Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/536/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607205036
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alžbeta Zaslúženíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5607205036.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Trenčíne, Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817, proti povinnému: H. I., A.. XX. XX. XXXX, W.
E. XXX, D. P., pre vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 Eur ( 2 000,00 Sk), vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto
nad Váhom, pod spisovou značkou Ex 1576/2007, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. trovy
exekúcie vo výške 69,97 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom sa 25. 05. 2007 začalo exekučné konanie

pod spisovou značkou EX 1576/2007 na vymoženie pohľadávky vo výške 2 000,00 Sk ( 66,39 Eur),
priznanej vykonateľným blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 226690 zo dňa 19. 10. 2004,
vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu Prievidza.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 010283* zo dňa 28. 06. 2007,
ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 2 000,00 Sk a trovy exekúcie.

Podaním doručeným súdu dňa 14. 01. 2015 predložil súdny exekútor súdu včas podané námietky

povinného proti exekúcii, pričom povinný svoje námietky odôvodnil uplynutím prekluzívnej lehoty na
výkon exekučného titulu.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu
najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd
najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v
§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. V danom
prípade sa exekúcia začala na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný

dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, súd konštatuje, že exekučné konanie sa
začalo dôvodne, z tohto dôvodu súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Súd ďalej skúmal, či ďalšie vykonávanie exekúcie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu

súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 30. 08. 2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno

vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Exekučný titul nadobudol právoplatnosť 19. 10. 2004 a vykonateľnosť 03. 11. 2004. V čase začatia
exekučného konania zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v § 88 ods. 1 trojročnú prekluzívnu
lehotu na vymoženie pokuty za priestupok. Pohľadávku priznanú exekučným titulom mohol súdny
exekútor vymôcť do 03. 11. 2007. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 9. 2008

upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote. Exekučný titul však
v danom prípade stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona. Na základe uvedeného súd preto v
súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Pokračovanie vo
vykonávaní exekúcie po uplynutí zákonom určenej prekluzívnej lehoty nemôže požívať právnu ochranu.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 226,73 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nedošlo zavinením
oprávneného, uložil súd povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Oprávnenýv čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predvídať, že pohľadávka nebude vymožená
v prekluzívnej lehote.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov (ďalej len ,,vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1
písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon

exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa

§ 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 90
minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu
vovýške13,28Eur.Jednásaočaspotrebnýnaprijatienávrhu-10minút,vypracovanieupovedomeniao
začatí exekúcie - 20 minút, príkaz na začatie exekúcie - 20 minút, námietky povinného proti exekúcii - 10
minút a predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikáciu trov exekúcie - 20 minút. Pre priznanie

odmenypodľa§14ods.1písm.a)aods.2vyhláškyjerozhodujúcičaspotrebnýnajednotlivéúkonyanie
početúkonov.Súdnyexekútorvšpecifikáciitrovexekúcieuviedolčasytrvanianiektorýchúkonovvdĺžke,ktorú súd nepovažoval vzhľadom na obsah a rozsah týchto úkonov za primeranú. Súd pri rozhodovaní o
trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti
a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas

trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil
hodinovú odmenu za úkon označený ako prijatie návrhu, založenie a zaregistrovanie spisu, žiadosť
o udelenie poverenia, patrí mu táto len za prijatie návrhu. Založenie spisu je totiž administratívnou
prácou, za ktorú v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Získanie poverenia súd odmenil
paušálnou odmenou v zmysle § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, v ktorej je už zahrnutá odmena za úkony,

ktoré predchádzali získaniu poverenia (najmä vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia), preto súd
v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
hodinovú odmenu za žiadosť o udelenie poverenia nepriznal. V súlade so zásadou zákazu duplicitného
priznávania odmeny súd nepriznal hodinovú odmenu za žiadosti o súčinnosť, nakoľko tieto súd odmenil
paušálnou odmenou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za vrátenie
poverenia, oznámenie o ukončení konania, príkazy na odblokovanie banky, nakoľko je preň rozhodujúci

stav v čase vydania rozhodnutia ( § 154 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32
Eur (100,- Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie oprávnený, povinný (§ 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), doručenie
exekučného príkazu na začatie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky), za každé zisťovanie bydliska

povinného (§ 15 ods. 1 písm. g/ vyhlášky), za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 4 x 3,32 Eur
(§ 15 ods. 1 písm. h/ vyhlášky), za každé zisťovanie účtu povinného- 2 x 3,32 Eur (§ 15 ods. 1 písm. i/
vyhlášky), za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky) Celkom tak
súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu po 3,32 Eur za 12 úkonov exekučnej činnosti podľa
§ 15 ods. 1 vyhlášky, spolu vo výške 39,84 Eur.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Okremodmenyzavýkonexekučnejčinnostímáexekútornárokajnanáhraduhotovýchvýdavkov.Súdny
exekútor si vyčíslil hotové výdavky ( poštovné, poplatky, ostatné) vo výške 45,94 Eur (bez DPH). Súd

sa s takto vyčíslenou náhradou hotových výdavkov nestotožnil, preto súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov vo výške 5,19 Eur ( + 20% DPH - 1,04 Eur) = 6,23 ( s DPH), nakoľko v tejto
výške na základe predloženej špecifikácie trov a po preskúmaní exekútorského spisu považoval tieto
náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Vo zvyšnej časti súd
náhradu hotových výdavkov ( za poštovné, poplatky a ostatné) nepriznal, nakoľko ich z predloženého

exekútorského spisu nemal nijakým spôsobom preukázané. Súd pri určovaní súm poštovného za
doručenie uvedených listín vychádzal z cien poštovného zverejneného Slovenskou poštou, a.s.,
platného v čase ich doručovania. Súdnemu exekútorovi nepatrí ani poštovné za doručovanie vrátenia
poverenia, oznámenie o ukončení exekučného konania, príkaz na odblokovanie banky, vyúčtovanie
trov exekúcie pre povinného, nakoľko v týchto prípadoch ide o budúce náklady, o ktorých súd nemôže

rozhodovať, nakoľko je viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon o dani z pridanej hodnoty“), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti.Podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie")
sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov
a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú

ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za
podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania
príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho
využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak
sa manželia nedohodnú inak.

Napriektomu,žeust.§196Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.8.2005,neustanovovaloprávo
súdneho exekútora na daň z pridanej hodnoty, postupoval súd v zmysle analogie legis podľa príslušných
ustanovení daňového poriadku, z ktorých nepochybne vyplýva, že subjektom povinným platiť daň z
pridanej hodnoty môže byť aj súdny exekútor, a teda mu náklady spojené s platením dane z pridanej
hodnoty skutočne vznikajú. Zmyslom inštitútu trov exekúcie je nielen odmeniť exekútora za výkon
exekučnej činnosti, ale zároveň mu nahradiť všetky účelne a preukázateľne vynaložené náklady, ktoré

mu v súvislosti s výkonom tejto činnosti vznikajú. Otázku vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby v
rámci výkonu slobodného povolania zákon o dani z pridanej hodnoty osobitne nerieši. V praxi je však
ustálené, že úkony exekučnej činnosti sú dodané dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým priznal exekútorovi náhradu trov konania vrátane DPH. V zmysle príslušných ustanovení zákona
o dani z pridanej hodnoty preto súdnemu exekútorovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vzniká

daňovápovinnosťvsadzbe20%zozákladudane.Tátodaňpritomniejepríjmomsúdnehoexekútora,ale
príjmom štátneho rozpočtu, a preto súd nepovažoval za spravodlivé, aby nebola súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada dane z pridanej hodnoty, a to napriek tej skutočnosti, že znenie Exekučného poriadku,
ktoré je potrebné v danej veci aplikovať, právo na daň z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi explicitne
nepriznávalo. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo
výške 58,31 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 11,66 Eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu vzniknutých trov vo výške 69,97 Eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 Eur, na
paušálnu odmenu 39,84 Eur, na náhradu hotových výdavkov 5,19 Eur a na DPH 11,66 Eur. Tieto trovy

je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., povinný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 9. marca 2015

JUDr. Alžbeta Zaslúženíková v y š š í s ú d n y ú r a d n í k