Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010865
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111010865.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2015
prejednal odvolanie obžalovaného

G. R.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., D. XXX/XX, Trenčín, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/68/2011 zo dňa 04.07.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. R. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. R. v bode 1), 2), 3) uznaný vinným z pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr.zák.

za použitia ustanovenia § 138 písm. j/ Tr.zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák., pretože
obžalovaný č. 1) G. R. dňa 20.05.2010 v čase asi o 09.45 hodine v OC C., nachádzajúcom sa na
sídlisku Juh v Trenčíne, prechovával za účelom jej konzumácie u seba v koženej peňaženke 1 ks
papierovejskladačkysobsahomsvetlohnedéhopráškuaždovykonaniaosobnejprehliadkypríslušníkmi
polície, pričom následnou expertízou bolo zistené, že sa jedná o heroín o celkovej hmotnosti 132 mg,
ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 (jednej) jednorazovej dávke tejto látky, pričom heroín je v

zmysle zákona NR SR č. 139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok; 2) v presne nezistenom čase si
obžalovaný č. 1 G. R. na neznámom mieste zadovážil 56 ks skladačiek s obsahom hnedého prášku,
ktoré u seba prechovával až do 21.27 hodiny dňa 12.08.2010, kedy tieto ponechal v čiernom plátennom
vrecku na stoličke pri výherných automatoch v herni Las Vegas na Ulici Braneckého 14 v Trenčíne, kde
následnou expertízou bolo zistené, že skladačky obsahujú heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu

s celkovou hmotnosťou 6617 mg s priemerným zastúpení účinnej látky 16,3% hmotnostných, čo
zodpovedá celkovo 56 jednorazovým dávkam tejto látky, pričom heroín je v zmysle zákona NR SR č.
139/98 Z.z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
zaradený do I. skupiny omamných látok; 3) od druhej polovice mesiaca september 2010 obžalovaný č.
1 G. R. spoločne s obžalovaným č. 2 L. D. si na viacerých nezistených miestach zadovážil omamnú
látku - heroín, ktorý následne v jednotlivých skladačkách prechovávali v prenajatom byte obžalovaným

č. 1 G. R. na adrese I.. I. č. XXXX/XX v F. za účelom ich ďalšieho predaja konečným užívateľom tejto
látky, čo okrem oboch obžalovaných zabezpečoval obžalovaný č. 3 N. H., ktorý vždy po obdržaní 5-20ks skladačiek od obžalovaných č. 1 a 2 tieto následne v meste Trenčín na viacerých miestach predával
konzumentom týchto drog za sumu 10 Eur za 1 ks skladačky heroínu, pričom obžalovaný č. 1 G. R.
takto získaný heroín predával od uvedeného obdobia až do 24.11.2010 minimálne A. U., E. O., M. H..

Obžalovaný G. R. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 4, 8, 37 písm.
m/, 43 Tr.zák. k ďalšiemu trestu odňatia slobody na 11 rokov a 8 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol
podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému G. R. uložený aj trest prepadnutia veci,

a to: 1 ks čierne plátenné vrecko so šnúrkou na stiahnutie vrchnej časti s visačkou s červeným nápisom
ROYCE, 2x nepožité uzavreté obaly injekčných striekačiek v počte celkom 20 ks + 5 ks, 1x krabica z
hygienických vreckoviek zelenej farby s presne nezisteným počtom nepoužitých injekčných striekačiek,
sklenená rúrka 7,5 cm, kovová lyžička, tampón vatový biely o rozmere 15 cm, 1 ks plastová lyžička, 2x
plastová rúrka, papierové skladačky použité štvorcové 7 ks, 2 ks igelitové sáčky prázdne o rozmere 5x5
cm, 1 ks igelitový sáčok - II - o rozmere 5x5 cm, 1 ks oceľová ihlica s plastovým dávkovačom.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr.zák. bolo obžalovanému G. R. uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému G. R. uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch

rokov, pričom v čase plynutia ochranného dohľadu mu bola podľa §§ 77 ods. 2, 5, 51 ods. 4 písm.
j/ Tr.zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa, alebo sa preukázateľne uchádzať o
zamestnanie.

Vyššie uvedeným rozsudkom boli odsúdení pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. aj spoluobžalovaní

L. D. a N. H., ohľadne ktorých nadobudol rozsudok právoplatnosť.

V zákonnej lehote napadol rozsudok odvolaním obžalovaný G. R., ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom
pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil, jednak
sám a jednak prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný G. R. v bodoch 2) a 3) výroku o vine namietal rozsudok v celom rozsahu, vrátane konania,
ktoré mu predchádzalo. Zároveň podľa jeho názoru, súd prvého stupňa s najväčšou pravdepodobnosťou
pochybil aj pri ukladaní trestu podľa § 43 Tr.zák. Obhajcovia obžalovaného G. R. podrobne popísali
chyby, ktoré vytýkali výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Namietali jednostranné vykonávanie a vyhodnocovanie dôkazov v neprospech obžalovaného, o čom

má svedčiť aj písomné vyhotovenie rozsudku a jeho odôvodnenie. Procesne bolo namietané ďalej
to, že orgány činné v trestnom konaní odkladali vznesenie obvinenia pre skutok v bode 2) rozsudku,
pričom k vzneseniu obvinenia pre tento skutok došlo po viac ako 3 mesiacoch od jeho spáchania. Od
12.08.2010 do vznesenia obvinenia sa nikto nemohol zúčastniť procesných úkonov vyšetrovateľa. Súd
prvého stupňa ďalej procesne pochybil, keď na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka M. H.,

keď tento na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu hrozby trestného stíhania jeho osobe.
V tomto smere sa mal súd prvého stupňa dôslednejšie zaoberať existenciou dôvodov hrozby privodenia
si trestného stíhania tohto svedka. K tomuto svedkovi bol pritom na hlavnom pojednávaní predložený
aj vecný dôkaz - jeho list, v ktorom obžalovanému popísal „tlak“, pod ktorým vypovedal v prípravnom
konaní. Obhajcovia ďalej namietali priebeh a výsledky rekognície (opoznania obžalovaného svedkyňou

I. C., rod. A.), ktorej sa jednak nemali možnosť zúčastniť, pričom táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní
obžalovaného neopoznala. Napokon z hľadiska procesného postupu bolo vytýkané súdu prvého stupňa,
že v odôvodnení rozsudku nespomenul ani jediné ustanovenie Trestného poriadku z hľadiska zásad,
ktorými sa riadil, pričom zjavne vychádzal len z ustanovení Trestného zákona. Ďalej obhajcovia namietali
skutkové zistenia. K bodu 2) uvádzali, že s nájdeným „vreckom“ bolo do príchodu polície manipulované,

pričom až privolaný prevádzkar predmetnej herne privolal políciu. V tomto smere sú aj tvrdenia svedka
F. E. účelové v snahe vyviniť sa. Nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že nález nájdený
a predložený I. C., rod. A. patril obžalovanému. Ďalej bolo poukazované na to, že ku skutku v bode 3)
vypovedali v prevažnej väčšine osoby drogovo závislé, ktoré voči kriminálnej polícii mali „podlžnosti“
vo forme tzv. „odpustkov“ za prechovávanie drog, pričom aj sám obžalovaný do určitého času takto

napomáhal pri zisťovaní a objasňovaní drogovej trestnej činnosti. Ďalej bolo poukázané na to, že prepis
hovoru č. 22 zo dňa 24.09.2010 k údajnému heslu pod pojmom “I. - R.“, čo mala byť údajne šifra, krycie
slovo pre heroín, je nesprávny a ide o irelevantný nezmysel, pretože pojem „R.“ je dávna prezývka osoby
obžalovanéhoG.R.,pričomztohobolavyrobená„šifranaúdajnýheroín“.Tátookolnosťbolapritomtaktouvedená vo výsluchu svedka H. a súd prvého stupňa ju prevzal. K usvedčujúcim výpovediam svedkov
A. U., E. O. a M. H. bolo v odvolaní uvedené, že ide o nedôveryhodné, drogovo závislé osoby, pričom
títo pred súdom boli evidentne pod vplyvom drog, alebo mali absťák, pričom súd sa s týmto, v dôvodoch

rozsudku, nevysporiadal. Pokiaľ ide o uložený trest, obhajca vyslovil domnienku, že obžalovanému G.
R. mal byť uložený súhrnný trest. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/,
c/, d/ Tr.por. zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Naverejnomzasadnutíkonanomoodvolaníobhajcapoukázaltiežnato,žerozhodnutieokresnéhosúdu

je predčasné, pričom bolo prihliadnuté len k dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného. Obhajca
namietal tiež preukázanie držby alebo vlastníctva obžalovaným predmetného čierneho plátenného
vrecka, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by bolo vrecko patrilo obžalovanému G. R..
Obžalovaný na verejnom zasadnutí doplnil obhajcu v tom, že výpovede svedkov sú sporné, pričom na
hlavnom pojednávaní vyzneli tak, že by nemohol byť odsúdený. Obžalovaný navrhol vypočuť svedka
M. H..

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Úvodom pokladá senát za potrebné vo všeobecnosti uviesť nasledovné. Trestná činnosť drogového
charakteru tak, ako je tomu aj v tomto prípade okrem svojej latentnosti, je charakteristická tým, že

spravidla, ako obvinení v konkrétnych trestných veciach, tak aj svedkovia sú konzumenti drog, častokrát
ažvštádiuchorobnejzávislosti.Ichreálnyživotvtakejdobepraktickyprebiehavofázachzadovažovania
drogy, jej užitia, následného vnútorného fyzického a psychického „blaha“, návratu do reality s možným
absťákom a znova zadovažovaním drogy... Zvyšovaním závislosti sú tieto etapy skracované, pričom
orgány štátu, zaoberajúce sa touto problematikou, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, sú si

vedomé, že tieto osoby sú prakticky permanentne „ovplyvnené“ drogami, resp. túžbou po nej, pričom
v tomto smere, najmä policajti, okrem vlastných praktických skúseností, absolvujú aj rôzne školenia a
„tréningy“ na vykonávanie služobnej činnosti s takýmito osobami. Nie je preto možné paušálne odmietať
obsah výpovedí takýchto osôb len preto, že sú závislé na drogách a že opakovane prichádzajú v
súvislosti s tým do kontaktu s policajtmi zaoberajúcimi sa odhaľovaním drogovej trestnej činnosti.

Nie je tiež možné bez ďalšieho odmietať obsah výpovede osoby len preto, že deň predtým užila
marihuanu alebo pervitín, ako to bolo v odvolaní namietané, vo vzťahu k obžalovanému N. H. a svedkovi
G. M.. Je všeobecne známe, že tieto omamné látky nemajú dlhodobý konkrétny účinok na psychiku
človeka v zmysle vnímania a reprodukovania prežitého.

Taktiež úvahy vyslovené v odvolaniach o „tlakoch“, resp. „odpustkoch“ zo strany policajtov pri realizácii
procesných úkonov - výsluchov osôb, nemôžu vychádzať len z toho, že tá, ktorá konkrétna osoba
je drogovo závislá, alebo je podozrivá zo spáchania trestnej činnosti, pričom opakovane prichádza,
z tohto dôvodu, do styku s policajtmi. Senátu krajského súdu je pritom známe, že takéto namietania

„manipulácie“sobsahomusvedčujúcichvýpovedízostanypolicajtovječastokrátpoužívanéobvinenými,
ako účelová obrana a obhajoba obvinených. Pritom nie zriedka samotné vypočúvané osoby v snahe
„zbaviť sa hnevu“ obvinených, obsah svojich výpovedí v prípravnom konaní takto spochybňujú. Takto
potom hodnotí senát odvolacieho súdu aj obsah listu svedka M. H. obžalovanému G. R.
Na hlavnom pojednávaní vypočutí príslušníci PZ, realizujúci predmetnú trestnú vec, akúkoľvek

„manipuláciu“ s dôkazmi vylúčili. V takom prípade potom stojí „tvrdenie proti tvrdeniu“, pričom je úlohou
a povinnosťou súdu, práve na základe aj ďalších dôkazov rozhodnúť o skutkových zisteniach.

K trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania, boli vykonané a zadovážené aj ďalšie dôkazy,
ktoré podporujú obsahy usvedčujúcich výpovedí osôb tak, ako na ne bude v konkrétnostiach nižšie

poukázané. Napokon k návrhom na vypočutie ďalších svedkov, senát odvolacieho súdu uvádza, že
konanie pred súdom je, z hľadiska predmetu dokazovania, určené obžalobným návrhom. Priamou
úlohou súdu nie je zaoberať sa trestnou činnosťou iných osôb, ako obžalovaných, pričom vo vzťahu k
obžalovanému N. H. bolo trestné stíhanie už právoplatne skončené. Na piatich hlavným pojednávaniachbolo osobne k veci vypočutých 21 svedkov, a to aj z radov osôb navrhnutých obžalovanými.
Vypočúvanie ďalších svedkov nebolo preto, z hľadiska spravodlivého rozhodnutia súdu, potrebné,
pretože dokazovanie na hlavnom pojednávaní takéto rozhodnutie súdu umožnilo - § 2 ods. 10 Tr.por.

K vytýkaným chybám v obsahu odvolaní obžalovaného uvádza v jednotlivostiach senát odvolacieho
súdu nasledovné.

S vytýkanými procesnými chybami sa odvolací súd nestotožnil. Nemožno prisvedčiť názoru

obžalovaného v tom, že vo vzťahu k čiastkovému útoku pod bodom 2) došlo k prieťahom pri vznesení
obvineniapodľa§206ods.1Tr.por.,čímbolavylúčenámožnosťobvinenéhozúčastňovaťsaprocesných
úkonov, smerujúcich k objasneniu tohto čiastkového útoku. Je síce faktom, že predmetný skutok sa
stal 12.08.2010, trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr.por. (tzv. vo veci) bolo začaté už 16.08.2010
a k vzneseniu obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por. došlo až 23.11.2010 (obvinenému oznámené
24.11.2010). Predmetná doba od začatia trestného stíhania po vznesenie obvinenia však priamo

vyplynula z potreby dodržania ustanovenia § 206 ods. 1 Tr.por., podľa ktorého na to, aby určitá
osoba bola stíhaná, ako obvinený, sa vyžaduje, aby bol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
spáchala určitá osoba. Výsledky znaleckého dokazovania o tom, že hnedý prášok, nachádzajúci sa
„v čiernom plátennom vrecku“ (56 skladačiek), obsahuje heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu,
boli procesnému policajtovi doručené dňa 05.10.2010 (trestné stíhanie vo veci sa viedlo pre neznámu

kryštalickú látku). Až následne po tomto zistení bola vykonaná rekognícia osoby v smere zistenia
páchateľa dňa 23.11.2010, pričom na základe výsledkov tejto rekognície bolo hneď v ten deň rozhodnuté
vyšetrovateľom o vznesení obvinenia G. R. pre tento skutok.

Obžalovaný G. R. sa teda logicky nemohol zúčastniť tejto rekognície, pričom jej výsledky, vzhľadom na

povahu ostatného dôkazného materiálu (najmä výpoveď svedka F. E.), neboli spochybnené ani tým,
že opoznávajúca svedkyňa následne na hlavnom pojednávaní, s odstupom takmer jeden a pol roka od
spáchania skutku, obžalovaného neopoznala. Napokon ani samotný obžalovaný svoju prítomnosť na
mieste činu nepoprel. Výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania po vznesenie
a oznámenie obvinenia, boli pritom v prípravnom konaní následne zopakované. Trestný poriadok teda

takýto postup umožňuje, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil pochybenie orgánov činných v
trestnom konaní, sledujúce ukrátenie práv obvineného na jeho obhajobu.

Odvolací súd sa ďalej nestotožnil ani s vytýkanou chybou, týkajúcou sa prečítania výpovede svedka
M. H. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2012 podľa § 263 ods. 4 Tr.por.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu, v zhode s názorom súdu prvého stupňa, u tohto svedka boli
splnené podmienky pre jeho uplatnenie práva odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr.por., z pohľadu
nebezpečenstva jeho trestného stíhania. Táto okolnosť vyplýva, ako z obsahu jeho výpovede, tak aj
napr. z obsahu jeho telefonického rozhovoru s obžalovaným F. R. tak, ako naň bude nižšie ešte pri inej
súvislosti poukázané. Zo zápisnice o výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní zo dňa 30.03.2011 (č.l.

141-144) pritom vyplýva, že tento po osobitnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr.por. výslovne vyhlásil, že
toto právo odoprieť výpoveď nevyužíva. Výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní sa pritom zúčastnila
aj obhajkyňa obžalovaného.

Napokon sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obhajcu ani v tom, že bolo povinnosťou súdu

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť príslušné ustanovenia Trestného poriadku, z
pohľadu vyjadrenia procesných zásad, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Takáto povinnosť pre
sudcu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku. Povinnosť vždy dodržiavať základné
zásady trestného konania (§ 2 Tr.por. ) vyplýva pre sudcu priamo z § 1 Tr.por., podľa ktorého Trestný
poriadok upravuje postup súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia, podľa zákona

spravodlivo potrestaní, pričom musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických
osôb.

Ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pri zisťovaní
skutkového stavu v bode 2) a 3) výroku o vine (vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 1, súd prijal

podľa § 257 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného G. R. o vine) vychádzal okrem výpovedí obžalovaných,
množstva svedkov, aj z ďalších, vo veci zadovážených dôkazov, ktoré výsledky týchto výsluchov osôb
objektívne doplňujú. Obrana obžalovaného, že predmetné čierne vrecko s jeho obsahom nebolo jeho,
bola vyvrátená nielen výpoveďou svedka F. E., ale aj výpoveďou svedkyne Bc. I. C., rod. A. a ďalšíchsvedkov nachádzajúcich sa v dobe nálezu čierneho vrecka v predmetnej herni. Títo svedkovia bez toho,
aby poznali výpoveď svedka F. E., zhodne za osobu, ktorá opakovane iniciatívne vyvíjala snahu na
vrátenie vrecka, označili opisom výšky osoby práve obžalovaného. Námietka obhajcu, že s predmetným

vreckom a jeho obsahom bolo manipulované, nie je relevantná, pretože je logické, že sa pracovníčka
herne pozrela, čo sa nachádza v nájdenom vrecku, ktoré bolo zabudnuté v prevádzke herne počas jej
služby. Taktiež je vcelku logické, že prv, než bola vec oznámená polícii, o náleze informovala najprv
svojho nadriadeného.

V súvislosti s čiastkovým skutkom v bode 3) taktiež senát odvolacieho súdu poukazuje aj na iné dôkazy,
než usvedčujúce výpovede osôb, keď najmä z prepisov telefonických rozhovorov obžalovaného G. R.
vyplýva, že tento „obstarával“ drogy pre iné osoby a nie opačne. V zhode s týmito dôkazmi vyznela aj
domová prehliadka v prenajatom byte obžalovaného na I. ulici v F., kde bola zaistená celá rada vecí
(pozri aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o treste prepadnutia veci), ktoré neslúžia len na užívanie
heroínu, ale najmä na jeho „dávkovanie“ do skladačiek. Na niektorých týchto veciach boli pritom zistené

stopy po heroíne.

Ďalej sa odvolací súd dôsledne zaoberal vytýkanou chybou v odvolaní v tom, že slovo „I.“ v prepise
telefonického rozhovoru č. 22 (č.l. 209) neznamená akúsi „šifru“ na heroín, ale ide o prezývku
obžalovaného G. R. v tvare „R.“. Je faktom, že o šifre na heroín vypovedal aj svedok M. H., ktorý

s obžalovaným telefonoval. Odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie zvukovým
prehratím predmetného záznamu telefonického rozhovoru. Bolo pritom bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že volaná osoba (svedok M. H.) skutočne oslovila volajúceho (obžalovaný G. R.) slovom
„R.“. Zároveň však bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že v prepisovanom texte, keď volajúci
hovorí volanému: „jak budeš mať .... ,tak dojdi lebo potrebujem ísť“ vynechané slovo bodkami

správne malo byť prepísané slovom: „prachy“. Z uvedeného potom aj v kontexte ďalších dôkazov
vyplýva, že svedok M. H. mal prísť za obžalovaným, keď bude mať „prachy“ za skladačky, ktoré
mal od obžalovaného. Predmetný rozhovor teda nesleduje zaobstaranie heroínu pre obžalovaného od
uvedeného svedka, ale peňazí pre obžalovaného, pretože tento sám uviedol, že musí s peniazmi niekde
ísť.

Za takejto dôkaznej situácie potom súd prvého stupňa správne vychádzal aj z výpovedí osôb, ktoré
užívajú drogy, pretože išlo o priamych svedkov trestnej činnosti obžalovaného, ktorí vypovedali o
základných skutočnostiach zhodne nielen navzájom, ale aj s prihliadnutím najmä na obsah telefonických
rozhovorov obžalovaného. Na vine obžalovaného G. R. pritom nič nemení ani okolnosť, že by

spoluobžalovaný N. H. mal mať väčší podiel spolupáchateľstva, než je uvedený v čiastkovom útoku pod
bodom 3).

Odvolací súd sa stotožnil aj s použitou právnou kvalifikáciou konania obžalovaného G. R. ako
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm.
c/ Tr.zák. spáchaného v spolupáchateľstve. Všetky tri čiastkové útoky obžalovaného spája súvislosť v
čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Obžalovaný mal jednotiaci zámer páchať drogovú
trestnú činnosť hneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (29.03.2010) a túto páchal až do
svojho zadržania. Obžalovaný G. R. neoprávnene si zadovážil, prechovával a predával omamnú látku,

pričom túto predával viacerým osobám spoločným konaním s ďalšími spoluobžalovanými.

Napokonsaodvolacísúdstotožnilajsvýrokomsúduprvéhostupňaouloženýchtrestochobžalovanému,
vrátane zvýšenia sadzby trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. Uloženie súhrnného trestu,
ako to namietal obžalovaný, neprichádzalo do úvahy, pretože obžalovaný síce spáchal predmetnú

trestnú činnosť skôr, než bol vyhlásený dňa 18.01.2012 skorší rozsudok Okresného súdu Trenčín,
sp.zn. 2T/52/2009, avšak trest uložený týmto rozsudkom je už súhrnný, pričom tam zrušený skorší
rozsudok Okresného súdu Trenčín vo výroku o treste bol vyhlásený 10.12.2009 pod sp.zn. 5T/27/09.
Trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto trestného konania, sa dopustil obžalovaný neskoršie, ako
bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, ku ktorému bol uložený súhrnný trest.

Odvolací súd nezistil napokon u tohto obžalovaného ani pochybenie pri ukladaní ochranného liečenia
a ochranného dohľadu, ktorého uloženie vyplývalo priamo zo zákona.Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného G. R. podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.