Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/426/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214852
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713214852.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni A. S., nar.
X.X.XXXX, bytom J. X. XXXX/XX, XXX XX G., Slovenská republika, štátne občianstvo: SR, o zaplatenie
554,87,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k.

17C/185/2013-49 zo dňa 14. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/185/2013-49 zo dňa 14. januára 2014 z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si ako zahraničná právnická
osoba uplatnil proti odporkyni právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 554,87,- Eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne a zákonné úroky 6% ročne.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú odporkyňa vystavila. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporkyne
zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%

denným úrokom. Odporkyňa nezaplatila na zmenku žiadnu sumu a preto navrhovateľ žiadal, aby
súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 zaviazal odporkyňu k
nezaplatenej časti pohľadávky s príslušenstvom.. Zmenku predložil na zaplatenie a keďže od odporkyne
nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa
čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil originál zmenky, výpis z obchodného registra pre

navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s tým, že na pojednávaní netrval.

Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia. S
odvolaním sa na čl. 19 Nariadenia sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.

Okresný súd doručoval odporkyni návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Odporkyňa sa k návrhu sa nevyjadrila.. Okresný súd nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení
s čl. 7 bod 1 písm.c/ Nariadenia pojednávanie. Na pojednávanie nariadené súdom sa navrhovateľ
nedostavil, preto súd prejednal vec za účasti odporkyne. Zistil, že odporkyňa dňa 15.1.2010 uzatvorila s
právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva,

že spoločnosť poskytla odporkyni úver vo výške 350,-Eur a odporkyňa sa zaviazala úver zvýšený o
poplatok vo výške 346,- Eur vrátiť v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom 24.2.2010.Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úverov vyhotovené ako formulár, v ktorom
podľa čl. 17, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená

zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy. Vzhľadom na to, že odporkyňa úver nesplácala
riadne a včas, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila zmenku vystavenú odporkyňou v zmysle dohody o
vyplnení zmenky v zmysle dohodnutých všeobecných obchodných podmienok.

Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako

zabezpečovaciu zmenku tak, ako to bolo konštatované aj v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru na základe Zmluvy o úvere. Okresný súd zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu a
právny vzťah medzi účastníkmi za občiansko právny podľa § 52 ods.1, 3, 4 Občianskeho zákonníka,
§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 písm.a)
a b) zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010 šlo o spotrebiteľský úver, a teda o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom § 4 ods. 6 citovaného zákona obsahoval zákaz plniť dlh

zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške ma. 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zmenka mohla byť vyplnená len

na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Suma vyplnená do zmenky maximálnu zmenkovú
sumuupravenúv!4ods.6zákonač.258/2001Z.z.presahovala,vdôsledkučohobolazmenkavyplnená
v rozpore so zákonom a tak je absolútne neplatným právnym úkonom.

Navrhovateľ však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto súd mal za to, že neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá
v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Z.z., a so zákonom č. 191/1950 Zb. Pre neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, keď súd nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či
zmenka predložená navrhovateľom bola vypísaná v súlade so zákonom, keďže navrhovateľ v konaniach

prezentuje, že nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností, súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Okrem toho súd zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
lebo vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa.
Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.

Podľa názoru navrhovateľa súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože
neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie
je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov

konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo
„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu

zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súduprekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Uviedol tiež, že odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6
Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke
bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré

dokazovanie navrhovateľ nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len
platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli vznesené žiadne námietky,
preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na

základe koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov
sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporkyňa mohla na základe
čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobial, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky

voči zmenke za odporkynu. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a
rovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdnekonanie.Súdtakzvlastnejiniciatívy,
bez návrhu odporkyne a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter odporkyne ako spotrebiteľa, pričom odporkyňa sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolávala a uplatnenú pohľadávku nerozporovala, naopak svojim konaním ju prakticky

uznala.

Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporkyňa sa k týmto skutočnostiam nikdy

nevyjadrili. Neexistuje preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak
súd na základe takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj

na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval
ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie
iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný

záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany odporcu, na ktorom je
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli
odporkyne prevzal na seba súd a suploval jej aktivity.

Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi odporkyňou a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal

navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako
aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a

návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh
na zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporkyňa nepodala podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit.

Nariadenianatlačive„C“knávrhu,ktorýjejsúddoručilžiadnevyjadrenie.Navrhovateľ,aleaniodporkyne
nežiadalinariadiťvovecipojednávanie.Napriektomupovažovalokresnýsúdsprihliadnutímnamožnosť
iného právneho posúdenia veci za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ
nedostavil, preto okresný súd vec prejednal bez jeho účasti.

Zmenka bola vystavená vo G. odporkyňou ako vystaviteľom, ktorú podpísala a v ktorej sa zaviazal

zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom
„Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej
zabezpečovací charakter k zmluve o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. má
v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Z exekučných konaní, ktoré

sa vedú pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec vyplýva, že takmer všetky žiadosti súdnych
exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia
zaväzovaní na plnenie v prospech Pohotovosti s.r.o., boli zamietnuté. Okresný súd posúdil základný
úverový vzťah ako spotrebiteľský, kedy je konajúci súd povinný ex offo skúmať existenciu aj iných
neprijateľných podmienok, na základe ktorých nie je možné od odporcu, ako spotrebiteľa požadovať

plnenie vyplývajúce z prípadného neplatného právneho úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka.
Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. ako remitentom súd zistil, že zmenka, ktorá je inak podľa Zákona zmenkového a
šekového platným právnym úkonom, je vyplnená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Zb., keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako remitent vyplnila do zmenky vyššiu sumu,

než jej dovoľovalo kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného k
dátumu podpísania úverovej zmluvy. Súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný, lebo neuniesol
dôkazné bremeno, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase
vyplnenia zmenky.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné,
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva „ C „ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, pričom v

prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu,
alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanievydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a

boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri

posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený
nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Okresný súd

posudzoval platnosť zmenky len s poukazom na § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým
spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky
na zabezpečenie úveru poskytnutého odporcovi, ako spotrebiteľovi regulované zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd

skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto
postup súdu neboli splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto nesprávne, keďže vec
nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia ustanovenia § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive „ A“
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu
s výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa

čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a
súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán.
Odporkyňa nezaslala odpoveď na tlačive „C“ súdu. Voči nároku zo zmenky nevzniesla žiadne námietky.
Súd vykonal dokazovanie exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala úverová zmluva, VOP a zmenka,
ktorá úver zabezpečovala a zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Okresný súd mal podľa názoru

odvolacieho súdu postupovať podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúť
bez pojednávania, pretože bez námietok odporkyne, ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 zákona
zmenkového a šekového nedá odôvodniť.

Postup okresného súdu, a to nielen z dôvodu, že tento predvolal účastníkov na pojednávanie a že

vykonal dokazovanie, a ex offo skúmal platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne
posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup súdu nie je správny. Predmetom sporu
je len nárok zo zmenky, ako abstraktného cenného papiera, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár
bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne
zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s

Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek kauzálnych námietok zo
strany odporkyne, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v
rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia a
pokiaľ zistil, že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný
navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu,

neboldanýdôvodnaprejednanievecinaústnompojednávaní,kuktorémusúdpristúpilenvtomprípade,
kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada
niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120

ods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli, pretože bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím
odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý
jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive „ A“ uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie
je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a odporkyňa voči forme a obsahu zmenky nevzniesla
žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak
je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej

zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je správny názor navrhovateľa, že súd mal v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení
pojednávania uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia, alebo keď zamietne žiadosť

ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym

úkonom, za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými

obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných

obchodnýchpodmienok(VOP),nazákladektorejbolaspoločnosťPohotovosťs.r.o.,akopôvodnýmajiteľ
- remitent, oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti
zmenky.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah

vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 17 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky

neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na
prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky,

a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej vo VOP.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva savšak právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca, ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v

zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jej škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o
dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a

nadobudlacharakterzmenkynaplatenie.Posudzovaniezákladnéhovzťahubymalovýznamvtedy,keby
odporkyňa, ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,
príp. zmenky, alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj
preukázať,atonapriektomu,ževčaseuzavretiaúverovejzmluvyplatilaprávnaúprava,ktoráv§2písm.
a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť

dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad
okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporkyne, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok

cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa
zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Z tohto dôvodu nemôže dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6

zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, by nemalo za následok neplatnosť
zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových

záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník nemôže
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou
s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to
výlučne odporkyňa, ktorá je povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky

skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporkyňa, potom
má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti

a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom

postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdeniemá nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti

povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez
spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné,
že s danou zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,

posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na
prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporkyňa,
ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesla, nestačia. Takýto
postup súdu je preto v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom
základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj

preukázané relevantné námietky.
Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade
s dohodou o vyplňovacom práve, alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom

zo spotrebiteľskej zmluvy.

Záverom odvolací súd uvádza, že aj keď je v prípade spotrebiteľov potrebné prihliadať na ich špecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu

práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok
dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd

zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako

to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou
platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup
súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,

že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto
námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.

O trovách konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 O.s.p.)

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné