Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209584
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614209584.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v opatrovníckej veci: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č.
XXX, zastúpená opatrovníkom pre konanie Mesto Liptovský Mikuláš so sídlom Liptovský Mikuláš, ul.
Štúrova č. 1989/41, IČO: 00 315 524, o návrhu navrhovateliek B. V., nar. XX. XX. XXXX a W. V., nar.
XX. XX. XXXX, obe bytom S. č. XXX, na zmenu opatrovníka, o odvolaní Obce Bobrovec proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Ps/20/2014-16 zo dňa 13. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9Ps/20/2014-16 zo dňa 13. 02. 2015 ustanovil X. V., nar.
XX. XX. XXXX za opatrovníka Obec Bobrovec, ktorý je povinný X. V., nar. XX. XX. XXXX zastupovať
pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá, spravovať jej majetok v bežných veciach, ak nejde
o bežnú vec, musí byť právny úkon schválený súdom (výrok I.). Týmto sa mení rozsudok Okresného

súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 03. 2014 č. k. 6Ps/3/2013-43 v časti o ustanovení opatrovníka
B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX, ktorým rozsudkom bola spôsobilosť X. V., nar. XX. XX.
XXXX obmedzená na právne úkony tak, že nie je spôsobilá hospodáriť s finančnými prostriedkami
presahujúcimi čiastku 168 eur, uzatvárať zmluvy, dohody a preberať záväzky, ktorých hodnota presahuje
čiastku 168 eur, vykonávať právne úkony, uzatvárať dohody, zmluvy a preberať záväzky, ku ktorým je
podľa zákona potrebná písomná forma (výrok II.). Opatrovník je povinný podávať raz ročne vždy do 31.

januára príslušného kalendárneho roka záverečný účet zo správy majetku X. V., nar. XX. XX. XXXX
(výrok III.). Zároveň rozhodol, že trovy konania platí štát (výrok IV.) a že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (výrok V.).

Konštatoval, že konanie sa začalo na okresnom súde dňa 19. 11. 2014 podaním návrhu na ustanovenie
opatrovníka B. V. a W. V., ktoré sú sestrami X. V., nar. XX. XX. XXXX. Navrhovateľky oznámili, že
súdom ustanovený opatrovník B. V. zomrel XX. XX. XXXX. Následne súd konštatoval, že rozsudkom

Okresného súdu Liptovský č. k. 6Ps/3/2013-43 zo dňa 13. 03. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
27. 03. 2014, súd obmedzil spôsobilosť X. V., nar. XX. XX. XXXX na právne úkony tak, že nie je
spôsobilá hospodáriť s finančnými prostriedkami presahujúcimi čiastku 168 eur, uzatvárať zmluvy,
dohody a preberať záväzky, ktorých hodnota presahuje čiastku 168 eur, vykonávať právne úkony,
uzatvárať dohody, zmluvy a preberať záväzky, ku ktorým je podľa zákona potrebná písomná forma. Súd
ustanovil X. V. za opatrovníka je otca B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX. Súdom ustanovený

opatrovník zomrel dňa XX. F.. XXXX a dedičské konanie po nebohom sa vedie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6D/210/2014. Keďže X. V. je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony
a jej zákonný zástupca (súdom ustanovený opatrovník) zomrel, bol súd povinný ustanoviť takejto osobe
v zmysle ust. § 192 a § 193 O. s. p. opatrovníka. Žiadny z príbuzných nechcel vykonávať funkciu
opatrovníka, preto súd ustanovil za opatrovníka obec Bobrovec, ako to vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 3
Občianskeho zákonníka. V uznesení, ktorým súd ustanovil opatrovníka, uviedol i rozsah opatrovníckych

práv a povinností (§ 192 ods. 2 O. s. p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Podľa § 191 O. s. p. trovy konania platí štát.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhnutý opatrovník.

V odvolaní nenamietal, že fyzickej osobe, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená je potrebné súdom ustanoviť opatrovníka. Podľa
neho súd však nedostatočne posúdil možnosť ustanoviť za opatrovníka niekoho z príbuzných fyzickej
osoby a obmedzil sa výlučne na chcenie (resp. nechcenie) jednej z nich vykonávať funkciu opatrovníka.
V tejto súvislosti je nevyhnutné zobrať do úvahy, že X. V. - obmedzená v právnych úkonoch býva na
adrese S. XXX so svojimi sestrami W. V. a s jej dcérou Q. a B. V. so synom D.. To znamená, že s

oboma sestrami žije v spoločnej domácnosti. Obe sestry dokonale poznajú jej osobné a majetkové
pomery. Poznajú spôsob jej života a dokážu bezodkladne reagovať na jej konanie. Rovnako tak obe
ako svojprávne a plnoleté osoby poznajú majetok a jeho rozsah a dokážu ho spravovať. Naviac W. V.
neuviedla žiaden relevantný dôkaz o tom, prečo nemôže funkciu opatrovníka vykonávať. Skutočnosť,
že postihnutá je intrigánka nemôže mať žiaden vplyv na výkon opatrovníckej funkcie a na výkon správy

majetku. Tým, že všetky sestry žijú v spoločnej domácnosti, budú musieť znášať „intrigánsku povahu“
aj naďalej, a to bez ohľadu na to, či bude niektorá z nich funkciu opatrovníčky vykonávať alebo nie.

Ďalej odvolateľ vytýkal súdu, že nedodržal pri ustanovení osoby opatrovníka postupnosť, ktorú
predpokladá ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že orgán
miestnej samosprávy bude ustanovený súdom za opatrovníka, ak (objektívne) nemôže byť za

opatrovníka ustanovený príbuzný. B. V. na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí, teda subjektívne nechce
byť ustanovená za opatrovníčku, z čoho však nevyplýva, že za opatrovníka nemôže byť ustanovená W.
V. ani žiaden dôvod neuviedla (netvrdila) ani nepreukázala.

Na záver odvolateľ uviedol, že pokiaľ súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy - teda obec,
musí vziať do úvahy obsadenosť tohto orgánu (starosta a dve administratívne pracovníčky) a povinnosť

zabezpečovať všetky úlohy, ktoré obci vyplývajú minimálne zo zákona č. 138/1991 Zb. a zákona č.
369/1990 Zb.. Obec Bobrovec objektívne nie je schopná funkciu opatrovníka v stanovenom rozsahu
vykonávať.

Podľa odvolateľa teda súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. V prípade neustanovenia do funkcie opatrovníka W. V. je rozhodnutie

súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľka B. V. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s tvrdením odvolateľa nemôže
súhlasiť.

Poukázala na to, že už vo vyjadrení zo dňa 16. 01. 2015 uviedla, že nemá záujem vykonávať funkciu
opatrovníka svojej sestre, rovnako tak uviedla aj na pojednávaní. Uviedla, že sestra je veľmi konfliktná,
čo by ich spolužitie v spoločnej domácnosti ešte sťažilo. Navyše sa sama stará o maloleté dieťa vo veku
troch rokov. Trvala na názore, že výkon funkcie opatrovníka jej osobou alebo osobou sestry W. V. s
ohľadom na správanie sa sestry k ním by ešte sťažilo spolužitie s ich sestrou v spoločnej domácnosti.

V dôsledku konfliktného správania sa sestry voči nim by takýto výkon funkcie s ohľadom na všetky tieto
skutočnosti mohol byť nemožným a mohol sa stať aj nerealizovateľným.

Výklad citovaného ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, ako ho predkladá odvolateľ, považovala
navrhovateľka za nesprávny a účelový. Podľa jej vedomostí a názoru žiadny právny predpis vrátane
Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku nepozná povinnosť prijať takúto funkciu, je

to funkcia dobrovoľná a čestná. Argumentácia odvolateľa, že súd musí vziať do úvahy obsadenosť tohto
orgánu a povinnosť zabezpečovať všetky úlohy, ktoré vyplývajú minimálne zo zákona č. 138/1991 Zb. a
zákona č. 369/1990 Zb. a že objektívne nie je obec schopná funkciu opatrovníka v stanovenom rozsahu
vykonávať preto neobstojí.Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne a právne správne
potvrdil.

Navrhovateľka W. V. v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s tvrdením odvolateľa.

Poukázala na to, že už v oznámení zo dňa 15. 01. 2015 súdu uviedla, že je rozvedená a sama sa stará o
zdravotne postihnutú dcéru, ktorá trpí detskou mozgovou obrnou. Taktiež uviedla, že ich sestra sa k nim
správa agresívnym spôsobom a vystupuje k nim s absolútnou nedôverou a bez rešpektu. Skutočnosť,
ktorú uviedla na pojednávaní, že sestra je intrigánka a je konfliktná zakladá jej absolútnu nedôveru
voči jej osobe. Podľa nej je nemožné vykonávať funkciu opatrovníka osobe, ktorá sa voči opatrovníkovi
správa konfliktne a bez rešpektu. Výkon opatrovníckej funkcie predpokladá aj zastupovanie v bežných

veciach, čo by v dôsledku správania sa sestry voči jej osobe bolo absolútne nemožné. Nesúhlasila s
vyjadrením odvolateľa, že táto skutočnosť nemôže mať žiadny vplyv na výkon opatrovníckej funkcie.

Taktiež výklad citovaného ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo strany odvolateľa považovala
navrhovateľka za nesprávny a účelový. Rovnako aj podľa jej vedomostí a názoru žiadny právny
predpis vrátane Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku nepozná povinnosť prijať

takúto funkciu, je to funkcia dobrovoľná a čestná, preto potom neobstoja dôvody, ktoré odvolateľ v
odvolaní uvádza. Naopak, domnieva sa, že práve ustanovenie opatrovníka - fyzickej osoby z príbuzných
resp. z iných osôb je postavené na ich vôli takúto funkciu prijať a vykonávať. Taktiež sa nestotožnila
s argumentáciou odvolateľa, že súd musí vziať do úvahy obsadenosť tohto orgánu a povinnosť
zabezpečovať iné úlohy a že objektívne nie je obec schopná funkciu opatrovníka v stanovenom rozsahu

vykonávať.

Navrhovateľka navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne a právne správne
potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil (ô 219 ods. 1 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Krajský súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená a týkala sa

ustanovenia opatrovníka osobe, ktorej spôsobilosť k právnym úkonom bola rozhodnutím súdu
obmedzená, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu.
Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení
157 ods. 2 O. s. p.

Podľa ust. § 189a ods. 1 O. s. p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Podľa § 192 O. s. p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktorého
podľa zákona musia mať (ods. 1). V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah

opatrovníckych práv a povinností (ods. 2).

Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím
pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil je súdom ustanovený opatrovník. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak sa za opatrovníka
nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenieza opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie, ak je
oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 18 ods. 1).

Podľa § 29 ods. 6 vety prvej, druhej a časti vety tretej pred bodkočiarkou O. s. p., za opatrovníka

súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom prípadne inom prostredí, ktoré je
účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, nemôže však ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec.

Z týchto ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo
obmedzenej spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka.

Touto funkciou opatrovníka mal byť v zmysle úpravy z § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka poverený

predovšetkým príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za
podmienky, že je ochotný túto funkciu vykonávať. Ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto
funkciou iného občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je
schopný a ochotný funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže dôjsť k povereniu výkonu
funkcie opatrovníka nesvojprávnej osoby orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia s právnou

subjektivitou.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že po písomnom nesúhlase navrhnutého opatrovníka -
Obec Bobrovec listom zo dňa 09. 12. 2014, túto skutočnosť okresný súd oznámil obom navrhovateľkám.
Následne ich listami zo dňa 15. 12. 2014 vyzval aby oznámili inú vhodnú osoby, ktorá by bola schopná a
spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníčky ich sestre. Zároveň uviedol aj aké sú povinnosti opatrovníka.

Listom z 15. 01. 2015 navrhovateľky zhodne uviedli, že sa im doposiaľ nepodarilo zabezpečiť vhodnú
osobu, ktorá by bola ochotná takúto funkciu vykonávať, a to ani z iných, než rodinných kruhov. Na
súdnom pojednávaní túto skutočnosť navrhovateľky opäť potvrdili a jednoznačne vyjadrili nesúhlas s
prevzatím funkcie. Navyše zotrvali na dôvodoch, ktoré ich viedli k tomuto rozhodnutiu (navrhovateľka
W. V. - starostlivosť o zdravotne postihnuté dieťa, navrhovateľka B. V. - starostlivosť o maloleté dieťa a

denné štúdium na vysokej škole a obe - správanie, nedôvera, nerešpektovanie opatrovanca voči nim).

Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo zákonných ustanovení aj odvolací súd bol názoru, že pokiaľ
žiadny z príbuzných nechcel vykonávať funkciu opatrovníka a ani sa nenašla iná vhodná osoba, bol
okresný súd nútený ustanoviť za opatrovníka Obec Bobrovec, ako to vyplýva z ustanovenia § 27 ods.
3 Občianskeho zákonníka. K odvolaniu ustanoveného opatrovníka uvádza, že v zmysle konštantnej

judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovovaný opatrovník s prevzatím funkcie
opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti svojej vôli. Nebolo preto rozhodujúce,
čipríbuzné-navrhovateľkymôžupodľanehotútofunkciuvykonávaťalejuvykonávaťnechcú.Anito,aby
nemožnosťvykonávaťfunkciunavrhovateľkyajpreukázali.Tietoajpodľaodvolaciehosúdujednoznačne
a bez pochýb vyjadrili písomne a aj ústne na súdnom pojednávaní s prevzatím funkcie opatrovníka

nesúhlas. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd nedodržal pri ustanovení osoby opatrovníka
postupnosť, ktorú predpokladá ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak podľa odvolacieho súdu
okresný súd v konaní postupoval ako vyplýva z vyššieho uvedeného popisu vykonávaných úkonov,
správne. Ani z vyjadrenia navrhnutého opatrovníka nevyplynul prípadný návrh inej osoby okrem
navrhovateliek napr. z radov príbuzných, či iných vhodných osôb. Napokon nemohlo byť rozhodujúce, či

je podľa tvrdenia obec schopná funkciu opatrovníka v stanovenom rozsahu vykonávať. V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že ust. § 27 ods. 3 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené s účinnosťou od 01.
04. 1983 a účelom doplnenia právnej úpravy bolo riešenie prípadov, keď nebolo možné nájsť vhodnú
osobu na výkon opatrovníctva. Účel vtedajšej novelizácie Občianskeho zákonníka by bol zmarený, keby
sa na ustanovenie verejného opatrovníka vyžadoval aj súhlas orgánu miestnej správy.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhnutého opatrovníka za nedôvodné a
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ust. § 219 ods. 1 O.
s. p. potvrdil.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.