyhl. 163/2002 Z.z. v znení do 31.12.2002), 8 x písomné podanie
vo veci samej zo dňa 15.5.2002 za žalobcov v 1. až 8. rade (§ 16 ods. 1 písm. c) vyhl. 163/2002 Z.z. v

znení do 31.12.2002), 8 x účasť na pojednávaní dňa 5.12.2002 za žalobcov v 1. až 8. rade (§ 16 ods.
1 písm. d) vyhl. 163/2002 Z.z. v znení do 31.12.2002) + režijný paušál 24 x 100,-Sk + (§ 19 ods. 3 vyhl.
č. 240/1990 Zb. v poslednom znení), spolu 58.560,-Sk, t.j. 1.943,83 EUR,
- z odmeny za 8 úkonov právnej pomoci poskytnutých právnou zástupkyňou JUDr. Slávkou
Zborovjanovou vo výške á 585,-Sk za účasť na pojednávaní dňa 21.6.2002 za žalobcov v 1. až 8. rade,

ktoré bolo odročené bez prejednania veci (§ 16 ods. 1 písm. d), ods. 3 vyhl. 163/2002 Z.z. v znení do
31.12.2002) + režijný paušál 24 x 100,-Sk + (§ 19 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb. v poslednom znení),
spolu 7.080,-Sk, t.j. 235,01 EUR,
- z odmeny za 8 úkonov právnej pomoci poskytnutých JUDr. Slávkou Zborovjanovou vo výške á 2.562,-
Sk, a to 8 x účasť na pojednávaní dňa 29.1.2003 za žalobcov v 1. až 8. rade (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhl.

163/2002 Z.z. v poslednom znení) + režijný paušál 8 x 128,-Sk + (§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. v
poslednom znení), spolu 21.520,-Sk, t.j. 714,33 EUR,
- z odmeny za 1 úkon právnej pomoci poskytnutých právnou zástupkyňou Mgr. Monikou Dunčákovou
vo výške á 3.202,5,-Sk, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia žalobcu v 1. rade, (§ 16 ods. 1 písm.
a) vyhl. 163/2002 Z.z. v poslednom znení) + režijný paušál 1 x 128,-Sk + (§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002

Z.z. v poslednom znení), spolu 3.330,50,-Sk, t.j. 110,55 EUR,
- z odmeny za 40 úkonov právnej pomoci poskytnutých advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o.
vo výške á 58,69 EUR, a to 8 x písomné podanie vo veci samej zo dňa 17.2.2012 za žalobcov v 1. až 8.
rade (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010), 8 x účasť na pojednávaní
dňa 7.3.2012 za žalobcov v 1. až 8. rade, 8 x účasť na pojednávaní dňa 19.6.2012 za žalobcov v 1. až

8. rade, 8 x účasť na pojednávaní dňa 24.7.2012 za žalobcov v 1. až 8. rade, 8 x účasť na pojednávaní
dňa 11.10.2012 za žalobcov v 1. až 8. rade (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.6.2010), + režijný paušál 40 x 7,63 EUR + 20 % DPH z odmeny 2.652,80 EUR (§ 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010), spolu 3.183,36 EUR.

Žalobcovia úspešní v troch výrokoch zo štyroch, spolu teda boli úspešní v 75 % z celkovej hodnoty
sporu. O výške trov konania rozhodol súd tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %
(pomer úspechu 75 % a neúspechu 25 %) z trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bráneniepráva, t.j. zo sumy 7.325,56 EUR, čo predstavuje sumu 3.662,78 EUR, ktorú sumu je žalovaná
povinná uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobcov.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci, ktoré vykonali JUDr. Karol
Bresztovics vo výške 2.400,-Sk a Mgr. Andrea Sarvašová vo výške 703,45 EUR, pretože títo zástupcovia
neboli v tom čase komerčnými právnikmi, resp. advokátmi.

Súd považuje za neúčelné trovy právneho zastúpenia súvisiace s výmenou viacerým právnych

zástupcov na strane žalobcov. Právo účastníka konania na výmenu svojho právneho zástupcu v
občianskom súdnom konaní je nespochybniteľné s poukazom na zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
ktorý zakotvuje právo každého na poskytnutie právnych služieb, o ktoré môže požiadať ktoréhokoľvek
advokáta, pričom súd uvedené ani nespochybňuje, avšak to neznamená, že neúspešný účastník
konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu ďalšieho advokáta a to najmä v
súvislosti s niekoľkonásobnými výmenami právneho zastúpenia. Aj keď v zmysle § 14 ods. 1 písm.

a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokátovi patrí aj za úkon, spočívajúci v prevzatí a príprave
zastúpeniavrátaneprvejporadysklientom,tútočasťodmenynemožnopovažovaťzaúčelnevynaložené
trovy v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu vymenil advokáta. Týmto spôsobom totiž
dochádza k navyšovaniu trov konania, pričom neúspešný účastník by hradil duplicitne tie isté trovy
konania. Nemožno tak spravodlivo žiadať, aby úspešný účastník mal právo na náhradu uvedených trov

konania. V tomto smere nie je podstatné to, či účastník konania výmenu advokáta urobil špekulatívne
alebo účelovo, s cieľom navýšiť trovy konania, alebo či to urobil v konaní iba raz alebo viackrát. Týmto
postupom duplicitne narastajú trovy, čo nemožno považovať za trovy účelne vynaložené v zmysle §
142 ods. 1 OSP (okrem uvedených výnimiek). V danom prípade preto súd za neúčelné považuje úkony
prípravy a prevzatia zastúpenia JUDr. Slávkou Zborovjanovou a následne aj advokátskou kanceláriou

Vojčík & Partners, s.r.o.

Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdunebolopreukázané,žepredchádzajúciprávnizástupcoviasúplatcami
DPH, súd priznal DPH len poslednému právnemu zástupcovi, t.j. advokátskej kancelárii Vojčík &
Partners, s.r.o. Taktiež súd nepriznal úkony právnej pomoci prípravy a prevzatia zastúpenia žalobcov v

2. až 8. rade Mgr. Monikou Dunčákovou, nakoľko ich zastúpenie nebolo preukázané.

Súd nepriznal odmenu za právny úkon - účasť na pojednávaní dňa 10.10.2002 a k tomu prislúchajúci
režijný paušál, nakoľko je toho názoru, že nejde o účelne vynaložené trovy konania, pretože na
uvedenom pojednávaní obaja právni zástupcovia len predniesli, že trvajú na podanom návrhu a vlastne

k samotnému prejednaniu veci samej ani nedošlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.