Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011616
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113011616.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.05.2015, v trestnej veci
proti obžalovanému K. X., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/122/2013 zo dňa 22.10.2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného K. X.,
nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom T., C. XX/B, okr. N. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov, sp. zn. 1Pv 353/2013, ktorá bola naňho podaná dňa 13.12.2013 pre prečin krivého obvinenia
podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa

§ 346 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
v N. na C. ulici č. XX na Odbore kriminálnej polície OR PZ Prešov v trestnej veci vedenej pod
ČVS: ORP-604/1-OVK-PO-2012 pre prečin krádeže a nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami, pred vyšetrovateľom PZ vypovedal ako svedok v dňoch 23. mája 2012, 5. júna 2012 a 12. júna
2012, v tej istej veci podal dňa 19. novembra 2012 písomnú sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o
zastavení trestného stíhania, pričom napriek poučeniu pred všetkými výsluchmi o povinnosti vypovedať

pravdu a o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Tr. zákona, ktorým
poučeniam porozumel, v snahe dosiahnuť trestné stíhanie Mgr. S. X. a jeho následné prepustenie zo
služobnéhopomerupolicajtaPZ,zpomstykvôliúdajnémuvzťahuMgr.S.X.kjehovtedajšejdružkeU.R.
nepravdivo uvádzal, že náboje, ktorých údajné odcudzenie bolo v tej veci vyšetrované, mu neoprávnene
dával Mgr. S. X. z nábojov z policajných zásob, ktoré mal ušetriť pri policajných streľbách. Na základe
týchto jeho výpovedí Úrad inšpekčnej služby MV SR, odbor inšpekčnej služby Východ v Košiciach viedol

pod ČVS: SKIS-180/OISV-V-2012 trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery týchto nábojov KR
PZ Prešov v počte najmenej 1 770 kusov zo strany podozrivého Mgr. S. X., pričom K. X. aj po poučení o
povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Tr.
zákona, ktorým poučeniam porozumel, zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že náboje mal spreneveriť
Mgr. S. X. z policajných výcvikových nábojov, pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 23. júla 2012 pri
konfrontáciách so U. R. a Mgr. S. X. dňa 18. októbra 2012, aj v písomnej sťažnosti podanej 21. februára

2013 proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania v tejto veci podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku,
ktorá sťažnosť bola 4. marca 2013 zamietnutá,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa
nestotožňuje s názorom okresného súdu, že v predmetnej trestnej veci nebola preukázaná subjektívna

stránka žalovaných prečinov. Takéto úvahy súdu považuje za nesprávne a má za to, že dôkazy
neboli súdom správne vyhodnotené. Pre spáchanie prečinu krivého obvinenia je potrebné, aby bolopreukázané, že páchateľ konal aspoň s nepriamym úmyslom. Nie je nevyhnutné, aby osoba krivo
obvinená bola priamo označená, ak je táto osoba podľa iných skutočností dostatočne identifikovateľná,
rovnako nie je dôležité, či v konečnom dôsledku dôjde k stíhaniu tejto osoby, podstatné je, že nepravdivé

skutočnosti voči takto poškodenej osobe sú takej intenzity, závažnosti a kvality, že sú reálne spôsobilé
vyvolať trestné stíhanie tejto osoby.
Poukázal na to, že z výpovedí obžalovaného (vtedy v procesnej pozícii svedka, resp. oznamovateľa) vo
veciachvedenýchpodČVS:SKIS-180/OISV-V-2012aČVS:ORP-604/1-OVK-PO-2012vyplýva,žetieto
učinil v snahe dosiahnuť nimi trestné stíhanie poškodeného a jeho prepustenie zo služobného pomeru

príslušníka PZ. Ide o výpovede zo dní 23. mája 2012, 5. júna 2012, 23. júla 2012 a 18. októbra 2012 (v
tento deň pri konfrontáciách). V týchto výpovediach obžalovaný zhodne uvádzal, že poškodený mu mal
dávať služobné náboje, ktoré mal poškodený ušetriť pri streľbách.
Sám obžalovaný v zápisnici zo dňa 18.10.2012 na strane 7 uviedol v odpovedi vyšetrovateľa na prvú
otázku na tejto strane „Na toto ju navádza S. X., nakoľko vie, čo mu hrozí pri dokázaní týchto skutkov.“
Je teda aj z toho možné vyvodiť, že zámerom podaní a výpovedí obžalovaného bolo pomstiť sa

poškodenému a dosiahnuť vyvodenie sankcií proti nemu.
Ďalej na strane 5 zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 5. júna 2012 tento spontánne uviedol,
že „Ďalej spomínala (myslené jeho vtedajšiu družku Z. R.), že krajský riaditeľ polície S. I. je jeho
(poškodeného) blízky kamarát a pokiaľ on tam bude, tak X. nič nehrozí a aj preto som zaslal na inšpekciu
ten e-mail do D. a nie do N..“ Aj z toho, že obžalovaný zaslal podanie do D. nie do N., kde ako

predpokladal, vzhľadom na pomery, by nebolo hrozilo poškodenému nebezpečenstvo postihu, vyplýva
úmysel obžalovaného dosiahnuť vyvodenie sankcií voči poškodenému.
Poukázalajnapísomnépodaniaobžalovaného.Vpodaníz3.októbra2012podanomvBanskomBystrici
výslovne uvádza „podávam trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu - prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa a sprenevery na S. X....), kde podstatou protiprávneho konania malo byť

nezákonné nakladanie s nábojmi patriacimi do útvarových zbraní.
Taktiež ďalej poukázal na ďalšie podania obžalovaného s dátumami z 18. novembra 2012 a z 21.
februára 2013, kde najmä v neskoršom z nich (sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania) je výslovne uvedené, že v konaní S. X. vidí spáchanie trestného činu sprenevery.
Tieto podania boli vedené jednoznačným zámerom obžalovaného dosiahnuť postih poškodeného a jeho

prepustenie zo služobného pomeru v Policajnom zbore.
Odvolateľ ďalej zdôraznil, že pred všetkými výpoveďami, rovnako aj pred spísaním trestného oznámenia
dňa 3.10.2012, bol obžalovaný riadne poučený, a to aj o následkoch predpokladaných ustanoveniami
§ 345 a § 346 Tr. zákona. Obžalovaný do zápisníc prehlásil, že poučeniam rozumie, berie ich na
vedomie, v závere zápisníc svojím podpisom potvrdil, že to, čo vypovedal, je pravda. Všetky obvinenia

obžalovaného na adresu poškodeného boli vyšetrovaním vyvrátené, čo viedlo k zastaveniu trestného
stíhania.
Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolateľa dostatočne preukazujú, že obžalovaný po riadnom
poučení uvádzal na adresu poškodeného nepravdivé údaje o tom, že tento mu mal nezákonne
poskytovať služobné náboje. Z výpovedí obžalovaného vyplýva, že tento pozná pomery v Policajnom

zbore, teda musel si byť vedomý toho, že takýmito nepravdivými údajmi môže dosiahnuť vyvodenie
sankcií proti poškodenému zo strany jeho nadriadených. Takou sankciou za nezákonné nakladanie s
muníciou nepochybne mohlo byť aj trestné stíhanie, keďže také konanie zo strany poškodeného by v
prípade jeho preukázania nepochybne naplnilo znaky trestnej činnosti.
Odvolateľ sa domnieva, že to, či obžalovaný výslovne uviedol, že poškodený spáchal trestný čin a že

chce, aby bol zaň trestne stíhaný a aj prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, alebo
nie, nie je pre posúdenie konania obžalovaného rozhodujúce, keďže úmysel obžalovaného vyplývajúci
z jeho výpovedí je nepochybný.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd vzhľadom na podanie odvolania okresnej prokuratúry zabezpečil vyjadrenie obžalovaného
K. X. prostredníctvom jeho obhajcu. Z tohto vyjadrenia odvolací súd zisťuje, že súd prvého stupňa
presne citoval jednotlivé zápisnice a vyjadrenia obžalovaného, pričom právne uzavrel, že žiadna z týchto
zápisníc, resp. písomné podanie neobsahuje vyjadrenie, resp. citáciu obž. K. X., že Mgr. S. X. obviňuje
zo spáchania trestného činu, uvádza ako mal nadobudnúť náboje od poškodeného, pričom v žiadnej

z týchto okolností nepriraďuje ako fakt, že poškodený sa práve týmto konaním dopustil trestného činu
sprenevery, takisto nemožno z týchto zápisníc usudzovať, že bolo v úmysle K. X. lživo obviniť Mgr. S.
X. a tak privodiť jeho trestné stíhanie.Prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal na zápisnicu zo dňa 18.10.2012 a 5. stranu zápisnice zo
dňa 5.6.2012, z ktorých cituje vždy konkrétnu vetu. Tieto citácie však nepreukazujú, že bolo v úmysle
obžalovaného lživo obviniť poškodeného a tak privodiť jeho trestné stíhanie. Z citácie, že poškodený vie,

čo mu hrozí a že krajský riaditeľ S. I. je jeho blízky kamarát a pokiaľ tam on bude, tak poškodenému nič
nehrozí, nemožno vyvodiť záver, že došlo zo strany obžalovaného k spáchaniu trestného činu krivého
obvinenia a že týmito výrokmi chce privodiť poškodenému jeho trestné stíhanie.
Prokurátor ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosti, ktoré sa netýkajú skutku uvedeného
v skutkovej vete obžaloby ani v skutkovej vete oslobodzujúceho rozsudku. Skutková veta sa týkala len

výpovedí obžalovaného zo dňa 23.5.2012, 5.6.2012, 12.6.2012 a písomnej sťažnosti zo dňa 19.11.2012
a ďalej konfrontácie zo dňa 23.7.2012 a dňa 18.10.2012 a písomnej sťažnosti zo dňa 21.2.2013.
Vzhľadom na tieto dátumy je poukaz prokurátora na písomné podanie obžalovaného (trestné oznámenie
podané v Banskej Bystrici) zo dňa 3.10.2012 právne irelevantné, nakoľko toto písomné oznámenie
nesúvisí so skutkom, nie je zaradené do skutkovej vety obžaloby, nie je ani medzi vykonanými dôkazmi
a ani nebolo predmetom skutkovej vety oslobodzujúceho rozsudku.

Pokiaľ prokurátor poukazuje ďalej v dôvodoch odvolania na podania obžalovaného zo dňa 18.11.2012
a 21.2.2013, tu súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že písomné podania obžalovaného nemožno
považovať za výpoveď svedka po príslušných poučeniach, ale iba ako je uplatnenie domnelých či
skutočných práv ako poškodeného v tom ktorom konaní.
Obžalovanýpoukazujenato,žezavineniesamusívzťahovaťnavšetkyznakyskutkovejpodstaty,pričom

nemal úmysel privodiť Mgr. S. X. trestné stíhanie a ani neuvádzal nepravdu o okolnosti, ktorá mala
podstatný význam pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o okolnosť, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,
je potrebné poukázať na to, že v trestnej veci sp. zn. ČVS: ORP-604/1-OVK-PO-2012 údaj o pôvode
nábojov nebol okolnosťou, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie vo veci obvinenia U. R., resp.
zastavenia trestného stíhania.

Spoukazomnavyššieuvedenéjezrejmé,žeajprivýpovediobžalovanéhovtrestnejveci spreneverysp.
zn. ČVS: SKIS-180/OISV-V-2012 si obžalovaný nebol vedomý toho, že jeho tvrdenie o tom, že náboje
sú od Mgr. S. X., je nepravdivé, nakoľko vychádzal z toho, že tieto náboje mu fyzicky odovzdával Mgr.
S. X.. Obžalovaný neuvádzal vedome lživé obvinenia na adresu Mgr. S. X..
Obžalovaný nemal v úmysle privodiť poškodenému trestné stíhania ani prepustenie zo služobného

pomerupríslušníkaPZalogickybyzprepusteniapoškodenéhoničnemal,žiadnuvýhodu,právenaopak,
nevýhodu, nakoľko už v súčasnosti sa proti obžalovanému množia kontroly príslušníkov PZ na základe
rôznych podnetov, o ktorých sa obžalovaný len môže domnievať, odkiaľ vychádzajú.
Obžalovaný poukazuje na to, že Mgr. S. X. nebolo nikdy vznesené obvinenie v žiadnej z uvedených
trestných vecí, neutrpel žiadnu ujmu v zamestnaní, nakoľko podľa jeho výpovede na HP dňa 16.4.2014,

nemal v súvislosti s trestným stíhaním disciplinárne potrestania ani preradenie z funkcie, neutrpel žiadnu
ujmu v zamestnaní, v spoločnosti ani v postavení.
Navrhol preto, aby krajský súd v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ zamietol odvolanie okresného
prokurátora.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil výpoveďou

obžalovaného K. X., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že svojimi výpoveďami uvedenými v
trestných konaniach, nemal v úmysle lživo obviniť S. X. zo spáchania tých trestných činov, za ktoré
bol stíhaný. V rámci výsluchov ako svedok vypovedal o tom, že tie predmetné náboje mu dával S. X..
On neuvádzal, aký pôvod mali mať tieto náboje. On sa o pôvod nábojov nestaral, jemu to bolo jedno.
Mal za to, že na také niečo má S. X. legálny dôvod. V týchto výpovediach nevypovedal krivo, vypovedal

vždy pravdu. Z jeho strany nešlo o žiadnu pomstu voči S. X., resp. U. R.. Čo sa týka tejto svedkyne,
podľa jeho názoru, ona o okolnostiach daného prípadu nevypovedá pravdu. Je s ňou v spore v iných
veciach ohľadom výživného. S. X. nikdy neobvinil, žeby opísaným konaním spáchal prečin krádeže a
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Ďalej uviedol, že S. X. je naďalej vyšetrovaný
v súvislosti s týmito nábojmi a je teda potrebné vyčkať, ako toto vyšetrovanie dopadne.

Svedok Mgr. S. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, čo tvrdil obžalovaný a to,
čo sa mu teraz kladie za vinu, ako lživé obvinenie, teda že nie je pravdou, žeby mu mal dávať náboje z
policajných zásob, ktoré mal ušetriť pri policajných streľbách. On si myslí, že obžalovaný ho lživo obvinilz dôvodu, že našiel súkromnú poštu v e-maili medzi ním a U. R.. Jej obsah si nesprávne vyložil a z tohto
dôvodu sa mu chcel pomstiť, aby prišiel o zamestnanie. On si asi myslel, že medzi ním a U. je nejaký
bližší vzťah, pričom ten e-mail bol omylom zaslaný U.. E-mail zasielal svojej manželke. Jeho vzťah k U.

R. sa odvtedy nezmenil, sú kamaráti, nemajú medzi sebou žiaden „pomer“.

Následne okresný súd ako listinné dôkazy oboznámil z pripojeného spisu ČVS: ORP-604/1-OVK-
PO-2012 zápisnice z výsluchu K. X. v procesnej pozícii svedka zo dňa 23. mája 2012, 5. júna 2012 a z
12. júna 2012, ako aj jeho písomnú sťažnosť zo dňa 18. novembra 2012.

Pri výsluchu zo dňa 23.5.2012 obžalovaný k pôvodu nábojov uvádzal: „strelivo mi daroval môj bratranec
S. X.“. Dňa 5.6.2012 uviedol: „Tieto náboje som mal od S. X.“, resp. „Dával mi ich spravidla, keď som
mal narodeniny, alebo meniny a vtedy mi ich doniesol v taške. Niekedy, keď sa vrátil z cvičenia, napr. z
Q., tak mal nábojov do bludu a tiež mi nejaké dal s poznámkou, že keď strieľajú v balistickom tuneli, tak
im nikto neodkontroluje náboje“. Dňa 12.6.2012 uviedol: „Ja som tieto náboje od neho dostal vždy“.

V písomnej sťažnosti zo dňa 19. novembra 2012 uviedol: „...S. X. mi daroval náboje vo veľkom množstve
a bál sa, že náboje sú od neho a že on ako príslušník PPU Prešov bude mať problém s preukazovaním
pôvodu týchto nábojov.

Žiadna z týchto zápisníc, podľa názoru okresného súdu, resp. písomného podania neobsahuje
vyjadrenie, resp. citáciu obž. K. X., že Mgr. S. X. obviňuje zo spáchania prečinu krivého obvinenia
podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný v týchto svojich výpovediach uvádza okolnosti, za akých
mal nadobudnúť predmetné náboje od Mgr. S. X.. K žiadnej z týchto okolností nepriraďuje ako fakt, že
Mgr. S. X. sa práve týmto konaním dopustil trestného činu sprenevery. Takisto z obsahu týchto zápisníc

nemožno usudzovať, že bolo v úmysle K. X. lživo obviniť Mgr. S. X. a tak privodiť jeho trestné stíhanie.
O tom svedčí aj skutočnosť, že obž. K. X. nepodával na Mgr. S. X. žiadne trestné oznámenie vo veci
sprenevery, ale že OČTK začali trestné stíhanie vo veci pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.
zákona samé z vlastnej iniciatívy.

V konaní ČVS: ORP-604/1-OVK-PO-2012 bola obvinená U. R. z iného skutku, ktorý sa mal týkať jej
osoby a nie osoby Mgr. S. X. a len z faktu, že trestné stíhanie voči nej bolo zastavené, pretože skutok
nebol trestným činom, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že K. X. vypovedal o skutočnostiach vo vzťahu
k Mgr. S. X. nepravdivo.

Súd ako listinné dôkazy oboznámil tiež z pripojeného spisu ČVS: SKIS-18/OISV-V-2012 zápisnice z
výsluchu K. X. v procesnej pozícii svedka zo dňa 23. júla 2012, zápisnice z jeho konfrontácií ako svedka
so U. R. a Mgr. X. X. zo dňa 18. októbra 2012, ako aj jeho písomnú sťažnosť zo dňa 21. novembra 2013.

Pri výsluchu zo dňa 23. júla 2012 sa obžalovaný k pôvodu nábojov vôbec nevyjadroval. Dňa 18. októbra

2012 pri konfrontácií so U. R. uviedol: „Tieto náboje pochádzajú od S. X.“. Dňa 18. októbra 2012 pri
konfrontácií s Mgr. S. X. uviedol: „S. X., hovorím ti, že si ma zásoboval nábojmi počas doby ešte z čias,
keď si pracoval na UBOK - Východ a trvalo to aj v čase keď si bol na PPU, kde si mi dokopy dal niekoľko
tisíc kusov streliva“, resp. „Oznámil som to, až keď som si uvedomil závažnosť tohto trestného činu, a
keď som si uvedomil ...“.

Ani žiadna z týchto zápisníc neobsahuje vyjadrenie, resp. citáciu obž. K. X., že Mgr. S. X. obviňuje
zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný v týchto svojich
výpovediach uvádza okolnosti, za akých mal nadobudnúť predmetné náboje od Mgr. S. X.. K žiadnej
z týchto okolností nepriraďuje ako fakt, že Mgr. S. X. sa práve týmto konaním dopustil trestného činu

sprenevery. Takisto z obsahu týchto zápisníc nemožno usudzovať, že bolo v úmysle K. X. lživo obviniť
Mgr. S. X. a tak privodiť jeho trestné stíhanie. Čo sa týka jeho tvrdenia, že „Oznámil som to, až keď som
si uvedomil závažnosť tohto trestného činu a keď som si uvedomil ...“, tak pojem trestný čin použil vo
svojej výpovedi vo všeobecnosti iba raz a ďalej používal pojem „skutok “.

V písomnej sťažnosti zo dňa 25. novembra 2013 uviedol: „Spáchanie trestného činu sprenevery vidím
v tom, že podozrivý S. X. zobral náboje vo vlastníctve štátu pôvodne určené na výcvik policajtov KR PZ
N. v streľbe, teda zmocnil sa cudzej veci, ktorá mu bola zverená na účely výkonu jeho povolania a tieto
náboje mi odovzdal ako civilnej osobe...“.Ani takéto jeho vyjadrenie, podľa názoru okresného súdu, samo osebe nestačí na záver, že spáchal
prečin krivého obvinenia. Obžalovaný v tomto písomnom podaní označuje Mgr. S. X. ako podozrivého,

ale samotné vyslovenie podozrenia, podľa názoru súdu, nie je krivým obvinením.

Navyše tak, ako jeho písomné podanie zo dňa 19.11.2012, tak ani toto zo dňa 25.11.2013 nemožno
považovať za výpoveď svedka po príslušných poučeniach, ale iba ako jeho uplatnenie domnelých či
skutočných procesných práv ako poškodeného v tom ktorom konaní.

Ďalej súd poukázal, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 8.2.2013, ČVS: SKIS-18/OISV-V-2012, ktorým
podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu podľa § 213
ods. 1 Tr. zákona, pretože mal za nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
sa javí zmätočným, a to z dôvodu, že v písomnom odôvodnení tohto uznesenia je ako hlavný argument
uvedené to, že poškodený neeviduje žiadnu škodu, a teda že nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej

podstaty trestného činu sprenevery. Takáto argumentácia však skôr svedčí pre iný dôvod na zastavenie
trestného stíhania, a to podľa § 215 ods. 1 písm. b / Tr. poriadku, t.j. že skutok nie je trestným činom.
Na základe vyššie uvedených dôkazov ako aj ďalších dôkazov, ktoré okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní, mal súd za to, že nebola preukázaná subjektívna stránka prečinu krivého obvinenia podľa
§ 345 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný súd obžalovaného oslobodil v zmysle
ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok opísaný v obžalobe nie je trestným činom.

Okresný súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol obhajca obžalovaného vo svojom písomnom

podaní zo dňa 16.10.2014 - výsluch svedkov - I. X., X. H. a D. D. majúc zato, že skutkový stav pre
rozhodnutie vo veci samej bol zistený v rozsahu nevyhnutnom pre takéto rozhodnutie. Obžaloba súdu
nenavrhla žiadne nové dôkazy na preukázanie viny obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora a vyjadrenia k

odvolaniu obhajcom obžalovaného dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu
vykonal všetky dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil.

Krajský súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Taktiež poukazuje na vyjadrenie obhajcu obžalovaného a následne k veci ešte uvádza, že argumentácia

okresného prokurátora v písomných dôvodoch jeho odvolania, že dňa 3.10.2012 bolo podané v Banskej
Bystrici trestné oznámenie na Mgr. S. X., neobstojí pri dôvodoch odvolania v tejto trestnej veci, nakoľko
toto oznámenie nie je predmetom konania, resp. predmetom obžaloby.

Ďalej krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že z výpovede poškodeného Mgr. S. X. zo dňa 26.8.2012

vyplýva tá skutočnosť, že tento vypovedá, že nikdy nedal obžalovanému žiadne náboje a jedná sa o
pomstu obžalovaného voči jeho osobe. Na hlavnom pojednávaní však už uviedol, že v jednom prípade
obžalovanému dal jednu krabičku nábojov zo svojich zásob. Je teda zrejmé, že výpoveď obžalovaného
smerujúca k tomu, že dostával náboje od poškodeného, je potvrdená aj výpoveďou poškodeného, aj keď
nie v takom množstve, ako to uvádzal obžalovaný vo svojich výpovediach. Je tu však potrebné poukázať

na tú skutočnosť, že obžalovaný vo svojich výpovediach uviedol, že časť nábojov bola schovaná jeho
družkou R., čo však nebolo pri dokazovaní preukázané ani vyvrátené, nakoľko R. odmietala vypovedať z
dôvodu, že by si mohla privodiť trestné stíhanie. Pri takejto dôkaznej situácii nemožno dospieť k záveru,
že pokiaľ náboje neboli nájdené, že tieto neboli v držbe, resp. vo vlastníctve obžalovaného. Správne
preto postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že ani z jedného podania obžalovaného, ktoré je

predmetom tohto trestného stíhania, nebolo zrejmé, aby tento krivo obvinil poškodeného, resp. aby krivo
vypovedal v jeho neprospech za účelom privodiť tomuto trestné stíhanie a následne jeho uvoľnenie z
Policajného zboru.

Vyššie uvedené zistenie je zrejmé aj z pripojených spisov, ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní

oboznámil.Za takejto dôkaznej situácie správne postupoval okresný súd, keď použil zásadu „in dubio pro reo“,
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, aby konanie obžalovaného bolo
trestným činom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.