Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811204463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811204463.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A
(predtým Hattalova 12/C), 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému: Z. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX, štátny občan SR,
o vymoženie 754,43 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. Ex 1501/11,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 3Er/790/11-15 zo dňa 10.1.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z toho, že v posudzovanej

veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 754,43 eur s prísl.
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a. s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 08.04.2011
sp. zn. IBB041037, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011 a vykonateľnosť dňa 22.04.2011.
Z exekučného titulu prvostupňový súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na
základezmluvyoúverezodňa19.6.2007 uzavretejmedzispoločnosťouPoštovábankaa.s.apovinným.

Oprávnený nadobudol pohľadávku voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu
o úvere posúdil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil citáciou § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 52 ods. 1, 2 § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 2, 3 ods.
1, 3 a článkom 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka

nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný a
teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je
s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase
uzatváraniazmluvynenachádzala,nemožnovyvodiť,ževyžadovanieodspotrebiteľavrámcidojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v

prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého obsahu. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložkyvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnoupodmienkou,ktorájevzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka neplatná. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Svoj názor
o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora
(ES) vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi zo dňa 4.6.2009, v ktorom

Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva
právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu
alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná
ako nekalá. Podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky „nekalosti“

už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v
obvodektoréhomádodávateľsídloatedanievšeobecnýzákonnýsúd spotrebiteľa.Vrozhodovanejveci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nerozhodoval všeobecný
súd,alerozhodovalrozhodcazvolenýpredchodcomoprávneného. Dojednanierozhodcovskejdoložkya
následnékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedlivosvojichdôsledkochktomu,žespotrebiteľovibola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice

93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný súd prekročil svoje
zákonné oprávnenie, pretože pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nebol
oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky. Okresný súd nekonal ako exekučný súd.
Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.
Postupoval tým nezákonne a protiústavne. Domnieva sa, že rozhodcovská doložka nie je v zmysle

smernice nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej poukázal na presné znenie ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ, ako aj na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 19.06.2007 a
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008, nie je možné na vzťahy
z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú
podmienku aj z dôvodu, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b

zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Poštová
banka a.s. si len splnila túto povinnosť vyplývajúcu zo zákona o bankách. Oprávnený v ďalšom poukázal
na skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadňuje procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom
konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní napriek procesnej pasivite

povinného v rozhodcovskom konaní posúdil nárok oprávneného. Vzhľadom na skutočnosť, že v
čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v
predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa
o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za neprijateľnú podmienku a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom

za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadneho
prameňa práva, vnútroštátneho ani komunitárneho, vrátane judikatúry ESD, ktorá rozhodcovskú doložku
považuje za generálne prípustnú (C-168/05 Milenium). Prvostupňový súd svojim rozhodnutím vytvoril
právny stav, ktorým dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu, keďže mohlo
by dôjsť k situácii, že v prípade, ak by bol nárok uplatnený na súde, tento by na základe námietky

žalovaného s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil
a vec by postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. V prípade, ak by následne v predmetnej veci
rozhodoval rozhodcovský súd a dlžník by napriek tomu pohľadávku dobrovoľne neuhradil, veriteľ by bol
nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak by však exekučný súd dohodnutú rozhodcovskú doložku,
v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd

rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu by nepripustil, došlo by k úplnému
odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
daných ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd

SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011“.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Rozhodcovská doložka je uvedená v článku 11. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2.
obchodných podmienok pre úver. Jej obsahom je dohoda zmluvných strán, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh
Banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávného
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo Všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ZoB.

Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri

predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať preukázateľným

spôsobom. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký
postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť obchodných podmienok.
Podstatou obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď
záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosťpri kontraktácii. Je zrejme, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti
v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ
C-76/10 bod 37 a iné).

Ako je zrejme, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno

nesplnil.

K odvolacej námietke odvolateľa, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od
1.1.2008 a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec, je potrebné uviesť nasledovné. Je síce pravdou,
že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 19.06.2007, avšak na veci to nič nemení, pretože súdu
nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1

OZ zakotvenej do zákona od 1.4.2004. Ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení v čase uzavretia zmluvy (19.06.2007) upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa
a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku
rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na

tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano
Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). V zmysle judikatúry Súdneho dvora C-240/08 - C-241/98
Oceano grupo editorial neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou,
ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná
vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

Odvolanie oprávneného je svojim obsahom rozsiahle. Odvolací súd však nevidí dôvod dávať odpoveď
na všetky v odôvodnení podaného odvolania nastolené skutkové a právne otázky. V tomto smere
odkazuje aj na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok GEORGIADIS

proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto odvolací súd aj
so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
oprávneného.

Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci
kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľovi finančnej služby po náležitom poučení
zvážiťvoľbumedzirozhodcovskýmavšeobecnýmsúdom.Právaoprávnenéhoniesútýmtorozhodnutím
v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté. Odvolací súd sa svojim rozhodnutím

neodkláňa od praxe súdov v podobných veciach.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.